Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

NM-5P/73/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Elenou Šuríkovou vo veci starostlivosti súdu o mal. X. B., O.. XX.XX.XXXX, zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom, dieťa rodičov matky W. V., O.. XX.X.XXXX, V. U. G.É. XXXX a otca U. B., O.. XX.X.XXXX, Z..Č.. X. Ú. F., o úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu, t a k t o

rozhodol:

I. Súd z v e r u j e mal. X. B., O.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti a výchovy matky, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok.

II. Otec je povinný prispievať na výživu mal. X., O.. XX.XX.XXXX sumou 30% zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia, ktoré je povinný poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.

III. Nedoplatok na zročnom výživnom na mal. X., O.. XX.XX.XXXX súd neurčuje.

IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Matka maloletej X., O.. XX.XX.XXXX podaným návrhom zo dňa 24.08.2013 žiadala, aby súd zveril maloletú do jej osobnej starostlivosti a otca zaviazal povinnosťou prispievať na výživu maloletej. Ďalej uviedla, že maloletá pochádza zo vzťahu s otcom maloletej, s ktorým viedla spoločnú domácnosť v rodinnom dome, ktorý poskytli rodičia matky maloletej. Otec maloletej požíval nadmerné množstvo alkoholických nápojov a následne bol agresívny a fyzicky napádal matku maloletej X.. Od augusta 2013 zabezpečuje výhradne starostlivosť o maloletú a materský príspevok nie je dostačujúci na pokrytie nevyhnutných nákladov spojených s výchovou a výživou maloletej.

Otec maloletej je v súčasnosti vo výkone trestu odňatia slobody pre mladistvých v Sučanoch a je pracovne zaradený.

Otec maloletej sa písomne k návrhu vyjadril a uviedol, že súhlasí so zverením maloletej do starostlivosti matky ako aj s uložením vyživovacej povinnosti.

Kolízny opatrovník doporučil zveriť maloletú do osobnej starostlivosti a výchovy matke a výživné uložiť v minimálnej výške

Matka maloletej bola v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 19.3.2011 do 20.12.2012. v súčasnosti bol priznaný matke invalidných dôchodok vo výške XXX,XX eur a od 1.11.2012 je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX eur.

Vodiacou zásadou na strane povinného (otca) pri určovaní výšky výživného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. To znamená, že súd na strane otca prihliada na jeho možnosti, čiže na potencionálne príjmy, teda nielen to, čo otec skutočne zarobí, ale aj to, čo je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti, situáciu na trhu práce. Na strane oprávneného (dieťaťa) súd skúma jeho skutočné odôvodnené potreby, t. j. primeranosť, nevyhnutnosť. Oprávnené potreby nezahŕňajú len stravovanie, ale sú dané širšie - potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi. Závisia najmä od veku, zdravotného stavu dieťaťa, schopnosti starať sa o seba. Medzi odôvodnené potreby však nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale i náhodné výdavky, napr. tie, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa, napr. liečebné náklady, úhrada pobytu v zdravotníckom zariadení. Súd na ne musí pri určovaní bežného výživného prihliadnuť.

Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodiča prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti, alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Každý rodič je povinný si plniť svoju vyživovaciu povinnosť v súlade s Zákona o rodine, a preto súd určil vyživovaciu povinnosť otca na sumu 30% zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené neplnoleté dieťa. Na základe vykonaného dokazovania a v súlade so o životnom minime a Opatreniami Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 186/2013 súd určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške minimálneho výživného s účinnosťou od právoplatnosti tohto rozhodnutia vo výške 27,13 eur mesačne.

Súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a zistenými skutočnosťami, rozhodol, tak ako a je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, pričom vychádzal z predložených dokladov matky, ktorá požiadala o priznanie invalidného dôchodku (plus prídavok na dieťa) ako aj z predpokladaného príjmu otca pred vzatím do väzby ako aj na skutočnosť, že otcovi je prideľovaná práca v ústave na výkon trestu odňatia slobody a minimálna výška výživného, pod ktorú hranicu nemôže byť uložená. Takto určené výživné zodpovedá predpokladaným zárobkovým možnostiam otca ako i odôvodneným potrebám maloletej. Súd prihliadol na skutočnosť, že otec maloletých svojím konaním si spôsobil súčasný stav. Výživné je prednostná pohľadávka a preto je reálny predpoklad , že odmena za prideľovanú prácu bude poukazovaná k rukám matky vo výške minimálneho výživného.

Nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú súd neurčil nakoľko nevznikol.

O trovách konania rozhodol súd podľa , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

Účastníci, ktorí sa vzdali práva podať odvolanie, už toto právo nemajú.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.