Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26S/17/2022

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: BlackBerry, s.r.o., so sídlom: Žižková 9, 811 02 Bratislava

- mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 154 675, zastúpený advokátskou kanceláriou: TAX LAW, s. r. o., so sídlom: Břeclavská 3, 901 01 Malacky, IČO: 53 160 657, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo 102002331/2022 z 15.07.2022 na základe správnej žaloby, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou, elektronicky podanou a doručenou Krajskému súdu v Nitre ako správnemu súdu [ v znení neskorších predpisov (ďalej len "" alebo "SSP")] dňa 03.10.2022, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, v spojení s rozhodnutím Daňového úradu Nitra, pobočka Nové Zámky (ako orgánu verejnej správy prvého stupňa) číslo 100478197/2022 zo dňa 15.03.2022 a zároveň Protokolu č. 102126974/2021 zo dňa 04.11.2021. 2. Predmetom správneho súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný podľa o správe daní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Nitra číslo 100478197/2022 zo dňa 15.03.2022. Uvedeným prvostupňovým rozhodnutím správca dane podľa Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie september 2018 v sume 36.850,00 eur tak, že daň vyrubenú podaným daňovým priznaním v sume 3.862,86 eur zvýšil daňovému subjektu (žalobcovi) na sumu 40.712,86 eura. 3. Žalobca v rámci správnej žaloby zároveň navrhol tejto priznať odkladný účinok podľa a nasl. . Vo svojom návrhu uviedol, že správca dane vydaným rozhodnutím dorubil rozdiel na dani vo výške 36.850 eur. Základné imanie žalobcu tvorí peňažné imanie vo výške X.XXX eur. Vzhľadom na výšku základného imania by okamžitým výkonom rozhodnutia hrozila žalobcovi závažná ujma predlženia v zmysle ust. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Preto žiadal súd, aby prihliadol na výšku základného imania žalobcu, obdobne ako v prípade Uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , zo dňa 15.08.2013. Podotkol, že je riadne podnikajúci subjekt, zároveň je zamestnávateľom, chce naďalej podnikať, avšak v prípade, ak by došlo k vykonaniu rozhodnutia žalovaného, všetky jeho činnosti vo verejnom záujme by boli ukončené. Medzi výkonom činnosti žalobcu a dôsledkami rozhodnutia, ako aj úkonov, na ktorých žalovaný stavia svoj názor, je zjavný nepomer a vytvára neprimeraný negatívny následok pre žalobcu. Okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska škoda a finančná škoda ako nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, pričom nejde o dôvody len všeobecnej povahy.

4. Správny súd uznesením č. k. - 91 zo dňa 4. januára 2023 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 60 dní od doručenia uznesenia inter alia vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a aby predložil administratívny spis. 5. Žalovaný na výzvu predložil správnemu súdu administratívny spis a doručil vyjadrenie k žalobe, v rámci ktorého uviedol, že s ohľadom na ním uvedené skutočnosti navrhuje návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamietnuť, pretože žalobu považuje v celom rozsahu za nedôvodnú. 6. Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 7. Podľa , správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom. 8. Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. 9. Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne. 10. Podľa , konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12. 11. Podľa základných princípov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „“ alebo „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. 12. Podľa veta druhá , účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom. 13. Znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov normatívne ( ) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí. 14. Správny súd konštatuje, že ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Súčasne žiadny osobitný predpis vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevylučuje. Za týchto okolností môže správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia v ustanovených podmienok. 15. Ustanovenie v písm. a) a b) upravuje dva okruhy dôvodov, v prípade ktorých naplnenia správny súd prizná na návrh žalobcu správnej žalobe odkladný účinok. 16. V prejednávanej veci prichádza do úvahy priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa . Priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu podľa je vylúčené totiž už tým, že žalobca ani len netvrdí, že by napadnuté rozhodnutie žalovaného malo podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, čo je primárnym predpokladom priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa . 17. Z ustanovenia možno dovodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (1/ podanie návrhu žalobcom a 2/ prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (1/ existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a 2/ absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z

nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu. 18. Čo sa týka uvedených dvoch podmienok procesného charakteru, tieto sú v prejednávanej veci splnené. 19. Prvou a súčasne najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej aj len ako „závažná ujma, značná škoda, či/prípadne/alebo iný vážny nenapraviteľný následok“). 20. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť (povinnosť tvrdenia - v spojení s čl. 8 základných zásad ), ale predovšetkým nimi predložených konkrétnych dôkazov preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere preto potrebné, aby hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , vyplývala z takých konkrétnych tvrdení žalobcu, ktoré sú preukázané ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol za uvedeným účelom vyhodnotiť. 21. Žalobca podaný návrh na priznanie odkladného účinku založil primárne na tom, že stav spočívajúci vo výkone žalobou napadnutého rozhodnutia môže ohroziť jeho podnikanie, keďže by mu hrozila závažná ujma v podobe predlženia jeho majetku. 22. Základným zmyslom inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorí sa domáhajú preskúmania jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorý má ešte vo fáze pred uskutočnením súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy zabrániť stavu, kedy by v dôsledku okamžitého výkonu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo jeho inými právnymi následkami (teda v priamej príčinnej súvislosti) hrozila žalobcovi konkrétna závažná ujma, značná škoda či iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ako to možno vyvodiť z účelu relevantných ustanovení upravujúcich tento inštitút, je vyhradené len mimoriadnym prípadom. 23. Pokiaľ žalobca navrhuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe s poukazom na hroziaci výkon rozhodnutia žalovaného, správny súd uvádza, že v prípade, ak by rozhodoval o návrhoch na priznanie odkladného účinku správnej žalobe paušálne tak, že by ho priznával vždy, pokiaľ by hrozila exekúcia správnou žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (v prejednávanej veci daňová exekúcia na podklade exekučného titulu, a to prvostupňového rozhodnutia správcu dane v spojení so správnou žalobou napadnutým druhostupňovým rozhodnutím žalovaného), potom by tým poprel zmysel inštitútu priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa . Naviac v tejto súvislosti žalobca neosvedčil napríklad zmluvnou dokumentáciou so svojimi obchodnými partnermi, že by v nej mali dojednané, že v prípade, ak by bola uňho začatá daňová exekúcia, je to dôvodom, aby obchodný partner odstúpil od zmluvy uzavretej so žalobcom, alebo napríklad, že jeho obchodný partner nevstupuje do záväzkových vzťahov so subjektmi, voči ktorým prebieha daňová exekúcia. Správny súd však v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ani osvedčenie tejto samotnej skutočnosti by samo o sebe nezakladalo dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ak by napríklad z osvedčeného finančného stavu žalobcu bolo zrejmé, že konkrétny obchodný partner má na činnosť žalobcu len nepodstatný vplyv. 24. Teda napriek uvedeným skutkovým tvrdeniam, z ktorých žalobca vyvodzuje, že by mu okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia hrozili nenapraviteľné ekonomické následky, ktoré tvrdenia mali pritom v sebe nepochybne potenciál v prípade ich preukázania žalobcom predloženými dôkazmi naplniť uvedenú hmotnoprávnu podmienku priznania odkladného účinku správnej žalobe, žalobca do dňa rozhodnutia správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku nepredložil žiadne relevantné dôkazy, ktoré by správny súd mohol vykonať a následne vyhodnotiť a na základe ktorých by dospel k záveru minimálne o osvedčení existencie dôvodov hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej či finančnej škody, prípadne iného nenapraviteľného následku, ktorý žalobcovi v prípade okamžitého výkonu alebo v dôsledku iných právnych následkov napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy hrozí. Preukázanie, resp. minimálne osvedčenie existencie takejto hrozby je pritom podľa z hľadiska žalobcu ako navrhovateľa v konaní o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe jedinou právne významnou skutočnosťou, za existencie ktorej (popri ostatných

procesných podmienkach priznania odkladného účinku správnej žaloby) správny súd prizná správnej žalobe odkladný účinok. 25. Žalobca taktiež v návrhu na priznanie odkladného účinku neuviedol, že by v danej veci už bolo začaté exekučné konanie a k návrhu ani nepriložil rozhodnutie o začatí exekučného konania na podklade exekučného titulu - prvostupňového rozhodnutia, proti ktorému žalobca podal odvolanie a ktoré bolo správnou žalobou napadnutým rozhodnutím zamietnuté. Ak preto žalobca zakladá svoj návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe iba na skutočnostiach, ktoré môžu nastať v prípade, ak dôjde k nútenému výkonu rozhodnutia, nemôže z týchto dôvodov takýto návrh obstáť ako dôvodný. Obiter dictum však správny súd uvádza, že ani samotné začatie daňového exekučného konania, bez toho, aby boli naplnené podmienky ustanovené v , nie je dôvodom priznania odkladného účinku správnej žalobe. 26. Teda napriek tomu, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu toho, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo jeho inými právnymi následkami mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda alebo iný vážne nenapraviteľný následok, žalobca toto dôkazné bremeno absolútne neuniesol (keď za účelom jeho unesenia žiadny relevantný dôkaz ani len nepredložil). 27. Správny súd z týchto dôvodov, keď - ako uviedol už vyššie - nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe (spočívajúcej v existencii hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku [ ]), nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa zamietol. 28. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).