Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_33Er-4441-2012.pdf
PDF · 70.39 KB
Case nature
Area
Subarea
33Er/4441/2012
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolf Krutý, so sídlom Bratislava, Záhradnícka 62, vo veci oprávneného: P., F..E..D.., F. F. V., P. XX, C.: XX XXX XXX, práv. zast. Advocate, s.r.o., IČO: 36 865 141, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, proti povinnému: X. Z., O.. XX.X.XXXX, Č. R. XXXX, XXX XX M. O. U., na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 728,17 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Exekučné konanie z a s t a v u j e .
II. Oprávnenému u k l a d á nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 21,48 EUR v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Žilina uznesením, č.k. 33Er/4441/2012-10 zo dňa 18.10.2012 zamietol podľa § 44 ods. 2 veta prvá a tretia zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“) žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v tejto veci.
Oprávnený sa proti predmetnému uzneseniu v zákonom stanovenej lehote odvolal.
Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 7CoE/29/2013-32 zo dňa 28.3.2013 rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdil. Uznesenie nadobudlo dňa 23.5.2013 právoplatnosť a vykonateľnosť. Rovnako nadobudlo v rovnaký deň, t.j. 23.5.2013 právoplatnosť a vykonateľnosť aj uznesenie prvostupňového súdu č.k. 33Er/4441/2012-10 zo dňa 18.10.2012.
Podľa § 44 ods. 3 EP: „Ak je uznesenie, ktorým sa žiadosť zamietla, právoplatné, súd exekučné konanie aj bez návrhu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.“
Súd podľa vyššie citovaného ustanovenia exekučné konanie zastavil.
Podľa § 200 ods. 2 EP: „Ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.“
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej v texte ako „O.s.p.“): „Na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.“
Podľa § 146 ods. 2 O.s.p.: „Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca.“
Súdny exekútor môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie. To explicitne vyplýva z § 36 ods. 2 druhej vety EP. Po začatí exekučného konania, avšak pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, súdny exekútor nie je oprávnený realizovať jednotlivé úkony vedúce k nútenému výkonu exekučného titulu. Jeho oprávnenia v tejto fáze exekučného konania sa sústredia výlučne na odstránenie prípadných vád návrhu na vykonanie exekúcie (§ 40 EP) a následne na predloženie návrhu na vykonanie exekúcie exekučnému súdu so žiadosťou o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie (§ 44 ods. 1 EP). Poverenie na vykonanie exekúcie je tak definitívnou autoritatívnou licenciou pre konkrétneho súdneho exekútora na realizáciu všetkých procesných úkonov, na ktoré je podľa EP oprávnený, smerujúcich k vymáhaniu pohľadávky v konkrétne stanovenej sume.
Ak žiadosť o udelenie poverenia bola zamietnutá, po právoplatnosti tohto uznesenia, súd exekučné konanie zastaví a rozhodne o trovách konania. Súd zastaví exekučné konanie, nie exekúciu, pretože neudelením poverenia súdnemu exekútorovi exekúcia nezačala. O náhrade trov konania súd rozhodne vo vzťahu k súdnemu exekútorovi a k povinnému, a to v zmysle ust. § 251 ods. 4 O.s.p. v spojitosti s § 146 ods. 2 O.s.p., pretože § 200 až 203 EP nemajú osobitné ustanovenie upravujúce náhradové pravidlo pre prípad zastavenia exekučného konania. Tieto ustanovenia upravujú výlučne trovy exekúcie.
Podľa § 47 ods. 3 veta druhá EP: „Do doručenia poverenia súdu na vykonanie exekúcie má však exekútor nárok iba na odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie a nárok na náhradu účelne vynaložených hotových výdavkov.“
Podľa vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení(ďalej len „vyhláška“), súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu trov potrebných na účelne vymáhanie nároku spolu vo výške 21,48 eur, ktoré pozostávajú z:
1/ odmeny za spísanie návrhu vo výške 16,60 eur (§ 14 ods.1 vyhlášky)
2/ náhrady hotových výdavkov vo výške 1,30 eur (§ 22 vyhlášky):
· poštovné 1,30 eur
Súd exekútorovi priznal DPH 20 % zo sumy 17,90 eur, priznané DPH celkom vo výške 3,58 eur (§ 22 zákona č.222/2004 Z.z. o DPH).
Na základe vyššie uvedených skutočností a poukázaním na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Podľa ust. § 42 ods. 3 O.s.p. pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.