Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/292/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom Mgr. Dušanom Chamulom, v právnej veci žalobcu: M. B., I.. XX.X.XXXX, Z. M.Ň. Č.. XX, zastúpený JUDr. Jurajom Strählem, advokátom, so sídlom advokátskej kancelárie v Žiline, Dolný Val č. 21/80, proti žalovanej: Ž. B., I.. X.X.XXXX, Z. B. Č.. XXX, v konaní o určenie manželského výživného, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovanej sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 28.10.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanej platenia manželského výživného v sume 200,-- Eur mesačne z dôvodu, že jeho jediným príjmom je invalidný dôchodok priznaný v Českej republike vo výške 836 Kč. Odporkyňa pracuje a navrhovateľ je nútený žiadať o dávku v hmotnej núdzi, nakoľko jeho príjem mu nepostačuje na živobytie.

Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila. Je samo živiteľkou rodiny. Má 5 detí z prvého manželstva, ktoré sú neplnoleté, všetky školopovinné. Navrhovateľ odporkyni dva roky neprispieval na stravu. Nechce sa mu robiť, pričom sa vyhovára, že je invalidný dôchodca, ale keby bol tak ťažko chorý, tak by mu bol uznaný plný invalidný dôchodok. Odporkyňa dokonca platila na výživné pre jeho dcéru, ak jej zostali nejaké peniaze. Bývalý manžel odporkyni neprispieval na deti, preto bolo od neho výživné exekučne vymáhané. Odporkyňa poberala výživné od štátu, a keď jej začal platiť výživné exmanžel, sociálna poisťovňa vymáhala od odporkyni exekučnú čiastku, ktorá jej bola vyplatená na deti. Odporkyňa zarobí mesačne cca 350 EUR, daňový bonus na deti dostáva 117 EUR, výživné 199,11 EUR, prípadne 211,40 EUR, pričom v skutočnosti má dostávať 340 EUR. Okrem tohto poberá odporkyňa rodinné prídavky 115,-- EUR. Odporkyňa ťažko vyžije z toho, čo má. Len cesta detí do školy ju mesačne vyjde 80,-- EUR, cestovné odporkyne predstavuje 30 EUR mesačne. Na stravu minie okolo 400,-- EUR. Deti potrebujú do školy stále nejaké poplatky. Platí 60,-- EUR na elektrinu, uhlie a drevo 280,-- EUR, smeti 50,-- EUR. Najstaršia dcéra R. N., I.. XX.X.XXXX, chodí na 8-ročné gymnázium do Bytče, F. W., I.. XX.X.XXXX, chodí do 9. ročníka do Kolárovíc, W. N., I.. XX.X.XXXX, chodí do 5. ročníka základnej školy v Kolároviciach, Y. N., I.. X.X.XXXX chodí do 3. ročníka základnej školy v Petroviciach a F. N., I.. XX.X.XXXX, chodí do 2. ročníka základnej školy v Petroviciach. K vyjadreniu žalovaná pripojila potvrdenie o príjme na deti, upovedomenie o začatí exekúcie, faktúry na telefón, potvrdenie o príjme žalobcu, psychologické vyšetrenie žalobcu, potvrdenie o dôchodku v ČR, úver, ktorý žalovaná platila, šek na výživné na dcéru, ktoré platila žalovaná za žalobcu, potvrdenie PZ v Bytči, potvrdenie, že žalobcu platil jeho matke elektriku.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 3.3.2014 o 13:30 hod., na ktoré sa žalobca nedostavil. Neboli zistené dôvody pre odročenie pojednávania, preto súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu podľa č. v znení neskorších predpisov ( ďalej len ).

Na základe dokazovania vykonaného výsluchom právneho zástupcu žalobcu a žalovanej, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami (najmä sobášnym listom účastníkov konania, potvrdeniami zamestnávateľov, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, potvrdením Českej správy sociálního zabezpečení Ústředí zo dňa 5.2.2013, upovedomeniami o začatí exekúcie) a celým spisovým materiálom, súd zistil nasledovný skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX na Matričnom úrade v B.. Manželia nežijú v spoločnej domácnosti od 14.10.2013, kedy sa žalobca odsťahoval.

Žalobca bol dňa 11.10.2013 zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina č. E. zo dňa 28.10.2013 bol uznaný za občana v hmotnej núdzi, spĺňajúci nárok na pomoc v hmotnej núdzi, a boli mu preddavkovo priznané dávka a príspevky v sume 93,94 EUR mesačne od 1.10.2013. Žalobca poberá z Českej republiky invalidný dôchodok vo výške 821,- Kč. Rozhodnutím Centra právnej pomoci, kancelária Žilina, bol žalovanému ustanovený právny zástupca JUDr. Juraj Strähle.

Právny zástupca žalobcu upresnil, že žalobca sa domáha výživného od 28.10.2013 do 4.2.2014, lebo odo dňa 5.2.2014 žalobca nastúpil do práce v spoločnosti EDYMAX SE ako montážnik. Súčasne predložil pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa 5.2.2014.

Žalovaná zotrvala na svojom nesúhlasnom stanovisku s podanou žalobou na platenie manželského výživného, keďže má predovšetkým vyživovaciu povinnosť voči svojim 5 maloletým deťom z prvého manželstva. Po splnení tejto povinnosti, jej už nič nezostáva. Prvý manžel bol zaviazaný platiť výživné vo výške 340,-- Eur mesačne, ale toto jej neplatí, a preto sa proti nemu vedie exekúcia súdnym exekútorom JUDr. Jozefom Rišianom č. EX 42/2011. Okrem toho musí žalovaná vrátiť Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, sumu 2.453,60 EUR, ktorá jej bola vyplatená ako náhradné výživné. So žalobcom nemá žalovaná spoločné deti. Žalobca bol nedávno zamestnaný u zamestnávateľa McRoy Staffing s. r. o., kde zarobil slušné peniaze, ale skončil tam kvôli tomu, že bol agresívny a pohádal sa. Z potvrdenia McROY Staffing s. r. o. vyplýva, že za jún 2013 predstavovala čistá mzda žalobcu 429,44 EUR. Žalovaná je zamestnaná v pozícii robotník vo výrobe a jej hodinový zárobok (po zrážke poistného a dane z príjmov) predstavuje 2,14 €/hod, pričom robí buď na prvú zmenu od 6:00 hod. do 14:00 hod. alebo druhú zmenu od 14:00 hod. do večera, ale niekedy robí aj 10-tky alebo 12-tky. Zrobí tak 380,-- EUR mesačne, a v tom je už zahrnutý aj daňový bonus na 5 detí vo výške 107,-- EUR.

Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi vychádzal z ustanovení o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), konkrétne z a nasl.

Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine: Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.

Podľa § 71 ods. 2 Zákona o rodine: Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine: Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine: Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania, vychádzajúc pritom zo zákonných hľadísk citovaných ustanovení Zákona o rodine, dospel súd k záveru, že nie sú splnené podmienky pre určenie manželského výživného podľa návrhu žalobcu. Účelom poskytovania výživného je uspokojovanie základných životných potrieb aj ďalších potrieb tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Zo zásady rovnakej životnej úrovne manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti, ako je to pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom, resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými. Pojem „v zásade“ rovnaká životná úroveň obidvoch manželov znamená, že nejde o mechanickú rovnosť v majetkovej oblasti v zmysle rovnakého množstva peňazí. Treba vziať do úvahy osobitosti vyplývajúce z osobných, pracovných, zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov. V danom prípade súd nezistil rozdiel v životnej úrovni účastníkov - manželov v takom rozsahu, aby bolo dôvodné priznať výživné žalobcovi. Práve naopak, žalovaná je samo živiteľkou piatich nezaopatrených detí, jej príjem je len 380,-- EUR mesačne vrátane daňového bonusu. Žalovaná nie je schopná prispievať ešte aj na výživu svojmu manželovi. Ten napokon nepreukázal, že by zo zreteľom na svoj vek alebo zdravotný stav nebol schopný zárobkovej činnosti v rozhodnom období, t.j. od 28.10.2013 do 4.2.2014, alebo za danej situácie nemal možnosť a príležitosť zaobstarať si primerané zamestnanie. Súd je toho názoru, že len samotná skutočnosť, že žalobca bol odkázaný na štátnu pomoc (dávku v hmotnej núdzi) nemôže samo o sebe znamenať, že je nie je schopný samostatne sa živiť.

S poukazom na vyššie uvádzané dôvody, považoval súd návrh žalobcu za nedôvodný, preto ho v plnom rozsahu zamietol.

Za príčinu sporu na základe skutočností súdu známych z úradnej činnosti tunajší súd považuje prax Úradov práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) pri ukladaní podmienok pre priznanie dávky v hmotnej núdzi.

Podľa o pomoci v hmotnej núdzi účinného do 31.12.2013 (zrušený )

1) Ak si občan v hmotnej núdzi a fyzické osoby, ktoré sa s občanom v hmotnej núdzi spoločne posudzujú, neuplatnia svoje zákonné nároky, ktorými si môžu zabezpečiť základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, nepovažujú sa za občanov v hmotnej núdzi.

2) Zákonnými nárokmi podľa odseku 1, ktorých uplatnením je možné zabezpečiť si základné životné podmienky a pomôcť si v hmotnej núdzi, sú výživné podľa osobitného predpisu, náhradné výživné podľa osobitného predpisu, náhrada príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca podľa osobitného predpisu, dávky nemocenského poistenia, dôchodkového poistenia, úrazového poistenia, garančného poistenia a poistenia v nezamestnanosti podľa osobitného predpisu, nároky z pracovnoprávnych vzťahov, dávky výsluhového zabezpečenia a opakované štátne sociálne dávky podľa osobitných predpisov, okrem prídavku na dieťa.

Podľa SR Každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Občianske súdne konanie podľa u žalôb na zaplatenie, včítane žalôb o výživné alebo o príspevok na výživu, slúži na rozhodnutie sporov medzi fyzickými osobami. Jeho výsledok závisí od procesnej aktivity účastníka. Na rozdiel od toho správne konanie slúži na rozhodnutie iného, špecializovaného verejného orgánu o práve účastníka v rámci jeho špecifickej právomoci. Potreba

preskúmať pomery účastníka pred špecializovaným verejným orgánom nemôže nevyhnutne znamenať, že určitá právna otázka sa stane medzi fyzickými osobami spornou.

Vyporiadanie sa s aplikáciou cit. ust. , účinného do 31.12.2013 je vecou ÚPSVaR ako špecializovaného štátneho orgánu s vlastnou právomocou. Tento podľa názoru tunajšieho súdu musí interpretovať cit. par. 9 ods. 1 s ohľadom na faktickú danosť nárokov. Podľa názoru súdu prípadne ani to, že žiadateľ o dávku v hmotnej núdzi by si neuplatnil niektorý z nárokov podľa ods. 2, nemôže viesť automaticky k záveru, že mal konkrétny nárok a tento si neuplatnil. Podľa názoru súdu špecializovaný orgán má dostupné východiská pre zistenie príjmu žiadateľa a príjmu jeho blízkych osôb a samotný žiadateľ pred špecializovaným orgánom musí mať možnosť dokazovať okolnosti svedčiace v jeho prospech. Neúspech v občianskom súdnom spore podľa názoru tunajšieho súdu nemôže byť dôkazom pre potreby priznania dávky v hmotnej núdzi.

Ak ÚPSVaR vedie žalobcu k vzniku občianskeho súdneho sporu pod následkom neprístupnosti jeho práv podľa citovaného osobitného zákona, podľa názoru tunajšieho súdu ide o sťažovanie prístupu k ústavným právam osoby k právnej ochrane inej ako súdnej podľa SR, t.j. v medziach jeho právomoci ako špecializovaného orgánu. Nikoho nemožno nútiť, aby vstúpil do občianskeho súdneho konania, ani pod následkom nepriznania práva podľa osobitného predpisu. Následkami týchto prekážok sú predovšetkým Ad1) nedôstojné súdne konanie pre simulovaný spor s následkom nedôstojného postavenia špecializovaného rozhodovacieho orgánu a Ad2) zodpovednosť neúspešných žalobcov za výsledok sporu, pravidelne spojená s povinnosťou na náhradu trov konania protistrane, potencionálne včítane trov právneho zastúpenia advokátmi, bez ohľadu na oslobodenie navrhovateľa od platenia súdnych poplatkov voči štátu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa , veta prvá , podľa ktorého: Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Žalovaná ako úspešný účastník konania má právo na náhradu trov, ktoré jej v konaní vznikli. Vzhľadom k tomu, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila, súd jej náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.