Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31P-61-2022.pdf
PDF · 105.09 KB
Case nature
Area
Subarea
31P/61/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Renátou Topolčanskou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa T. Ď., R.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, W. Ď., Š. V. I., T. D. I. J.. R. XX/XX-X, R. A., právne zastúpenej JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom Nám. Sv. Anny 7269/20A, Trenčín a otca, W. J., Š. V. I., T. D. N. XX/XX, A. R. C.H. - N., právne zastúpeného JUDr. Šimonom Cibulkom, advokátom so sídlom Hodžova 53, Trenčín, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
I. Otcovi dieťaťa s a z v y š u j e vyživovacia povinnosť k maloletej T. Ď. za obdobie od 01.05.2022 do 31.08.2022 z doterajších 49,79 eura mesačne na 150,- eur mesačne a za obdobie od 01.09.2022 naďalej z doterajších 49,79 eura mesačne na 180,- eur mesačne, ktoré je povinný prispievať k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
II. Dlh na výživnom za obdobie od 01.05.2022 do 31.03.2023 vo výške 970,- eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať k rukám matky popri bežnom výživnom v mesačných splátkach po 30,- eur, s účinnosťou od nasledujúceho mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného vyrovnania tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
III. Týmto s a z m e ň u j e rozsudok Okresného súdu Trenčín č. k. 34P/392/2007-28 zo dňa 07.03.2008.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Matka dieťaťa svojím návrhom zo dňa 29.04.2022 žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej zo sumy 1.500,- Sk (49,79 eur) na sumu 200,- eur mesačne s účinnosťou od 01.05.2022. Okrem iného matka v návrhu uviedla, že v čase posledného určenia výživného mala dcéra 1 rok a matka s ňou bola na materskej dovolenke a otec bol v tom čase živnostník. Obaja rodičia mali v tom čase ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Otec si plní vyživovaciu povinnosť k dcére vo výške 70,- eur mesačne a to do času, kedy táto začala navštevovať materskú školu. Aktuálne má dcéra 15 rokov a navštevuje 9. ročník základnej školy, je zdravá a má veku primerané potreby. Matka je zamestnaná, otec bol do 01.04.2022 živnostník, jeho aktuálne pracovné zaradenie a ani príjem nie je matke známy. Je zrejmé, že od posledného určenia výživného uplynul veľmi dlhý čas. U maloletej sa výrazne zmenili pomery, je staršia, vyspelejšia a má iné potreby. Aktívne sa venuje športu. Otec nad rámec výživného prispeje výnimočne, naposledy, keď bola dcéra siedmačka, uhradil polovicu nákladov na lyžiarsky výcvik v sume 90,- eur. Vyživovacia povinnosť je tak na 15-ročné dieťa nedostačujúca a to aj s ohľadom na to, že
otec sa o dcéru nezaujíma, nestretáva sa s ňou, netrávi s ňou žiadny čas. Obom rodičom už zanikla aj vyživovacia povinnosť k deťom, ktoré mali z predošlých vzťahov.
2. Otec by súhlasil so zvýšením výživného rozčleneným na dve obdobia, pričom za prvé by súhlasil s výškou výživného 100,- eur a za druhé 130,- až 140,- eur.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil potvrdenie o návšteve školy maloletou, potvrdenie o nákladoch matky na bývanie, doklad o zakúpení pracovných odevov do školy, potvrdenie o platbe za tábor, listiny preukazujúce úvery otca, lustrácie účastníkov v Sociálnej poisťovni, správu o príjme matky, potvrdenie o výške príjmu matky - 3x, mzdový list matky, výplatnú pásku matky, výpis zo živnostenského registra otca, výpis z obchodného registra spoločnosti S. D. I. s.r.o., potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti otca, potvrdenie o nemocenských dávkach vyplácaných otcovi, správu OR PZ v Trenčíne o motorových vozidlách evidovaných na otca dieťaťa, potvrdenie o príjme otca, výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru, zmluvu o poskytnutí úveru, lekársku správu W. C., vyjadrenie otca, ako aj obsah opatrovanského spisu sp. zn. 31P/61/2022.
4. Takto bolo súdom zistené, že maloletá pochádza z priateľského vzťahu rodičov. Okresný súd Trenčín rozsudkom č. k. 34P/392/2007-28 zo dňa 07.03.2008 schválil dohodu rodičov, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal prispievať na jej výživu sumou 1.500,- Sk (49,79 eur) s účinnosťou od 01.03.2008. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 20.03.2008. V tom čase bola maloletá vo veku 1 roka a celodenne sa o ňu starala matka, ktorá s ňou bola na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 4.560,- Sk (151,36 eur) a prídavky na deti spolu vo výške 1.080,- Sk (35,85) Eur. Matka bola slobodná a mala ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi, na ktorého výživu jej otec prispieval sumou 1.000,- Sk (33,19 eur). Matka nevlastnila žiaden majetok väčšej hodnoty. Otec maloletej bol v tom čase rozvedený, okrem maloletej mal vyživovaciu povinnosť k maloletému synovi, na ktorého platil výživné vo výške 1.650,- Sk (54,77 eur) mesačne, bol vlastníkom motorky v hodnote 100.000,- Sk (3.319,39 eur), iný majetok väčšej hodnoty nevlastnil. Od novembra 2007 bol živnostníkom v oblasti vykonávania zámočníckych prác a podľa jeho vyjadrenia dosahoval príjem vo výške 20.000,- Sk (663,88 eur), z čoho si platil odvody. Splácal pôžičku vo výške 2.560,- Sk (84,98 eur) mesačne.
5. Matka na pojednávaní konanom dňa 06.10.2022 upravila petit svojho návrhu tak, že žiadala zvýšiť výživné v dvoch obdobiach, a to s účinnosťou do 31.08.2022 na sumu 200,- eur a s účinnosťou od 01.09.2022 na sumu 240,- eur, pričom dôvodom je nástup maloletej na stredný typ školy. Matka už nemá iné vyživovacie povinnosti. S dcérou žije v dvojizbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve a kde hradí náklady bývania v sume 250,- eur mesačne. Je zamestnaná ako robotníčka v spoločnosti R. I. O.. I.. R. A., kde za obdobie 08-12/2022 dosiahla priemerný mesačný príjem vo výške 1.091,15 eur netto a za obdobie 01/2023 dosiahla príjem 1.020,04 eur netto bez daňového bonusu. Iný príjem nemá. Otec na výživu dcéry prispieva dobrovoľne výživným vo výške 70,- eur mesačne pravidelne od škôlky. Otec sa o dcéru nezaujíma, chodí za ňou málo, nestretávajú sa. Nad rámec 70,- eur otec ničím na dcéru neprispieva. Matka uviedla, že by súhlasila so zvýšením výživného za prvé obdobie na 160,- eur a za druhé na 200,- eur s účinnosťou od 01.05.2022. Na pojednávaní konanom dňa 17.01.2023 matka poukázala na to, že pracovný pomer otca aj naďalej trvá, čo vyplýva aj z lustrácie v Sociálnej poisťovni. Ďalej poukázala na to, že dieťa by sa malo podieľať na životnej úrovni svojho rodiča. Bolo preukázané, že otec vlastní vozový park, ktorý nezodpovedá úrovni, akú prezentuje. Nad rámec nákladov na bývanie otec hradí úvery spolu vo výške 267,- eur, okrem hypotéky, ktorá je vo výške 216,- eur. Poukázala na to, že daňový bonus na 15-ročné deti je polovičný a odvíja sa od príjmu rodiča, ktorý ho poberá a teda nie je vo výške 140,- eur. Správanie otca matka považuje za špekulatívne. Na pojednávaní konanom dňa 30.03.2023 matka poukázala na to, že otec je aktívnym členom hokejového klubu a dokonca v sezóne 2022/2023 bol vyhlásený za najlepšieho hráča sezóny, takže jeho zdravotný stav asi nie je až taký vážny, ako predkladá súdu. Matka uviedla, že zamestnávateľ jej vypláca daňový bonus raz ročne. Ďalej poukázala na to, že otec sa venuje záujmovým aktivitám, ktoré sú finančne náročné - hokej, rybolov, kde je potrebne zakúpiť si hokejovú výstroj a rybársky lístok stojí 120,- eur ročne.
6. Otec na pojednávaní konanom dňa 06.10.2022 uviedol, že je slobodný, okrem maloletej má ešte plnoletého syna. Žije v dvojjizbovom byte, ktorý mu patrí do vlastníctva. Náklady na bývanie hradí vo výške 160,- eur mesačne a spláca úver 216,- eur. Otec zrušil svoje živnostenské oprávnenie a pracuje ako vodič v spoločnosti S. D. I. s.r.o., kde za obdobie od 03/2022 do 10/2022 dosiahol priemerný
mesačný príjem vo výške 898,42 eur netto. Tiež je poberateľom invalidného dôchodku vo výške 258,20 eur. Iné príjmy nemá. Okrem bytu nevlastní majetok väčšej hodnoty. Asi pred rokom si kúpil dodávku, rok výroby 2007 za 12.000,- eur. Zobral si naň úver na 96 mesiacov vo výške 8.000,- eur, zbytok mu doložila mama, tento úver spláca po 112,- eur. Ešte ho bude splácať cca 6 rokov. Myslel si, že na tej dodávke bude voziť pre zamestnávateľa, čo mal prisľúbené, ale padlo to, pretože sa u nich prepúšťa, aj on dostal výpoveď. Priznanú invaliditu má na 55%. Otec ďalej uviedol, že má ďalší úver vo výške 12.000,- eur, ktorý si zobral na prerábku bytu. Ten bude splácať ešte asi 5 rokov. Otec ďalej uviedol, že v jeho vzťahu s dcérou teraz vznikol problém, pretože táto začala prepadať v škole. Otec jej bol doma dohovoriť a odvtedy ho dcéra „nemusí“. Otec navštevuje kožnú ambulanciu v Martine štvrťročne, za liečbu neplatí. Ďalej navštevuje reumatologickú ambulanciu v mieste bydliska. Kupuje si tabletky od bolesti, má diagnostikovanú artritídu. Otec vyjadril nesúhlas so zvýšením výživného na 160,- a 200,- eur. Na pojednávaní konanom dňa 17.01.2023 poukázal na to, že matka poberá daňový bonus a tiež sa od januára zvýšila výška rodinných prídavkov z 30,- na 60,- eur, čo je potrebné považovať za výrazné zvýšenie príjmu matky. Tiež odvtedy došlo k výraznému zvýšeniu daňového bonusu na 140,- eur mesačne. Poukázal na to, že z návrhu matky vyplývajú výdavky na dieťa vo výške 250,- eur plus ročné výdavky, ktoré mesačne činia sumu 13,- eur, s prihliadnutím na to, že aj matka má vyživovaciu povinnosť k maloletej, nevidí dôvod na zvýšenie výživného na 200,- eur. Navrhol, aby bolo zvýšené výživné od 09/2022 na 100,- eur a od rozhodnutia súdu by bol ochotný dohodnúť sa na 140,- eur. Dva posledné mesiace uhradil 100,- eur. Na pojednávaní konanom dňa 30.03.2023 otec uviedol, že t. č. je od 05.12.2022 práceneschopný z dôvodu úrazu a poberá nemocenské dávky vo výške 23,59995000 eur denne. Aktuálne poberá invalidný dôchodok vo výške 288,- eur mesačne, iný príjem nemá. Prácu u zamestnávateľa ukončil k 31.10.2022 z dôvodu, že ako zamestnanec vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho posudku dlhodobo stratil spôsobilosť naďalej vykonávať doterajšiu prácu. Nevedel uviesť, prečo doposiaľ nepredal nákladné auto, na ktoré si zobral úver. Otec poukázal na to, že jeho zdravotný stav posúdil lekár a ten ho posúdil ako práceneschopného a nie športu neschopného ani ležiaceho. Jeho aktuálny príjem pozostávajúci z nemocenských dávok a invalidného dôchodku je cca 990,- eur. Poukázal tiež na to, že súd má vedomosť o všetkých jeho príjmoch, kde naopak u matky účelovo nebolo preukázané, aký má príjem. Zamestnávateľ neuviedol výšku jej daňového bonusu, a tiež jej od januára výrazne vzrástol príjem, na čo treba prihliadať. Vyživovacia povinnosť sa neurčuje z vozidiel ani z majetku. A majetkové pomery matky sú lepšie ako u otca, pretože ona vlastní nehnuteľnosť, na ktorú nemá žiadny úver. Otec tiež uviedol, že od 12/2022 do 03/2023 platil výživné po 100,- eur, a od 05/2022 do 11/2022 platil 70,- eur. Otec poukázal na to, že ten byt, ktorý pomocou úveru prerába, predsa zdedí aj jeho dcéra, ktorej by dal aj posledné. Poprel, že by aktívne hral hokej, bol iba prizvaný na vyhodnotenie. Poukázal tiež na to, že preukázané náklady na maloletú sú v súčasnosti 150,- eur, pričom matka chce celé toto výživné od otca a ešte aj navyše. Uviedol, že výživné vo výške 150,- eur by bolo spravodlivé v rámci dlhodobej PN otca ako aj s ohľadom na výrazne vyšší príjem matky. Tiež poukázal na to, že motorka stála 200,- eur, je to malý skútrik a štvorkolku si kúpil syn. Právom záverečnej reči uviedol, že matka v návrhu žiadala určiť výživné 200,- eur mesačne pri jej tvrdenom mesačnom príjme 770,- eur. S odstupom 11 mesiacov žiada také isté výživné, avšak jej priemerný príjem sa pohybuje na úrovni 1.100,- eur netto, a to tam ešte nie je zohľadnený daňový bonus, ktorý s vysokou pravdepodobnosťou navýšil jej príjem o ďalších cca 100,- eur mesačne. Okrem toho boli zvýšené prídavky na dieťa od 01/2023 o 30,- eur mesačne. Toto všetko sú príjmy, ktoré matke vykompenzujú všetky tvrdené zvýšené výdavky na dcéru. Majetkové pomery matky sú dobré, pretože nespláca žiadny úver na bývanie, býva vo svojej nehnuteľnosti. Do 31.08. navrhuje určiť výživné 100,- eur a od 01.09.2022 vo výške 140,- eur mesačne, pričom zameškané navrhuje povoliť splácať po 30,- eur mesačne. Má za to, že dôkazy, ktoré boli vykonané za účelom preukázania výdavkov na maloletú, ani neumožňujú určiť vyššie výživné ako navrhuje.
7. Maloletá T. má 16 rokov a je študentkou 1. ročníka strednej školy. Má cestovné náklady 40,- eur mesačne, vreckové jej matka dáva vo výške 5,- eur denne. Pri nástupe na strednú školu mala zvýšené výdavky s nákupom školských pomôcok 30,- eur a za pracovné učebnice 28,- eur. ZRPŠ platí 20,- eur na pol roka. Tiež jej matka zakupovala drobné oblečenie na telocvik a oblečenie na prax, ktoré stálo 57,60 eur. Navštevuje odbor čašník. Keď chodila na základnú školu tiež jej matka dávala vreckové 5,- eur denne a mala s ňou bežné výdavky. Od 1. triedy hrá tenis, navštevuje Š. O. T.X. T., Je registrovaná v Slovenskom tenisovom zväze, kde hradí poplatok 140,- eur mesačne, 20,- eur za hodinový tréning. Cez letné prázdniny navštívila tábor za poplatok 322,- eur. Je zdravá, odborné ambulancie nenavštevuje.
8. Kolízny opatrovník uviedol, že návrh považuje za opodstatnený, nakoľko na strane dieťaťa došlo k výraznej zmene pomerov. Vzhľadom k zdravotnému stavu otca navrhol zvýšiť výživné na 150,- eur. Na pojednávaní konanom dňa 30.03.2023 uviedol, že navrhuje od podania návrhu, od 01.05.2022 do 31.08.2022 výživné vo výške 150,- eur a od 09/2022 sumou 180,- eur.
9. Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
10. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
11. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá, ods. 2 a 3 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
12. Z výkladu tohto ustanovenia vyplýva, že musí ísť o podstatnú zmenu pomerov na strane rodičov alebo detí, ktorá sa výrazne prejaví v pomeroch účastníkov. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného alebo objektívne - vývojom životných nákladov podľa odseku 3 vyššie uvedeného zákonného ustanovenia. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Zmena výšky výživného je možná najskôr od času, keď došlo k zmene pomerov. Túto skutočnosť súd objektívne zisťuje.
13. Je potrebné poukázať na to, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky sily na dôsledné zabezpečenie výživy detí v záujme ich náležitého telesného i duševného vývoja, za ktorých účelom má povinnosť každý z rodičov vyvinúť všetko úsilie na to, aby zaobstaral prostriedky pre svoje deti.
14. Matka dieťaťa svojím návrhom žiadala, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k maloletej. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že návrh matky bol podaný skutočne dôvodne, nakoľko výživné nebolo upravované súdnym rozhodnutím veľmi dlhé časové obdobie až 15 rokov. Maloletá mala v čase posledného rozhodovania o výživnom, kedy bola schválená rodičovská dohoda, jeden rok. V súčasnosti už je študentkou 1. ročníka strednej školy. Matka bola v čase posledného rozhodovania o výživnom na materskej dovolenke a otec bol živnostníkom. Každý z rodičov mal naviac inú vyživovaciu povinnosť. Otec zarábal 20.000,- Sk (663,88 eur). Na strane všetkých účastníkov konania došlo k zmene pomerov. Na strane otca sa zmenili pomery v tom, že mu bol priznaný invalidný dôchodok, pracuje, z práce má príjem, i keď v súčasnosti je s poukazom na jeho zdravotný problém práceneschopný. Jeho príjem tak pozostáva z nemocenskej dávky a z invalidného dôchodku. Otec súdu predložil výpoveď zamestnávateľa z pracovného pomeru ku dňu 31.10.2022, avšak podľa údajov v Sociálnej poisťovni je otec ku dňu rozhodovania súdu stále evidovaný ako zamestnanec spoločnosti S. D. I. s.r.o. Súd pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti prihliadal na celkové majetkové pomery na strane otca, nielen na jeho aktuálny príjem a zárobok, a na tú skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného, otcovi ubudla vyživovacia povinnosť k plnoletému synovi. Pri určovaní výšky výživného je súd povinný prihliadať na celkové majetkové pomery povinného výživným a nie iba na jeho príjem. Otec je vlastníkom bytu, v ktorom býva a tiež je vlastníkom 4 motorových vozidiel. Hoci tvrdí, že vlastníkom jedného vozidla je jeho syn, nič to nemení na skutočnosti, že ako vlastník tohto vozidla je evidovaný otec dieťaťa a nie je syn. Ďalej otec spláca tri úvery, z toho jeden si zobral na bývanie, jeden na prerábku
bytu a jeden na kúpu dodávky, ktorú mal podľa jeho vyjadrenia používať v zamestnaní, k čomu však doposiaľ nedošlo, pričom napriek tejto skutočnosti otec doposiaľ uvedenú dodávku nepredal. V dvoch prípadoch, okrem úveru na bývanie, sa tak otec sám „zaťažil“ úvermi, ktorých platenie teraz podľa názoru súdu nemôže používať ako obranu voči plateniu zvýšeného výživného na dcéru, pretože sa nejednalo o nevyhnutné výdavky, ktoré by otec musel pokryť úvermi. Navyše otec poukazoval na to, že matke sa zvýšil príjem, ale príjem sa od posledného rozhodovania o výživnom preukázateľne zvýšil aj samotnému otcovi, aj keď je t. č. práceneschopný. U maloletej súd rozčlenil zvýšené výživné na dve obdobia, kde sa stotožnil s návrhom matky, a to na obdobie, kedy ešte navštevovala základnú školu, do augusta 2022 a od septembra 2022, kedy začala navštevovať stredný typ školy. Maloletá má aj záujmovú činnosť, s ktorou má matka zvýšené finančné výdavky. Nesporne výdavky na dieťa, ktoré je už na strednej škole a blíži sa veku dospelosti, sú oveľa vyššie ako výdavky na jednoročné dieťa, čo v konaní uznal aj sám otec. K zmene pomerov došlo s poukazom na § 78 Zákona o rodine aj na strane matky, ktorá bola v čase poslednej úpravy výživného na materskej dovolenke a v súčasnosti sa jej zvýšil príjem. Výživné teda bolo rozčlenené na dve časové obdobia, s poukazom na to, že otec na báze dobrovoľnosti prispieval výživným najskôr v sume 70,- eur a neskôr 100,- eur, pričom toto bolo zohľadnené pri vyčíslení dlhu, ktorý súd povolil otcovi splácať po 30,- eur, čo je približne doba splácania na tri roky.
15. Podľa § 217 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.
16. Podľa § 232 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
17. V súvislosti so zvýšením vyživovacej povinnosti otca k maloletému dieťaťu v zmysle rozsudku vznikol otcovi dlh na zameškanom zvýšenom výživnom za obdobie od 01.05.2022 do 31.08.2022 vo výške 150,- eur (4 mesiace x 80,- eur) a za obdobie od 01.09.2022 do 31.03.2023 vo výške 330,- eur (3 mesiace x 110,- eur) a vo výške 320,- eur (4 mesiace x 80,- eur), kedy súd zohľadnil, že otec za obdobie od 05/2022 do 11/2022 prispieval na výživu maloletej sumou 70,- eur a od 12/2022 do 03/2023 prispieval sumou 100,- eur. Dlh na výživnom v celkovej výške 970,- eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 30,- eur mesačne, spolu s bežným výživným, pod následkom straty výhody splátok.
18. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Podľa § 58 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
20. V danej veci súd v zmysle § 58 v spojení s § 52 Civilného mimosporového poriadku rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia a to na Okresný súd Trenčín (v jednom vyhotovení). O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, uvedenie spisovej značky) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie v zmysle § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného mimosporového poriadku).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku).
Exekúciu na peňažnú povinnosť (výživné) vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona číslo 233/1995 Z. z.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie. Exekúciu možno vykonať len na návrh oprávneného alebo na návrh toho, kto preukáže, že naňho prešlo právo z rozhodnutia (§ 38 zákona číslo 233/1995 Z. z.).