Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_9Er-52-2005.pdf
PDF · 71.54 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/52/2005
Uznesenie
Okresný súd Spišská Nová Ves, v právnej veci exekúcie vedenej u súdneho exekútora Mgr. Ing. Radoslav Kešeľak, Exekútorský úrad Spišská Nová Ves, Mlynská 2, Spišská Nová Ves pod č. k. EX 117/05R, na návrh oprávneného Sociálna poisťovňa Bratislava, pobočka Spišská Nová Ves, Elektrárenská 10, IČO 30807484 proti povinnému T. W., N.. XX.XX.XXXX, K. A. X, B., pre vymoženie 257,31 eur s prísl. takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e .
Súd z a v ä z u j e povinného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 32,37 eur do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd na základe žiadosti exekútora a návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie poveril dňa 14.03.2005 súdneho exekútora vymožením istiny 7.752,- Sk a trov exekúcie. Podkladom pre vykonanie exekúcie je exekučný titul, ktorým je rozhodnutie oprávneného č. 700-223-4105/2002-5 zo dňa 22.01.2002.
Dňa 04.11.2013 exekútor súdu predložil na základe oznámenia oprávneného podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu zániku práva oprávneného na vymoženie pohľadávky.
Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 57 ods. 1 písm.f/ zák. č. 233/1995 Z.z. exekúciu súd zastaví, ak po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané.
Podľa § 25 ods. 1, 2 zák. č. 274/1994 Z.z. o Sociálnej poisťovni účinného v čase začatia konania pohľadávky na poistnom na nemocenské poistenie a na dôchodkové zabezpečenie vymáha príslušná pobočka podľa osobitných predpisov na základe právoplatného a vykonateľného rozhodnutia. Rozhodnutie uvedené v odseku 1 možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní sa nepoužijú.
Exekučným titulom v tomto konaní je rozhodnutie Sociálnej poisťovne č. 700-223-4105/2002-5 zo dňa 22.01.2002, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.02.2002. Keďže lehota na vykonanie tohto rozhodnutia uplynula dňa 12.02.2012, exekučný titul sa stal neúčinný, a teda nemôže byť podkladom pre exekúciu. Súd preto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti exekúciu zastavil.
Podľa § 196 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Nakoľko k zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu preklúzie, teda uplynutím času, súd skúmal, koho je možné zaviazať na náhradu trov exekúcie. V § 197 ods. 1 Exekučného poriadku je zakotvená zásada, podľa ktorej trovy exekúcie uhrádza zásadne povinný. Exekučný poriadok pozná tri výnimky z tejto zásady. Všetky tri výnimky prichádzajú do úvahy v prípade zastavenia exekúcie, a to pokiaľ bola exekúcia zastavená zavinením oprávneného, druhou výnimkou je situácia, pokiaľ sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a treťou výnimkou je prípad, kedy sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz (§ 203 ods. 1, 2 a 3 EP). Z týchto výnimiek by do úvahy v tomto prípade prichádzala prvá z možností - zavinenie oprávneného, avšak súd po preskúmaní okolností prípadu dospel k záveru, že oprávnenému nemožno pričítať zavinenie zastavenia. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie včas, preto procesné zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty, určenej na jeho vykonanie neprichádza do úvahy. Oprávnený totiž postup súdu vo vykonávacom konaní, resp. postup súdneho exekútora v exekučnom konaní, ako i dĺžku trvania tohto postupu, teda aj prípadné vykonanie exekučného titulu do uplynutia prekluzívnej lehoty v priebehu konania, nemohol ovplyvniť.
O trovách konania teda súd rozhodol v súlade s § 197 ods. 1 Exekučného poriadku tak, že súd priznal exekútorovi trovy exekúcie vo výške 32,37 eur a zaviazal povinného, aby ich uhradil exekútorovi v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
Súdny exekútor predložil vyúčtovanie, v ktorom vyčíslil trovy exekúcie a žiadal priznať trovy exekúcie vo výške 32,37 eur. Súd priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi podľa § 14 ods. 1 písm. a/ Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. účinnej ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - 02.03.2005 vo výške 6,64 eur za vypracovanie vyúčtovania trov, návrhu na zastavenie a ods. 2/ Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. účinnej ku dňu podania žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie - 02.03.2005 pozostávajúce z úkonov exekučnej činnosti odmeňované paušálnou sumou vo výške 16,60 eur (získanie poverenia na vykonanie exekúcie po 3,32 eur, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie po 3,32 eur, doručenie exek. príkazu z účtu v banke po 3,32 eur, zisťovanie majetku povinného po 3,32 eur, zisťovanie platiteľa mzdy po 3,32), poštovné poplatky vo výške 4,50 eur. Súdny exekútor je platcom DPH, z toho dôvodu žiadal priznať daň z pridanej hodnoty 20% z odmeny súdneho exekútora a hotových výdavkov, ktoré súd priznal vo výške 4,63 eur. Trovy exekúcie priznané súdnemu exekútorovi tak činia spolu 32,37 eur.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.