Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9C/349/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Rimavskej Sobote samosudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateliek: a/ V., b/ N. a c/ D., všetky navrhovateľky zast. JUDr. Róbertom Lakatošom, advokátom v Rimavskej Sobote, Daxnerova č. 5 vedenej proti odporcovi G. o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam takto

rozhodol:

Súd u r č u j e , že nehnuteľnosti označené na geometrickom pláne Geodetickej kancelárie Jána Brndiara z Klenovca č. 32966334-29/2012 zo dňa 26. 07. 2012 pre kat. územie Z. ako C-KN parc. č. 255/1 - zastavaná plocha o výmere 120 m2, parc. č. 255/2 - zastavaná plocha o výmere 381 m2, parc. č. 255/3 - zastavaná plocha o výmere 124 m2 a parc. č. 256 - záhrada o výmere 824 m2 p a t r i a v celosti do dedičstva po neb. V., štátnej občianky SR.

Navrhovateľkám sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á - v a .

odôvodnenie:

Navrhovateľky podali na súd návrh, v ktorom žiadali určiť, že nehnuteľnosti pôvodne vedené v pozemnoknižných zápisniciach č. 367 a 368 katastrálne územie Z. patria do ich výlučného vlastníctva. Neskôr na pojednávaní zmenili svoj návrh v tom smere, že žiadali, aby bolo určené, že nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohej právnej predchodkyni navrhovateliek V.. V návrhu uviedli, že predmetné nehnuteľnosti, ktoré boli zamerané geometrickým plánom, ich právna predchodkyňa odkúpila spolu so svojím nebohým manželom od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov, resp. od ich právnych nástupcov na základe kúpnej zmluvy zo dňa 29. 12. 1966, kde od tohto obdobia právna predchodkyňa navrhovateliek s manželom nehnuteľnosti užívala, na nehnuteľnostiach si postavili rodinný dom, pričom v užívaní nehnuteľností neboli nikým rušení.

Odporca žiadal návrh navrhovateliek v plnom rozsahu zamietnuť, nespochybňoval okolnosti držby nehnuteľností právnou predchodkyňou navrhovateliek, poukázal však na tú skutočnosť, že minimálne po smrti jej manžela v roku 1995 právna predchodkyňa navrhovateliek zistila, že nehnuteľnosti nemá na mene, keďže prišla za odporcom s tým, že si chce usporiadať vlastnícke právo.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, resp. ich právnych zástupcov, svedka D., oboznámením sa s návrhom, dohodou zo dňa 29. 12. 1966, zápisom zo dňa 15. 12. 1966, rozhodnutím Obvodného pozemkového úradu zo dňa 26. 11. 2004, osvedčením D 777/97, potvrdeniami Mesta Tisovec zo dňa 08. 06. 2012 a 16. 07. 2012, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na čl. 3 spisu a zistil nasledovný skutkový stav.

Podľa § 135a) ods. 1, 2 Obč. zákonníka platného od 01. 04. 1983 vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite v držbe hnuteľnú vec 3 roky a nehnuteľnú vec 10 rokov. Obdobne, pokiaľ nie je uvedené inak, nadobudne občan aj právo

zodpovedajúcemu vecnému bremenu. Ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe 10 rokov a ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobitného užívania, nadobúda vlastníctvo k pozemku alebo jeho časti štát, občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku...

Podľa § 134 ods. 1, 3 Obč. zákonníka platného od 01. 01. 1992 oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Podľa § 130 ods. 1 Obč. zákonníka platného od 01. 01. 1992 ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

Pri oprávnenej držbe musia byť splnené náležitosti, a to faktické ovládanie veci, vôľa nakladať s vecou ako so svojou, to znamená správať sa k veci tak, akoby držiteľovi vlastnícky patrila a dobrá viera v tom smere, že mu vec patrí.

Navrhovateľky tvrdili, že ich právna predchodkyňa nehnuteľnosti v rozsahu, ako boli zamerané geometrickým plánom, začala užívať od roku 1966, kedy odkúpila uvedené nehnuteľnosti od pôvodnej pozemnoknižnej vlastníčky G., ktorá síce nebola vedená ako pozemnoknižná vlastníčka, avšak bola právnou nástupkyňou pôvodného vlastníka G.. Na základe tejto kúpy navrhovateľky tvrdili, že ich právna predchodkyňa nehnuteľnosti užívala až do svojej smrti v roku 2011, pričom nikým v tejto svojej držbe nebola rušená. Pokiaľ boli aj spory ohľadom nehnuteľností, išlo o spory o hranice so susedmi - rodičmi odporcu, nie s pôvodnými pozemnoknižnými vlastníkmi, ani ich dedičmi.

Odporca žiadal návrh navrhovateliek zamietnuť, nepopieral, že právna predchodkyňa navrhovateliek užívala predmetné nehnuteľnosti od roku 1966, avšak podľa jeho názoru neužívala ich dobromyseľne, keďže vedela, že nehnuteľnosti užívala na základe neplatnej dohody - kúpnej zmluvy a podľa jeho názoru minimálne od roku 1995 už nebola dobromyseľná, keďže v tom roku, po smrti svojho manžela, prišla za odporcom a chcela usporiadať nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania a takže podľa názoru odporcu minimálne od tohto obdobia nemohla byť dobromyseľnou. Odporca zároveň uviedol, že on sám inicioval stretnutie medzi právnou predchodkyňou navrhovateliek a vtedajším vlastníkom nehnuteľnosti p. X. v roku 1995, ktorý navrhol matke navrhovateliek odpredať nehnuteľnosti, ktorá to však odmietla s odôvodnením, že ona už raz za pozemky zaplatila a nič viac platiť nebude.

Nebolo sporným medzi účastníkmi konania, že právna predchodkyňa navrhovateliek užívala nehnuteľnosti od roku 1966 až do svojej smrti v roku 2011, spornou zostala otázka, či jej držba bola dobromyseľná a či nadobudla vlastnícke právo vydržaním, keďže nebol sporný ani rozsah užívania nehnuteľností právnou predchodkyňou navrhovateliek, ktoré nehnuteľnosti boli zamerané geometrickým plánom. Je nesporné, že právna predchodkyňa navrhovateliek odkúpila predmetné nehnuteľnosti od G., ktorá síce nebola pozemnoknižnou vlastníčkou zapísanou v pozemkovej knihe, avšak bola dedičkou pozemnoknižného vlastníka G.. O tejto kúpe nehnuteľností svedčí predložená dohoda zo dňa 29. 12. 1966. Predávajúca G. bola dedičkou pôvodného pozemnoknižného vlastníka, ktorý mal spoluvlastnícky podiel k predávanej parcele č. 368, avšak tento predaj bol uskutočnený so súhlasom, resp. vedomím aj ďalších pozemnoknižných vlastníkov, a to D. a D., o čom svedčí zápis zo dňa 15. 12. 1966. Možno teda jednoznačne konštatovať, že právna predchodkyňa navrhovateliek začala užívať predmetné nehnuteľnosti v roku 1966 na základe kúpnej zmluvy, ktorý dôvod jednoznačne možno hodnotiť ako dobromyseľný a oprávnený titul na držbu nehnuteľností, ktorý titul dôvodne mohol oprávňovať právnu predchodkyňu navrhovateliek užívať nehnuteľnosti v domnení, že je ich oprávnenou užívateľkou a vlastníčkou na základe kúpnej zmluvy.

V čase, keď právna predchodkyňa navrhovateliek začala užívať predmetné nehnuteľnosti, t.j. v roku 1996, vtedy platná právna úprava neumožňovala nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Táto možnosť bola zavedená do novelou platnou od 01. 04. 1983, v zmysle ktorej novely ) ods. 1, 2 bolo možné vydržať vlastnícke právo v obmedzenom rozsahu, avšak táto úprava vylučovala možnosť nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním pozemku. Vydržanie vlastníckeho práva v plnom rozsahu bolo umožnené na základe novely platnej od 01. 01. 1992 v zmysle a v znení, ako boli citované vyššie. V zmysle týchto ustanovení oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak má nehnuteľnosť v držbe po dobu 10-tich rokov. Do vydržacej doby sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe aj právny predchodca. V zmysle prechodných

ustanovení k úpravám platným od 01. 01. 1992 § 872 ods. 6 Obč. zákonníka ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok v nepretržitej držbe aj pred účinnosťou tohto zákona.

Súdna prax sa vysporiadala s otázkou započítania vydržacej doby, ktorá plynula pred 01. 01. 1992 tak, že oprávnený držiteľ si môže do svojej oprávnenej držby započítať držbu aj pred 01. 01. 1992 (R 83/2002) a vlastníkom nehnuteľností počínajúc dňom 01. 01. 1992 sa stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, keď sa stala oprávneným držiteľom pred 01. 01. 1992. Do doby oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom.

Rozsudok súdu o určení vlastníckeho práva vydržaním je rozhodnutím deklaratórnym, to znamená, že len deklaruje stav, ktorý nastal po splnení zákonných podmienok vydržania, to znamená, že oprávnený držiteľ po uplynutí vydržacej doby sa stáva vlastníkom veci bez splnenia akýchkoľvek ďalších podmienok, to znamená, že rozhodnutie súdu len deklaruje - konštatuje stav, že pri splnení zákonných podmienok sa vydržateľ stal vlastníkom nehnuteľností už v minulosti, nie právoplatnosťou rozhodnutia.

Keďže právna predchodkyňa navrhovateliek užívala nehnuteľnosti od roku 1966 na základe kúpnej zmluvy, i keď táto kúpna zmluva nebola platným právnym titulom, táto samotná skutočnosť nespôsobuje, že by právna predchodkyňa navrhovateliek nemohla nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, táto neplatná kúpna zmluva bola len základom oprávnenej držby právnej predchodkyne navrhovateliek a oprávňovalo to právnu predchodkyňu navrhovateliek užívať nehnuteľnosti v domnení, že je ich vlastníčkou, kde po uplynutí vydržacej doby sa právna predchodkyňa navrhovateliek stala vlastníčkou nehnuteľností. Držbu nehnuteľností právnej predchodkyne odporca nenamietal. Nenamietal ani to, že užívala nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy od roku 1966, ale podľa jeho názoru bola dobromyseľnou maximálne do roku 1995, kedy po smrti manžela sa snažila vysporiadať vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Ako však už bolo povedané vyššie, vzhľadom na tú skutočnosť, že právna predchodkyňa navrhovateliek užívala nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy od roku 1966 aj ku dňu 01. 01. 1992, mohla si k tomuto dátumu započítať 10 rokov svojej oprávnenej držby a k 01. 01. 1992 zároveň splnila podmienky vydržania vlastníckeho práva na základe vtedy platného ustanovenia § 134 ods. 1,3 Obč. zákonníka. Samotný psychický postoj právnej predchodkyne navrhovateliek k predmetným nehnuteľnostiam, že ich považovala za vlastné, potvrdil aj samotný odporca, ktorý uviedol, že na stretnutí v roku 1995 s p. X. právna predchodkyňa navrhovateliek uviedla, že ona nebude za pozemky p. X. znova platiť, keďže ona už za pozemky raz zaplatila. Z toho možno dedukovať len to, že sa považovala za vlastníčku nehnuteľností, keďže nehnuteľnosti odkúpila a tento jej subjektívny postoj k nehnuteľnostiam sa opiera o objektívne skutočnosti, a to dohodu - kúpnu zmluvu z roku 1966. Dobromyseľnosť držby právnej predchodkyne navrhovateliek odporca konštatuje aj sám vo svojom liste zo dňa 15. 11. 2006, ktorý adresoval D., kde konštatuje, že právna predchodkyňa navrhovateliek má záujem o vysporiadanie pozemku, ktorý roky užívala ako svoj vlastný a bolo by možné usporiadať vlastníctvo vydržaním cez súd, ale jednoduchšia, podľa názoru odporcu, je dohoda.

Takto súd jednoznačne konštatuje, že právna predchodkyňa navrhovateliek nadobudla vlastnícke právo vydržaním k 01. 01. 1992, a teda sú bez právneho významu okolnosti, ktoré uvádza odporca, že jej dobromyseľnosť sa prerušila v roku 1995, keď po smrti manžela právna predchodkyňa navrhovateliek zistila, že nehnuteľnosti nie sú usporiadané, keďže v tom čase právna predchodkyňa už nadobudla vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v zmysle novely platnej od 01. 01. 1992. Tu možno ešte poznamenať, že podľa názoru súdu nie je dôvodným tvrdenie odporcu o prerušení dobromyseľnej držby právnej predchodkyne navrhovateliek v roku 1995, keďže samotná smrť manžela právnej predchodkyne navrhovateliek nezmenila jej postoj k nehnuteľnostiam, ktoré považovala za vlastné na základe kúpnej zmluvy z roku 1966, čo potvrdzuje samotný odporca, ako aj svedok X., ktorí potvrdili, že pri vzájomnom kontakte v roku 1995 po smrti manžela právna predchodkyňa navrhovateliek odmietla svedkovi X. zaplatiť za pozemky, keďže už raz za ne zaplatila, čo svedčí len o tom, že na základe kúpnej zmluvy sa považovala za vlastníčku nehnuteľností a chcela len urobiť úkony na vyriešenie vlastníckeho práva, keďže si dala v roku 1997 vyhotoviť geometrický plán. Keďže právna predchodkyňa navrhovateliek, ktorá splnila podmienky vydržania a nadobudla vlastnícke právo vydržaním k 01. 01. 1992, už zomrela, súd určil, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, patria po dedičstva po právnej predchodkyni navrhovateliek.

Keďže navrhovateľky, ktoré mali úspech v konaní, si trovy konania neuplatňovali, súd im právo na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie musí mať náležitosti v zmysle a 205a/

Z odvolania musí byť, v zmysle , zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

V odvolaní je potrebné, podľa , popri vyššie uvedených všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.