Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/471/2012

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: Cetelem Slovensko, a.s., Panenská 7, Bratislava, IČO: 35 787 783, zastúpeného splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s.r.o., Ventúrska č. 16, Bratislava, proti odporcovi: P. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom O. W. XXX, o 799,19 eur a príslušenstvo, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 11. júla 2012 č. k. -46 v zamietajúcej časti, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním I. uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 637,47 eur a náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku 47,50 eur a trovy právneho zastúpenia 141,79 eur k rukám právneho zástupcu navrhovateľa v mesačných splátkach po 50 eur vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia a II. vo zvyšku návrh zamietol. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa vyplynulo, že navrhovateľ si uplatňoval svoj žalobný nárok na zaplatenie 799,19 eur a úroku z omeškania titulom zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 2.10.2009, na základe ktorej poskytol odporcovi úver vo výške 637,47 eur. Prvostupňový súd po preskúmaní žiadosti zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č. 263249529368232 zo dňa 2.10.2009 mal za to, že chýba presná špecifikácia pohľadávky odporcu, akým spôsobom vypočítal navrhovateľ dlžnú sumu, z akých jednotlivých položiek pozostáva a kedy sa odporca dostal do omeškania a či uplatnená pohľadávka obsahuje aj zmluvnú pokutu. Mal za to, že zmluva neobsahuje výšku, počet a termín splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa písmena i) v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Zmluva obsahuje len údaj o počte splátok, termíne splatnosti splátok, avšak absentuje výška splátok istiny úveru, výška splátok úrokov z úveru a výška splátok iných poplatkov. V zmluve chýba aj údaj o konečnej splatnosti úveru. Podľa , ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písmena a, b, d až j, k, l poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, teda navrhovateľ má právo požadovať od odporcu len reálne poskytnuté peňažné prostriedky. Vo všeobecných obchodných podmienkach v záverečných ustanoveniach V. - 3 je dojednaná zmluvná pokuta. Podľa O. z. zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia, pričom na všeobecných obchodných podmienkach absentuje podpis odporcu aj navrhovateľa. Z toho dôvodu súd mal za to, že medzi zmluvnými stranami nedošlo k dojednaniu o zmluvnej pokute v zákonom predpísanej písomnej forme v súlade s ust. . Preto súd návrhu navrhovateľa čiastočne vyhovel a zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi skutočnú výšku poskytnutého úveru bez úrokov a poplatkov vo výške 637,47 eur a vo zvyšku návrh navrhovateľa ako neopodstatnený zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa a podľa povolil žalovanú pohľadávku odporkyni uhradiť v mesačných splátkach po 40 eur.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonom lehote v zamietajúcej časti odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol v napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretože súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená osoba - účastník konania proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné, pretože rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti a v časti trov konania je potrebné zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

Predmetom konania vedeného na súde prvého stupňa pod sp. zn. je uloženie povinnosti odporcovi zaplatiť navrhovateľovi 799,19 eur a príslušenstvo.

Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý v časti zaplatenia 161,72 eur a úroku z omeškania vo výške 9% zo sumy 788,84 eur od 1.10.2010 do zaplatenia.

Odvolací súd prejednal podľa a , ako aj podľa v medziach odvolania celú vec (pretože od rozhodnutia vo veci samej, napadnutého ako celok, bolo závislým aj rozhodnutie o trovách konania) a to bez pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti nemožno považovať za vecne správny.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Podľa súd rozhodnutie zruší, ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Podľa súd (odvolací) rozhodnutie (súdu prvého stupňa) zruší, ak súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.

Podľa čl. I o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „“) zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov.

Vada konania vymedzená v ust. (a inak aj ďalšia vada z písmena g/ rovnakého paragrafu, spočívajúca v rozhodnutí vylúčeným sudcom alebo nesprávne obsadeným súdom) je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces. Ide o jedno zo základných práv, ktoré v podmienkach tuzemského právneho poriadku zaručujú okrem zákonov aj článok 46 a nasledujúce (ústavného v znení neskorších ústavných zákonov) a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (tu por. oznámenie ministerstva zahraničných vecí ČSFR č. ). Podľa judikatúry ESĽP (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91), ÚS SR (nález z 12. mája 2004 sp. zn. ), ale tiež Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozsudok z 27. apríla 2006 sp. zn. ) treba pritom za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

Požiadavky na riadne odôvodnenie rozsudku súdu vo vnútroštátnych podmienkach Slovenskej republiky vymedzuje ustanovenie , podľa ktorého v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje

za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil; dbá pritom aj na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Korektným a i ústavne konformným výkladom takéhoto ustanovenia treba dospieť k záveru, že s tam uvedenými požiadavkami je v rozpore nielen úplný či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia, ale napr. aj existencia extrémneho nesúladu medzi právnymi závermi súdu a jeho skutkovými zisteniami, ďalej prípad, keď právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú (pokiaľ vôbec takéto právne závery urobené boli) a napokon i len všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené.

Ak potom povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu (ktoré sa vyporiada i so špecifickými námietkami účastníka, resp. so špecifikami konkrétnej veci); porušením príslušného práva účastníka konania na jednej strane a zodpovedajúcej povinnosti súdu na strane druhej sa účastníkovi konania (okrem upretia práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom) odníma tiež možnosť náležite skutkovo, ale aj právne argumentovať proti rozhodnutiu súdu (v rovine polemiky s jeho dôvodmi) v rámci využitia prípadných riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkov. Pretože nedostatok riadneho odôvodnenia súdneho rozhodnutia je porušením práva na spravodlivé súdne konanie, táto vada zakladá sama osebe nielen dôvod odvolania podľa , ale zároveň i nevyhnutnosť rozhodnutia spôsobom predpokladaným takýmto ustanovením.

Vadou v zmysle je jednak to, ak súd prvého stupňa nezistil dostatočne skutkový stav preto, že sa pri právnom posudzovaní neaplikoval ustanovenia zákona, dopadajúceho na prejednávanú vec, ale i to, ak inak správne aplikované ustanovenie nesprávne vyložil (interpretoval), v oboch prípadoch za súčasného splnenia podmienky, že dôsledkom takejto interpretácie bola nesprávnosť či omyl v skutkových zisteniach, mylný záver o úplnosti alebo dostatočnosti podkladov pre takéto zistenia, resp. tiež týkajúci sa toho, čo z tvrdení sporiacich sa účastníkov možno a čo naopak nemožno považovať za preukázané.

Práve priblíženými vadami podľa názoru odvolacieho súdu bol postihnutý aj napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej z prejednávanej veci. Bolo to tak preto, že súd prvého stupňa neprezentoval svoje úvahy objektívne zrozumiteľne, a to tak v časti zaujímania ním postoja k otázke bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie dojednania náležitostí podľa § 4 ods. 2 písm. i/ ZoSÚ účinného v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, t. j. 2.10.2009, ako aj z dôvodu nenaplnenia zákonnej podmienky písomnej formy dojednania o zmluvnej pokute.

Nebolo pochýb, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere je uzavretá medzi podnikateľom a spotrebiteľom a že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenia právneho poriadku na ochranu spotrebiteľa, najmä o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v rozhodnom období, ako i a nasl. O. z., ktorá má naviac podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač. Teda spotrebiteľ buď prijme podmienky zmluvy, ktoré si dodávateľ sám v predstihu, teda zjavne podľa svojej predstavy naformuloval, alebo zmluvný vzťah nevznikne. Neboli žiadne pochybnosti ani o tom, že za takéhoto stavu je spotrebiteľ z hľadiska informovanosti a vyjednávacej pozície slabšou stranou zmluvného vzťahu (porov. čl. 25 rozsudku Súdneho dvora Európskej únie Mostaza Claro).

, ktorým sa novelizoval , bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“). Túto smernicu je nevyhnutné využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Smernicu je potrebné aplikovať tiež vtedy, keď bola zmluva spísaná vopred a povinný (ako spotrebiteľ) nemohol mať žiadny vplyv alebo dosah na obsah jednotlivých ustanovení zmluvy. V zmysle článku 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Príloha obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podmienky, ktorých zmyslom alebo účinkom je neodvolateľne zaviazať spotrebiteľa k podmienkam, s ktorými sa skutočne nemohol oboznámiť pred uzavretím zmluvy, sú v smernicou považované za nekalé. Podľa článku 5 smernice v prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2.

Čo sa týkalo vecnej námietky zamietnutia žaloby v časti požiadavky na zaplatenie zmluvnej pokuty mal odvolací súd za to, že argument súdu prvého stupňa o nedodržaní zákonom vyžadovanej písomnej formy dohody o zmluvnej pokute nie je dôvodný, pretože odporca v úverovej zmluve, ktorá mu bola predložená na formulári okrem iného vzal na vedomie - potvrdil podpisom, že úverové podmienky spoločnosti CETELEM SLOVENSKO, a.s., vzal na vedomie a s týmito sa oboznámil. Vyžadovanie podpisov na úverových podmienkach a vyvodzovanie z toho neplatnosť dojednania by bolo už prílišným formalizmom a preto predmetnú argumentáciu prvostupňového súdu nebolo možné akceptovať.

Taktiež bolo potrebné uviesť k procesnej stránke veci, že z úpravy ustanoveniami a už k času rozhodovania rozsudkom súdu prvého stupňa (júl 2012) a i k času rozhodovania odvolacieho súdu týmto rozhodnutím vyplýva, že už skôr existujúca možnosť súdu v rozsudku, týkajúcom sa sporu zo spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu vysloviť, že určitá podmienka používaná v spotrebiteľských zmluvách dodávateľom je neprijateľná (podľa odseku 3 účinného už od 15. októbra 2008, tu por. tiež čl. I bod 72 a čl. IX ) bola nahradená povinnosťou vydať takéto rozhodnutie vtedy, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve alebo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky a súčasne nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky alebo mu na základe takejto podmienky súd uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie (odsek 4 účinný od 1. marca 2010, tu por. tiež čl. II bod 1 a čl. IV ).

Takáto úprava je procesným vyjadrením obdobnej úpravy nachádzajúcej sa od 1. marca 2010 v ustanovení O. z. (teda v tzv. hmotnom práve, tu do tretice por. aj čl. I bod 3 ostatného spomínaného zákona, novelizujúceho okrem aj O. z.), pričom jej špecifikom je, že na jej základe súd i v tzv. sporovom konaní (zásadne ovládanom dispozičným princípom), hoc aj len v takom, kde má základná požiadavka žalobcu pôvod v spotrebiteľskej zmluve, môže dotvoriť jeho predmet (konania) tým, že aj bez výslovného návrhu niektorého účastníka konania (vyjadreného buď v žalobe alebo vzájomnej žalobe) určí neplatnosť zmluvnej podmienky s poukazom na jej neprijateľnosť. Nie je rozhodné, či žalobu v takejto veci podal dodávateľ, spotrebiteľ alebo príslušné združenie, ale len to, že výsledky vykonaného dokazovania smerujú k rozhodnutiu v neprospech dodávateľa alebo naopak v prospech spotrebiteľa preto, že niektorá podmienka alebo aj viaceré takéto podmienky v spotrebiteľskej zmluve sú neprijateľné. Takéto určenie (neprijateľnosti a neplatnosti) je tu potom zjavne pre spotrebiteľa za účelom jeho zvýšenej ochrany zaručovanej i na nadnárodnej úrovni (ustanovením povinnosti na porušenie noriem spotrebiteľského práva reagovať aj bez výslovného návrhu spotrebiteľa) a tiež v smere eliminovania rizika výskytu neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách (v tejto súv. por. najmä povinnosť dodávateľa zdržať sa používania podmienky určenej za neprijateľnú i vo vzťahoch s ostatnými spotrebiteľmi podľa O. z.), na druhej strane však i na ochranu dodávateľa takýmto určením dotknutého (ako ustanovením možnosti brojiť aj proti výroku o určení neprijateľnosti a neplatnosti podmienky, ktorý by tu nebyť úpravy z ust. byť nemusel, tak i ustanovením prípustnosti dovolania v takýchto prípadoch a umožnením tak osobe rozhodnutím dotknutej toto napadnúť i za pomoci mimoriadneho opravného prostriedku).

Aj v tejto veci bolo treba vzhľadom na súdom prvého stupňa konštatovanú bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru, ako aj nedôvodnosť požadovania zmluvnej pokuty z hľadiska navrhovateľom uplatňovaných žalobných nárokov vychádzajúcich zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 2.10.2009, ako aj všeobecných podmienok CETELEM SLOVENSKO a.s. pre poskytnutie

spotrebiteľského úveru, ktoré dojednania v zmluve o úvere, resp. všeobecných podmienkach, z ktorých vyvodzuje navrhovateľ odôvodnenosť svojho žalobného nároku a priznanie mu plnenia ako dodávateľovi sú neplatnými z dôvodu ich neprijateľnosti práve z dôvodu, že by sa malo jednať o úver bezúročný a bez poplatkov, ako aj bez sankcie za porušenie podmienok zmluvy, ktorá by oprávňovala navrhovateľa uplatniť si žalobný nárok titulom zmluvnej pokuty.

So zreteľom k existencii vady praktickej nepreskúmateľnosti a nezrozumiteľnosti rozsudku bude potrebné vykonanie nového dokazovania v prvom stupni, preto odvolaciemu súdu neostávalo iné, než napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako celok podľa a de facto i h/ (nielen pre odňatie účastníkom konania postupom súdu možnosti konať pred súdom, ale i pre absentujúce posúdenie veci po právnej stránke a z toho plynúce neúplné dokazovanie) zrušiť a podľa odseku 2 cit. ust. vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

Povinnosťou súdu prvého stupňa tak bude v ďalšom konaní sa riadiť názorom odvolacieho súdu, ktorým je podľa viazaný, v naznačenom smere doplniť dokazovanie i so zodpovedaním si všetkých pre rozhodnutie relevantných otázok (majúc pritom na zreteli, že i skutkové podstaty neplatnosti právnych úkonov zakotvené v O. z., ktoré platia pre právne úkony všeobecne, a teda aj pre spotrebiteľské zmluvy), výsledky celého konania podľa náležite zhodnotiť a až potom rozhodnúť opätovne o veci a podľa tiež o trovách tohto odvolacieho konania.

K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednohlasne (čl. I posledná veta v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.