Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_13C-194-2013.pdf
PDF · 80.36 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/194/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom, v právnej veci navrhovateľa Orange Slovensko, a. s. so sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, proti odporcovi B. M., G.. XX. XX. XXXX, K. K. K., I. O. XXXX/X, E.. Č.. Č. P., O., G. I. XXXX, o zaplatenie 486,83 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 195,83 Eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania od 27. 04. 2010 až do zaplatenia, a to v lehote 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
Súd návrh navrhovateľa v zvyšnej časti z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podaným návrhom, doručeným súdu dňa 13. 08. 2012, žiadal súd, aby vo svojom rozhodnutí zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 486,83 Eur s príslušenstvom z titulu neuhradených platieb za služby poskytované navrhovateľom, ktoré mu vznikli na základe zmluvy o pripojení a náhradu škody.
Odporca sa k návrhu písomne vyjadril s tým, že uviedol, že dlh voči navrhovateľovi vo výške 486,83 Eur dňa 16. 01. 2014 uhradil, avšak o tejto skutočnosti žiaden listinný dôkaz nepredložil, preto súd takéto tvrdenie považoval za nepreukázané.
Súd vo veci vykonal dokazovanie zmluvou č. Q. zo dňa XX. XX. XXXX a dodatkom k tejto zmluve, prehľadom zasielaných faktúr, pokusom o pokonávku dňa 12. 04. 2010.
Súd vo veci vykonal dokazovanie Zmluvou o pripojení medzi účastníkmi konania a dodatkom k tejto zmluve, pričom zistil, že takáto zmluva bola uzavretá medzi účastníkmi konania na základe zákona č. 610/2003 Z. z., pričom navrhovateľ ako poskytovateľ služieb poskytol na základe svojej povinnosti takto v zmluve dohodnutej odporcovi služby tak, ako si ich tento zvolil pri využívaní verejnej mobilnej telefónnej siete. Odporcovi vznikla povinnosť uhrádzať cenu za poskytnuté služby určené podľa odpočtu poskytnutých služieb vyúčtovaním navrhovateľa vo forme daňového dokladu a to faktúry.
Z pokusu o pokonávku súd zistil, že predmetom pohľadávky navrhovateľa sú neuhradené platby odporcom za obdobie od decembra roku 2009 do februára roku 2010 v celkovej výške 195,83 Eur.
Podľa § 43 ods.1 zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ poskytol odporcovi služby a to v období od uzavretia zmluvy, pričom využívaním týchto služieb odporcovi vznikla povinnosť uhradiť cenu za poskytnuté služby. Takúto povinnosť si však v mesiaci december roku 2009 nesplnil vo výške 110,80 Eur, v mesiaci január roku 2010 vo výške 76,47 Eur a v mesiaci február roku 2010 vo výške 8,56 Eur. Z tohto dôvodu vzniklo preto navrhovateľovi právo na úhradu týchto služieb a preto súd návrhu navrhovateľa v tejto časti vyhovel tak, že odporcu zaviazal na zaplatenie sumy 195,83 Eur spolu s príslušenstvom t. j. úrokom z omeškania 9,5 % ročne od 27. 04. 2010 až do zaplatenia, pretože odporca sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľ si v ďalšom uplatnil právo na náhradu škody vo výške 291,-- Eur, ktorá mu mala vzniknúť tak, že rozdielom medzi akciovou cenou a predajnou cenou mobilného telefónu je rozdiel, ktorý tvorí výšku škody, ktorá navrhovateľovi vznikla. Medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva za akciovú cenu 79,-- Eur, navrhovateľ predal mobilné zariadenie v hodnote 370,-- Eur. Škoda predstavovala práve tento rozdiel vo výške 291,-- Eur.
Podmienkou pre vznik zodpovednosti za škodu je samotná škoda. Škodou sa rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Navrhovateľ tvrdil, že mu porušením zmluvnej povinnosti odporcom vznikla škoda, ktorá sa rovná rozdielu medzi trhovou hodnotou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Súd v danej súvislosti uvádza, že za škodu nemožno považovať to, že v rámci obchodnej politiky navrhovateľa tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podanou žalobou by bolo možné dosiahnuť aj iným spôsobom napr. podmieneným právnym úkonom. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom tvrdeného, ale nepreukázaného protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konsenzu medzi účastníkmi konania. Tento zmluvný konsenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením svojho rozhodnutia tak, že sa nesplnili jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože za tento mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.
Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, sa uhrádza skutočná škoda a to čo už poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škodu vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu. Takto vymedzený nárok treba posudzovať podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občiansko-právnej zodpovednosti je kumulatívne splnenie všetkých podmienok t. j. protiprávny úkon, spôsobenie škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou a zavinenie. Nesplnenie čo i len jednej z podmienok spôsobuje, že zodpovednosť za škodu nie je daná.
Súd má za to, že navrhovateľ neuniesol svoje dôkazné bremeno a žiadnym spôsobom nepreukázal, že by odporca porušil svoje zmluvné povinnosti po dobu viazanosti. Zároveň súd poukazuje na to, že rozhodovacia prax súdov v obdobných veciach je taká, že súdy vyslovili právny názor, že zmluvná podmienka dojednaná v dodatku k zmluve o pripojení týkajúcej sa zmluvnej pokuty je neprijateľná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 4, písm. k) Občianskeho zákonníka a teda v zmysle § 53 ods.
5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Jedná sa o rozhodnutie Krajského súdu v Prešove pod sp. zn. 18Co/136/2010 zo dňa 09. 05. 2011, pod sp. zn. 2Co/137/2010 zo dňa 29. 06. 2011, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici v konaní pod sp. zn. 16Co/288/2012 - 193 zo dňa 08. 11. 2012, Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 11C/184/2011 - 82 zo dňa 26. 10. 2011, tak ako sú tieto rozhodnutia verejne prístupné na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.
Z uvedeného preto súd návrh navrhovateľa v zvyšnej časti zamietol ako nedôvodný.
Súd taktiež rozhodol o práve na náhradu trov konania v zmysle § 142 ods. 1 OSP tak, že účastníkom v spore právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ bol v prevažnej miere v konaní neúspešný, preto právo na náhradu trov konania nemal a odporca v konaní si právo na náhradu trov konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo na tunajší súd.
V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, proti ktorému
rozsudku smeruje, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť
podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý
účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd zhotoví kópie na trovy
odvolateľa. (§ 205 ods. 1 OSP, § 42 ods.3 OSP).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa Zákona č.
233/95 Z. z. a noviel - Exekučný poriadok.