Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Ek-55-2024.pdf
PDF · 92.97 KB
Case nature
Subarea
32Ek/55/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO 35 831 154, právne zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom AK Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO 37 927 795, proti povinnému: A. B., nar: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/ XXX, XXX XX D. o vymoženie 452,32 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom Mgr. Jozef Deák, Exekútorský úrad Banská Bystrica so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 367EX 49/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozef Deák, Exekútorský úrad Banská Bystrica so sídlom Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod sp. zn. 367EX 49/24 z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 29.12.2023, domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 452,32 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sp. zn. BR-2Csp/47/2023 zo dňa 20.06.2023.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 19.01.2024 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Jozef Deák vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/55/2024 s európskym spisovým identifikačným číslom: E.:F.:G.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 367EX 49/24.
3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 07.02.2024, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 09.02.2024 domáhal zastavenia exekúcie. Ako dôvod, pre ktorý by mala byť zastavená exekúcia uviedol, že žiada zrušiť sporný exekučný titul na peňažné plnenie, rozhodnutie – Platobný rozkaz č. k. BR – 2Csp/47/2023 zo dňa 20.06.2023, pretože nie je právoplatný ani vykonateľný z dôvodu porušenia ústavných práv povinného, pretože sa nikdy nezúčastnil súdneho konania v uvedenej veci, hoci mal ústavné právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Poukazuje na zákon č. 160/2018 Z.z. CSP, ust. § 266 ods. 1 až 3, podľa ktorého mu mal byť uvedený platobný rozkaz doručený do vlastných rúk, čo sa však nestalo a preto bol súd prvej inštancie povinný platobný rozkaz zrušiť. Ako vyplýva zo súdneho spisu, je tam uvedené, že uvedený spis bol doručený dňa 26.06.2023 o 12:20 (podací hárok č. F.), ale v tomto čase sa povinný zdržiaval v mieste výkonu svojej práce a nebol doma, preto nemohol uvedenú zásielku prebrať osobne od miestnej doručovateľky. Povinný žiada súd, aby zastavil exekúciu, pretože sú tu okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku a sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a zároveň povinný navrhuje, aby exekúciu ihneď zastavil pre rozpor s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom, pretože povinnému boli odňaté ústavné práva v súlade s čl. 46 a následné Ústavy Slovenskej republiky ako účastníkovi konania a pretože súd nepodrobil zmluvu, z ktorej má pochádzať vymáhaný nárok oprávneného súdnej kontrole v prítomnosti povinného a tak, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Povinný ďalej vo svojom návrhu poukázal na ust. § 61k ods.
5 Exekučného poriadku, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv, ale aj na rozhodnutie Okresného súdu Košice okolie, sp. zn. 17Er/582/2005, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 8CoE/64/2012 a nález ÚS SR, sp. zn.: III. ÚS 107/07. Povinný ďalej uviedol, že žiada súd, aby po preskúmaní všetkých uvedených skutočností a dôkazov v tomto konaní o zastavenie exekúcie a o oslobodenie od súdnych poplatkov a pre nárok uplatňovaný v tomto exekučnom konaní oprávneným bez právneho dôvodu a pre porušenie ústavných práv, zrušil ako nedôvodný a pre rozpor so zákonom exekučný titul – platobný rozkaz, č. k. BR-2Csp/47/2023 zo dňa 20.06.2023, ktorý vydal Okresný súd Brezno a ktorý je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky a únijným právom a exekúciu zastavil.
4. Oprávnený sa k návrhu na zastavenie exekúcie vyjadril tak, že so zastavením exekúcie nesúhlasí. Vo svojom vyjadrení oprávnený uviedol, že v návrhu povinného na zastavenie exekúcie absentuje kvalifikovaný právny dôvod v zmysle ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku brániaci vymáhateľnosti ním uplatneného nároku, so zastavením exekúcie nesúhlasí a na podanom návrhu na vykonanie exekúcie preto trvá aj naďalej.
5. Súdny exekútor predložil súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie dňa 29.02.2024 na rozhodnutie. Súdny exekútor sa k návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyjadril po obsahovej stránke. Spolu s predložením návrhu na zastavenie exekúcie súdu predložil aj poštovú doručenku preukazujúcu doručenie Upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 30.01.2024. Vzhľadom na to, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol dňa 09.02.2024 už doručený súdnemu exekútorovi, tento bol podaný v zákonnej lehote a teda má odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, e) je predpoklad, že iná povinnosť uložená exekučným titulom, najmä povinnosť niečoho sa zdržať alebo niečo strpieť, ktorú okrem povinného nemôžu vykonať iné osoby, bude dobrovoľne a riadne plnená aj bez vedenia exekučného konania; predpokladá sa, že iná povinnosť je dobrovoľne a riadne plnená, ak od posledného porušenia tejto inej povinnosti uplynulo najmenej 6 mesiacov.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
10. Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11. Podľa § 111 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku do vlastných rúk sa doručuje tak, že adresát potvrdí prijatie písomnosti na potvrdení o doručení písomnosti (ďalej len "doručenka"); údaje v doručenke sa považujú za pravdivé, ak nie je dokázaný opak. Doručenka je verejnou listinou.
12. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.
13. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom, musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi, na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu judikovanej povinnosti.
14. Exekučný poriadok umožňuje povinnému v exekučnom konaní uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
15. Súd v súvislosti s novelou exekučného poriadku č. 2/2017 Z. z. účinnou od 01.04.2017 dáva do pozornosti, že inštitút zastavenia exekúcie za súčasne platnej právnej úpravy je zakotvený v ust. § 61k a § 61n Exekučného poriadku, keď o zastavení exekúcie z dôvodov uvedených v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súd a z dôvodov ustanovených v § 61n ods. 1 Exekučného poriadku rozhoduje súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie. Súd o zastavení exekúcie rozhodne, ak napr. po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ak bol exekučný titul zrušený, alebo je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, alebo ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
16. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. Pokiaľ povinný namietal, že boli porušené jeho ústavné práva, pretože sa nikdy nezúčastnil súdneho konania v uvedenej veci súd k danej veci uvádza, že oprávnený sa v predmetnom exekučnom konaní návrhom na vykonanie exekúcie domáhal od povinného vymoženia pohľadávky na podklade exekučného titulu – platobného rozkazu vydaného v skrátenom konaní, ktoré predstavuje alternatívny spôsob uplatňovania peňažných nárokov k postupu
podľa Civilného sporového poriadku. Ak sa žalobca od žalovaného v základnom konaní domáha vymoženia peňažného plnenia, súd môže za splnenia zákonných podmienok o uplatnenom nároku rozhodnúť v tzv. skrátenom konaní. Ide o zjednodušený spôsob konania, ktoré sa uskutočňuje bez nariadenia pojednávania a ktoré umožňuje súdu rýchlo a efektívne rozhodnúť o peňažnom nároku žalobcu na základe jeho tvrdení za predpokladu, že súd nemá o nich pochybnosti a to bez vypočutia žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že konanie sa uskutočňuje v neprítomnosti žalovaného, pričom rozhodnutie v ňom vydané ukladá povinnosť žalovanému v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť uplatnenú pohľadávku alebo jej časť a nahradiť trovy konania. Ak žalovaný s povinnosťou nesúhlasí, môže proti platobnému rozkazu podať odpor v rovnakej lehote, v opačnom prípade platobný rozkaz nadobudne právoplatnosť a vykonateľnosť. Keďže povinný, ktorému bola platobným rozkazom (exekučným titulom) uložená povinnosť uspokojiť nárok oprávneného, v zákonnej lehote nepodal proti platobnému rozkazu odpor, čím rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť a ani dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá, oprávnený tak nemal inú možnosť, než domáhať sa uspokojenia svojho nároku cestou exekučného konania.
17. Súd pre úplnosť dodáva, že exekučný súd nemožno za žiadnych okolností považovať za odvolací súd alebo súd dovolací, teda súd, v ktorého právomoci je prieskum vecnej správnosti rozhodnutia vydaného v pôvodnom (základnom) konaní, keďže v systéme súdnej moci je zaradený v jej poslednej fáze, ktorej úlohou je zabezpečiť vymožiteľnosť práva. V exekučnom konaní sa právo nenachádza, iba sa vykonáva a teda návrh na zastavenie exekúcie nemá slúžiť ako ďalší opravný prostriedok proti rozhodnutiu, ktoré je v predmetnej exekúcii exekučným titulom. Súd s poukazom na uvedené je preto viazaný právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu a nie je v jeho kompetencii rozhodnutie všeobecného súdu vecne posudzovať. V exekučnom konaní súd nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu, ktorý exekučný titul vydal) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálnu vykonateľnosť). Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy, ak by skutočne existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2008).
18. Povinný ďalej namietal a ťažiskovým dôvodom, ktorý povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza ako dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, je skutočnosť, že mu exekučný titul nebol doručený. Exekučný súd preskúmal spis vedený tunajším súdom, pracoviskom Brezno, vedený pod sp. zn. BR-2Csp/47/2023 za účelom preskúmania zákonnosti doručenia platobného rozkazu a zistil, že súd platobný rozkaz odoslal povinnému dňa 22.06.2023 na adresu C. XXXX/XXX, XXX XX D.. Exekučný súd z obsahu spisu ďalej zistil, že platobný rozkaz povinný prevzal dňa 26.06.2023, čo preukazuje elektronická informácia o výsledku doručenia listinného rovnopisu založená v spise s poznámkou, že povinnému bola zásielka v tento deň listinne doručená. Exekučný súd zároveň podaním zo dňa 11.06.2024 požiadal o súčinnosť Slovenskú poštu, a.s. a to o podanie informácie, komu bola vydaná doporučená zásielka adresovaná povinnému na vyššie uvedenú adresu pod podacím číslom F. dňa 26.06.2023. Podaním zo dňa 28.06.2024 bolo exekučnému súdu oznámené, že šetrením v dodávacom doklade pošty Brezno 1 bolo zistené, že poštová zásielka s podacím číslom F. adresovaná: A. B., C. XXXX/XXX, XXX XX D., bola dodaná dňa 26.06.2023. Z dodávacieho dokladu, ktorého fotokópiu pošta súdu zasiela v prílohe vyplýva, že predmetnú zásielku prevzal adresát osobne po predložení dokladu totožnosti. Exekučný súd v tejto súvislosti konštatuje, že uvedené potvrdzuje aj doručená fotokópia dodávacieho dokladu, na ktorom sa nachádza podpis povinného a preto má za to, že exekučný titul bol povinnému riadne doručený.
19. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvádzaných v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Inak povedané, dôkazné bremeno ako inštitút procesného práva postihuje toho z účastníkov, v ktorého záujme je, aby určitá skutočnosť tvrdená účastníkom konania bola v konaní preukázaná v takom rozsahu, aby ju súd uznal za pravdivú. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno, teda povinnosť predložiť, resp. označiť dôkazy na preukázanie týchto tvrdení, je vecou povinného a to vo vzťahu k tým skutočnostiam, ktoré tvrdí a z ktorých by v konaní bolo možné vyvodiť pre neho priaznivé právne dôsledky. Preto podstatnou náležitosťou návrhu na zastavenie exekúcie je jednak povinnosť tvrdenia a zároveň dôkazná povinnosť, pričom ich nedodržanie sa prejavuje v procesnej ujme povinného, ktorou je nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ povinný k návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci pravdivosť jeho tvrdení, resp. v návrhu neoznačil žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by jeho tvrdenia o
nedoručení exekučného titulu jednoznačne potvrdili, exekučný súd uvedené tvrdenia povinného nemôže považovať za preukázané, keďže z vykonaného dokazovania mal preukázaný opak, a teda, že exekučný titul prevzal, čo potvrdzuje dodávací doklad Slovenskej pošty, a.s. Ak teda povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že exekučný titul mu nebol doručený, bolo povinnosťou povinného predložiť exekučnému súdu také dôkazy, ktoré by preukázali pravdivosť jeho tvrdenia, nakoľko len na základe takéhoto tvrdenia povinného, ktoré však v konaní nebolo podložené žiadnym dôkazom, totiž nemožno jednoznačne ustáliť, že exekučný titul nebol povinnému doručený. Keďže povinný v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie neuniesol dôkazné bremeno, exekučný súd nemôže prijať iný záver než ten, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný. Pre úplnosť je potrebné k návrhu povinného ešte dodať, že judikatúra, na ktorú povinný vo svojom podaní poukazoval je pre danú procesnú situáciu irelevantná a zo záverov prijatých rozhodnutiami, na ktoré povinný poukázal, nie je možné v danej veci prijať záver o neprípustnosti exekúcie a nutnosti jej zastavenia.
20. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
21. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
22. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
24. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si nárok na ich náhradu neuplatnili.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.