Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-86-2013.pdf
PDF · 87.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BN-4C/86/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Sitárikovou v právnej veci navrhovateľa: Slovenská sporiteľňa a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zast.: JUDr. Roman Kvasnica, advokát, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Sad A. Kmeťa 24, 921 01 Piešťany, IČO: 36 866 598, proti odporcovi: F. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/XX, XXX XX B. Z. B., občan SR, o zaplatenie 1 380,16 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 315,24 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 315,24 eur od 29.05.2013 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti s a návrh z a m i e t a.
III. Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 1 380,16 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 1 153,28 € od 29.05.2013 do zaplatenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ prijal návrh odporcu zo dňa 28.04.2008, v ktorom odporca navrhol navrhovateľovi uzavretie Zmluvy o kreditnej karte, v dôsledku čoho navrhovateľ odovzdal kreditnú kartu typu Referenčná elektronická VISA Classic, s dohodnutou výškou úverového rámca do 30 000,- Sk, za podmienok špecifikovaných v Obchodných podmienkach pre kreditné karty. Odporca bol povinný v prípade čerpania úveru mesačne splácať navrhovateľovi minimálnu splátku úveru, ktorú navrhovateľ oznámil zverejnením. Výška zverejnených úrokov, úrokov z omeškania a minimálnej splátky úveru, bola odporcovi oznamovaná elektronicky. Odporca prestal od mesiaca jún 2010 splácať minimálne splátky úveru, poplatky za kartové operácie a úroky z poskytnutého úveru, navrhovateľ v súlade so Zmluvou o kreditnej karte a Obchodnými podmienkami pre kreditné karty odstúpil od Zmluvy o kreditnej karte a vyzval odporcu na zaplatenie celej dlžnej sumy. Navrhovateľ naposledy vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej sumy dňa 08.02.2012 a 11.04.2012, na ktoré odporca nereagoval a do dňa podania návrhu nezaplatil ani časť dlh. Ku dňu 28.05.2013 výška dlhu odporcu dosiahla sumu 1 380,16 € a pozostáva z istiny vo výške 1 153,28 € a úrokov z omeškania vo výške 226,88 € vo výške 8 % zo sumy 1 153,28 € od 16.11.2010 do 28.05.2013. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. K návrhu pripojil listiny: Návrh na uzatvorenie Zmluvy o kreditnej karte zo dňa 28.04.2008, Obchodné podmienky pre Kreditné karty, Odstúpenie od Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa 22.10.2010, výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 08.02.2012 a 11.04.2012, podanie zástupcu navrhovateľa zo dňa 07.01.2014 a prehľad transakcií z účtu odporcu (č.l. 25-42 a 86-103).
Odporca sa k návrhu nevyjadril.
Súd sa vykonal dokazovanie listinami: Návrh na uzatvorenie Zmluvy o kreditnej karte zo dňa 28.04.2008, Obchodné podmienky pre Kreditné karty, Odstúpenie od Zmluvy o Kreditnej karte zo dňa 22.10.2010, výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 08.02.2012 a 11.04.2012, podanie zástupcu navrhovateľa zo dňa 07.01.2014 a prehľad transakcií z účtu odporcu.
Z listinných dôkazov Návrh na uzatvorenie Zmluvy o kreditnej karta a Obchodných podmienok pre Kreditné karty súd zistil, že navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 28.04.2008 Zmluvu o kreditnej karte (ďalej len zmluva). Zmluva je formulárovou zmluvou podľa ktorej klient (odporca) žiada od navrhovateľa vydanie úverovej karty s celkovým úverovým rámcom vo výške 30 000,- Sk (995,82 €) a vydal úverovú kartu na jeho meno. Odporca sa zaviazal splácať pohľadávku - istina úveru, úrokov a všetkých poplatkov a nákladov banky v pravidelných mesačných splátkach vo výške podľa obchodných podmienok. Z listiny zo dňa 22.10.2010 označenej ako Odstúpenie od Zmluvy o Kreditnej karte súd zistil, že na základe tohto písomného úkonu navrhovateľ od vyššie uvedenej zmluvy odstúpil.
Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. Zákon v tomto ustanovení vymedzuje nasledujúce podstatné časti úverovej zmluvy: určenie zmluvných strán, určenie sumy (limitu), do ktorej budú peňažné prostriedky poskytnuté, záväzok veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky a záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté prostriedky a zaplatiť úroky.
Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 48 ods. 1 Občianskeho zákonníka, od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté.
Podľa § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka, odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Zhodnotením zisteného skutkového stavu dospel súd k právnemu záveru, že návrh navrhovateľa je čiastočne dôvodný. Súd mal preukázané a medzi účastníkmi ani nebolo sporné, a ani odporcom spochybnené, že účastníci konania uzatvorili zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi spotrebiteľský úver.
Uzatvorená zmluva je tzv. formulárovou alebo aj typovou zmluvou, podľa ktorej odporca požiadal o vydanie úverovej (kreditnej) karty a poskytnutie úverového rámca. Navrhovateľ mu vyhovel a odporca, ako vyplýva z listiny predloženej navrhovateľom - prehľad transakcií z účtu odporcu čerpal finančné prostriedky v celkovej výške 1 521,85 €. Na úhradu čerpaných finančných prostriedkov navrhovateľovi uhradil celkom sumu 1 206,31 €. Zo strany navrhovateľa došlo listom zo dňa 22.10.2010 k odstúpeniu od zmluvy. Keďže ide o spotrebiteľskú zmluvu, popri ustanoveniach Obchodného zákonníka upravujúcich daný zmluvný typ, sa na ňu v súlade s ustanovením § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka aplikujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Odchýliť sa od ustanovení Občianskeho zákonníka je možné len v prípade, ak by to bolo v prospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravujúce špecificky spotrebiteľské zmluvy má postavenie lex specialis vo vzťahu k všeobecnému ustanoveniu § 261 ods. 3 Obchodného zákonníka. To platí aj pre uplatnenie ustanovení o odstúpení od zmluvy a preto je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré sú v danom prípade priaznivejšie pre spotrebiteľa než ustanovenia Obchodného zákonníka. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Súd teda posúdil vec tak, že odstúpením od zmluvy o úvere zo strany navrhovateľa, keďže išlo o spotrebiteľskú zmluvu, bola zmluva zrušená od začiatku v súlade s § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Odstúpenie od zmluvy má okrem zrušenia samotnej zmluvy ex tunc aj ten dôsledok, že nie je možné uplatňovať vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom ani všeobecné obchodné podmienky, ktoré tvorili súčasť zmluvy. Navrhovateľ od zmluvy odstúpil a keďže zmluva sa zrušila, odporca bol navrhovateľovi povinný vrátiť poskytnuté plnenie vo výške 1 521,85 € z titulu povinnosti vydať bezdôvodné obohatenie. Z listinných dôkazov bolo preukázané, že odporca navrhovateľovi uhradil celkom sumu 1 206,61 €. V konaní bolo teda preukázané, že odporca je povinný vrátiť navrhovateľovi poskytnuté plnenie vo výške 315,24 € (1 521,85 -1 206,61) a vo zvyšnej časti súd návrh zamietol. Keďže odporca v konaní nepreukázal, že by sumu navrhovateľovi uhradil, zaviazal ho na jej zaplatenie súd. Keďže odporca sumu navrhovateľovi neuhradil patrí navrhovateľovi aj úrok z omeškania podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, t. j. vo výške o 8 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, ktorá bola platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k prvému dňu omeškania (podľa odstúpenia od zmluvy ) vo výške 1,00 % (rozhodné obdobie pre posúdenie výšku úrokov z omeškania od 13.05.2009 do 12.04.2011), a preto navrhovateľovi patrí úrok z omeškania vo výške 9 % ročne, navrhovateľ si uplatnil úrok z omeškania vo výške 8 %, a súd (viazaný podaným návrhom) mu
tento úrok z omeškania z priznanej sumy istiny priznal. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku na úrok z omeškania súd návrh zamietol.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku. Keďže medzi účastníkmi došlo k odstúpeniu od zmluvy, nemožno priznať navrhovateľovi akýkoľvek úrok, akékoľvek poplatky, náklady na uplatnenie pohľadávky a taktiež započítavať doterajšie úhrady odporcu (ktoré skutočnosti vyplývajú z predloženého prehľadu transakcií na účte odporcu) inak, než na poskytnutú istinu.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Hoci bol odporca v konaní plne úspešný a podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku by mu proti navrhovateľovi patrila náhrada trov konania, túto náhradu nežiadal, a preto mu súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Bánovce nad Bebravou.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak potrebný počet rovnopisov a príloh účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.