Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8C/33/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v právnej veci žalobkyne Ľ. V., N. XX.XX.XXXX, C. A. R., W. T. XXXX/X, občianky SR proti žalovaným 1/ Š. K., N. XX.XX.XXXX, bytom R., Q. XXXX/X, občanovi SR, 2/ maloletému V. V., N. XX.XX.XXXX, bytom u žalobkyne, zastúpenému kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Lučenci, odborom sociálnych vecí a rodiny, občanovi SR, o určenie otcovstva takto

rozhodol:

súd u r č u j e , že odporca Š. K., N. XX.XX.XXXX, syn rodičov Š. K., rodeného A. a matky Z. K., rodenej K. j e o t c o m maloletého V. V.J., N. XX.XX.XXXX z navrhovateľky Ľ. V., rodenej K., N. XX.XX.XXXX, dcéry rodičov P. K., rodenej K. a Q. K.N.F., rodeného K..

Súd z v e r u j e maloletého V. V., N.S. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky Ľ. V..

Odporca Š.C. K. j e p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého V. sumou 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona od 14.02.2013; výživné je splatné vždy do 25. dňa každého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

Zročné výživné za dobu od 14.02.2013 do 28.02.2014 v sume 337 Eur po zaokrúhlení súd p o v o ľ u j e odporcovi platiť v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným až do úplného zaplatenia tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia, vždy do 25. dňa vopred a prvú splátku zaplatí do 25 dní od právoplatnosti rozsudku.

Súd styk odporcu Š. K. s maloletým V. V. n e u p r a v u j e.

O náhrade trov konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Dňa 25.03.2013 žalobkyňa spísala do zápisnice na Okresnom súde Lučenec žalobu o určenie otcovstva proti žalovanému 1/ a maloletému žalovanému 2/. Žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným 1/ sa zoznámila v máji 2012 na diskotéke, mali jeden intímny nechránený styk. Žalovanému 1/ oznámila, že je tehotná, navrhol jej, aby sa podrobila umelému prerušeniu tehotenstva, čo odmietla. Od narodenia maloletého žalovaného 2/ sa o dieťa žalovaný 1/ nezaujíma. Otcovstvo k maloletému žalovanému 2/ neuznáva. Navrhla upraviť aj výkon rodičovských práv a povinností k maloletému žalovanému 2/.

Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť, priznal, že po náhodnom zoznámení mali so žalobkyňou u neho doma jeden z jeho strany nechránený intímny styk. Nebol si istý otcovstvom k žalovanému 2/, potvrdil, že keď mu žalobkyňa oznámila, že je tehotná, nesúhlasil s tým, aby sa dieťa narodilo, posielaj ju na interrupciu. Ponúkol jej polovicu sumu na interrupčný zákrok. Žalobkyňa mu neskôr telefonovala, tvrdila, že dieťa si nedá vziať, lebo je to hriech. Súčasne mu povedala, že dieťa si vychová sama a nič od neho nepotrebuje. K osobným pomerom uviedol, že je slobodný, nezamestnaný, evidovaný ako uchádzač o zamestnanie a vyživovaciu povinnosť má k 14 ročnej dcére v sume 30 Eur mesačne.

Kolízny opatrovník navrhol v prípade určenia otcovstva zveriť maloletého žalovaného 2/ do osobnej starostlivosti žalobkyne, upraviť výkon rodičovských práv a povinností k maloletému žalovaného 2/ odo dňa jeho narodenia.

Súd vykonal dokazovanie prečítaním návrhu na začatie konania, rodného listu dieťaťa, rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. -47, zo zápisnice o výsluchu otca žalovaného 1/ z 21.06.2013, z opisu pôrodopisu, z lekárskej správy od MUDr. Juraja Orsága, znaleckého posudku č. 34/2013 analýzy DNA s prílohou, výsluchom účastníkov konania, svedka Š. K. st., zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov z 28.02.2014, zo správy o tom, že žalovaný 1/ je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, poberateľ dávky v hmotnej núdzi a zistil tento skutkový stav.

Dňa 14.02.2013 sa narodil maloletý žalovaný 2/ v 11. mesiaci a 41. týždni tehotnosti s hmotnosťou 3170 g a dĺžkou 51 cm, čo mal súd preukázané pôrodopisom. V pôrodnici žalobkyňa neoznačila otca dieťaťa.

Z rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. -47 zo dňa 08.04.2011, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.05.2011 mal súd preukázané, že ním bolo manželstvo žalobkyne rozvedené, z neho pochádzajúce 3 maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti žalobkyne a ich otcovi určené výživné a upravený styk s maloletými deťmi.

Zhodným tvrdením žalobkyne a žalovaného 1/ mal súd preukázané, že sa zoznámili na diskotéke v máji 2012 a v byte žalovaného mali jeden intímny styk pri ktorom sa žalovaný nechránil. Z lekárskej správy od gynekológa MUDr. Juraja Orsága zo dňa 27.08.2013 súd zistil, že žalobkyňu vyšetroval 09.07.2013, kedy u nej zistil graviditu v 9. týždni s predpokladaným termínom pôrodu 13.02.2013. Pravdepodobný oplodňujúci pohlavný styk bol od 20-23.5.2012, termín poslednej menzes 04.05.2012 (podľa UZ vyšetrenia bola ovulácia posunutí o 4-6 dní neskôr). Žalovaný sa v konaní bránil, popieral otcovstvo k žalovanému 2/. Súd nariadil znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru genetika, odvetvie analýzy DNA, RnDr. Angelikou Vasiľovou, ktorá vypracovala písomný znalecký posudok dňa 17.12.2013 so záverom, že otcovstvo žalovaného 1/ voči maloletému žalovanému 2/ treba na základe zisteného nálezu pri DNA analýze považovať za prakticky dokázané, keďže hodnota pravdepodobnosti otcovstva (W) je 99,99 %.

Zo znaleckého posudku vyplynulo, že vyšetreniu sa podrobili žalobkyňa a žalovaní 1/ a 2/, ktorým boli odobraté vzorky zo steru z bukálnej sliznice pre účely DNA analýzy. Metóda je založená na molekulárno-biologickom hodnotení genetických charakteristík deoxyribonukleovej kyseliny (DNA). V molekule DNA sú zapísané informácie o všetkých hereditárnych znakoch a vlastnostiach jedinca. Z odobratej biologickej vzorky sa separujú bunky s jadrami z ktorých sa izoluje DNA. Takto získaná jadrová DNA sa kvantifikuje, biochemicky upravuje a enzymaticky štiepi na rôzne dlhé úseky - fragmenty v ktorých sa nachádzajú miesta sledovaných génov. Metódou polymerázovej reťazovej reakcie (PCR) sa jednotlivé fragmenty DNA zmnožujú - amplifikujú, čím sa získava dostatočné množstvo DNA pre použitie na identifikáciu sledovaných génov, resp. ich alel. Alely, konkrétne génové formy sa vyskytujú na chromozómoch v pároch a delia sa tak, že dieťa zdedí jednu alelu od matky a jednu od otca.

Výsledky DNA analýzy formou kombinácií alel v sledovaných 16-ich systémoch uviedla v tabuľke na strane 3 znaleckého posudku a po ich vyhodnotení znalkyňa dospela k záveru, že žalovaný 1/ je potvrdený ako biologický otec pretože má vo svojom genotype všetky alely, ktoré biologický otec musí mať.

Podľa (ďalej ) s konaním o určenie otcovstva je spojené konanie o výchove a výžive maloletého dieťaťa.

Podľa § 91 ods. 1, 2 Zákona o rodine za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

Súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.

Podľa § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa článku 7 ods. 5 SR medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách medzinárodné zmluvy na ktorých vykonanie nie je potrebný zákon a medzinárodné zmluvy, ktoré priamo zakladajú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom, majú prednosť pred zákonmi. Dňa 20.11.1989 bol v New Yorku prijatý Dohovor o právach dieťaťa, ktorý pre ČSFR nadobudol platnosť dňom 6.2.1991, ktorý vo svojom článku 3 ods. 1 uvádza, že „Záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.“ Orgánom štátu je tiež určený i čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, ktorý predpokladá, že „Štáty ktoré sú zmluvnou stranou Dohovoru, vynaložia všetko úsilie na to, aby sa uznala zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa a základným zmyslom ich starostlivosti musí byť pri tom záujem dieťaťa“.

Tiež Listina vo svojom ustanovení článku 32 ods. 1 v spojení s odsekom 4 určuje, že rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona, pričom starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov môžu byť obmedzené a maloleté deti môžu byť od rodičov odlúčené proti ich vôli len rozhodnutím súdu na základe zákona.

Z vyššie citovaných ustanovení Zákona o rodine, článkov Dohovoru o právach dieťaťa, ktorým je súd v tomto konaní viazaný, vyplýva, že rozhodujúcim hľadiskom pri akejkoľvek úprave dotýkajúcej sa vzťahu medzi rodičmi a deťmi je záujem maloletého dieťaťa.

Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4 a 5 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, v súčasnosti 27,13 Eur. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa ak súd povolil na opakujúce sa plnenie v budúcnosti zročných dávok, treba ich plniť, len čo sa podľa rozsudku stanú zročnými.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.

V konaní o určenie otcovstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému žalovanému 2/ súd vykonal v súlade s hodnotenie dôkazov tak, že dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Maloletý žalovaný 2/ sa narodil žalobkyni ako slobodnej matke, ktorá za jeho otca označila žalovaného 1/. Lehota na urobenie vyhlásenia rodičov o určení otcovstva nie je v zákone stanovená (je neobmedzená). V ustanovení § 91 ods. 1 a 2 Zákona o rodine je upravená v poradí druhá vyvrátiteľná domnienka otcovstva. K súhlasnému vyhláseniu rodičov nedošlo, žalobkyňa podala žalobu o určenie otcovstva a túto skutočnosť súd považoval za vyjadrenie jej súhlasu s otcovstvom žalovaného 1/ voči dieťaťu a ďalšie vyhlásenie matky už nevyžadoval.

V priebehu konania z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že žalovaný 1/ je prirodzeným otcom maloletého žalovaného 2/ z dôvodu, že ho splodil v „kritickej“ dobe pre počatie dieťaťa uvedenej v § 94 ods. 2 Zákona o rodine, čo mal súd preukázané z pôrodopisu dieťaťa a potvrdenia od MUDr. Juraja Orsága. Otcovstvo žalovaného 1/ bolo v konaní nepochybne určené závermi znaleckého posudku analýzou DNA. Znalecký posudok znalkyne RNDr. Angeliky Vasiľovej bol presvedčivý, úplný vo vzťahu k zadaniu, k zásadám logického myslenia a v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi.

Keďže žalovaný 1/ je otcom maloletého žalovaného 2/, súd rozhodoval o výkone rodičovských práv k maloletému dieťaťu. O žalovaného 2/ sa od jeho narodenia stará žalobkyňa, žalovaný 1/ žalovaného 2/ odmieta, považuje ho za „nechcené dieťa“, ktoré si má „vychovať sama žalobkyňa, lebo sa tak rozhodla“. Tento postoj žalovaného 1/ je v rozpore so závermi o jeho rodičovstve k maloletému žalovanému 2/ a z toho plynúcimi právami a povinnosťami ktoré pre žalovaného 1/ vyplývajú z ustanovenia § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, ale aj citovanými zákonnými ustanoveniami.

Podľa § 28 ods. 1 a 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Súd z dôvodu, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú spolu, rozhodol o jeho zverení do osobnej starostlivosti žalobkyne, ktorá sa o dieťa stará od jeho narodenia a vyžaduje si to aj záujem maloletého dieťaťa.

Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti súd vychádzal z ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine, prihliadol na záujem maloletého dieťaťa, jeho odôvodnené potreby, možnosti a schopnosti žalovaného 1/ a na to, že žalobkyňa si k dieťaťu plní vyživovaciu povinnosť osobnou starostlivosťou oň od jeho narodenia. Vo finančnom vyjadrení osobná starostlivosť podľa názoru súdu predstavuje sumu minimálne 30 Eur mesačne, ktorou si žalobkyňa plní vyživovaciu povinnosť. Súd pritom vzal na zreteľ aj na to, že má vyživovaciu povinnosť k ďalším trom maloletým deťom.

Žalovaný 1/ má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom. V dobe od 01.04.2013 do 30.06.2013 bol zamestnaný u zamestnávateľa SET-MONT spol. s r.o., Bazovského 7, Lučenec a mal vyplatenú

čistú mzdu v apríli 335,03 Eur, v máji 335,03 Eur a v júni 330,29 Eur. V marci a apríli toho istého roku poberal dávku v hmotnej núdzi po 118,30 Eur, v máji až júli mu nárok na dávku nevznikol a v auguste a septembri 2013 poberal dávku v sume 86,74 Eur, v októbri 110,93 Eur, v novembri 100,40 Eur v decembri 97,26 Eur mesačne. Od 01.01.2014 nepoberá štátne sociálne dávky a nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.

Zo správy kolízneho opatrovníka o prešetrení pomerov u rodičov žalovaného 1/ zo dňa 28.02.2014 súd zistil, že žalobkyňa žije v 3-izbovom byte s kuchyňou, príslušenstvom, ktorý pozostáva z obývacej miestnosti, dvoch detských izieb, spálne, chodby, kúpeľne a WC, vykurovaný je ústredným kúrením a zariadený účelovým nábytkom a elektrospotrebičmi. Žalobkyňa ho má v nájme od SPOOL a.s., Ulica Dr. Herza 23, Lučenec, mesačný nájom činí 310 Eur. Vychováva deti T., ktorý navštevuje 1. ročník Strednej odbornej školy hotelových služieb a dopravy Lučenec, Zvolenská 83, V., žiačkou 7. triedy ZŠ, Haličská cesta 7 a W., žiakom tej istej školy. Maloletý Matúš je v zdravotnej starostlivosti pediatričky MUDr. Q. T., v súčasnosti nemá žiadne zdravotné problémy.

Žalovaný 1/ žije v garsónke, ktorá zahŕňa kuchyňu s príslušenstvom spojenú s obývacou miestnosťou, kúpeľňou a WC, chodbu. Byt je vybavený elektrospotrebičmi, účelovým nábytkom, zavedené je centrálne plynové kúrenie. Má ho v nájme od SPOOL, a.s., Ulica Dr. Herza 23, Lučenec, mesačné nájomné činí sumu 130 Eur.

Kolízny opatrovník navrhol pri určení výšky výživného zohľadniť potreby maloletého dieťaťa, brať do úvahy možnosti a schopnosti žalovaného 1/ prispievať na jeho výživu napriek tomu, že nikdy nechcel maloletého.

Žalobkyňa v konaní žiadala od žalovaného 1/ určiť výživné v sume 200 Eur mesačne, navrhla vypočuť svedka Š. K. st. - otca žalovaného 1/, aby preukázala majetkové pomery žalovaného 1/. Výsluchom tohto svedka súd zistil, že ten nie je so žalovaným 1/ v dobrom vzťahu. Tvrdil o ňom, že je nezodpovedný, že aj na dcéru R. dlhodobo neplatil výživné a preto ho za neho platil svedok. Nerozprávajú sa 3 roky, tvrdil o ňom, že sa „spriahol s matkou“, bývalou manželkou svedka. Výpoveď svedka žalovaný 1/ namietal, tvrdil že klame, že výživné na svoju dcéru platil a doteraz má s jeho matkou priateľský vzťah. Svedeckú výpoveď považoval za pomstu voči sebe, lebo svedok ho obviňuje z toho, že „mu rozbil manželstvo“.

Po výsluchu tohto svedka dospel súd k záveru, že jeho výpoveď je nedôveryhodná vo vzťahu k žalovanému 1/, lebo pramení z jeho zlého vzťahu k nemu. Pre súd nemala žiadnu výpovednú hodnotu, žalobkyňa svedeckou výpoveďou nepreukázala, že žalovaný je majetný. O osobnom motorovom vozidle zn. Chevrolette ev. č. R.-XXX-A. sám žalovaný uviedol, že je v evidencii ako jeho držiteľ, ale osobné motorové vozidlo vlastní jeho matka.

V zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. V danom prípade to znamená, že dieťa potrebuje zabezpečiť základné potreby pre svoj život. Otec sa žiadnym spôsobom nepodieľal na starostlivosti o maloleté dieťa ani na starostlivosti o domácnosť, kde maloletý žije. Tiež treba zdôrazniť v zmysle ods. 5 daného ustanovenia, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Súd totiž neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Z týchto dôvodov súd vychádzal pri rozhodovaní o výživnom na maloletého žalovaného 2/, výživné mu priznal od žalovaného 1/ odo dňa jeho narodenia podľa platnej zákonnej úpravy, ktorá oproti predošlej, kladie oveľa väčší dôraz na povinnosť každého rodiča upraviť si svoje osobné pomery tak, aby v prvom rade bol schopný plniť si riadne a včas vyživovaciu povinnosť voči svojim nezaopatreným potomkom, a to v minimálnom rozsahu zodpovedajúcemu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu, ktorým je o životnom minime v znení neskorších predpisov. V súčasnosti je minimálna suma výživného, ktorou je rodič povinný prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa, t.j. aj maloleté dieťa, suma 27,13 Eur mesačne. V tejto sume súd určil žalovanému 1/ výživné, rozhodol o jeho splatnosti tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Podľa aj bez návrhu môže súd začať konanie vo veciach starostlivosti o maloletých. Súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu ( ). V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd nebol viazaný pri rozhodovaní návrhom vedľajšej účastníčky na určenie výživného v sume 200 Eur mesačne. Výživné v tejto sume nezodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa, ale ani možnostiam a schopnostiam žalovaného 1/ a jeho životnej úrovni od ktorej sa odvíja životná úroveň maloletého žalovaného 2/.

Podľa § 25 ods. l, 2 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Podľa tohto zákonného ustanovenia súd neupravil styk žalovaného 1/ so žalovaným 2/, lebo rodičia úpravu styku nežiadali.

Zročné výživné za dobu od 14.02.2013 do 28.02.2014 v sume 337 Eur po zaokrúhlení

(2/2013 = 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného predpisu 26,65 Eur : 28 dní = 0,95 Eur denne x 14 dní = 13,32 Eur, 3, 4, 5, 6/2013 26,65 x 4 = 106,60 Eur + 13,32 Eur = 119,92 Eur; od 01.07.2013 27,13 Eur za 7, 8, 9, 10, 11, 12/2013 27,13 x 6 = 162,78 Eur, za 1 a 2/2014 27,13 Eur x 2 = 54,26 Eur, spolu 336,96 Eur) súd povolil podľa a žalovanému 1/ platiť

v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným a za podmienok uvedených vo výroku rozsudku. Možnosti a schopnosti žalovaného 1/ dovoľujú výživné v súdom určených splátkach platiť, výšku splátky súd určil s prihliadnutím na to, aby sa výživné čo najskôr dostalo k maloletému žalovanému 2/ a slúžilo na uspokojenie jeho potrieb.

Podľa súd o náhrade trov konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Lučenec, Ul. Dr.Herza

14, 984 37 Lučenec na Krajský súd v Banskej Bystrici a to písomne

v troch rovnopisoch.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým , že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 , b) konanie má inú vadu , ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní , čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného

poriadku; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí , návrh na súdny

výkon rozhodnutia.