Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_8Co-96-2013.pdf
PDF · 80.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/96/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky X. W. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L. T. na U. X proti odporcovi U. W. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v L. T. na U. X v konaní o určenie výživného o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 22.3.2013 č.k. 15P 97/2012-27 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky 50,- € mesačne od 26.9.2012 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 22.3.2013 č.k. 15P 97/2012-27 zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky X. W. nar. XX.X.XXXX 50,- € mesačne od 1.4.2013 do budúcna vždy do 25. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Rozhodol tak na základe zistenia, že navrhovateľka je študentkou denného štúdia štvrtého ročníka Filozofickej fakulty Prešovskej Univerzity v Prešove, odbor učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a výchovy k občianstvu, čím sa sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča zistil, že matka navrhovateľky poberá preddavkovo dávky a príspevok k dávke v hmotnej núdzi od 1.9.2012 a navrhovateľka je spoločne posudzovanou osobou. Rovnako zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča z 31.1.2013 zistil, že odporca bol naposledy v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 27.12.2011 do 3.9.2012, kedy bol vyradený z evidencie na vlastnú žiadosť. Odporca je poberateľom invalidného dôchodku 200,3 €, ako to vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves z 31.1.2013. Vychádzajúc z vyjadrenia odporcu, že vykonáva príležitostné práce, čo potvrdili vypočutí svedkovia v priebehu konania na súde prvého stupňa a plnil si vyživovaciu povinnosť voči synovi X. W. 70,- € mesačne a to aj v období, keď mal ukončenú školskú dochádzku, dospel k záveru, že pomery odporcu odôvodňujú určenie výživného 50,- € mesačne, ktoré je primerané jeho potenciálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam a návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietol. Zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky od 1.4.2013 s odôvodnením, aby odporcovi vzhľadom na výšku jeho príjmu nevznikol na výživnom dlh, pri úhrade ktorého by bolo ohrozené pravidelné plnenie riadneho mesačného výživného. Rozhodnutie právne posúdil podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4 a 5 Zákona o rodine ust. § 63 ods. 1, 2, ust. § 75 ods. 1, 2 a § 77 ods. 1 Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa §-u 142 ods. 2 O.s.p. a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal s poukazom na to, že účastníci náhradu trov nežiadali.
Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a priznal výživné 50,- € mesačne od 1.10.2012 a zaviazal odporcu prispievať výživné vždy do 25. dňa v mesiaci dopredu. Žiadala, aby dlžné výživné od 1.10.2012 do 1.4.2013 spolu 300,- € zaviazal odporcu zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- € spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozhodnutia. Zdôraznila, že návrh na určenie výživného podala v septembri 2012 a žiadala priznať výživné od 1.7.2012, nakoľko od toho dňa mala pozastavené sociálne štipendium, nemala žiaden príjem a všetky jej výdavky hradil priateľ Y. V., ktorému však musí tieto peniaze vrátiť. Z určením výživného od 1.4.2013 nesúhlasila s poukazom na to, že vypočutím svedkov v priebehu konania na súde prvého stupňa bolo dokázané, že odporca je schopný si k svojmu stálemu príjmu, ktorý tvorí invalidný dôchodok, si privyrobiť brigádnickou činnosťou.
Odporca vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že synovi X. W. prispieval výživné 70,- € mesačne napriek tomu, že už mal ukončenú školskú dochádzku a bol schopný zamestnať sa, preto žiadal, aby peniaze vyplatené X. W. boli vrátené jeho sestre X. W., t.j. navrhovateľke. Zdôraznil, že je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku 200,- € mesačne a jeho príjem nepostačuje, aby platil výživné 50,- € mesačne za rozhodné obdobie. Uviedol, že býva u priateľky, ktorej prispieva 50,- € na nájomné, hoci boli dohodnutí na 150,- € mesačne. Je finančná kríza, práce je málo a nie je schopný z iného zdroja si zabezpečiť príjem. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je opodstatnené.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný v zdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, ale nesprávne rozhodol, keď výživné pre navrhovateľku priznal od 1.4.2013 v rozpore s ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania, pričom navrhovateľka v priebehu konania na súde prvého stupňa jednoznačne preukázala, že v rozhodnom období, t.j. od 1.10.2012 sa sústavne pripravovala na svoje budúce povolanie, bola odkázaná svojou výživou na rodičov, pretože nebola schopná sama sa živiť a odporca svoju vyživovaciu povinnosť voči nej si dobrovoľne neplnil.
Odvolací súd preto vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, preto podľa § 220 O.s.p. zmenil napadnutý
rozsudok a zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 50,- € mesačne od 1.10.2012, t.j. od prvého dňa nasledujúceho mesiaca, v ktorom navrhovateľka podala návrh. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k presvedčeniu, že výživné 50,- € mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje aj rozsah odôvodnených potrieb navrhovateľky preukázané v rozhodnom období do výšky zodpovedajúcej príjmu odporcu. Odvolací sú poznamenáva, že výživné 50,- € mesačne zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb navrhovateľky vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania, ktoré sú rozhodne vyššie ako potreby odporcu (rodičov), ktoré sú už stabilizované a zjavne by odôvodňovali určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného a okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča (odporcu), ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť podstatne vyššie. K námietkam odporcu, že jeho príjem, vzhľadom na výdavky, ktoré dokladoval, mu neumožnia platiť výživné v súdom určenej výške, odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení súdom prvého stupňa je toho presvedčenia, že odporca mal v rozhodnom období dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol navrhovateľke formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že odporcom tvrdené životné náklady v preskúmavanom období naznačujú, že jeho finančná situácia je lepšia, ako ju prezentoval v priebehu konania na súde prvého stupňa, ako aj v priebehu odvolacieho konania a len subjektívne vnímanie vlastnej ekonomickej situácie mu bráni objektívne posúdiť odôvodnené potreby navrhovateľky za rozhodné obdobie. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť si v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo iné potreby. Odvolací súd poukazuje aj na to, že odporca, ktorý nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, môže sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti.
Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa §-u 220 O.s.p. a priznal navrhovateľke výživné 50,- € mesačne od odporcu od 1.10.2012, t.j. v súlade s odvolacím návrhom navrhovateľky. Odvolací súd o dlžnom výživnom nerozhodoval s poukazom na to, že ak odporca si dobrovoľne nesplní súdom určenú vyživovaciu povinnosť 50,- € mesačne od 1.10.2012, navrhovateľka sa môže domáhať plnenia v exekučnom konaní.
O trovách konania účastníkov, odvolací súd nerozhodoval, pretože účastníci ich priznanie nežiadali.
Toto rozhodnutie sená prijal v pomere hlasov 3:0 ( §3 ods. 9 Zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.