Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/96/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľky X. W. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v L. T. na U. X proti odporcovi U. W. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v L. T. na U. X v konaní o určenie výživného o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves z 22.3.2013 č.k. -27 takto

rozhodol:

M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľky 50,- € mesačne od 26.9.2012 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom z 22.3.2013 č.k. -27 zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky X. W. nar. XX.X.XXXX 50,- € mesačne od 1.4.2013 do budúcna vždy do 25. dňa v mesiaci dopredu navrhovateľke. V prevyšujúcej časti návrh zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Rozhodol tak na základe zistenia, že navrhovateľka je študentkou denného štúdia štvrtého ročníka Filozofickej fakulty Prešovskej Univerzity v Prešove, odbor učiteľstvo anglického jazyka a literatúry a výchovy k občianstvu, čím sa sústavne pripravuje na výkon budúceho povolania. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča zistil, že matka navrhovateľky poberá preddavkovo dávky a príspevok k dávke v hmotnej núdzi od 1.9.2012 a navrhovateľka je spoločne posudzovanou osobou. Rovnako zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad, pracovisko Levoča z 31.1.2013 zistil, že odporca bol naposledy v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 27.12.2011 do 3.9.2012, kedy bol vyradený z evidencie na vlastnú žiadosť. Odporca je poberateľom invalidného dôchodku 200,3 €, ako to vyplýva z potvrdenia Sociálnej poisťovne, pobočka Spišská Nová Ves z 31.1.2013. Vychádzajúc z vyjadrenia odporcu, že vykonáva príležitostné práce, čo potvrdili vypočutí svedkovia v priebehu konania na súde prvého stupňa a plnil si vyživovaciu povinnosť voči synovi X. W. 70,- € mesačne a to aj v období, keď mal ukončenú školskú dochádzku, dospel k záveru, že pomery odporcu odôvodňujú určenie výživného 50,- € mesačne, ktoré je primerané jeho potenciálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam a návrh navrhovateľky v prevyšujúcej časti ako nedôvodný zamietol. Zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky od 1.4.2013 s odôvodnením, aby odporcovi vzhľadom na výšku jeho príjmu nevznikol na výživnom dlh, pri úhrade ktorého by bolo ohrozené pravidelné plnenie riadneho mesačného výživného. Rozhodnutie právne posúdil podľa ust. ,,, a Zákona o rodine ust. , , ust. , a Zákona o rodine. O trovách konania rozhodol podľa §-u 142 ods. 2 a žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal s poukazom na to, že účastníci náhradu trov nežiadali.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie navrhovateľka a žiadala, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a priznal výživné 50,- € mesačne od 1.10.2012 a zaviazal odporcu prispievať výživné vždy do 25. dňa v mesiaci dopredu. Žiadala, aby dlžné výživné od 1.10.2012 do 1.4.2013 spolu 300,- € zaviazal odporcu zaplatiť v mesačných splátkach po 10,- € spolu s bežným výživným od právoplatnosti rozhodnutia. Zdôraznila, že návrh na určenie výživného podala v septembri 2012 a žiadala priznať výživné od 1.7.2012, nakoľko od toho dňa mala pozastavené sociálne štipendium, nemala žiaden príjem a všetky jej výdavky hradil priateľ Y. V., ktorému však musí tieto peniaze vrátiť. Z určením výživného od 1.4.2013 nesúhlasila s poukazom na to, že vypočutím svedkov v priebehu konania na súde prvého stupňa bolo dokázané, že odporca je schopný si k svojmu stálemu príjmu, ktorý tvorí invalidný dôchodok, si privyrobiť brigádnickou činnosťou.

Odporca vo vyjadrení k odvolaniu konštatoval, že synovi X. W. prispieval výživné 70,- € mesačne napriek tomu, že už mal ukončenú školskú dochádzku a bol schopný zamestnať sa, preto žiadal, aby peniaze vyplatené X. W. boli vrátené jeho sestre X. W., t.j. navrhovateľke. Zdôraznil, že je poberateľom čiastočného invalidného dôchodku 200,- € mesačne a jeho príjem nepostačuje, aby platil výživné 50,- € mesačne za rozhodné obdobie. Uviedol, že býva u priateľky, ktorej prispieva 50,- € na nájomné, hoci boli dohodnutí na 150,- € mesačne. Je finančná kríza, práce je málo a nie je schopný z iného zdroja si zabezpečiť príjem. Žiadal, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvého stupňa a návrh navrhovateľky v plnom rozsahu zamietol.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa O.s.p v spojení s a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je opodstatnené.

Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (), ani na jeho zrušenie ().

Podľa §-u 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá dočasu, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný v zdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na to, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, ale nesprávne rozhodol, keď výživné pre navrhovateľku priznal od 1.4.2013 v rozpore s ust. Zákona o rodine, podľa ktorého právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania, pričom navrhovateľka v priebehu konania na súde prvého stupňa jednoznačne preukázala, že v rozhodnom období, t.j. od 1.10.2012 sa sústavne pripravovala na svoje budúce povolanie, bola odkázaná svojou výživou na rodičov, pretože nebola schopná sama sa živiť a odporca svoju vyživovaciu povinnosť voči nej si dobrovoľne neplnil.

Odvolací súd preto vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa dospel k odlišnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, preto podľa zmenil napadnutý

rozsudok a zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 50,- € mesačne od 1.10.2012, t.j. od prvého dňa nasledujúceho mesiaca, v ktorom navrhovateľka podala návrh. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu konania dospel k presvedčeniu, že výživné 50,- € mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu, ktorý nemá inú vyživovaciu povinnosť a zohľadňuje aj rozsah odôvodnených potrieb navrhovateľky preukázané v rozhodnom období do výšky zodpovedajúcej príjmu odporcu. Odvolací sú poznamenáva, že výživné 50,- € mesačne zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb navrhovateľky vo veku intenzívneho fyzického rastu a duševného dospievania, ktoré sú rozhodne vyššie ako potreby odporcu (rodičov), ktoré sú už stabilizované a zjavne by odôvodňovali určenie výživného vo väčšom rozsahu, ale dôsledne vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného a okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča (odporcu), ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa, ktoré môžu byť podstatne vyššie. K námietkam odporcu, že jeho príjem, vzhľadom na výdavky, ktoré dokladoval, mu neumožnia platiť výživné v súdom určenej výške, odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení súdom prvého stupňa je toho presvedčenia, že odporca mal v rozhodnom období dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol navrhovateľke formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že odporcom tvrdené životné náklady v preskúmavanom období naznačujú, že jeho finančná situácia je lepšia, ako ju prezentoval v priebehu konania na súde prvého stupňa, ako aj v priebehu odvolacieho konania a len subjektívne vnímanie vlastnej ekonomickej situácie mu bráni objektívne posúdiť odôvodnené potreby navrhovateľky za rozhodné obdobie. Odvolací súd rovnako zdôrazňuje, že každý rodič má povinnosť si v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča, alebo iné potreby. Odvolací súd poukazuje aj na to, že odporca, ktorý nemá v osobnej starostlivosti maloleté dieťa, môže sa bez obmedzenia uchádzať o zamestnanie aj vo vzdialenejších regiónoch Slovenska, kde sú reálne vykazované lepšie pracovné možnosti.

Z týchto dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa podľa §-u 220 a priznal navrhovateľke výživné 50,- € mesačne od odporcu od 1.10.2012, t.j. v súlade s odvolacím návrhom navrhovateľky. Odvolací súd o dlžnom výživnom nerozhodoval s poukazom na to, že ak odporca si dobrovoľne nesplní súdom určenú vyživovaciu povinnosť 50,- € mesačne od 1.10.2012, navrhovateľka sa môže domáhať plnenia v exekučnom konaní.

O trovách konania účastníkov, odvolací súd nerozhodoval, pretože účastníci ich priznanie nežiadali.

Toto rozhodnutie sená prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.