Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4C-198-2008.pdf
PDF · 322.82 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/198/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou v právnej veci navrhovateľa: A. B., nar. X.X.XXXX, občan SR, trvale bytom B., C. D. E. XXX/X, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Máriou Badovou, advokátkou, so sídlom Vajanského 1/2765, 010 01 Žilina, proti odporkyni: F. B., B. G., nar. XX.X.XXXX, občan SR, trvale bytom B., C. D. E. XXX/X, zastúpená splnomocneným zástupcom JUDr. Ladislavom Ščurym, advokátom, so sídlom Mierova 1725, 022 01 Čadca, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto
rozhodol:
Súd vyporiadava majetok patriaci do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov tak, že do výlučného vlastníctva navrhovateľa A. B. sa prikazujú nehnuteľnosti dom č. s. XXX H. C. D. I. B., postavený na parcele D. E. XXX, zast. plochy a nádvoria, pozemok parc. č. D. E. XXX, zast. plochy a nádvoria o výmere 121 m2 v kat. území B., zapísané na Okresnom úrade Žilina, katastrálnom odbore na LV č. XXXX vo všeobecnej hodnote 89.300 eur a nasledovné hnuteľné veci: 1/ hrncová súprava zn. Zepter, 2/ rozkladacia sedačka, 3/ stôl, 4/ stolička kancelárska otočná, 5/ sektorový nábytok – obývačka, 6/ PC, 7/ hrnce, 8/ taniere, 9/ plávajúca podlaha a lišty, 10/ kuchynský stôl, 11/ štvorplatnička plynová, 12/ záves do obývačky a kuchyne, 13/ podlahová krytina, 14/ záves do sprchy, 15/ 2 sedacie stoličky do obývačky, 16/ žalúzie, 17/ sklo na stôl, 18/ kuchynské nože 5 ks, 19/ svietidlo do kuchyne, 20/ svietidlo do obývačky, 21/ vešiak na oblečenie, 22/ ako i všetky ostatné hnuteľné veci nadobudnuté za trvania manželstva, ktoré ku dňu uzavretia zmieru, teda ku dňu 22.2.2012, užíva A. B., spolu v hodnote 1.900,- eur.
Do výlučného vlastníctva odporkyne F. B. sa prikazujú nasledovné hnuteľné veci: 1/ jedálenský stôl + 6 stoličiek z masívu 230,- € 2/ sektorový nábytok obývacej izby 100,- € 3/ TV zn. Orava 1,- € 4/ kompletné vybavenie kuchyne zakúpené od r. 1992-2006 (hrncová súprava, súprava tanierov a šálok, kávová súprava, čajová súprava, taniere, príbory, kuchynské náradie – varechy, nože, dosky a iné) 100,- € 5/ vysávač zn. Zelmer 16,60 € 6/ 3 ks sklenená polička 16,60 € 7/ videoprehrávač zn. Sony 20,- € 8/ 3 ks veľká skriňa, 1 ks malá skriňa 16,60 € 9/ poháre v kuchyni a v obývačke 16,60 € 10/ písací rohový stôl 15,- € 11/ manželská posteľ 5,- € 12/ 5 ks svietidiel v celom dome aj ostatné svietidlá a stojanová lampa 100,- € 13/ 4 ks čalúnené stoličky 1,- € 14/ horský bicykel Olpran 100,- € 15/ mikrovlnná rúra 33,- € -------------------------------- --------------------------- Spolu v hodnote: 771,40 eur
Na vyrovnanie podielu z vyporiadaného BSM je navrhovateľ povinný vyplatiť odporkyni sumu 43.731,04 eur do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania účastníkov a štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 2.10.2008 domáhal, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (ďalej v texte aj „BSM“) - účastníkov, ktoré zaniklo rozvodom manželstva. Vo svojom návrhu uviedol, že k mimosúdnej dohode s odporkyňou nedošlo napriek tomu, že sa o to navrhovateľ pokúšal osobne, telefonicky, ako i písomne, tiež na rokovaní v advokátskej kancelárii jeho právnej zástupkyne. Uviedol, že spoločnú domácnosť nikdy trvale neopustil. V návrhu špecifikoval veci, ktoré podľa jeho názoru patrili do BSM. Pokiaľ ide o nehnuteľnosti, jedná sa o dom č. súp. XXX H. C. D. I. B., postavený na zast. ploche C KN parc. č. XXX zast. plocha a nádvorie, C KN parc. č. XXX o výmere 121 m2 v kat. území B.. Investície do spoločného nehnuteľného majetku boli vynaložené z časti z kúpnej ceny za predaj spoločného bytu účastníkov č. XX H. J. K., I. I. E. X, D. A. I. J. E. G.. XX postavenom na zast. ploche C KN parc. č. XX/XX a spoluvlastníckeho podielu 688/10000 v spoločných častiach a zariadeniach tohto domu a zastavaného pozemku a nádvoria C KN parc. č. XX/XX o výmere 843 m2 v kat. úz. B., ktorý bol zapísaný na LV č. XXXX za dohodnutú kúpnu cenu 50.000,- Sk, čoho dôkazom je kúpna zmluva zo dňa 14.1.2005, vklad vlastníckeho práva ktorej bol povolený rozhodnutím Správy katastra Žilina pod č. V 227/2005 dňa 19.1.2005. Tento byt predtým účastníci nadobudli na základe zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru uzavretej dňa 26.9.1994, vklad vlastníckeho práva ktorej bol povolený rozhodnutím Správy katastra pod č. V 2359/94 za dohodnutú kúpnu cenu 33.844,- Sk. Na kúpu nebytového priestoru darovali navrhovateľovi jeho rodičia finančné prostriedky spolu vo výške 32.000,- Sk. Podľa kúpnej zmluvy, ktorú predbežne uzavreli dňa 26.9.1996 na kúpu rodinného domu č. 652 v Rajci za kúpnu cenu 200.000,- Sk, časť kúpnej ceny vyplatili pôvodným vlastníkom nehnuteľnosti a pri uzavretí riadnej kúpnej zmluvy zo dňa 15.1.1997, vklad vlastníckeho práva ktorej bol povolený dňa 14.2.1997 pod V 500/97, vyplatili kúpnu cenu vo výške 201.845,- Sk. Finančné prostriedky na kúpu tejto nehnuteľnosti vo výške 400.000,- Sk boli účastníkom požičané otcom navrhovateľa, L. B. a neboli do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vrátené. Na základe stavebného povolenia vydaného pod č. 97/003197/OÚ-OŽP/Kd zo dňa 16.7.1997 začali s rekonštrukciou, teda prestavbou a prístavbou rodinného domu pre účely bývania, na ktorú však účastníci nemali dostatok finančných prostriedkov, pričom náklady na čiastočnú rekonštrukciu bytových priestorov boli vyčíslené predpokladaným rozpočtom, sumou 1.520.000,- Sk. Preto požičal otec navrhovateľa účastníkom na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.1.1997 sumu 700.000,- Sk, ktorá taktiež do právoplatnosti rozsudku o rozvode nebola vrátená. Po realizácii prestavby a prístavby bolo vydané kolaudačné rozhodnutie Odborom životného prostredia, Okresného úradu v Žiline pod č. 2000/03133/OÚ/OŽP-Čm zo dňa 22.8.2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť toho istého dňa. Časť týchto investícii bola vynaložená zo stavebného sporenia navrhovateľa založeného v K. G. G. na základe zmluvy č. 0048088 1 01 s cieľovou sumou 200.000,- Sk, pričom finančné prostriedky na toto stavebné sporenie boli poukazované z účtu rodičov navrhovateľa tak, že tam mal nasporenú sumu 154.318,- Sk, a teda tieto finančné prostriedky boli darované rodičmi navrhovateľa výlučne navrhovateľovi. Následne bol navrhovateľovi poskytnutý úver pod ev.č.0 010627 8 01 vo výške 200.000,- Sk, ktorý navrhovateľ sčasti splácal vkladmi na účet z finančných prostriedkov, ktoré mu boli darované jeho rodičmi, a to spolu vo výške 47.500,- Sk a sčasti bol splácaný z účtu matky navrhovateľa, M. B., založeného v Priemyselnej banke, a.s., č. účtu XXXXXXXXXX, čo preukazuje výpis z tohto účtu zo dňa 13.5.1999, z ktorého bola uhradená predposledná splátka poskytnutého úveru. Na základe zmluvy o poskytnutí podpory pod č. 511/5783/1997 Štátnym fondom rozvoja bývania ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode, teda k 29.11.2007, zostal nedoplatok vo výške 1.941,- Sk. V dome č. súp. 652 v Rajci sa okrem bytu, ktorý rekonštruovali účastníci konania na 1. poschodí a podkroví, nachádzal v prízemí priestor, ktorý bol rekonštruovaný živnostníkom L. B. – KOPOTEX, s miestom podnikania 015 01 B., C. X. A. E. XXX/XX, IČO: 33 854 768 a v týchto nebytových priestoroch bola zriadená prevádzka „Lahôdky – teplé, studené jedlá“. Dňa 30.12.2003 bol podpísaný protokol odovzdania technického zhodnotenia nebytového priestoru, ktorý bol následne vyúčtovaný faktúrou č.
1/2007tz, splatnou dňa 10.3.2007, ktorou bola vyúčtovaná zostatková hodnota zhodnotenia nebytového priestoru spolu vo výške 566.087,- Sk. Z tejto faktúry odporkyňa v druhom rade uhradila sumu vo výške 7.500,- Sk a časť vyúčtovanej sumy 37.500,- Sk uhradil navrhovateľ, pričom do dňa podania žaloby zostal neuhradený zvyšok vo výške 521.087,- Sk. Do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva zostali tak neuhradené pôžičky a zostatok nesplatenej podpory spolu vo výške 1.623.028,- Sk.
Navrhovateľ v návrhu na začatie konania uviedol aj súpis hnuteľných vecí, patriacich do BSM a ich ceny. (POZNÁMKA SÚDU: Ohľadom vyporiadania hnuteľných vecí patriacich do BSM uzatvorili účastníci konania v priebehu konania zmier.)
Z výpisu z LV č. XXXX pre kat. úz. B. (č.l. 7 spisu) súd zistil, že ako bezpodieloví spoluvlastníci domu č. súp. XXX, postaveného na parc. č. XXX o výmere 121 m2 ako i uvedeného pozemku parc. č. XXX sú vedení A. B. a F., B. G. titulom kúpnej zmluvy č. V 500/97-55/97.
Zo znaleckého posudku 12/2008 vyhotoveného dňa 3. marca 2008 znalcom Ing. Štefanom Smieškom na základe objednávky navrhovateľa súd zistil, že všeobecná hodnota nehnuteľností – rodinného domu č. súp. XXX bola stanovená vo výške 2.458.472,95 Sk a všeobecná hodnota pozemku č. XXX bola stanovená vo výške 89.842,50 Sk, spolu tak všeobecná hodnota oceňovaných nehnuteľností predstavuje 2.548.315,45 Sk. Ku znaleckému posudku boli pripojené nasledovné prílohy:
- Kolaudačné rozhodnutie č. 200/03133/OÚ/OŽP-Čm zo dňa 22.8.2000, z ktorého súd zistil, že navrhovateľovi A. B. a manželke F., XXX XX B., H. G. XX, bolo povolené užívanie stavby: prestavba a prístavba rodinného domu pre účely bývania, parc. č. XXX KN v k. ú. B..
- Aproximatívny rozpočet stavby rodinného domu investora A. B. s manželkou zo dňa 20.11.2000, z ktorého súd zistil, že celkové náklady na spotrebu stavebného materiálu predstavujú 1.520.000,- Sk.
- Kúpna zmluva uzatvorená dňa 14.1.2005 medzi A. B. a F. B. ako predávajúcimi a J. N. ako kupujúcou, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Žilina pod č. V 227/05-2 dňa 19.1.2005, z ktorej súd zistil, že predmetom zmluvy bol prevod bytového priestoru č. XX H. J. K., I. I. X, o celkovej podlahovej ploche 65,01 m2 a spoluvlastníckeho podielu 688/10000 na pozemku t.j. na parc. č. D. XX/XX o výmere 843 m2, t.j. 58 m2, ktoré nehnuteľnosti sú uvedené v Katastri nehnuteľnosti v Žiline na LV č. XXXX ako dom č. súp. XX na parc. č. XX/XX, zastavaná plocha, o výmere 843 m2 v kat. úz. B.. Podľa článku III. zmluvy bola kúpna cena medzi účastníkmi zmluvy dohodnutá na 50.000,- Sk, ktorú sa kupujúca zaviazala uhradiť pri podpise zmluvy.
Z výpisu z účtu majiteľa zmluvy A. B. vedeného v Prvej stavebnej sporiteľni, č. zmluvy 0048088 1 01 súd zistil, že cieľová suma predstavuje 200.000,- Sk, začiatok zmluvy: 30.12.1992, vklady: 15.000,- Sk, prémiové zvýhodnenie od: 30.12.1992, štátna prémia: 5.540,10 Sk, úroky z vkladov a štátnej prémie: 3.467,10 Sk. Prevod zostatku z 31.12.1996 predstavuje 112.546,60 Sk, poplatok za vedenie účtu 100.000,- Sk, vklad 15.10.1997 15.000,- Sk, úroky 31.12.1997 3.467,10 Sk, štátna prémia 31.12.1997 5.540,10 Sk, konečný zostatok 31.12.1997 136.453,80 Sk.
Z listu Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 18.4.1997, adresovaného A. B. vo veci rozdelenia zmluvy o stavebnom sporení súd zistil, že na základe žiadosti A. B. rozdelila Prvá stavebná sporiteľňa zmluvu o stavebnom sporení č. 0 048 088 1 01 k 18.4.1997 na dve zmluvy s tým, že prvá zmluva č. 0 048 088 1 01 má uvedenú cieľovú sumu 200.000,- Sk, začiatok zmluvy: 30.12.1992, prémiové zvýhodnenie, zostatok na účte: 112.446,60 Sk. Druhá zmluva č. 0 048 088 9 02 má uvedenú cieľovú sumu 50.000,- Sk, začiatok zmluvy 1.4.1997.
Zo žiadosti A. B. zo dňa 6.2.1998 súd zistil, že A. B. požiadal K. G. G. o stavebný úver vo výške 200.000,- Sk.
Z listu Prvej stavebnej sporiteľne zo dňa 6.5.1998 adresovaného A. B. vo veci zmluvy o stavebnom sporení č. 0048088-1-01, ev. číslo úveru : 0 010 627 8 01 súd zistil, že k zmluve A. B. o stavebnom sporení č. 004808-1-01 bola pridelená cieľová suma ku dňu 30.4.1998, nakoľko bol A. B. poskytnutý medziúver vo výške 200.000,- Sk, bolo vykonané zúčtovanie pridelenej cieľovej sumy s medziúverom,
zostatok na konte stavebného úveru po zúčtovaní pridelenej cieľovej sumy s medziúverom je 62.329,50 Sk. Výška mesačnej splátky stavebného úveru je pri 6% úrokovej sadzbe 1.280,- Sk.
Z výpisu z účtu M. B., vedeného v Priemyselnej banke, a.s. pod č. účtu: XXXXXXXXXX (č.l. 32 spisu) súd zistil, že z tohto účtu bola dňa 13.5.1999 prevedená na účet XXXXXXXXXX/XXXX suma 1.280,- Sk.
Z potvrdení o vklade (č.l. 33) súd zistil, že na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX bola dňa 24.2.1994 vložená suma 7.500,- Sk a dňa 11.9.2003 suma 15.000,- Sk.
Zo zmluvy č. 511/6783/1997 o poskytnutí podpory vo forme úveru, uzatvorenej dňa 15.4.1998 medzi Štátnym fondom rozvoja bývania (ďalej len ŠFRB) ako veriteľom a A. B., nar. X.X.XXXX ako dlžníkom, meno manželky: F. B., B. G., súd zistil, že na základe žiadosti dlžníka bola podľa § 8 zák. č. 124/1996 Z.z. poskytnutá pre účel v súlade s § 5 ods. 1 písm. d/ stavebné úpravy stavby: prestavba a prístavba RD Rajec, podpora formou úveru vo výške 201.000,- Sk.
Z listu Štátneho fondu rozvoja bývania zo dňa 23.4.2008 adresovaného A. B. súd zistil, že k 29.11.2007 predstavuje výška poskytnutého úveru: 201.000,- Sk, zostatok nesplatenej istiny: 18.699,23 Sk a zostatok nesplatených úrokov do konca splácania 710,77 Sk, nedoplatok predstavuje 1.941,- Sk. Zostatok nesplateného úveru tak predstavuje suma 19.410,- Sk (istina 18.699,23 Sk + zostatok nesplatených úrokov 710,77 Sk) = 644,29 €.
Z kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 15.1.1997 medzi L. O., A. N. a I. P. ako predávajúcimi a A. B. a F. B. ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený dňa 14.2.1997 Správou katastra Žilina pod č. V/97-2, súd zistil, že predmetom kúpnej zmluvy bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam domu č. súp. XXX postavenému na KN parc. č. XXX, zastavaná plocha a pozemku pod domom parc. č. XXX – zastavaná plocha o výmere 121 m2 za vzájomne dohodnutú kúpnu cenu, ktorá spolu u všetkých predávajúcich predstavuje sumu 200.100,- Sk. Podľa bodu III. zmluvy sa kupujúci zaviazali zaplatiť predávajúcim kúpnu cenu nasledovne: 1/ L. O. sumu 66.700,- Sk, 2/ A. N. sumu 66.700,- Sk a 3/ I. P. sumu 66.700,- Sk. Podľa bodu IV. zmluvy hodnota prevádzaných nehnuteľností je vyčíslená v znaleckom posudku Q. A. R., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie oceňovania nehnuteľností a predstavuje spolu sumu 201.845,- Sk.
Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi L. B. ako veriteľom a A. B. ako dlžníkom dňa 15.11.1996 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo požičanie peňažnej sumy 400.000,- Sk za účelom kúpy rodinného domu XXX/X na ul. D.. Podľa bodu 3 zmluvy dlžník sa zaviazal požičanú sumu vrátiť do 5 rokov od podpísania zmluvy, najneskoršie po vzájomnej dohode do 10 rokov.
Zo zmluvy o pôžičke uzavretej medzi veriteľom L. B. a dlžníkom A. B. dňa 20.3.1998 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo požičanie peňažnej sumy 700.000,- Sk na rekonštrukciu rodinného domu na ul. D. XXX/X, XXX XX B., ktorú sumu sa dlžník zaviazal vrátiť do 10 rokov od podpísania zmluvy.
Zo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru, uzatvorenej dňa 26.9.1994 medzi Mestom Rajec ako predávajúcim a A. B. a manželkou F. B. ako kupujúcimi súd zistil, že predmetom zmluvy bol nebytový priestor č. XX H. J. K. J. E. G.. XX a spoluvlastníckeho podielu 688/10000 na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku parc. č. KN XX/X o výmere 843 m2 zastavaná plocha, k.ú. B. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov za dohodnutú cenu 23.404,- Sk za nebytový priestor a 10.440,- Sk za spoluvlastnícky podiel na pozemku.
Odporkyňa sa k návrhu na začatie konania vyjadrila písomným podaním, v ktorom uviedla, že s návrhom navrhovateľa nesúhlasí, pretože skutočnosti v ňom uvedené sa nezakladajú na pravde, navrhovateľ v návrhu účelovo klame tak, aby získal do svojho vlastníctva väčšinu majetku patriaceho do BSM, a to najmä rodinný dom súp. č. XXX s prísl. v kat. úz. B. bez toho, aby bolo riadne vysporiadané BSM, k čomu slúžia predovšetkým fiktívne zmluvy o pôžičke poskytnuté navrhovateľovi jeho otcom L. B.. Nezakladá sa na pravde tvrdenie navrhovateľa, že tento nikdy trvale neopustil spoločnú domácnosť, pretože v mesiaci marci 2006 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, pričom najprv býval so svojou priateľkou v K. a teraz býva spolu so svojimi rodičmi v B.. Spoločnú domácnosť navštevuje iba sporadicky, a to za
účelom návštevy maloletých detí účastníkov, s ktorými sa stretáva čoraz menej. Pokiaľ navrhovateľ v návrhu tvrdí, že rodinný dom č. súp. XXX, v kat. území B. zakúpili účastníci zo zapožičaných finančných prostriedkov od otca navrhovateľa, nie je to pravda, pretože dom zakúpili z finančných prostriedkov, ktoré dostali za predaj bytu č. XX s prísl. a z našetrených finančných prostriedkov, pričom tento dom rekonštruovali z pôžičiek poskytnutých zo stavebného sporenia v K. G. G. a z úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania (ktorý odporkyňa doplácala po rozvode, a to až do júla 2008). Jediným úverom, ktorým pomohol účastníkom otec navrhovateľa, bol úver vo výške 32.000,- Sk, ktorý mu však účastníci splatili po čiastkach, pričom posledná splátka mu bola vyplatená v roku 2006. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že jeho otec technicky zhodnotil dom č. súp. XXX, bolo to len v tom smere, že svokor zrekonštruoval iba priestory na prízemí, ktoré používal dlhé roky na podnikateľskú činnosť, pričom im nezaplatil žiaden nájom s tým, že nezaplatením nájomného mu vrátili i vykonané technické zhodnotenie. Za účelové pokladá odporkyňa i predložené zmluvy o pôžičke zo strany navrhovateľa, poskytnuté jeho otcom, ktoré navrhovateľ žiada zahrnúť do BSM, pretože odporkyňa žiadne zmluvy o pôžičkách nepodpísala a tieto sú zo strany navrhovateľa fiktívne, ktorými má docieliť to, aby sa navýšil jeho podiel pri vysporiadaní BSM. Tieto faktúry sú i predmetom konaní vedených na OS Žilina pod č.k. 18Ro 133/2008 a 24 Ro 103/2008 a keďže tieto konania sú podstatné pre rozhodnutie vo veci vysporiadania BSM, odporkyňa navrhla, aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 pís. b/ O.s.p., pretože rozhodnutie v predmetných sporoch závisí od otázky, ktorú nie je súd oprávnený v tomto konaní riešiť. Poukázala na ustálenú judikatúru súdov, ktoré jednoznačne pokladajú právny úkon v dôležitej veci bez súhlasu druhého manžela za relatívne neplatný podľa § 40a OZ a pri zmluve o pôžičke, kde vystupuje iba jeden z manželov ako dlžník, je zaviazaný a oprávnený na jej zaplatenie len ten z manželov, ktorý ju ako dlžník uzavrel a táto sa netýka spoločných vecí, teda spoločného BSM.
Z rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 18C 180/2008-139 zo dňa 3.4.2009 súd zistil, že v právnej veci navrhovateľa L. B., nar. X.X.XXXX proti odporcovi v rade 1/: A. B., v rade 2/: F. B., o zaplatenie 1.100.000,- Sk s prísl. súd zaviazal odporcu v rade 1/ zaplatiť navrhovateľovi sumu 36.513,31 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5% ročne zo sumy 13.277,57 €, počítaným od 16.11.2011 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 23.235,74 € počítaným od 23.1.2008 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd zaviazal odporcu v rade 1/ povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 4.568,31 € na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. Márie Badovej. Podľa odôvodnenia rozsudku sa návrhom zo dňa 11.8.2008 navrhovateľ domáhal voči odporcom v rade 1/ a 2/ uloženia povinnosti na zaplatenie sumy 1.100.000,- Sk a náhrady trov konania, ktorý uplatnený nárok odôvodnil tým, že navrhovateľ odporcom ako manželom požičal na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.1996 sumu 400.000,- Sk a zmluvou o pôžičke zo dňa 20.3.1998 sumu 700.000,- Sk, ktoré sumy odporcovia navrhovateľovi nevrátili. Pred začatím pojednávania právny zástupca navrhovateľa zobral návrh voči odporcovi v rade 2/ späť, na základe čoho súd uznesením v konaní voči odporcovi v 2/ zastavil. Odporca v rade 1/ na pojednávaní konanom dňa 3.4.2009 uviedol, že žalovanú istinu nespochybňuje a uplatnený nárok navrhovateľom v tomto konaní uznáva v celom rozsahu, čo do dôvodu, rozsahu a výšky, t.j. 1.100.000,- Sk, a to spolu s príslušným úrokom z omeškania tak, ako to požadoval navrhovateľ v žalobnom návrhu. Z odporu zo dňa 9.10.2008 (č.l. 428 spisu) proti platobnému rozkazu č.k. 18Ro 133/2008-25 zo dňa 19.9.2008 podaného odporkyňou v rade 2/ zastúpenou splnomocneným zástupcom, advokátom JUDr. Ladislavom Ščurym, súd zistil, že odporkyňa 2/ považovala napádaný platobný rozkaz za nezákonný a účelový, pretože ona sa prvýkrát o tom, že navrhovateľovi obaja s exmanželom odporkyne 2/ dĺžia čiastku vo výške 1.100.000,- Sk s prísl., dozvedela dňa 26.9.2008, kedy jej bol doručený predmetný návrh spolu s platobným rozkazom. K samotnej žalobe odporkyňa 2/ uviedla, že titul žaloby (zmluvy o pôžičke zo dňa 15.11.1996 a 20.3.1998) je nezákonný, pretože tieto podpísal iba odporca v rade 1/ počas ich manželstva, a to aj napriek tomu, že sa nejedná o bežnú vec, týkajúcu sa spoločných vecí patriacich do BSM, pretože výška istiny predstavuje 1.100.000,- Sk. Pre takýto podpis zmlúv bol potrebný súhlas odporkyne, pretože inak je takýto právny úkon neplatný podľa § 145 ods. 1 a § 40a OZ. Preto žiadala súd, aby sa v rámci prejudiciálnej otázky v tejto veci venoval aj relatívnej neplatnosti právneho úkonu, ktorej sa touto cestou dovoláva voči navrhovateľovi ako i odporcovi v rade 1/. Z uznesenia č.k. 18C/180/2008-135 zo dňa 3.4.2009 súd zistil, že konanie voči odporcovi v rade 2/ bolo zastavené a navrhovateľ bol zaviazaný nahradiť odporkyni v rade 2/ trovy konania vo výške 1.701,22 € na účet právneho zástupcu odporkyne advokáta JUDr. Ladislava Ščuryho.
Zo spisu sp. zn. 24C/153/08 súd zistil:
Návrhom na vydanie platobného rozkazu sa domáhal navrhovateľa, L. B. – KOPOTEX voči odporcom v rade 1/ A. B. a v rade 2/ F. B., podaným dňa 12.8.2008, zaplatenia sumy 588.297,- Sk spolu s úrokom z omeškania zo žalovanej sumy vo výške 9,5% ročne od 1.7.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 1.7.1998 s odporcami v rade 1/ a 2/ zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej bolo dohodnuté, že môže v nebytových priestoroch v dome na ul. D. E. XXX vykonávať stavebné úpravy so súhlasom prenajímateľov tak, aby v nich mohol podnikať v predmete činnosti uvedenej v jeho živnostenskom liste. Dňa 28.7.1998 bol uzavretý dodatok k tejto zmluve, označený aj ako prehľad technicko-ekonomických údajov pri preberaní a odovzdaní nebytového priestoru, v ktorom je výslovne uvedené, že prenajímatelia, teda odporcovia v rade 1/ a 2/, súhlasia so stavebnou úpravou nebytového priestoru tak, aby mohol slúžiť k podnikaniu a reštauračné zariadenie. Dňa 30.12.2003 bol podpísaný protokol odovzdania technického zhodnotenia nebytového priestoru a následne dňa 1.3.2007 bola vystavená faktúra č. 1/2007tz splatná dňa 10.3.2007, ktorou bola vyúčtovaná zostatková hodnota zhodnotenia nebytového priestoru spolu vo výške 566.087,- Sk. Po doručení tejto faktúry mu odporca v rade 1/ oznámil listom zo dňa 13.3.2007, že došlo k dohode medzi ním a odporkyňou v 2/, že časť tohto zhodnotenia mu budú splácať mesačnými splátkami, každý z nich po 2.500,- Sk. Do dňa podania žaloby bolo navrhovateľovi uhradených spolu 45.000,- Sk, zvyšok sumy 521.087,- Sk však navrhovateľovi neuhradili.
Zo spisu sp. zn. 27C 247/06 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 26.9.2007 na návrh navrhovateľky F. B. proti odporcovi A. B. súd rozhodol o rozvode manželstva účastníkov a o zverení maloletých detí mal. R. B., nar. XX.X.XXXX a mal. A. B., nar. XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky a o povinnosti odporcu platiť na výživu maloletých detí, na každé dieťa 3.000,- Sk mesačne. Rozsudok v časti rozvodu manželstva nadobudol právoplatnosť dňa 29.11.2007. Z odôvodnenia rozsudku súd zistil, že manželstvo bolo uzavreté v roku 1992 asi po 1,5 ročnej známosti, v spoločnej domácnosti účastníci nežijú od marca 2006, kedy odporca odišiel a od tej doby účastníci spolu nežili, iba odporca prichádzal za maloletými deťmi. Odporca sa vyjadril, že nemá záujem o ďalšie zotrvanie v manželstve, potvrdil, že hlavnou príčinou rozvratu je to, že si našiel priateľku a táto intímna známosť trvá po dobu 4 roky a 3 mesiace. Potvrdil, že od marca 2006 nežije s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti. Odporca na pojednávaní uviedol, že má priemerný čistý mesačný zárobok 19.900,- Sk a má príjem z prenájmu časti rodinného domu. Na základe uzavretej dohody odporca poberá sumu 4.250,- Sk a navrhovateľka sumu 6.750,- Sk. Odporca platí 2.500,- Sk rodičom a totožnú sumu podľa dohody by mala platiť aj navrhovateľka, a to z dôvodu dlhu, ktorý majú obidvaja účastníci voči rodičom odporcu. Navrhovateľka platí energie a zostáva jej čistý zisk z prenájmu 1.750,- Sk mesačne. Spoločne s navrhovateľkou sú účastníci spoluvlastníkmi rodinného domu. Odporca neplatí poistky a má tri úvery, 5.054,- Sk, 718,- Sk a 854,- Sk. Za prenájom bytu v Prievidzi od marca 2006 do júna 2007 platil 5.500,- Sk mesačne. Prevažne býva u svojich rodičov, s ktorými vedie spoločnú domácnosť a platí mesačne 1.200,- Sk. Ďalej uvádzal výdavky s cestovným vo výške 2.000,- Sk mesačne do Prievidze a späť, platí splátku 1.000,- Sk mesačne ŠFRB. Na každé dieťa platí výživné po 3.000,- Sk mesačne.
Na základe návrhu navrhovateľa a odporkyne súd podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. uznesením zo dňa 8.10.2009 konanie prerušil až do právoplatného skončenia konania vedeného pred OS Žilina pod sp. zn. 24C/153/2008, v ktorom sa navrhovateľ L. B. – KOPOTEX domáhal voči navrhovateľovi a odporkyni zaplatenia sumy 588.297,- Sk. Z uznesenia č.k. 24C 153/2008-134 zo dňa 27.4.2010, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 4.5.2010, súd zistil, že medzi účastníkmi bol schválený zmier, na základe ktorého sa odporcovia v rade 1/ a 2/ zaviazali zaplatiť navrhovateľovi, každý z odporcov, sumu 3.319,40 € (100.000,- Sk) dvomi splátkami po 1.659,70 €, pričom prvá splátka bola splatná do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru a druhá splátka bola splatná do jedného roka od právoplatnosti uznesenia o schválení zmieru. Navrhovateľ L. B. vyhlásil, že podpisom tohto zmieru sa výslovne vzdáva zaplatenia zvyšku žalovanej sumy 12.889,10 € (388.297,- Sk) a v budúcnosti sa už nebude domáhať jej uhradenia proti odporcom.
Navrhovateľ podaním doručeným súdu dňa 29.9.2010 oznámil, že v návrhu na začatie konania došlo ku chybe v písaní, pretože ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva účastníkov, teda ku dňu 29.11.2007, podľa oznámenia zostatkov úveru ŠFRB jeho výška činila 19.410,- Sk/644,29 €. Zvyšok nesplatenej časti poskytnutej podpory po právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva vo
výške 5.413,28 Sk /179,69 € uhradil navrhovateľ zo svojho účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX založeného v Tatra banke, a.s. dňa 5.8.2008. Navrhovateľ uviedol, že si uplatňuje dar finančných prostriedkov, ktoré vložil do spoločne nadobudnutého majetku zo stavebného sporenia, založeného v K. G. G., na základe zmluvy č. 00480088, na ktorom mal celkovo nasporenú sumu 154.318,- Sk, čo činí 5.122,42 €, pričom tieto finančné prostriedky mu darovali jeho rodičia, ako i finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy, uzavretej s PSS, a.s. ev. č. 0 010 627 8 01 vo výške 200.000,- Sk, čo činí 6.638,78 €, ktoré boli podľa dôkazov pripojených k návrhu navrhovateľa, splácané z účtu jeho matky, M. B., v Priemyselnej banke, a.s., so sídlom v Košiciach. Pokiaľ predmetom ocenenia znaleckým posudkom č. 12/2008 Q. Q. G. bol nehnuteľný majetok v BSM, je zrejmé zo znaleckého posudku, že bolo ocenené aj ústredné vykurovanie (položka č. 24) a kuchynská linka tvoriaca vybavenie kuchyne (položka č. 36.11). Finančné prostriedky na ich zadováženie boli vynaložené rodičmi navrhovateľa, o čom svedčí faktúra č. 99345 vystavená živnostníkom: S. N. P-CH-E montáže, 971 01 Bystrica, dňa 16.8.1999, splatná dňa 26.8.1999, na sumu 85.398,- Sk/2.834,69 €, ktorý mu následne ústredné vykurovanie nachádzajúce sa v dome č. súp. XXX daroval a navrhovateľ tento dar od neho prijal. Matka navrhovateľa M. B. zakúpila kuchynskú linku, o čom svedčí faktúra č. 03/2000 vystavená T. M. s miestom podnikania XXX XX B., C. H. XXX/X, dňa 2.3.2000, splatná dňa 16.3.2000 na sumu 68.880,- Sk/2.286,40 €, ktorú navrhovateľovi darovala a navrhovateľ tento dar prijal. Zo spoločne nadobudnutého majetku si teda navrhovateľ uplatňuje úhradu toho, čo zo svojho naň vynaložil, teda pokiaľ ide o finančné prostriedky zo stavebného sporenia v PSS, a.s., zo splateného úveru Priemyselnej banke, a.s., spolu vo výške 11.761,12 €, úhradu ústredného vykurovania a kuchynskej linky spolu vo výške 5.121,09 €, čo činí spolu 16.822,29 € - čl. 90. Navrhovateľ uznal, že odporkyňa uhradila za neho na nesplatenej časti podpory zo ŠFRB sumu 142,27 €.
Z výpisu z účtu Miroslava Rybárika zo dňa 10.8.2010 vedeného v Tatra banke, a.s. (č.l. 98) súd zistil, že na účet č. XXXX/XXXXXX-XXXXXXXXXX bola dňa 5.8.2008 prevedená suma 5.413,28 € - variabilný symbol: XXXXXXXXXX (čo korešponduje s č. zmluvy 511/6783/1997 uzatvorenej so ŠFRB).
Z faktúry č. 03/2000 vyhotovenej dodávateľom: Bartolomej Galovič – DREVOVÝROBA dňa 2.3.2000, splatnej dňa 16.3.2000, odberateľovi M. B., súd zistil, že predmetom fakturácie bolo zhotovenie kuchynskej linky, faktúrou bola vyfakturovaná suma 68.880,- Sk celkom (56.000,- Sk suma bez DPH + 12.880,- Sk DPH 23%). Z príjmového pokladničného dokladu (č.l. 100 rub spisu) súd zistil, že T. M. – DREVOVÝROBA prijal od M. B. dňa 3.3.2000 sumu 68.880,- Sk.
Z faktúry č. 99345 vyhotovenej dodávateľom : S. N. – P-CH-E montáže dňa 16.8.1999 splatnej dňa 26.8.1999, súd zistil, že odberateľovi L. B. bola vyúčtovaná suma 85.398,40 Sk za plynový kotol (17.100,- Sk), ohrievač vody (12.300,- Sk), expanzomat 351 (1.160,- Sk), regulátor KHS (1.899,- Sk), a ďalší materiál (guľový kohút, rúra čierna, čerpadlo, poistný ventil, odbočka, koleno a iné, montáž uvedeného materiálu – 17.200,- Sk, doprava 2.220,- Sk, revízna správa 1.200,- Sk, celkom 85.398,40 Sk vrátane 10% DPH). Z príjmového pokladničného dokladu (č.l. 101 rub) súd zistil, že firma P-CH-E, stavebné montáže, 971 01 Prievidza prijala od L. B. dňa 17.8.1999 sumu 85.398,- Sk.
Odporkyňa sa vo veci vyjadrila v podaní doručenom súdu dňa 12.11.2010 (č.l. 104 spisu), v ktorom uviedla, že čo sa týka pôžičky vo výške 36.513,31 € (1.100.000,- Sk), ktorá bola predmetom konania na OS Žilina pod č.k. 18C/180/2008, v tomto konaní vystupovala ako odporkyňa v rade 2/, pričom predmetné konanie bolo voči nej uznesením OS Žilina č.k. 18C 180/2008-135 zo dňa 3.4.2009 zastavené, nakoľko navrhovateľ vzal proti nej svoj návrh späť, pretože namietala relatívnu neplatnosť predmetných zmlúv o pôžičke. Keďže konanie bolo voči nej zastavené, má odporkyňa za to, že rozsudok v predmetnej veci 18C/180/2008-139 nie je voči nej právne záväzný, petit rozsudku sa jej netýka. Z tohto dôvodu namieta uplatnenú pohľadávku navrhovateľa vo výške 36.513,31 € a má za to, že táto nepatrí do masy BSM. Navyše z rozsudku je zrejmé, že pohľadávku má výlučne zaplatiť sám navrhovateľ v tomto konaní. Čo sa týka pohľadávky uplatnenej navrhovateľom voči L. B., titulom uzavretého a schváleného zmieru vo veci vedenej na OS Žilina pod č.k. 24C/153/2008, táto pohľadávka nepatrí do masy BSM, pretože
túto vyplácala odporkyňa z finančných prostriedkov, ktoré nadobudla po rozvode manželstva a ďalšiu splátku zaplatí do 5.5.2011. Čo sa týka úveru v Priemyselnej banke, a.s., o tomto nemá odporkyňa žiadnu vedomosť, pričom časť finančných prostriedkov na splatenie úveru PSS, a.s. zaplatila matka navrhovateľa a časť zaplatili zo svojich finančných prostriedkov, patriacich do BSM. Finančné prostriedky na kuchynskú linku, ako i na ústredné vykurovanie boli účastníkom konania darované a tieto boli zaplatené firmou otca navrhovateľa: Miroslav Rybárik – KOPOTEX. Keďže išlo o dar, tieto veci nepatria do masy BSM. Pokiaľ navrhovateľ uviedol, že si uplatňuje našetrené finančné prostriedky zo stavebného sporenia založeného v PSS, a.s., na ktorom mal nasporenú sumu 154.318,- Sk a tieto mu darovali jeho rodičia, ako i finančné prostriedky poskytnuté na základe úverovej zmluvy uzavretej v PSS, a.s. vo výške 200.000,- Sk, ktoré boli splácané z účtu matky navrhovateľa, tieto skutočnosti sú len sčasti pravdivé. Z dvoch vkladových lístkov predložených odporkyňou vyplýva, že stavebné sporenie splácali účastníci konania ako manželia, pretože podľa týchto vkladových lístkov vklad uskutočnil navrhovateľ v hotovosti. Z účtu matky navrhovateľa bola zaplatená iba časť pôžičky v PSS, a.s., navrhovateľ však nezdokladoval v akej výške. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že mal nasporiť finančné prostriedky ešte za slobodna, na preukázanie týchto tvrdení však navrhovateľ nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že ekonomicky zabezpečoval spoločnú domácnosť a zaslúžil sa o nadobudnutie spoločného majetku predovšetkým on, pretože odporkyňa bola v čase nadobudnutia majetku na materskej dovolenke a poberala len rodičovský príspevok a rodičia navrhovateľa mali hradiť účastníkom i rodinné dovolenky a nosili im dary hnuteľných vecí, odporkyňa potvrdila, že v čase nadobudnutia majetku bola na materskej dovolenke – pri narodení ich prvého dieťaťa len jeden rok, potom nastúpila do zamestnania, pretože navrhovateľ bol v tom čase nezamestnaný. Pri narodení druhého dieťaťa navrhovateľ pracoval ako strážnik v SPP, kedy jeho príjem predstavoval približne 7.500,- Sk až 8.000,- Sk. Keď však účastníci nemali peniaze, posielal odporkyňu požičať si od jej rodičov, ktorí jej vždy ochotne pomohli a dali peniaze bez toho, aby si viedli nejakú evidenciu alebo dávali podpisovať darovacie zmluvy. Rodičia odporkyne účastníkom konania taktiež finančne vypomohli, hlavne už pri dostavbe rodinného domu a konečných úpravách, keď už nemali finančné prostriedky napr. na vyplatenie vchodovej brány, všetky kľúče na dverách a iné veci, ktoré bolo potrebné vyplatiť.
Finančné prostriedky na hradenie dovoleniek a darov dostávali pri príležitosti sviatkov od rodičov z oboch strán, teda i od rodičov navrhovateľa a rodičov odporkyne, bolo to vzájomné s tým, že každý im prispieval rovnakou čiastkou. Odporkyňa bola spolu s deťmi v roku 2001 v Chorvátsku so svojou sestrou a jej manželom, ktorí ich zobrali so sebou. Dovolenky absolvovali kvôli astme staršieho syna R.. Práve v tom období bol navrhovateľ na dovolenke v Turecku, na ktorú mu zrejme prispeli jeho rodičia. Odporkyňa v rokoch 1998 až 2001 pracovala na Poliklinike v Rajci a v roku 2002 začala pracovať ako predavačka v Jednote SD. Navrhovateľ zo svojho príjmu prispieval na spoločnú domácnosť a jej chod minimálne a odporkyňa všetko hradila zo svojho, vrátane pôžičiek na ŠFRB a stavebné sporenie. Navrhovateľ v tom čase začal vyhľadávať iné známosti, s ktorými absolvoval spoločné dovolenky a bral si rôzne pôžičky a celú domácnosť finančne zabezpečovala odporkyňa. Celé mzdy, ktoré zarobila v Jednote SD, boli zasielané na účet A. B., vedený v G. G., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, resp. na účet XXXXXXXXXX/ XXXX, z ktorých boli hradené pôžičky v PSS, a.s a ŠFRB. Čo sa týka pôžičky zo ŠFRB, táto bola vzatá za trvania manželstva a bola splácaná zo spoločného sporožírového účtu (vedeného na meno: A. B.) a nie tak, ako uvádza navrhovateľ vo svojom návrhu. Od začiatku splácania pôžičky boli peniaze poukazované od zamestnávateľa odporkyne (Poliklinika Rajec, Jednota SD), neskôr ich odporkyňa vkladala v hotovosti. Po rozchode účastníkov boli zo strany odporkyne na pôžičky platené splátky, v roku 2006 od 05/2006 z účtu odporkyne a do 12/2006 navrhovateľ odporkyni prispieval iba polovicou. V roku 2007 uhradila 1-12/2007 splátku po 1.941,- Sk = 23.292,- Sk, z toho navrhovateľ zaplatil 8.000,- Sk a odporkyňa zvyšok vo výške 14.292,- Sk, teda o 6.292,- Sk zaplatila viac ako navrhovateľ. V roku 2008 uhradila 1.-6. splátku po 1.941,- Sk, spolu 11.646,- Sk. Odporkyňa tak zaplatila sama a doplatila navyše oproti navrhovateľovi pôžičku v sume 17.938,- Sk/595,43 € do ŠFRB. Naďalej trvá na to, že rodinný dom zakúpili iba za kúpnu cenu 200.000,- Sk, pričom tieto finančné prostriedky mali nasporené a vyplatili ich priamo predávajúcim. Celé konanie navrhovateľa ohľadom konvalidácie pôžičiek, ktoré predstavujú 55.231,15 €, pokladá za účelové, pretože zakúpenie a prestavba rodinného domu v 90-tych rokoch nestála také finančné prostriedky, za ktoré je možné v dnešnej dobe zakúpiť rodinný dom. Pokiaľ by spočítala náklady a pôžičky, ktoré uvádza vo svojom návrhu navrhovateľ, tak tieto ďaleko presahujú dnešnú hodnotu rodinného domu č. súp. XXX v kat. úz. B., z čoho je zrejmá manipulácia navrhovateľa ohľadom fiktívnych pohľadávok voči jeho rodičom, ktoré sa snažil účelovo riešiť v súdnych konaniach, najmä č.k. 18C 180/2006.
Z výpisov z účtu A. B., č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX, (č.l. 113-119 spisu) vedeného v G. G., súd zistil, že podľa výpisov zo dňa 31.1.2006, 28.2.2006, 30.11.2002, 31.7.2001, 28.2.1999, 30.11.1998 na základe trvalého príkazu na úhradu bol v dňoch 5.12.2006, 5.2.2006, 5.11.2002, 5.7.2001, 5.8.2000, 5.2.1999, 5.11.1998 prevedené na účet ŠFRB XXXXXXXXXX/XXXX splátky v pravidelnej výške 1.941,- Sk. Podľa výpisov z účtu zo dňa 30.11.2002, 31.7.2001, 31.8.2000 (č.l. 115-117 spisu) boli v dňoch 18.11.2002, 18.7.2001 a 14.8.2000 realizované jednorazové príkazy na úhradu na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX a boli zakaždým prevedené sumy 1.280,- Sk.
Z výplatných pások A. B. súd zistil, že za mesiac 08/98 predstavovala mzda k výplate sumu 7.958,- Sk a za mesiac 07/97 sumu 5.790,- Sk, mzdy boli v celom rozsahu poukázané na sporenie. Z výplatnej pásky F. B. za august 1998 súd zistil, že celkový príjem predstavoval 6.950,- Sk, z ktorého príjmu sa vykonávali zrážky zo mzdy na pôžičky vo výške 400,- Sk a titulom sporenia vo výške 2.000,- Sk. Podľa výplatnej pásky F. B. z januára 1997 predstavovala čistá mzda 5.023,- Sk, zrážky zo mzdy na pôžičky – sporiteľňa 400,- Sk (pri tejto položke je ručne dopísané : splácanie mladomanželskej pôžičky), zrážka na sporenie vo výške 1.500,- Sk. Z prevodných príkazov Slovenskej sporiteľne vykonaných príkazcom A. B. zo dňa 14.7.2000 a 18.11.2002 (č.l. 122 spisu) súd zistil, že na účet príjemcu č. XXXXXXXX boli prevedené splátky pôžičky – stavebného sporenia, každá splátka vo výške 1.280,- Sk. Z účtu F. B. (č.l. 123 spisu) zo dňa 30.9.2007 súd zistil, že na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX B. A. bola poukázaná suma 2.000,- Sk titulom splátky pôžičky. Z potvrdení o vklade Slovenskej sporiteľne, a.s. (č.l. 124) súd zistil, že na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX boli vložené finančné prostriedky v jednom prípade v sume 11.000,- Sk a v druhom prípade 4.000,- Sk.
Na pojednávaní konanom dňa 29.4.2011 navrhovateľ uviedol, že si s odporkyňou zobrali úver zo ŠFRB v hodnote 201.000,- Sk, ktorý bol splatený v roku 2008. Ku dňu zániku BSM predstavoval zostatok nesplatenej časti úveru 18.699,- Sk. Odporkyňa splácala sama neuhradenú časť úveru po rozvode aj za navrhovateľa, pričom poslednú splátku vo výške 5.413,- Sk zaplatil navrhovateľ. Mali ďalšiu pôžičku v hodnote 200.000,- Sk z Prvej stavebnej sporiteľne, ktoré stavebné sporenie bolo založené 30.12.1992 na meno navrhovateľa, na stavebné sporenie dávali navrhovateľovi peniaze rodičia pravidelne ročne vo výške 15.000,- Sk a nasporili tak 154.318,- Sk. Tieto finančné prostriedky vkladali v hotovosti priamo v banke na tento účet.
V tom období zarábal 3.500,- Sk a odporkyňa približnú sumu, nemali vtedy našetrené žiadne peniaze. Z tejto pôžičky sa nakupoval stavebný materiál na dom, a to okná v hodnote 136.200,- Sk, radiátory v hodnote 45.992,- Sk. Navrhovateľ si od L. B. zobral ďalšiu pôžičku dňa 20.3.1998 vo výške 700.000,- Sk, ktoré peniaze mu dali rodičia priamo do ruky, peniaze si vyberali z banky. Za tieto peniaze sa kupoval materiál podľa potreby na rekonštrukciu rodinného domu. Pôžička mu bola poskytnutá v sume 150.000,- Sk dňa 23.3.1998, 200.000,- Sk dňa 20.4.1998, 200.000,- Sk dňa 20.3.1999 a 150.000,- Sk dňa 18.10.1999. Podľa projektu pána T. bol rozpočet na rekonštrukciu rodinného domu vo výške 1.520.000,- Sk. V skutočnosti však náklady na rekonštrukciu predstavovali 1.709.819,- Sk, ktorá čiastka bola napočítaná na základe súm pôžičiek, ktoré si zobrali s odporkyňou, ako aj nákladov vynaložených na rekonštrukciu nehnuteľnosti. Predpokladaný rozpočet bol presiahnutý, lebo pri rekonštrukcii sa zväčšovala terasa, na prízemí pod terasou sa robili toalety, tiež sklad, ktorý bol oddelený sadrokartónovou stenou, celý objekt sa zatepľoval zospodu a robila sa izolácia. S odporkyňou vlastne kúpili starší dom v B. za sumu 400.000,- Sk, pri podpise ktorej kúpnej zmluvy, ako aj pri vydávaní peňazí, bola prítomná aj odporkyňa. Rodičia navrhovateľa dali peniaze trom bývalým majiteľom tohto rodinného domu. Čo sa týka pôžičky 200.000,- Sk z PSS a.s., rodičia mu nasporili sumu 154.000,- Sk, ale štát prispieval sumou 40% z nasporenej sumy, takže spolu predstavovala suma poskytnutá zo stavebného sporenia sumu 200.000,- Sk. Zo stavebného sporenia uhradili faktúru v hodnote 136.200,- Sk za plastové okná a dverí, ďalej uhradili TMS Žilina za radiátory sumu 45.099,60 Sk a ešte tam ostal zvyšok, ktorý sa nevyčerpal do určitého času, preto tie peniaze prepadli. Počas trvania manželstva boli navrhovateľovi poskytnuté úvery z nebankových spoločností, a to Cetelem, HomeCredit a iných, tiež si vzal úver z I. T., a to na zakúpenie auta. Všetky úvery, ktoré si navrhovateľ vzal za trvania manželstva, splatil, odporkyňa
nemala nikdy povinnosť tieto pôžičky za trvania manželstva splácať. So splácaním týchto pôžičiek navrhovateľovi rodičia nepomohli.
Odporkyňa tvrdila, že celú kúpnu cenu za rodinný dom 200.000,- Sk vyplatili v hotovosti z našetrených finančných prostriedkov. Za rodinný dom v B. zaplatili kúpnu cenu pôvodným vlastníkov v takej výške, aká je uvedená na kúpno-predajnej zmluve, pričom o žiadnej budúcej kúpnej zmluve nemala odporkyňa vedomosť, ani nevie o tom, že by sa na základe takejto zmluvy zaplatila budúcim predávajúcim nejaká suma. Tiež nemá vedomosť o žiadnej zálohe na kúpnu cenu. Na vykonanie rekonštrukcie rodinného domu boli investované finančné prostriedky z úveru v K. G. G., ako aj z úveru zo ŠFRB. Poukázala na dôvod rozvratu manželstva, ku ktorému došlo pre mimomanželskú známosť navrhovateľa. Navrhovateľ si žil neúmerným spôsobom, nad pomery, v dôsledku čoho si bral predmetné pôžičky a odporkyňa má vedomosť o tom, že práve tieto pôžičky zaplatili za neho jeho rodičia, teda tvrdené finančné prostriedky poskytnuté titulom pôžičiek neboli investované do rodinného domu, ale jedná sa o rozmary navrhovateľa, ktoré nakoniec zaplatili jeho rodičia. Prízemie rodinného domu bolo rekonštruované rodičmi navrhovateľa, pričom v rámci súdneho sporu 24C 153/2008 účastníci konania rodičom zaplatili každý z nich sumu 100.000,- Sk. Tieto zaplatené investície nepatria do masy BSM, pretože boli vyplatené už po rozvode manželstva. Odporkyňa bola vždy len krátko na materských dovolenkách, väčšinu času pracovala. Prvé poschodie rodinného domu sa rekonštruovalo i z našetrených finančných prostriedkov. Jedná sa o starší rodinný dom, asi 80-ročný, ktorý má rozmery 8 x 11 m2 s tým, že na prízemí je veľký obchodný priestor spolu so skladmi a sociálnym zariadením. Z prízemia vedie schodište na prvé poschodie, na ktorom sú tri obytné miestnosti + príslušenstvo. V roku 1996 – 1999, kedy sa vykonávala rekonštrukcia rodinného domu, nebolo podľa názoru odporkyne potrebné na rekonštrukciu vynaložiť, vrátane kúpnej ceny, čiastku 2.300.000,- Sk, preto čiastku 700.000,- Sk nebolo potrebné si požičať od rodičov navrhovateľa a pokiaľ sa práce vykonávali svojpomocne, ďalšia čiastka, ktorá sa mala použiť na vyplatenie kúpnej ceny mimo kúpnej zmluvy, je taktiež zrejme fiktívna. Čo sa týka pôžičky 200.000,- Sk zo ŠFRB, tento úver skutočne splatila po rozvode odporkyňa, v roku 2007 zaplatila v novembri a decembri dve splátky po 1.941,- Sk, v roku 2008 zaplatila 6 splátok po 1.941,- Sk. To bola tá druhá pôžička a o iných pôžičkách odporkyňa vedomosť nemala. Vedela len to, že pri kúpe domu sa dohodli s bývalými svokrovcami, že si prerobia prízemie domu na podnikateľské priestory a nebudú im v rámci tejto prestavby platiť žiadny nájom a manželia si prerobia vrchné poschodie, v ktorom si manželia vystavali dve izby, nemenil sa tam ani krov, ani strecha. Pokiaľ rozpočet rekonštrukcie uvažoval so sumou 1.520.000,- Sk, do tejto sumy bola zahrnutá aj prístavba za domom, ktorú však následne nerealizovali. Odporkyňa sa o úveroch navrhovateľa od nebankových spoločností z obdobia rokov 1996 – 1999 dozvedela až po rozvode manželstva, teda o úveroch navrhovateľa nevedela a nevedela ani o pôžičkách otca navrhovateľa, ktoré mal otec navrhovateľovi poskytnúť.
Súd na návrh odporkyne vykonal dokazovanie výzvou zo dňa 4.5.2011 na nebankové spoločnosti a banky na oznámenie, či v období rokov 1998 – 2007 boli s navrhovateľom A. B., resp. aj s odporkyňou F. B., uzatvorené zmluvy o úvere, prípadne iné zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov. Ďalej bolo na návrh odporkyne vykonané dokazovanie výzvou na Daňový úrad Žilina II na predloženie daňových priznaní otca navrhovateľa za obdobie rokov 1993 - 1999 na skutočnosť, či otec navrhovateľ disponoval takými finančnými prostriedkami, ktoré následne mal navrhovateľovi požičať.
Zo správy Všeobecnej úverovej banky, a.s. zo dňa 9.5.2011 (č.l. 144 spisu) súd zistil, že A. B. mal ako dlžník samostatne uzatvorené tri zmluvy o poskytnutí úveru : 1/ zo dňa 17.9.2004 vo výške 663,88 € (20.000,- Sk), splatené 17.5.2006, 2/ zo dňa 27.7.2005 vo výške 1.095,- € (33.000,- Sk) splatené 27.3.2008, 3/ zo dňa 24.7.2008 vo výške 3.319,39 € (100.000,- Sk) splatené 29.1.2010.
Zo správy spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. zo dňa 10.5.2011 súd zistil, že navrhovateľ uzatvoril s touto spoločnosťou dňa 2.7.2004 úverovú zmluvu, ktorej predmetom bol úver vo výške 25.968,- Sk za účelom zaplatenia zájazdu do Grécka na Krétu pre dve osoby, s predajnou cenou zájazdu 37.102,- Sk, pričom cena 11.130,- Sk za zájazd bola zaplatená v hotovosti a splácanie úveru vo výške 25.968,- Sk bolo dohodnuté v 6 mesačných splátkach vo výške 4.328,- Sk s dátumom prvej splátky 20.8.2004.
Zo správy Home Credit Slovakia, a.s súd ďalej zistil, že navrhovateľ uzatvoril s touto spoločnosťou zmluvu dňa 2.7.2004 č. 3407008825, pričom zostatok úveru k 30.4.2011 je 0,- € (splatená zmluva) a ďalej uzatvoril 2.5.2005 zmluvu č. 5411021394 a zostatok úveru k 30.4.2011 predstavuje 1.653,44 €. Tento úver bol čerpaný z úverovej karty, ktorá bola klientovi vydaná na základe DUO zmluvy č. 3407008825.
Zo správy spoločnosti GE Money, a.s. zo dňa 17. mája 2011 (č.l. 154 spisu) súd zistil, že s klientmi: A. B. a F. B. boli uzatvorené zmluvy o úvere č. 1073781999, 1057782001, ktoré sú už splatené a zmluva č. 1114725709 uzatvorená dňa 11.3.2008 je živá a klient A. B. ju spláca (táto zmluva bola uzavretá po právoplatnosti rozsudku, ktorým bolo manželstvo účastníkov rozvedené, preto sa ňou súd nezaoberal). Zo zmlúv o úvere č. 1057782001 (č.l. 155) uzatvorenej medzi spoločnosťou GE Money, a.s. a A. B. dňa 19.7.2006 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 32.000,- Sk. Zo zmluvy o úvere č. zmluvy 1073781999 (č.l. 156 spisu) uzatvorenej medzi spoločnosťou GE Money a.s. a A. B. dňa 18.7.2006 súd zistil, že predmetom zmluvy bolo poskytnutie úveru vo výške 32.000,- Sk.
Zo správy spoločnosti Tatra banka, a.s. zo dňa 20.5.2011 (č.l. 158 spisu) súd zistil, že A. B. mal v období rokov 1998 – 2007 uzatvorenú zmluvu o úvere, kreditnej karte a Home Credit kartu. Súdu bola predložená žiadosť navrhovateľa zo dňa 28.3.2003 o vydanie súkromnej kreditnej karty VISA, pričom z vyjadrenia banky zo dňa 28.2.2003 súd zistil, že banka súhlasila s vydaním karty s celkovým úverovým rámcom vo výške 40.000,- Sk. Z novej žiadosti navrhovateľa zo dňa 14.4.2004 súd zistil, že navrhovateľovi bol poskytnutý spotrebný úver v sume 50.000,- Sk.
Spoločnosť CETELEM SLOVENSKO, a.s. súdu prípisom zo dňa 1.6.2011 doručila kópie zmlúv ku všetkým spotrebiteľským úverom vystavených touto spoločnosťou na meno klienta B. A.. Zo zmlúv o poskytnutí spotrebiteľského úveru súd zistil, že dňa 23. júna 2004 bol poskytnutý úver vo výške 7.310,- Sk na nákup videa, dňa 14.4.2002 úver vo výške 4.400,- Sk na nákup vysávača, dňa 14.5.2005 úver vo výške 5.235,- Sk na nákup autorádia, dňa 12.1.2006 úver vo výške 111.250,- Sk bez uvedenia účelu použitia finančných prostriedkov.
Zo správy G. G., (č.l. 173 spisu) súd zistil, že Slovenská sporiteľňa, a.s. za obdobie od 1.1.1998 do 31.12.2007 poskytla účastníkom konania úvery : DÚO nad 5 rokov – mladomanželské pôžičky 2,5% č. XXXXXXXXXX/XXXX (úver bol dňa 1.10.1999 zrušený) a DÚO do 5 rokov – spotrebný č. XXXXXXXXXX/ XXXX (úver bol dňa 30.3.2006 zrušený). Zo zmluvy o splátkovom úvere č. 0423335865 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a B. A. a B. F. ako dlžníkmi dňa 8.4.2005 súd zistil, že predmetom tejto zmluvy o úvere bolo poskytnutie splátkového spotrebného úveru vo výške 200.000,- Sk a ako účel úveru bola uvedená kúpa nového auta. Splácanie úveru bolo dohodnuté v mesačných splátkach vo výške 4.295,- Sk so splatnosťou prvej splátky dňa 20.5.2005 a poslednej splátky 20.3.2010.
Zo správy Daňového úradu Žilina II zo dňa 13.7.2011 (č.l. 187 spisu) súd zistil, že daňový subjekt Anton Rybárik – KOPOTEX, IČO: 33 854 769 podal priznanie k dani z príjmov fyzických osôb za zdaňovacie obdobie 1994 - 1999. Za zdaňovacie obdobie roku 1994 predstavoval základ dane 58.366,- Sk/1937,40 €, daň: 5610,- Sk/186,22 €, za zdaňovacie obdobie roku 1995 predstavoval základ dane 29.770,- Sk /988,18 €, daň: 1.320,- Sk/ 43,82 €, za zdaňovacie obdobie rokov 1996 a 1997 predstavoval základ dane 0,- Sk, daň 0,- Sk, za zdaňovacie obdobie roku 1998 predstavoval základ dane 4.929,- Sk /163,61 €, daň: 0,- Sk, za zdaňovacie obdobie roku 1999 predstavoval základ dane 22.088,- Sk, daň: 1.088,- Sk.
Na pojednávaní konanom dňa 29.4.2011 bola navrhovateľovi uložená povinnosť predložiť súdu výplatné pásky svojej matky M. B. za obdobie, kedy boli poukazované čiastky na stavebné sporenie v PSS, a.s. Navrhovateľ súdu podaním doručeným 27.9.2011 oznámil, že stavebné sporenie na jeho meno bolo založené 21.12.1992 a prvá splátka bola vložená v hotovosti vo výške 15.000,- Sk (497,90 €) dňa 31.12.1992. Sporenie založila matka navrhovateľa M. B., ktorá v hotovosti vkladala peňažné prostriedky na stavebné sporenie až do 31.12.1997, posledný vklad bol uskutočnený dňa 15.10.1997, kedy bolo našetrených 136.453,91 Sk (4.529,44 €). Dňa 15.5.1997 bol založený stavebný úver na č. účtu XXXXXXX X XX v K. a tento bol poukazovaný z účtu XXXXXXX X XX dňa 15.5.1997 vo výške 200.000,- Sk /6.638,78 € na č. účtu XXXXXXXX, ktorý bol spoločný s F. B.. Od 16.6.1997 bol matkou navrhovateľa splácaný úver z jej účtu č. XXXXXXXXXX/ XXXX až do 16.5.2000, pričom jedna splátka bola vo výške 1.750,- Sk /58,09 €, 14 splátok po 1.167,- Sk /
38,74 €, 24 splátok po 1.280,- Sk /42,49 €, spolu tak matka navrhovateľa uhradila 48.808,- Sk / 1.620,13 €. Matka tak uhradila 90.000,- Sk na stavebné sporenie a 48.808,- Sk, spolu 138.808,- Sk/4.607,58 €. Od dátumu 12.6.2000 boli splátky vo výške 1.280,- hradené zo spoločného účtu navrhovateľa a odporkyne, č. účtu XXXXXXXXXX/XXXX a z účtu XXXXXXXXX/XXXX až do 31.12.2002 – 31 splátok x 1.280,- Sk/42,49 €, spolu 39.680,- Sk/1.317,13 €. Spolu s matkou bola uhradená čiastka 178.499,- Sk/5.924,71 €. Na účte K. bola pripísaná štátna prémia + úrok zo stavebného sporenia mínus poplatky zo stavebného sporenia mínus úrok, poplatky z úveru K., čo predstavuje čiastku 200.000,- Sk /6.638,78 €. Dňa 30.4.1998 bol úver z K. vo výške 200.000,- Sk/6.638,78 € vyrovnaný s našetreným stavebným sporením a medziúverom, pričom medziúver sa musel splácať až do 31.12.2008.
Z opisu účtu č. XXXXXXX X XX vedeného v PSS, a.s. za roky 1997, 1998 (č.l. 204-206 spisu) súd zistil, že z účtov č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXX/XXXX, (podľa tvrdenia navrhovateľa sa jedná o účty matky navrhovateľa), bola poukázané na účet č. XXXXXXX X XX v roku 1997 suma 174,31 € (č.l. 204), v roku 1998 suma 491,13 € (č.l. 205, 206 spisu), v roku 2000 suma 212,45 € (č.l. 208) a v roku 2002 suma 381,41 € (č.l. 210). Celkom tak bola z účtov matky navrhovateľa č. XXXXXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXXX/XXXX poukázaná na účet stavebného sporenia č. účtu XXXXXXX X XX suma 1.259,63 €.
Navrhovateľ sa vyjadril k správam nebankových spoločností a bánk podaním doručeným súdu dňa 19.10.2011 a uviedol, že čo sa týka zmlúv uzatvorených s VÚB a.s., úver poskytnutý na základe zmluvy zo dňa 17.9.2004 vo výške 663,88 € (20.000,- Sk), splatenej dňa 17.5.2006, bol použitý na opravu osobného auta, typ Škoda Forman, ktoré používali spoločne s odporkyňou za trvania ich manželstva. K zmluve zo dňa 27.7.2005, na základe ktorej bol poskytnutý úver 1.095,- € (33.000,- Sk), splatenej dňa 27.3.2008, uviedol, že finančné prostriedky z tohto úveru boli použité na nákup bezpečnostného zariadenia do osobného motorového vozidla, handsfree a výbavu do auta. Zmluvu č. 3407008825 zo dňa 2.7.2004 uzatvoril navrhovateľ za účelom zaplatenia za rodinnú dovolenku na Kréte a na základe zmluvy č. 5411021394 zo dňa 2.5.2005 v nesplatenej časti 1.653,45 € čerpal z úverovej karty. Čo sa týka zmlúv uzatvorených s obchodnou spoločnosťou GE Money, a.s., úver vo výške 32.000,- Sk čerpaný na základe zmluvy uzatvorenej dňa 19.7.2006, použil navrhovateľ sčasti na úhradu nájmu za 5 mesiacov, pretože v tomto čase už nebýval v spoločnej domácnosti s odporkyňou a časť úveru použil na vybavenie bytu, napr. kúpu gauča do prenajatého bytu. Úver vo výške 32.000,- Sk na základe zmluvy o úvere zo dňa 18.7.2006 použil na vybavenie kuchyne (elektrická štvorplatnička, kuchynský riad, závesy, záclony, garniže, mraznička a pod.), teda na vybavenie osobitnej domácnosti, pretože už nebýval v spoločnej domácnosti s odporkyňou.
Pokiaľ z vyjadrenia R. T., L. vyplýva, že navrhovateľ mal uzatvorenú zmluvu o úvere, kreditnej karte a Home Credit karte, navrhovateľ uviedol, že kreditná karta VISA na čl. 160 – 165 bola využitá vo výške 20.000,- Sk v zahraničí v Chorvátsku a vo výške 50.000,- Sk bola použitá na úhradu nákladov dovolenky v Chorvátsku. Spotrebiteľské úvery spoločnosťou CETELEM Slovensko, a.s. boli poskytnuté jednak navrhovateľovi a jednak odporkyni, pričom suma 6.990,- Sk na základe zmluvy na č.l. 168 bola použitá na kúpu videa, suma úveru vo výške 4.400,- Sk na základe zmluvy na č.l. 169 bola použitá na kúpu vysávača, suma úveru vo výške 80.000,- Sk, poskytnutá na základe zmluvy na č.l. 170, bola použitá na kúpu oblečenia a osobných potrieb, rádia, MP3 prehrávača, počítača a kolieskových korčúľ, pretože v tomto čase už navrhovateľ nebýval v spoločnej domácnosti s odporkyňou, suma úveru vo výške 4.990,- Sk na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere čl. 171 bola použitá na kúpu autorádia v NAY elektrodom, úver vo výške 220.000,- Sk na základe zmluvy č.l. 172 bol použitý na kúpu nábytku (sedacia súprava, televízor, sektorový nábytok, komoda a pod.), pretože v tomto čase už navrhovateľ nebýval v spoločnej domácnosti s odporkyňou, suma 200.000,- Sk na základe zmluvy zo dňa 14.5.2005 č.l. 174 spisu bola použitá na kúpu osobného auta.
Pokiaľ Slovenská sporiteľňa súdu oznámila, že navrhovateľovi a odporkyni bola poskytnutá mladomanželská pôžička, pričom úver bol zrušený a spotrebný úver zo dňa 30.3.2006, ktorý bol taktiež zrušený, a poskytnutý na základe pripojenej zmluvy o úvere č. 0423335865, zo zmluvy je zrejmý účel poskytnutia úveru, a síce na kúpu osobného motorového vozidla.
Odporkyňa sa vyjadrila k tvrdeniam navrhovateľa podaním doručeným súdu dňa 28.10.2011, v ktorom poukázala na dôkazy doručené zo strany bankových a nebankových spoločností, ktorými sa jednoznačne potvrdilo, že navrhovateľ žije ľahtikársky život, pričom sa neúmerne zadlžuje. Na jeho životný štýl, ktorý vedie, mu nepostačuje jeho súčasný príjem, pričom si berie napríklad na dovolenky a iné svoje rozmary pôžičky. Z odpovede Daňového úradu Žilina II je podľa názoru odporkyne zrejmé, že L. B. počas svojho podnikania od roku 1994 nezarobil také finančné prostriedky (čistý príjem), aby mohol financovať tak náročnú rekonštrukciu, ako tvrdí jeho syn, a aby mohol navyše svojmu synovi - navrhovateľovi, poskytnúť ešte aj obnos finančných prostriedkov vo výške 1.100.000,- Sk tak, ako to tvrdí navrhovateľ. Pokiaľ navrhovateľ vo svojich vyjadreniach odkazuje na rozpočet na celkovú rekonštrukciu domu, ktorý bol vo výške 1.500.000,- Sk, k tomu je potrebné uviesť, že v rámci projektu a vypracovaného rozpočtu bola naprojektovaná veľká prístavba so schodišťom, dverami, oknami, strešnou krytinou, ktorá vôbec nebola uskutočnená. Nemenil sa krov a ani strešná krytina a z tohto dôvodu bola rekonštrukcia podstatne lacnejšia. Do bytovej časti sa nemenilo schodište so zábradlím a toto ostalo staré, čo spôsobuje, že dom je dnes malý, bez dvora a záhrady. Navyše celé prízemie prerobili rodičia navrhovateľa, ktorým účastníci konania vyplatili po 100.000,- Sk. Okrem toho navrhovateľ opomenul uviesť, že bytový priestor bol zrekonštruovaný takmer úplne svojpomocne, pričom z rodiny odporkyne im pomáhal jej otec, jej brat, a švagor, ktorý je elektrikár a robil celú elektroinštaláciu. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení ani neuviedol, že v roku 2005 si zobrali pôžičku v G. vo výške 200.000,- Sk za účelom zakúpenia motorového vozidla Škoda Fabia Combi, ktoré zakúpili za sumu 450.000,- Sk, pričom v hotovosti mali 250.000,- Sk. Keby v tom čase mali pôžičku od jeho rodičov, boli by určite túto vyplatili namiesto toho, aby si kúpili auto. Navrhovateľ tiež neuviedol, že do BSM patria i finančné prostriedky 50.000,- Sk, ktoré účastníci dostali za odpredaj pôvodného bytu. Odporkyňa trvá na svojom vyjadrení, že výlučne sama pôžičku v SLSP, a.s. dosplácala v sume 17.938,- Sk /595,43 €. Popiera tvrdenie navrhovateľa, že jeho matka splácala akúkoľvek pôžičku, pretože táto bola splácaná zo spoločného sporožirového účtu, kam financie prichádzali len zo strany odporkyne, nakoľko tam zasielali zamestnávatelia odporkyne jej výplatu, o ktorej skutočnosti súdu odporkyňa poskytla dôkazy – výpisy z účtu G.. Čo sa týka stavebného sporenia, toto založili v roku 1997, pričom vklady na tento účet išli prevažne z príjmov účastníkov a pokiaľ tam nejaký vklad uskutočnila i matka navrhovateľa, tak to bol z jej strany dar obidvom manželom.
Na pojednávaní vykonanom dňa 31.10.2011 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka M. B..
Na pojednávaní účastníci uviedli, aby sa hnuteľné veci na pojednávaní neprejednávali, o vyporiadaní týchto vecí sa dohodnú.
Navrhovateľ uviedol, že do BSM nepatria osobné motorové vozidlá Škoda Fabia Combi a Škoda Forman, ktoré boli odpredané ešte pred zánikom manželstva.
Právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že k návrhu na začatie konania nebola pripojená zmluva uzatvorená dňa 26.9.1996, ktorá bola uvedená ako príloha k návrhu na začatie konania. Z tejto zmluvy, a to kúpno-predajnej zmluvy (č.l. 317 spisu) uzatvorenej dňa 26.9.1996 súd zistil, že ako predávajúci sú na zmluve uvedení L. O., I. P. a A. N. a ako kupujúci L. B. a M. B.. Na zmluve je uvedený text: Manželia B. odovzdali zálohu na kúpu rodinného domu č. XXX, C. D., B., dňa 26.9.1996 vo výške 200.000,- G. L. O. – 80.000,- Sk, I. P. – 60.000,- Sk a A. N. – 60.000,- Sk. Doplatok kúpnej ceny vo výške 200.000,- Sk bude odovzdaný pri uzavretí kúpno-predajnej zmluvy (v texte je predložka „pri“ pred slovami „uzavretí kúpno-predajnej zmluvy“ napísaná ručným písmom nad písacím strojom napísanou predložkou „po“, následne perom prečiarknutou). V spodnej časti zmluvy sú uvedené podpisy predávajúcich, L. O., I. P. a L. N. a pri mene kupujúcich L. B. a M. B. sú tiež uvedené podpisy.
Právny zástupca odporkyne uviedol, že o tejto zmluve odporkyňa nič nevie. Túto zmluvu odporkyňa vidí prvýkrát v živote, o jej existencii nemá žiadnu vedomosť. Navyše zmluvu považuje za neplatnú, pretože v prípade prevodu nehnuteľností musí byť zmluva zavkladovaná na správe katastra.
Navrhovateľ uviedol, že zmluva bola podpísaná v čase, kedy bola odporkyňa tehotná, dňa 25.3.1998 odišla do pôrodnice a zmluvu ešte predtým podpísala. Sumu 700.000,- Sk si navrhovateľ požičal od svojich rodičov, ktorí mali peniaze na termínovaných vkladoch, mali kupónovú privatizáciu, takže z týchto zdrojov sa tieto peniaze čerpali. Mali tam zrejme vklad, ktorý následne vypovedali, navrhovateľ presne nevie, akým spôsobom sa toto dialo. Ďalšiu čiastku 200.000,- Sk dostal 20.4.1998, ďalšiu 200.000,- Sk dňa 4.6.1999 a 18.10.1999 sumu 150.000,- Sk. Práce na rekonštrukcii domu boli zabezpečené jednak firmami a jednak zo strany rodinných príslušníkov, elektroinštaláciu vyhotovoval švagor odporkyne, vodovodnú inštaláciu majster z Rajca, strechu zatepľoval majster z Kamennej Poruby. Pri kladení drevenej podlahy bol majster zo Žiliny. Vodovodnú inštaláciu vyhotovil U. B., strýko navrhovateľa, vyučený vodár. Murovacie práce pri zdvihnutí podkrovia vykonával majster z Rajca. Pri zdvíhaní podkrovia bol aj brat odporkyne, I. G.. Toalety a vybavenie realizoval majster z Kamennej Poruby. Vstupnú bránu vyrobil a osadil majster z Rajca a bránu vyrábal v Malej Čiernej. Interiérové dvere vyrobil majster v Kamennej Porube a kuchynskú linku pán M. z Rajca. Svietidlá a sadrokartón sa vybavili cez švagra odporkyne pána A. G., ktoré práce vykonávali zamestnanci jeho firmy. Zábradlia, vchody do podkrovia boli vyrobené tou istou osobou, ktorá robila vstupné dvere, teda majstrom v Malej Čiernej, pri osadzovaní ktorých schodov bol tento majster aj prítomný a bol tam tiež navrhovateľ, brat navrhovateľa a otec navrhovateľa. Za elektroinštaláciu vyhotovenú švagrom navrhovateľa sa neplatilo nič. Všetky práce na dome boli ukončené v roku 2002 alebo 2003. Následne sa robili dokončovacie práce, ktoré neboli až také nákladné, ale suma 700.000,- Sk vynaložená na všetky rekonštrukčné práce sa vyčerpala do skončenia a nasťahovania sa do domu. Účastníci mali ešte spoločnú pôžičku – medziúver vo výške 150.000,- Sk, ktorý bol použitý na dokončovacie práce, napr. na batérie a ďalšie veci, ktoré im chýbali. Napr. vaňa, obklady, sadrokartón. Táto suma bola poukázaná na spoločný účet účastníkov konania, od ktorého vyberaciu kartu mala odporkyňa. Na rekonštrukciu domu bolo teda použitých 700.000,- Sk, 200.000,- Sk a 150.000,- Sk. Pokiaľ na žiadnej zo zmlúv o pôžičke nie je podpis odporkyne, je to z dôvodu, že vzťahy medzi navrhovateľom a odporkyňou boli silnejšie, navzájom si dôverovali a navrhovateľ tieto zmluvy podpisoval sám, lebo to nerobil kvôli sebe, ale kvôli rodine. Hnuteľné veci zakúpené z finančných prostriedkov získaných z viacerých pôžičiek si navrhovateľ zakúpil do prenajatého bytu, do ktorého sa odsťahoval po odchode zo spoločnej domácnosti s odporkyňou, keď začal bývať v K. H. C. M. XX. Pokiaľ do písomného vyjadrenia uviedol, že finančné prostriedky použil na rodinnú dovolenku na Kréte, svoje vyjadrenie opravuje, nakoľko na tejto dovolenke bol so svojou bývalou priateľkou. Na dovolenke v Chorvátsku bol s odporkyňou a maloletými deťmi pochádzajúcimi z manželstva. Čo sa týka ďalších pôžičiek, MP3 prehrávač, osobné potreby, počítač navrhovateľ doteraz vlastní. Vysávač, video a autorádio boli kúpené do spoločnej domácnosti s odporkyňou.
Odporkyňa uviedla, že dňa 15.1.1997 uzatvorili účastníci s tromi predávajúcimi zmluvu o kúpe rodinného domu č. súp. XXX a v tento deň aj predávajúcim vyplatili sumu 201.000,- Sk. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že v januári 1996 bola uzatvorená zmluva o pôžičke na sumu 400.000,- Sk, odporkyňa o takejto zmluve nevie, taktiež nebola pri podpisovaní žiadnej zmluvy pred odchodom do pôrodnice. Taktiež o žiadnych pôžičkách v celkovej výške 1.100.000,- Sk, ktoré mali byť poskytnuté rodičmi navrhovateľa navrhovateľovi, odporkyni nie je nič známe. Podľa jej názoru boli všetky tieto zmluvy podpísané až potom, keď sa navrhovateľ odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Účastníci dom prerábali od roku 1998 do roku 2000 a rodičia navrhovateľa si začali spodný priestor na podnikateľské účely prerábať skôr. Účastníci začali vykonávať práce na rekonštrukcii v roku 1998, potom, ako postupne dostávali pôžičky z K., ktoré vyberal navrhovateľ a pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že tieto finančné prostriedky vyberala odporkyňa, nie je to pravda. Za tieto finančné prostriedky sa kupoval stavebný materiál, materiál na priečku, dlažby, obklady, batérie, vaňa. Parkety sa dávali do podkrovia staré, boli to parkety, ktoré ostali rodičom navrhovateľa z prerábania ich rodinného domu a kupovala sa plávajúca podlaha do dvoch izieb. Druhú pôžičku vo výške 200.000,- Sk mali zo ŠFRB, z ktorej pôžičky sa nakupovali plastové okná na celý dom a radiátory. Odporkyňa poprela, že by sa krov na dome dvíhal, pretože tento sa nemenil, je tam starý krov a stará krytina. Potvrdila tvrdenie navrhovateľa, že na kladení podláh a vyhotovovaní omietok sa zúčastňovali majstri, vodoinštaláciu aj plyn vyhotovovali dvaja strýkovia navrhovateľa, avšak vstupnú bránu platili rodičia odporkyne. Potvrdila, že interiérové dvere v počte 4 ks vyhotovil majster z Kamennej Poruby, ale sestra odporkyne ich dala nastriekať, aj nalakovať vo svojej firme Rezbár Rajec. Sadrokartónové stropy sa vyhotovovali až v roku 2005, pretože navrhovateľ pôvodne vyhotovoval sám s otcom stropy, avšak zle, lebo opadávali celé kusy omietok, preto dali v roku 2005 zhotoviť nové stropy pracovníkom švagra odporkyne A. G., ktorý vtedy zabezpečoval aj svietidlá. Za tieto práce a materiál
účastníci platili, ale A. G. im to vyúčtoval lacnejšie, bolo to však už z peňazí, ktoré si našetrili, pretože v dome bývali od roku 2000 a toto sa robilo v roku 2005.
Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že jeho strýko mu vyhotovil vodárenské práce, nie je to pravda, lebo tieto práce si vyfakturoval S. N. P-CH-E montáže, a to odberateľovi L. B., a pokiaľ boli práce vyfakturované L. B., navrhovateľ nemôže duplicitne uvádzať, že tieto práce zaplatil on. Pokiaľ navrhovateľ tvrdí, že si vzal pôžičku na dovolenku v Chorvátsku, boli síce v tom roku s navrhovateľom na spoločnej dovolenke v Chorvátsku, ale boli na svojom aute a táto dovolenka ich nevyšla aj s vreckovým ani na 20.000,- Sk, pretože na dovolenke odporkyňa varila z donesených potravín. Zároveň bol navrhovateľ v tom istom roku na dovolenke so svojou priateľkou na Kréte. Je však pravdou, že navrhovateľ si bral rôzne pôžičky, viedol hýrivý život a v tej dobe, od roku 1998 do roku 2006, kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti, trávil veľa času mimo spoločnej domácnosti. Vymýšľal si rôzne služobné cesty a školenia a podľa názoru odporkyne si tieto pôžičky bral za účelom financovania svojho vedľajšieho života. Podľa názoru odporkyne mohli vynaložiť na rekonštrukciu prvého poschodia a podkrovia sumu do 500.000,- Sk. Rekonštrukciu prízemia rodinného domu v plnom rozsahu hradili rodičia navrhovateľa. Dom je čiastočne podpivničený, je tam malá pivnica, ktorá sa však neprerábala. Odporkyňa bola na materskej dovolenke s prvým synom rok a s druhým tri roky, ale po roku materskej s prvým synom a po dvoch rokoch materskej s druhým synom išla odporkyňa pomáhať rodičom navrhovateľa do zariadenia „lahôdky“ na prízemí rodinného domu. Taktiež aj navrhovateľ bol na rodičovskej dovolenke, keďže bol nezamestnaný. Sumu 200.000,- Sk, ktorú účastníci použili na zakúpenie domu, získali zo svadobných darov a tiež si za 5 rokov našetrili.
Svedkyňa M. B. v pomere k účastníkom konania, navrhovateľ je jej synom a odporkyňa bývalou nevestou, uviedla, že s odporkyňou sa nerozpráva a dá sa povedať, že sa na ňu hnevá preto, lebo ju sklamala vo veľa veciach. Svedkyňa uviedla, že rodinný dom s manželom väčšinou zaplatili a zrekonštruovali. S pôvodnými vlastníkmi jednali o predkupnom práve a dohodli sa na sume 400.000,- Sk, bolo to v roku 1996. Sumu 200.000,- Sk im dali priamo do ruky a dohodli sa, že ďalšia suma 200.000,- Sk bude vyplatená pri kúpnej zmluve. O predkupnom práve sa dohodli u vlastníkov v B. R. a kúpna zmluva bola uzatvorená v byte u navrhovateľa a odporkyne. Pri uzatvorení kúpnej zmluvy však svedkyňa prítomná nebola. Peniaze doniesol manžel svedkyne. Svedkyňa s manželom chceli v rodinnom dome na prízemí podnikať, ale navrhovateľ a odporkyňa trvali na tom, že vlastníkmi rodinného domu chcú byť oni, pretože podľa vyjadrenia navrhovateľa, by potom nedostali pôžičku z fondu rozvoja bývania. Svedkyňa ďalej uviedla, že rekonštrukcia domu sa začala tým, že účastníkom prišlo stavebné sporenie, ktoré mali účastníci našetrené, na účet v 5. mesiaci 1997 zo G. G., a to vo výške 200.000,- Sk a za tieto peniaze nakupoval navrhovateľ materiál. Peniaze sa vyberali v hotovosti a niektoré vyberala aj odporkyňa cez bankomat. Tieto peniaze boli v 3. mesiaci roku 2008 vyčerpané a účastníci už žiadne peniaze nemali. Potom vybral manžel svedkyne z ich peňazí v roku 1997 určitú sumu, svedkyňa trvala na tom, aby všetky jej úspory sa vybrali z vkladných knižiek, kde mala úspory na terminovaných vkladoch, a aby sa následne urobila nejaká pôžička. Následne manžel svedkyne urobil pôžičku na rekonštrukciu vo výške 700.000,- Sk. Tieto peniaze začali dávať synovi, za peniaze sa nakupoval murársky materiál, platili sa murárske práce, nakupovali sa dlažby, dvere, zárubne, drevená podlahovka do kuchyne, rohová vaňa a ďalšie zariaďovacie predmety. Všetky tieto investície slúžili pre bytový, aj nebytový priestor rodinného domu. Svedkyňa uviedla, že z podnikateľských peňazí svedkyne a manžela sa zaplatil rozvod vody, na základe dohovoru, ktorý mal navrhovateľ so svojím otcom – manželom svedkyne, sa hradili elektrické hodiny, z podnikateľských peňazí sa tiež nakupoval vodoinštalačný materiál, tieto išli do nákladov. Navrhovateľ a odporkyňa zase hradili kúrenie, teda radiátory v podnikateľskom, aj nepodnikateľskom priestore, taktiež si zakupovali sami okná. Na nadstavbe si vyhotovili účastníci dve eurookná, a to z peňazí požičaných svedkyňou a jej manželom. Takisto okná na podnikateľskom priestore boli hradené z peňazí navrhovateľa a odporkyne. Na otázku súdu, čo sa kupovalo za 700.000,- Sk (tvrdenú poskytnutú pôžičku otcom navrhovateľa), svedkyňa uviedla, že za tieto peniaze sa kupovala podlahovka za 24.000,- Sk, dosky, lišty okolo stien, robilo sa podkrovie, okná, zatepľovanie, izolovanie, kúpeľňa so špajzou, terasa, schody do podkrovia. Keďže účastníci mali začiatkom roku 1998 vyčerpané stavebné sporenie, ďalšie dva roky sa všetko kupovalo z pôžičky 700.000,- Sk – stavebné práce, murárske práce, vnútorné omietky, fólia za 14.000,- Sk do podkrovia, ukladanie dlážok, parkiet, ďalej sa vynakladali prostriedky za stravu, pohonné hmoty, občerstvenie. Celá rekonštrukcia prízemia stála 566.000,- Sk.
Stavebné sporenie založila svedkyňa synovi v roku 1992, na konci roka a na toto stavebné sporenie dávala finančné prostriedky do konca roka 1997 svedkyňa, následne si účastníci na toto stavebné sporenie brali úver, ktorý splácala svedkyňa až do 5. mesiaca roku 2000 prevodom zo svojho účtu v Priemyselnej banke. Následne začali splácať tento úver účastníci zo svojho účtu. Svedkyňa pracovala v plynárňach, až kým nešla do dôchodku v roku 1999. Jej príjem predstavoval 25.000,- Sk mesačne. Dôchodok mala len vo výške 6.000,- Sk, lebo mala odpracovaných málo rokov. Manžel svedkyne podnikal od roku 1994 a mali našetrené celoživotné úspory, čo sa však netýkalo podnikateľských peňazí, pretože tie išli cez podnikateľský účet. V roku 2000 si už museli zobrať pôžičku 300.000,- Sk, lebo bolo potrebné dokúpiť veľa vecí, túto pôžičku splatili až v roku 2000, keď predali predajňu v dome služieb za 260.000,- Sk. Svedkyňa si viedla dva zošity, do jedného si značila výdavky na podnikateľské a do druhého na nepodnikateľské priestory. Evidenciu na nepodnikateľské priestory má len do roku 1999, podnikateľský priestor má aj za rok 2000, uložené v počítači. Práce pri rekonštrukcii podnikateľského priestoru boli vykonávané len svojpomocne, teda nie prostredníctvom dodávateľských firiem. Dom sa nezatepľoval, len sa robila nová fasáda. Čo sa týka varenia na stavbe, toto zabezpečovala matka svedkyne, kým bola svedkyňa v práci a v sobotu varila svedkyňa. Odporkyňa sa nikdy o tieto záležitosti nestarala. Starala sa síce o maloleté deti, ale ani sa tam s nimi neprišla pozrieť. Vstupná brána bola vyhotovená tak, že v Novej Bani kúpili drevo, dali ho vysušiť v Konskej a potom ho zaviezli do Čiernej ku stolárovi, ktorý to prišiel aj namontovať. Svedkyňa uviedla ďalej, že rekonštrukcia trvala 3 roky a svedkyňa zabezpečovala na stavbu veľa stravy, alkoholu, cigariet. Pôvodní vlastníci rodinného domu pán O. a pani N. žijú, ale sú veľmi chorí a pani P. už umrela. Svedkyňa uviedla, že čo sa týka sumy 566.000,- Sk, za ktorú bolo rekonštruované prízemie rodinného domu, jednalo sa o manželove podnikateľské peniaze a v roku 2000 brali pôžičku vo výške 300.000,- Sk. Čo sa týka sumy 700.000,- Sk poskytnutej ako pôžička navrhovateľovi, svedkyňa má doklady, ako sa vyberali peniaze, že ich mali našetrené a jednalo sa o celoživotné úspory svedkyne a manžela, to sa podnikateľských peňazí vôbec netýkalo. Suma 400.000,- Sk bola z peňazí svedkyne, ona mala plat približne ročne 200.000 Sk - 400.000 Sk a na tú dobu to bol dobrý plat. Svedkyňa uviedla, že prvú zmluvu o pôžičke na sumu 400.000,- Sk podpísali v roku 2006 alebo v roku 2007 a obidve zmluvy boli podpísané v tom čase, ale k tomu má doklady jej manžel, svedkyňa nie. Svedkyňa uviedla, že zakúpila kuchynskú linku do bytového priestoru rodinného domu a darovala ju svojmu synovi, ale s tým, aby ju užívali všetci. Čo sa týka plynového kotla, s tým svedkyňa nemá nič spoločné a k tomu sa vyjadrí jej manžel. Plynový kotol bol na meno manžela, je v nebytovom priestore, ale slúži aj pre bytový priestor. Je vo vlastníctve syna svedkyne. Svedkyňa uviedla, že z rodiny odporkyne pomáhali pri rekonštrukcii rodinného domu jej švagor a jej brat.
Po vykonaní pojednávania bolo súdu dňa 7.11.2011 doručené vyjadrenie svedkyne M. B., v ktorom svedkyňa uviedla, že ku koncu výsluchu sa pomýlila vo výpovedi, keď povedala, že pôžičky boli poskytnuté v roku 2006 a v roku 2007. Správne mala uviesť dátumy 15.11.1996 a 20.3.1998. Svedkyňa uviedla, že čestne prehlasuje, že k omylu došlo v dôsledku emócií a stresu, ktorý svedkyňa mala a tiež ku koncu výsluchu z vyčerpania, ktoré bolo spôsobené tým, že ako diabetička užíva 4 x inzulín.
Odporkyňa sa podaním doručeným súdu dňa 30.11.20111 (č.l. 291 spisu) vyjadrila k vyjadreniu navrhovateľa zo dňa 18.10.2011 ohľadom pôžičiek čerpaných navrhovateľom za trvania manželstva. Čo sa týka úverov z VÚB, zmluva o pôžičke zo dňa 17.9.2004, na základe ktorej bolo požičaných 20.000,- Sk, určite nebola použitá na opravu motorového vozidla Škoda Forman, pretože tento vlastnili bývalí svokrovci B., a tento i používali. Odporkyňa nemá vedomosť o tom, že by toto motorové vozidlo odporkyňa s navrhovateľom ako rodina používala, preto nevidí dôvod, prečo by ho mali opravovať. Zmluva o pôžičke zo dňa 27.7.2005 vo výške 33.000,- Sk mala byť podľa vyjadrenia navrhovateľa použitá na zakúpenie ďalšej výbavy vozidla – bezpečnostného zariadenia, handstree a ďalšej výbavy do Škody Fabia. Motorové vozidlo Škoda Fabia Combi kupovali účastníci v máji roku 2005, na zakúpenie ktorého vozidla mali jedinú spoločnú pôžičku. Auto stálo 450.000,- Sk a bolo kupované v plnej výbave s rôznymi doplnkami, pretože navrhovateľ si dal do vozidla namontovať celú výbavu hneď na začiatku, preto bola cena vyššia. Z tohto dôvodu má odporkyňa za to, že už nepotreboval peniaze na ďalšiu výbavu vozidla, účel pôžičky zo strany navrhovateľa pokladá odporkyňa za fingovaný. Finančné prostriedky z týchto pôžičiek zrejme navrhovateľ minul s rôznymi priateľkami, zobral si ich z dôvodu vedenia ľahtikárskeho života, po odchode zo spoločnej domácnosti a pôžičky vôbec neslúžili potrebám BSM účastníkov. Čo sa týka pôžičiek zo spoločnosti Home Credit, podľa zmluvy o pôžičke zo dňa 2.7.2004 vynaložil navrhovateľ finančné prostriedky z tejto zmluvy na dovolenku na Kréte, avšak podstatný rozdiel je v tom,
že sa nejednalo o rodinnú dovolenku, ale na tejto dovolenke bol so svojou vtedajšou 16 – ročnou priateľkou, teda pôžička opäť nebola použitá pre rodinu, ale na rozmary navrhovateľa. Na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 2.5.2005 vo výške 1.653,45 € čerpanej z úverovej karty boli tieto finančné prostriedky využité opäť na rôzne rozmary navrhovateľa, nakoľko jeho mimomanželské známosti ho stáli nemalé finančné prostriedky. Čo sa týka pôžičiek z GE Money, a.s., suma 32.000,- Sk na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 19.7.2006 bola použitá na zakúpenie vybavenia bytu tak, ako to uvádza navrhovateľ. Pričom pokiaľ navrhovateľ uviedol, že časť pôžičky minul na úhradu nájmu za 5 mesiacov, odporkyňa poukazuje na konanie navrhovateľa, ktorý odišiel zo spoločnej domácnosti dobrovoľne a to, že viedol život so svojou priateľkou v samostatnom byte, nemôže byť na úkor masy BSM. Úhrada nájmu za 5 mesiacov by bola v rozpore s dobrými mravmi, a preto navrhuje, aby súd nezahrnul túto položku do pasív patriacich do BSM. Suma 32.000,- Sk na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 18.7.2006 bola použitá na zakúpenie vybavenia prenajatého bytu navrhovateľom a pokiaľ súd zahrnie do pasív patriacich do BSM túto pôžičku, odporkyňa žiada, aby do aktív zahrnul všetky hnuteľné veci, ktoré zakúpil navrhovateľ počas BSM do svojho prenajatého bytu.
Čo sa týka poskytnutých finančných prostriedkov na VISA kartu vo výške 20.000,- Sk a 50.000,- Sk Tatra bankou, a.s., tieto finančné prostriedky navrhovateľ opäť minul na svoj ľahtikársky život, pretože tieto peniaze nikdy nepoužil na rodinnú dovolenku v Chorvátsku. Na tejto dovolenke boli účastníci v auguste 2004, kam cestovali osobným motorovým vozidlom, bývali na súkromí (cena 30,- €/noc/apartmán x 7 nocí = 210,- €). Stravovali sa len z prinesených potravín, takže cesta s ubytovaním stála maximálne 12.000,- Sk. Cestu takmer celú zafinancovala odporkyňa z našetrených finančných prostriedkov. Čo sa týka zmlúv o spotrebiteľskom úvere, uzatvorených so spoločnosťou Cetelem, zmluvy o úvere vo výške 6.990,- Sk a 4.400,- Sk boli skutočne uzatvárané za účelom zakúpenia videa a počítača, zmluvu o úvere vo výške 4.990,- Sk uzatvárali za účelom kúpy autorádia, zmluvu o spotrebiteľskom úvere vo výške 220.000,- Sk uzatvoril navrhovateľ zrejme na zakúpenie nábytku, o čom však odporkyňa vôbec nebola informovaná. Čo sa týka zmlúv o spotrebiteľskom úvere vo výške 80.000,- Sk, túto uzatvoril výlučne sám navrhovateľ, pričom sfalšoval na zmluve podpis odporkyne (odporkyňa nikdy túto zmluvu nepodpísala). Má za to, že tieto finančné prostriedky opäť minul navrhovateľ na svoj ľahtikársky život. Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 14.5.2005 vo výške 200.000,- Sk zrejme uzatvoril navrhovateľ opäť za účelom vedenia ľahtikárskeho života, pričom účastníci nikdy nebrali pôžičku zo spoločnosti Cetelem na kúpu motorového vozidla Škoda Fabia, pretože na toto si zapožičali finančné prostriedky v G., čo nakoniec uvádza aj sám navrhovateľ vo svojom vyjadrení.
Na pojednávaní konanom dňa 25.1.2012 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedka L. B., otca navrhovateľa a bývalého svokra odporkyne. Svedok uviedol, že účastníci sa zosobášili v roku 1992 a hneď po sobáši sa presťahovali do prenajatého bytu na H. G. I. B. I. J. G.. Byt si prerobili predchádzajúci nájomcovia, na čo vynaložili sumu 123.000,- Sk, ktorú im bolo potrebné vyplatiť. Navrhovateľ mal vtedy našetrenú sumu 75.000,- Sk. Sumu 30.000,- Sk použili zo svadobného daru a zvyšok im doplatil svedok s manželkou. Keďže Mestský úrad Rajec túto budovu išiel v roku 1994 odpredať a na zaplatenie kúpnej ceny nemali vtedy účastníci peniaze, dal svedok s manželkou navrhovateľovi sumu 33.844,- Sk. Svedok uviedol, že v roku 1996 sa s manželkou dozvedeli, že v B. sa predáva jeden rodinný dom, ktorý bol v tom čase neobývateľný a bolo zrejmé, že je potrebné na ňom urobiť veľa roboty. Dňa 26.9.1996 sa stretli svedok so všetkými tromi majiteľmi tohto domu v B. R. u pani N. a dohodli sa na kúpnej cene 400.000,- Sk, z ktorej sumu 200.000,- Sk im svedok vyplatil okamžite. Súdu predložil kúpno-predajnú zmluvu zo dňa 26.9.1996, podľa ktorej doplatok kúpnej ceny vo výške 200.000,- Sk bude odovzdaný po uzavretí kúpno-predajnej zmluvy. Zmluva nebola zapísaná v katastri nehnuteľnosti preto, aby sa z tohto prevodu neplatila veľká daň. V konaní 18C/180/2008 bolo vedené konanie v inej veci, keď pán O. doručil súdu vyjadrenie, že od kupujúcich obdržali sumu 400.000,- Sk za rodinný dom. Na tom súdnom pojednávaní bola stiahnutá žaloba voči odporkyni, sudkyňa vtedy odporkyni povedala, že môže ostať ďalej na pojednávaní, ale nesmie zasahovať do pojednávania, ale oni sa vtedy zobrali a išli preč. Svedok uviedol, že sa nebude vyjadrovať k dôvodom, prečo žaloba bola voči odporkyni stiahnutá. Svedok sa pred pojednávaním dozvedel, že odporkyňa so svojou sestrou boli deň, alebo dva dni pred pojednávaním na súde, kde hrubo osočili navrhovateľa. Hovorili o ňom, že droguje, hrá hazardné hry a že pije. Navrhovateľ preto zobral späť žalobu voči odporkyni, aby si niekto o jeho rodine nerozprával po ulici. Následne bola uzatvorená zmluva o pôžičke na sumu 400.000,- Sk, ktorú sumu požičal svedok s manželkou navrhovateľovi s tým, že dom bude napísaný len na syna a on bude vlastník, lebo videli, že
do rekonštrukcie domu bude potrebné dať veľa peňazí. Túto sumu nevyplatili navrhovateľovi okamžite, pretože ju nemohli naraz vybrať, lebo mali termínované vklady. Následne sa svedok rozhodol, že dom bude v spoluvlastníctve manželov, lebo manželia si vybavili pôžičku zo ŠFRB a zo stavebného sporenia, z tej pôžičky sa však platili také veci, ktoré nemali s tým domom nič spoločné, napr. išli platby na fond údržby a opráv Domu služieb toho bytu, v ktorom účastníci bývali. Svedok platil za projekt domu 18.000,- Sk. Boli dohodnutí, že vlastníkmi domu budú manželia – navrhovateľ s odporkyňou a svedok uzatvoril s účastníkmi konania zmluvu na nebytový priestor na dobu 20 rokov s tým, že si ho prerobí na vlastné firemné náklady. Svedok financoval poskytnutím pôžičky 700.000,- Sk navrhovateľovi rekonštrukciu prvého a druhého poschodia domu. Účastníci mali pôžičku zo stavebného sporenia, manželka svedka tam našetrila 138.000,- Sk. Svedok uviedol, že pokiaľ pracoval na rodinnom dome, pracoval pre syna a za tieto práce nedostal zaplatené. Čo sa týka plynových kotlov, sú tam dva kotle, jeden je na ústredné kúrenie a jeden na teplú vodu. Toto financoval svedok a dal to svojmu synovi ako dar. Svedok uviedol, že nie je mu známe, čo v rámci rekonštrukcie domu zaplatili účastníci konania z pôžičiek od PSS a zo ŠFRB. Čo sa týka sumy 1.520.000,- Sk, uvedenej v rozpočte stavby, táto nikdy nebola prekročená, ani dodržaná, pretože svedok by nikdy nemohol nakúpiť, ako ten projektant píše, tvárnice za 210.000,- Sk. Schody z prízemia na poschodie sa potom nerealizovali a nad celým dvorom sa urobila terasa. Svedok uviedol, že pôvodný byt predali účastníci konania za sumu 400.000,- Sk a svedok dohodil účastníkom aj kupujúcu. Zmluva však bola podpísaná na 50.000,- Sk. Z tých 50.000,- Sk musela byť zaplatená spoločenstvu domu suma 30.000,- alebo 37.000,- Sk, a čo urobili s ostatnými peniazmi, svedkovi známe nie je. Byt bol predaný v roku 2005. Motorové vozidlo Škoda Forman bolo auto na dožitie, svedok ho prepísal v roku 1990 alebo v roku 1994 za 60.000,- Sk na syna, s ktorým sa dohodli, že ho bude mesačne splácať svedkovi po 2.000,- Sk. Na aute vznikla porucha, ktorá však bola finančne náročná a manželka svedka vtedy svedkovi povedala, aby už od navrhovateľa nepýtal žiadne peniaze, lebo je to starý vrak. Čo sa týka motorového vozidla Škoda Fabia, ktoré si účastníci konania kúpili za 450.000,- Sk, svedkovi ani nie je známe, odkiaľ na to vzali peniaze, keď im ešte musel požičať 40.000,- Sk, ktoré mu potom vrátili. Auto bolo predané vtedy, keď hrozil rozvod a svedok radil synovi, aby auto predal. Auto bolo predané za sumu 360.000,- Sk. Svedok súdu predložil listinný dôkaz – dohodu o rozdelení finančných prostriedkov z predaja auta Fabia zo dňa 22.3.2006. Svedok potvrdil, že elektrinu v bytovej časti vyhotovil švagor odporkyne a nie je mu známe, kto vyhotovil sadrokartóny.
Z dohody o rozdelení finančných prostriedkov z predaja auta FABIA ELEG. ŠPZ V. XXX O. uzatvorenej dňa 22.3.2006 medzi F. B. a A. B. súd zistil, že účastníci sa dohodli o rozdelení nešpecifikovanej finančnej čiastky nasledovne :
- na splatenie úveru č. 0423335865 v SLPS, pobočka Rajec v sume 170.000,- Sk
- splatenie pôžičky L. B. v sume 40.000,- Sk,
- vyplatenie 75.000,- G. F. B.,
- vyplatenie 75.000,- G. A. B..
Svedok L. B. súdu zaslal dňa 9.2.2012 výpisy z účtov svedka a M. B., ako i ďalšie listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:
Z výpisu z účtu L. B. č. XX-XXXXXXXX/XXXX zo dňa 28.6.1996 (č.l. 329 spisu) súd zistil, že dňa 28.5.1996 bola na účet, na ktorom bol debet 111.799,60 Sk, vložená suma 112.299,60 Sk, čím na účte vznikol plusový zostatok 500,- Sk. Z výberného lístka Poštovej banky (č.l. 330 spisu) zo dňa 11.4.1997 súd zistil, že z účtu č. XXXXXXXXXX M. B. vybrala sumu 25.000,- Sk. Z poštového poukazu (č.l. 330 spisu) súd zistil, že v bližšie neurčený deň bola M. B. vyplatená Prvou doplnkovou dôchodkovou Bratislava dávka 51.732,- Sk. Z výberného lístka (č.l. 331) súd zistil, že v roku 1998 (celý dátum je z fotokópie nečitateľný) bola z účtu XXXXXXXXXX vybratá suma 23.037,60 Sk L. B.. Z výberného lístka VÚB, a.s. zo dňa 17.3.1998 (č.l. 332 spisu) súd zistil, že z účtu č. XXXXXXXXXXXXXXX bola vybratá suma 115.213,80 Sk. Z potvrdenia VÚB, a.s. zo dňa 17.5.1999 (č.l. 333 spisu) súd zistil, že z účtu č. XXXXXXXXXXXXXXX/ XXXX vybral L. B. sumu 80.000,- Sk.
Z výberného lístka VÚB, a.s. zo dňa 31.5.1999 súd zistil, že M. B. vybrala z účtu č. XXXXXXXXXXXXXXX/XXXX sumu 120.000,- Sk. Z výberného lístka VÚB, a.s. zo dňa 31.8.1999 súd zistil, že M. B. vybrala z účtu č. XXXXXXXXXX sumu 74.712,70 Sk. Z výberného lístka PB, a.s. Košice, pobočka Žilina zo dňa 12.10.1999 súd zistil, že B. M. bola z účtu č. XXXXXXXXXX vydaná suma 61.452,40 Sk. Z potvrdenia ČSOB, a.s. zo dňa 28.11.1996 súd zistil, že L. B. vykonal výber z účtu XXXXXX vo výške 110.000,- Sk. Z potvrdenia Tatra banky, a.s. zo dňa 12.6.1996 (č.l. 338 spisu) súd zistil, že L. B. bol vykonaný nákup 2.000,- DM za protihodnotu 39.760,- Sk. Z výpisu z účtu majiteľa cenných papierov (č.l. 310 spisu) sú zistil, že M. B., bytom X. XXXX XXX, B., je majiteľom cenných papierov na účte, a to emitenta Nafta, a.s., IČO : 31409938 v počte 10 ks a emitenta Váhostav, a.s. , IČO : 315 614 20 v počte 35 ks.
Odporkyňa sa v konaní vyjadrila ďalším podaním doručeným súdu 22.2.2012, v ktorom uviedla, že prvý byt s odporcom dostali od Mesta Rajec v roku 1992 a v tom čase vyplatili odstupné bývalým nájomcom vo výške 80.000,- Sk, ktoré bolo posielané poštovou poukážkou, z čoho vyplýva, že peniaze nedávali svokrovci, ale dávali ich účastníci konania ako manželia. Keď Mesto Rajec tieto priestory odpredávalo požičali účastníkom navrhovateľovi rodičia bez zmluvy okolo 35.000,- Sk, ktoré peniaze však účastníci vrátili rodičom navrhovateľa po odpredaní auta Škoda Fabia, čo vyplýva z rukou spísanej dohody o vrátení peňazí rodičom navrhovateľa a o prerozdelení a vyplatení pôžičky v SLSP, a.s., ktorú si brali účastníci na kúpu auta. O tom, že navrhovateľovi rodičia robili viaceré finančné machinácie, svedčí i späťvzatie návrhu na vrátenie pôžičky 1.100.000,- Sk, tvrdenia svedka – otca navrhovateľa na pojednávaní považuje odporkyňa za účelové, pretože to, čo tvrdil svedok, sa nikdy nestalo. Odporkyňa nepristúpila po odchode manžela zo spoločnej domácnosti na podmienky svokrovcov (výhražný list s podmienkami), preto svokor odporkyňu častuje rôznymi invektívami v rámci súdneho sporu. O žiadnej predkupnej zmluve na rodinný dom č. súp. XXX odporkyňa nevedela. Až po rozvode sa jej bývalí svokrovci začali vyhrážať a spomenuli nejakú zmluvu, na základe ktorej ju vraj vyhodia z domu. Keď nepristúpila na ich podmienky, na základe ktorých mala previesť na nich svoju polovicu domu, povedali, že presvedčia A., aby im prepísal aspoň svoju polovicu tak, aby účastníci pri jeho pôžičkách a hýrivom spôsobe života o dom neprišli. Odporkyňa nikdy žiadne zmluvy o pôžičkách nepodpisovala, ani ju o to nikto nežiadal, ako tvrdí bývalý svokor. Svokrovci v roku 1998 nemohli vedieť, koľko bude stáť rekonštrukcia poschodia, takže nemohli dávať podpisovať účastníkom nejakú pôžičku na 700.000,- Sk. Ich tvrdenia sú nelogické a rozporné. Svokor tvrdil, že zmluvu podpísali v roku 1998 a svokra, že v roku 2006, čo sa svokra v rozčúlení preriekla, a práve toto tvrdenie je v súlade s objektívnou pravdou. Čo sa týka pôžičiek zo ŠFRB vo výške 200.000,- Sk, z tejto sa kupovali plastové okná a radiátory do celého rodinného domu, čo bývalý svokor spochybňuje a pritom svokra vo svojej výpovedi presne uvádzala, čo sa z tejto pôžičky zo ŠFRB kupovalo. Pokiaľ otec navrhovateľa tvrdil, že peniaze z pôžičky vo výške 200.000,- Sk vyberala odporkyňa, nie je to pravda, pretože tieto finančné prostriedky mal k dispozícii navrhovateľ, ktoré on vyberal postupne na rekonštrukciu a stavebný materiál. Týchto peňazí sa odporkyňa ani nedotkla a keď nemali peniaze na chod domácnosti, posielal navrhovateľ odporkyňu k jej rodičom, ktorí jej vždy ochotne dali. Nie je pravdou, že by odporkyňa pri rekonštrukcii do domu nechodila, od 09/1997 mala odporkyňa až do 03/1998 rizikové tehotenstvo, musela len ležať a taktiež prvé tehotenstvo nebolo v poriadku a muselo byť ukončené v 7. mesiaci pre odlupovanie placenty, keďže už išlo aj o jej život a na základe i tohto musela doma len ležať, inak by bola hneď hospitalizovaná. Rodičia odporkyne vozili odporkyňu k lekárke a pomáhali jej aj pri starostlivosti o prvého syna. V tomto období skutočne do rodinného domu nechodila. Potom, keď sa syn narodil, chodievala do domu pravidelne, ešte ju bývalý manžel odtiaľ posielal preč, že je to tam pre nich nebezpečné. Navrhovateľ si popri tom robil maturitu, takže celá starostlivosť o domácnosť a synov bola len na odporkyni. Tvrdenie svokry, že do domu investovali celoživotné úspory, sú len na city hrajúce slová, pretože do kúpy tlačili účastníkov oni, lebo chceli v centre mesta podnikať a na prerábanie celého domu peniaze nemali, lebo potrebovali prerobiť aj rodinný dom na ul. X. XXXX XXX, čo aj po skončení prerábania prízemia rodinného domu účastníkov uskutočnili v rozsahu výmeny plastových okien na celom dome, novej drevenej veľkej vstupnej brány do podbránia, druhej von do dvora, postavenie novej garáže, nová strešná hliníková krytina, zámková dlažba na dvore, zateplenie celého rodinného domu aj s novou
omietkou. Pokiaľ sa vezmú do úvahy obe rekonštrukcie, teda rodinného domu účastníkov, i domu svokrovcov, museli by mať svokrovci k dispozícii v tom čase minimálne 2.000.000,- Sk.
Z potvrdenia (č.l. 374 spisu) zo dňa 15.1.1997 súd zistil, že A. B. potvrdil, že prevzal dňa 15.1.1997 v byte J. G. H. H. G. XX/XX B., od L. B. sumu 200.000,- Sk na zakúpenie rodinného domu na ul. D. XXX/X, B., ktorá suma je zapožičaná a bude vrátená do 10 rokov od zapožičania. V prípade, ak dôjde k predaju rodinného domu, na ktoré boli peniaze zapožičané, bude zapožičaná čiastka vrátená z predaja nehnuteľnosti, na ktorú bola suma zapožičaná. Z rukou napísaného potvrdenia (č.l. 375) súd zistil, že A. N. a L. O. dňa 15.1.1997 potvrdili, že L. B. odovzdal A. B. a jeho manželke sumu 200.000,- Sk na zakúpenie rodinného domu na ul. D. XXX/X, B..
Dňa 22.2.2012 uzatvorili účastníci zmier v časti masy BSM zahŕňajúcej hnuteľné veci v BSM (č.l. 390 spisu), podľa ktorého z vecí, ktoré mali účastníci v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, sa do vlastníctva F. B. prikazujú nasledovné hnuteľné veci v uvedených hodnotách: 1/ jedálenský stôl + 6 stoličiek z masívu ... 230,- €, 2/ sektorový nábytok obývacej izby ... 100,- €, 3/ TV zn. Orava ... 1,- €, 4/ kompletné vybavenie kuchyne zakúpené od r. 1992-2006 (hrncová súprava, súprava tanierov a šálok, kávová súprava, čajová súprava, taniere, príbory, kuchynské náradie – varechy, nože, dosky a iné) ... 100,- €, 5/ 2 ks kancelárske stoličky v detskej izbe – nepatrí do masy BSM, avšak ostávajú navrhovateľke, 6/ vysávač zn. Zelmer ... 16,60 €, 7/ 3 ks sklenená polička ... 16,60 €, 8/ videoprehrávač zn. Sony ... 20,- €, 9/ 3 ks veľká skriňa, 1 ks malá skriňa ... 16,60 €, 10/ poháre v kuchyni a v obývačke ... 16,60 €, 11/ písací rohový stôl ... 15,- €, 12/ manželská posteľ ...5,- €, 13/ 5 ks svietidiel v celom dome aj ostatné svietidlá a stojanová lampa ... 100,- €, 14/ 4 ks čalúnené stoličky ... 1,- €, 15/ horský bicykel Olpran ... 100,- €, 16/ mikrovlnná rúra ... 33,- €, spolu v sume 771,40 €. Do vlastníctva A. B. sa prikazuje: 1/ hrncová súprava zn. Zepter, 2/ rozkladacia sedačka, 3/ stôl, 4/ stolička kancelárska otočná, 5/ sektorový nábytok – obývačka, 6/ PC, 7/ hrnce, 8/ taniere, 9/ plávajúca podlaha a lišty, 10/ kuchynský stôl, 11/ štvorplatnička plynová, 12/ záves do obývačky a kuchyne, 13/ podlahová krytina, 14/ záves do sprchy, 15/ 2 sedacie stoličky do obývačky, 16/ žalúzie, 17/ sklo na stôl, 18/ kuchynské nože 5 ks, 19/ svietidlo do kuchyne, 20/ svietidlo do obývačky, 21/ vešiak na oblečenie, 22/ ako i všetky ostatné hnuteľné veci nadobudnuté za trvania manželstva, ktoré ku dňu uzavretia zmieru užíva A. B., spolu v hodnote 1.900,- €. Ďalej sa účastníci v zmieri dohodli, že dorovnanie podielu za získané hnuteľné veci, ktoré pri ich vysporiadaní časti BSM obdržal navrhovateľ voči odporkyni vo výške sumu 1.128,60 € sa vysporiada pri vysporiadaní ostatných vecí patriacich do masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov a pokiaľ sa nájde ďalšia hnuteľná vec patriaca do BSM účastníkov po uzatvorení tejto dohody, táto vec bude patriť tomu z účastníkov zmieru, ktorý ju užíva.
Na pojednávaní konanom dňa 16.3.2012 bolo vykonané dokazovanie výsluchom svedkyne pani U. G..
Predtým odporkyňa uviedla, že jej matka býva v B., otec už nežije. Matka odporkyne nebola na stavbe priamo, ale chodieval tam pomáhať brat a otec odporkyne, švagor odporkyne A. G. a brat odporkyne I. G.. Spočiatku, keď boli veľké prerábky, keď sa v dome aj búralo, otec tam chodieval často, švagor prerobil celú elektrinu na prízemí, aj na prvom poschodí. Otec tam bol aj každý druhý deň. Brat odporkyne tam pracoval počas ťažších prác, napr. keď sa búrala betónová stena. Rodičia odporkyne pomáhali odporkyni pri rekonštrukcii najmä pri dokončovacích prácach, zaplatili vchodovú bránu, striekanie a lakovanie dverí, zakupovanie lustrov, kľučiek. Taktiež pomáhali účastníkom s financovaním domácnosti, keď odporkyňa práve nemala finančné prostriedky a požičiavali odporkyni pravidelne 500,- až 1.000,- Sk mesačne. Tieto finančné prostriedky nechceli vrátiť. Odporkyňa uviedla, že po druhom roku materskej dovolenky otvorili navrhovateľovi rodičia na prízemí ich rodinného domu reštauráciu a tam im odporkyňa pomáhala a tiež týmto spôsobom privyrábala do rodiny. Od brata I. G. mali požičanú sumu 25.000,- Sk a keď ju chcel vrátiť, tak rodičia odporkyne jej požičali sumu 25.000,- Sk, aby ju vrátila bratovi a už ju vrátiť späť nechceli.
Navrhovateľ potvrdil, že švagor, A. G. realizoval inštaláciu elektrických rozvodov, nie však celú elektrokabeláž, časť tejto kabeláže robil aj navrhovateľ so svojím otcom. Navrhovateľ tiež potvrdil, že rodičia odporkyne poskytovali účastníkom finančné prostriedky 500 - 1.000 Sk mesačne, tieto peniaze im však manželia vždy vrátili.
Svedkyňa U. G., matka odporkyne, na pojednávaní uviedla, že je jej známe, že účastníci kúpili ten starý dom, potom ho prerábali, ale do všetkého ich nútil L. B., otec navrhovateľa, pretože chcel v dome podnikať. On si prerábal prízemie toho rodinného domu na podnikanie a mladí si prerábali vrch z pôžičiek. Mali dve pôžičky a z toho to uhrádzali. Keď vyčerpali pôžičky, tak im pomáhali rodičia odporkyne, napr. im dali peniaze na vstupnú bránu. Tiež im pomáhali s financovaním domácnosti a tieto finančné prostriedky nežiadali vrátiť. Manžel svedkyne v rodinnom dome pracoval. Rodičia odporkyne požičali účastníkom na rekonštrukciu rodinného domu miešačku, tú mali dva roky, potom ju požičali aj otcovi navrhovateľa, lebo on si prerábal svoj rodinný dom postavený na inom mieste. Svedkyňa uviedla, že jej manžel vtedy pracoval, ale nepamätá si, či poskytol účastníkom aj nejaké finančné prostriedky na stavbu, svedkyňa na stavbe nebola nikdy, chodieval tam jej manžel, možno dvakrát do týždňa, resp. podľa potreby, keď ho zavolali. Cez zimu nie, lebo v zime neprerábali. Svedkyňa chodievala do tohto rodinného domu až potom, keď bol dokončený, a to za účelom opatrovania detí účastníkov konania. Na stavbu chodieval pracovať aj syn svedkyne, I. G. a zať svedkyne A. G., ktorý realizoval účastníkom elektroinštaláciu. Pomohol im aj tak, že keď im opadávala omietka zo stropov, zohnal im sadrokartón a majstrov, ktorí to potom urobili. Za tieto práce asi zaplatil manžel svedkyne, svedkyni však nie je známe, koľko to stálo. Svedkyňa uviedla, že jej je známe, že byt, v ktorom predtým účastníci bývali, predali za sumu 250.000,- Sk. Na prerobenie priestorov rodinného domu určite nebola potrebná suma 2.000.000,- Sk pretože vtedy bol lacnejší stavebný materiál a mali aj finančné prostriedky z predaja toho bytu. Rodinný dom kúpili asi po 5 rokoch od uzatvorenia manželstva. Odporkyňa pracovala na poliklinike ako administratívna pracovníčka a navrhovateľ u svojho otca. Svedkyňa uviedla, že na zhotovenie brány zaplatili majstrovi 13.500,- Sk, na chod domácnosti dávali odporkyni sumu 1.000,- Sk a raz jej dali aj 5.000,- Sk, aby mohla nakúpiť deťom. Dohromady jej pomohli finančne so sumou do 100.000,- Sk. Tieto finančné prostriedky im manželia nevrátili, dávali ich nezištne. Svedkyňa uviedla, že jej je známe, že manželia kúpili rodinný dom za 200.000,- Sk. Navrhovateľ chodieval na víkendy preč, aj na Silvestra, na Nový rok, pretože pracoval v plynárňach a mal služby. Navrhovateľovi, ktorý nebýval doma, nebolo známe, ako sa bolo potrebné starať o deti, čo to všetko stálo, keď boli deti choré, mal. R. mal astmu a tiež sa liečil v Žiline na pľúcnom oddelení, bolo potrebné mu kupovať každú chvíľu nové okuliare, o ktorých výdavkoch navrhovateľ nič nevie. Takýmto spôsobom, teda finančnými darmi, pomáhali rodičia odporkyne potom, ako účastníci kúpili dom a začali stavať. Tiež vozili mal. R. do nemocnice na špeciálne cvičenia a pomáhali tak, ako sa dalo. Svedkyňa uviedla, že je na dôchodku od roku 1993, výška jej dôchodku bola 2.000,- Sk. Manžel svedkyne bol na dôchodku od roku 1995, mal dôchodok 3.000,- Sk, popritom brigádoval, v Rezbári, pracoval ako kurič a z týchto peňazí pomáhali manželom.
Odporkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 30.4.2012 (č.l. 416 spisu), že v roku 2005 si kúpili nové auto Škoda Fabia za 450.000,- Sk, pričom 200.000,- Sk si požičali a 250.000,- Sk mali ušetrené. Pokiaľ by mali uzatvorené zmluvy o pôžičke so svokrovcami, prioritne by splácali tieto zmluvy a neboli by si kupovali nové auto. Navyše auto bolo čo do pôžičky vo výške 200.000,- Sk splácané zo sporožírového účtu odporkyne, mesačná splátka predstavovala 4.295,- Sk a na tento účet bola posielaná iba výplata odporkyne vo výške 10.000,- Sk. Navrhovateľ v tomto čase zarábal v SPP, a.s. čiastku 21.000,- - 23.000,- Sk mesačne, pričom výplatu odporkyni vôbec nedával a finančné prostriedky nemíňal ani na potreby rodiny. V tom čase už mal navrhovateľ za sebou niekoľko vzťahov s rôznymi ženami, pričom kultivovane tieto vzťahy udržiaval počas víkendov, kedy tvrdil, že navštevuje vysokú školu. Odporkyňa poukázala na tú skutočnosť, že v konaní vedenom na OS Žilina pod č. 18C/180/2008 je zastavujúce uznesenie voči osobe odporkyne a pokiaľ právna zástupkyňa navrhovateľa uviedla, že pre súd je právne záväzný rozsudok z tohto konania, odporkyňa tvrdí, že súd je viazaný i zastavujúcim uznesením v tejto veci voči osobe odporkyne, a to navyše po tom, čo sa voči navrhovateľovi v tomto konaní a jeho otcovi L. B. dovolala relatívnej neplatnosti právneho úkonu podľa § 145 ods. 1 a 40a OZ. Poukazuje na odpor zo dňa 9.10.2008 proti platobnému rozkazu. Preto odporkyňa žiada, aby sa súd zaoberal prejudiciálnou otázkou v tomto konaní, a to relatívnou neplatnosťou zmlúv o pôžičkách, ktoré boli uzatvorené výlučne navrhovateľom bez vedomosti odporkyne, a to napriek tomu, že sa nejednalo o bežnú vec, týkajúcu sa spoločných vecí patriacich do BSM. Navrhovateľ odporkyňu po dobu celého manželstva podvádzal, pričom na vydržiavanie si svojich priateliek potreboval nemalé finančné prostriedky, takže keď predával napr. vozidlo Škoda Forman, peniaze si ponechal, pričom do rodiny nedal ani korunu. Taktiež všetky peniaze za brigády, resp. fušky, opäť neslúžili na financovanie rodiny, ale priateliek navrhovateľa. Napr.
brat odporkyne I. G. dohodil navrhovateľovi nejakú robotu na počítači, za čo dostal 50.000,- Sk, pričom z týchto finančných prostriedkov rodina účastníkov nevidela ani korunu.
V konaní bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie Odhad hodnoty nehnuteľností a Odhad hodnoty stavebných prác, Q. K. W.. Znalec vyhotovil dva znalecké posudky. Zo záveru znaleckého posudku č. 21/2012 (č.l. 495 spisu), ktorým znalec určoval výšku investícii do prízemia domu č. súp. XXX a výšku investícii do prvého poschodia a podkrovia domu č. súp. XXX H. C. D. I. B. súd zistil, že výška investícií do prízemia domu počas trvania manželstva a odporkyne predstavovala 15.540,30 € (468.167,08 Sk) s DPH a výška investícií do prvého poschodia a podkrovia domu č. súp. XXX H. C. D. I. B. počas trvania manželstva navrhovateľa a odporkyne predstavovala 23.234,33 € (699.957,43 Sk) s DPH. Zo znaleckého posudku č. 22/2012, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota rodinného domu súp. č. XXX na pozemku registra „C“ parc. č. XXX s prísl. a pozemkami v k. ú. B., pričom nehnuteľnosť bola ohodnotená k dátumu 29.11.2007 (zánik BSM právoplatnosť rozsudku o rozvode manželstva) a posudok bol vypracovaný k dátumu 12.10.2012, súd zistil, že všeobecná hodnota stavby – rodinného domu č. súp. XXX I. D.. B. a pozemku parc. č. XXX o výmere 121 m2 bola stanovená vo výške 89.300,- € (č.l. 521 spisu).
Odporkyňa sa k znaleckým posudkom vyjadrila dňa 20.2.2013, uviedla, že sa v plnom rozsahu stotožňuje v podstatných veciach so znaleckými posudkami, ku ktorým má len drobné pripomienky. Znalecký posudok č. 21/2012 preukázal, že hodnota investícií svokrovcov odporkyne do prízemia bola iba vo výške 15.540,30 € s DPH, pričom svokrovci tvrdili a navyše ju žalovali o plnenie vo výške 22.903,80 € s prísl. Vzhľadom k tomu, že súdny spor so svokrovcami ukončila dohodou a finančné prostriedky im vyplatila po rozvode manželstva, teda po zrušení BSM, má za to, že tieto investície sa tejto veci o vyporiadanie BSM netýkajú. Bola však preukázaná klamlivosť tvrdení svokrovcov, ktorí neúmerne navyšovali cenu svojich investícií. Znalecký posudok č. 21/2012 preukázal výšku investícii do prvého a druhého nadzemného podlažia, ohodnotených na sumu 23.234,- €, nejedná sa teda o sumu, ktorú mali požičať svokrovci navrhovateľovi vo výške 36.513,31 €. Odporkyňa naďalej trvá na tom, že si požičali na prerábku rodinného domu pôžičky vo výške 400.000,- Sk (13.277,57 €), sumu 200.000,- Sk (6.638,78 €) dostali za starý rodinný byt účastníkov konania, čiastku 30.000,- Sk dali odporkyni jej rodičia na bránu a rôzne veci pri dokončovaní a ďalšie finančné prostriedky vo zvyšnej časti 60.000,- Sk si zarobili s navrhovateľom počas prerábky rodinného domu. Vykonaným dokazovaním bolo teda jednoznačne preukázané, že zmluvy o pôžičkách, ktoré uzatvoril iba navrhovateľ so svojimi rodičmi, boli fiktívne. Práce na prerábke rodinného domu boli prevažne svojpomocné, teda na týchto prácach účastníci týmto spôsobom šetrili a preto výška investícii nemusela dosiahnuť výšku stanovenú znaleckým posudkom. Veľa prác si s bývalým manželom robili sami, resp. za pomoci rodinných príslušníkov, napr. búracie práce. Elektrinu im zadarmo realizoval švagor odporkyne, A. G., vodu a kúrenie realizoval zadarmo U. B. a S. B.. Jedinú pripomienku, ktorú má odporkyňa k znaleckému posudku je, že znalec ocenil maľovanie v rodinnom dome farbou Primalex, hoci celý dom je vymaľovaný vápnom.
Navrhovateľ sa k znaleckým posudkom vyjadril podaním doručeným súdu dňa 18.4.2013, v ktorom uviedol, že finančné prostriedky investované do prízemia a prvého nadzemného podlažia boli investované firmou KOPOTEX – Anton Rybárik a nie rodičmi navrhovateľa. Súdny spor bol ukončený uznesením č.k. 24C 153/2008-136, ktorým došlo k zmieru medzi firmou KOPOTEX a účastníkmi konania o vyplatenie sumy 6.638,78 €. V znaleckom posudku č. 21/2012 Q. W. vyčíslil investície na prvé nadzemné podlažie sumou 15.540,30 €, avšak znalec nevyčíslil prístavbu o výmere 24,96 m2, ktorá sa uskutočnila v rokoch 1997 až do roku 2000, čím prvé nadzemné podlažie nadobudlo skutočnú výmeru 113,59 m2, prístavba spolu s prvým nadzemným podlažím by teda v konečnom dôsledku mala mať hodnotu 19.916,23 €. Finančné prostriedky z pôžičky od rodičov navrhovateľa sa museli čerpať aj v nebytových priestorov, kde sa muselo zainvestovať do odpadov, vodovodného potrubia, ako aj elektriny, hrubej a tenkej omietky, izolácií a podlahových náterov. Ohodnotenie niektorých položiek v znaleckom posudku sa navrhovateľovi javí ako neadekvátne vzhľadom na ceny nakupovaných materiálov, počty kusov a rozmery. Pokiaľ teda rodičia navrhovateľa požičali účastníkom peniaze na rekonštrukciu bytového priestoru vo výške 23.235,74 €, z toho sa časť peňazí preinvestovala aj do nebytového priestoru.
Právny zástupca odporkyne na pojednávaní konanom dňa 20.12.2013 navrhol, aby súd rozhodol o vyporiadaní BSM účastníkov tak, že prikáže rodinný dom č. súp. XXX na ul. D. I. B. navrhovateľovi s tým, že navrhovateľ bude povinný vyplatiť odporkyni 1 hodnoty rodinného domu a čo sa týka hnuteľných vecí navrhol, aby súd rozhodol v zmysle uzatvoreného zmieru medzi účastníkmi konania. Odporkyňa tvrdila, že byt v B. nebol predaný za 200.000,- Sk, ale za 350.000,- Sk a finančné prostriedky boli použité na dokončenie domu a zvyšná časť sa nechala na kúpu auta. Dom nebol dokončený, dorábali sa ešte stropy na prvom poschodí a realizovali sa bežné dokončovacie práce na terase. Stropy neboli dobre vyhotovené, robili sa nanovo celé sadrokartónové stropy aj s osvetlením. Na prízemí sa dorábali sadrokartónové priečky, lebo bolo potrebné oddeliť priestory slúžiace na bývanie a priestory slúžiace na podnikanie.
Navrhovateľ uviedol, že z kúpnej ceny vyplatenej kupujúcou J. N. zaplatili spoločenstvu vlastníkov bytov v Dome služieb, resp. do fondu opráv a údržby sumu asi 20.000,- Sk, jednalo sa o dlh účastníkov. Ostatné peniaze použili na kúpu motorového vozidla Fabia Combi spolu s finančnými prostriedkami poskytnutými veriteľom SLSP, a.s. na základe úverovej zmluvy 0423335865 vo výške 220.000,- Sk. Navrhovateľ potvrdil, že po vyhotovení podhľadov začala padať omietka na nábytok a preto sa rozhodli tieto podhľady riešiť sadrokartónovými stropmi a do nich osadiť aj bodové svietidlá v kuchyni, obývačke a v malej izbe na prvom poschodí. Navrhovateľ tiež potvrdil tvrdenie odporkyne, že na prízemí sa vyhotovila zo sadrokartónu stena na oddelenie priestoru šatní a toaliet.
Odporkyňa v podaní doručenom súdu dňa 27.1.2014 uviedla, že keďže v konaní 18C 180/2008 bolo rozhodnuté dňa 3.4.2009 rozsudkom, ktorým uložil súd odporcovi v rade 1/ A. B. povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 36.513,31 € (1.100.000,- Sk) spolu s úrokom z omeškania, dlh vo výške 1.100.000,- Sk teda nie je masou BSM. Keďže manželstvo odporkyne s navrhovateľom bolo v čase vydania rozsudku o úhrade 1.100.000,- Sk, ktoré mal uhradiť v plnom rozsahu navrhovateľ, právoplatne rozvedené, odporkyňa nebola uvedeným rozsudkom zaviazaná platiť. Navrhovateľ si mal teda podať na súd samostatný návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 550.000,- Sk voči odporkyni, čo však neurobil a navyše uvedený nárok vo výške 550.000,.- Sk je už premlčaný, nakoľko od vydania rozsudku OS Žilina č.k. 18C 180/2008-139 zo dňa 3.4.2009, ktorým bol navrhovateľ zaviazaný uvedenú sumu uhradiť L. B., už prešla dvojročná subjektívna, resp. trojročná objektívna premlčacia doba. Odporkyňa poukázala na rozsudok KS Nitra, č.k. 25Co 83/2012 zo dňa 30.4.2012, v ktorom súd uviedol, že momentom uzatvorenia dohody o uznaní dlhu (v tomto prípade rozsudok č.k. 18C 180/2008-139 zo dňa 3.4.2009) sa do právneho vzťahu s dodávateľom (v tomto prípade s L. B.), resp. jeho právnym nástupcom, dostala iba žalobkyňa (v tomto prípade navrhovateľ), keďže úkony, ktoré urobila po rozvode manželstva, už nemohli zaväzovať žalovaného (v tomto prípade odporkyňu). Žalobkyňa v tomto konaní síce uplatnila nároky, ktoré vznikli počas trvania manželstva so žalovaným, avšak právnym základom je dohoda o uznaní dlhu (v tomto prípade rozsudok, ktorý zaväzuje navrhovateľa v tomto konaní). Keďže dohodu uzatvorila sama, uzatvorila ju vo vlastnom mene po rozvode manželstva účastníkov konania a právny nárok vyplývajúci z tejto dohody posúdil súd prvého stupňa ako plnenie, ktoré žalobkyňa uskutočnila namiesto žalovaného. Momentom vydania uznesenia o zastavení konania voči odporkyni v konaní č.k. 18C/180/2008 a rozsudkom, ktorým bol zaviazaný na úhradu predmetnej sumy v konaní 18C/180/2008 A. B., sa do právneho vzťahu s L. B. dostal iba navrhovateľ, keďže konanie o zaplatenie sumy 1.100.000,- Sk, ktoré bolo vedené až po rozvode manželstva, odporkyňu už nemohlo zaväzovať. Suma 1.100.000,- Sk nemôže byť predmetom tohto konania, ako ani iného súdneho konania, nakoľko o tomto nároku už bolo právoplatne rozhodnuté (res iudicata).
Navrhovateľ sa v konaní vyjadril podaním doručeným súdu dňa 3.2.2014, v ktorom uviedol svoj záverečný návrh, a síce navrhol, aby súd pripustil zmenu návrhu, podľa ktorej by súd o vyporiadaní hnuteľných vecí z BSM účastníkov rozhodol v zmysle zmieru uzatvoreného medzi účastníkmi dňa 22.2.2012, podľa ktorého hodnota hnuteľných vecí spolu vo výške 2.671,40 € bola medzi účastníkmi nesporná. Taktiež hodnota nehnuteľností nachádzajúcich v BSM je medzi účastníkmi nesporná, predstavuje v zmysle znaleckého posudku Q. K. W. č. 22/2012 sumu 89.300,- €. Spolu majetok nadobudnutý za trvania manželstva ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva č.k. 27C 247/2006 zo dňa 26.9.2007 (nadobudol právoplatnosť dňa 29.7.2007) predstavuje 91.971,14 €, polovica tak predstavuje 45.985,57 €. Matka navrhovateľa darovala navrhovateľovi finančné prostriedky na peňažný vklad
sporenia do ŠFRB vo výške 60.000,- Sk/1.991,63 €, kuchynskú linku za 60.000,- Sk / 1.991,63 €, navrhovateľ ďalej v tomto podaní v spojitosti s opravenými údajmi na pojednávaní konanom dňa 7.2.2014 uviedol, že zvyšok neuhradenej podpory poskytnutej zo ŠFRB predstavuje 644,29 €, neuhradená pôžička, na ktorú bol zaviazaný navrhovateľ rozsudkom č.k. 18C 180/2008-129 zo dňa 27.4.2010 predstavuje 36.513,31 € spolu s úrokom z omeškania 9,5% ročne zo sumy 13.277,57 € od 16.11.2006 k 7.2.2014 vo výške 9.116,- €, od 8.2.2014 až do zaplatenia, spolu s úrokom z omeškania 8,5 % ročne zo sumy 23.236,- € od 23.1.2008 k 7.2.2014 vo výške 11.932,- €, od 8.2.2014 až do zaplatenia (pričom činia úroky z omeškania spolu 21.048,28 € + trovy konania 4.568,31 €, spolu 62.130,16 €). Spolu dlhy za trvania manželstva tak predstavujú 62.645,59 € (tento údaj opravila právna zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní), z čoho polovica predstavuje 31.322,80 €. Keďže odporkyňa zaplatila za navrhovateľa navyše úver zo ŠFRB, a to zaplatila o 289,99 € navyše, na odporkyňu pripadajú dlhy vo výške 31.032,81 €.
Na pojednávaní bola uznesením pripustená zmena návrhu na začatie konania, podľa ktorej sa hnuteľné veci majú vyporiadať v zmysle uzatvoreného zmieru a dom č. súp. XXX H. C. D. I. B. a pozemok parc. č. C KN XXX o výmere 121 m2 má sa prikázať do vlastníctva navrhovateľa. Ďalej navrhovateľ má v celosti prebrať dlh priznaný rozsudkom č.k. 18C 180/2008-139 s prísl., a to neuhradenú pôžičku vo výške 36.513,31 € s prísl., teda úrokmi z omeškania a trovami konania, spolu vo výške 62.130,16 € a poslednú splátku uhradenú do ŠFRB, spolu vo výške 64,43 €. Zároveň navrhovateľ má byť zaviazaný zaplatiť odporkyni sumu 12.125,24 € na vyrovnanie majetkovej hodnoty, ktorú pri vyporiadaní obdržal vo väčšom rozsahu.
Podľa § 148 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka (ďalej v texte aj OZ) zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.
Podľa § 149 ods. 1 a ods. 3 OZ ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.
Podľa § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok a je povinný nahradiť, čo sa mu zo spoločného majetku vynaložilo na jeho osobný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosti o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.
Pretože účastníci vyporiadanie zaniknutého BSM nevykonali dohodou (§ 149 ods. 1, 3 OZ), boli splnené podmienky, aby na návrh navrhovateľa podaný na súde pred uplynutím lehoty troch rokov od zániku BSM (§ 149 ods.4 OZ) vykonal vyporiadanie BSM súd podľa zákonných hľadísk uvedených v citovanom ustanovení § 150 OZ. Účastníci mohli majetok nadobúdať do BSM v čase od uzatvorenia manželstva dňa 21.1.1992 do 29.7.2007, kedy rozvodom manželstva došlo k zániku BSM.
Všeobecná hodnota nehnuteľností – rodinného domu č. súp. XXX H. C. D. I. B. postaveného na pozemku parc. č. C KN XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 121 m2 v kat. úz. B., zapísaného na LV č. XXXX na Správe katastra Žilina bola ustálená znaleckým posudkom Q. K. W. vo výške 89.300,- €, voči ktorému účastníci nemali námietky. Súd pri hodnotení hľadísk pre rozhodnutie, ktorému z účastníkov prikázať do výlučného vlastníctva tieto nehnuteľnosti, vychádzal zo zhodného návrhu účastníkov konania a rodinný dom spolu s pozemkom, na ktorom je rodinný dom postavený, prikázal do vlastníctva navrhovateľa.
V konaní nebola sporná ani hodnota hnuteľných vecí, ktoré účastníci urobili masou BSM a v takomto rozsahu týchto vecí súd aj rozhodoval o ich vyporiadaní. Hodnota vecí predstavovala spolu sumu 2.671,40 €, pričom veci v hodnote 1.900 € boli prikázané navrhovateľovi a veci v hodnote 771,40 € odporkyni. Pokiaľ účastníci zahrnuli do zmieru aj dve kancelárske stoličky v detskej izbe bez uvedenia ich hodnoty s tým, že nepatria do masy BSM, avšak ostávajú navrhovateľke, súd pri vyporiadaní BSM tieto veci ako
nepatriace do BSM do výroku rozsudku neuviedol. V zmysle ustálenej judikatúry, nakoľko sa jedná o veci nižšej hodnoty a slúžiace osobným potrebám maloletých detí, patria tieto veci výlučne maloletým deťom.
Za trvania manželstva vznikli dlhy, účastníkom bol poskytnutý úver z PSS a.s. vo výške 200.000,- Sk, a podpora vo forme úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania vo výške 201.000 Sk, ktoré účastníci splatili zo svojich príjmov. Na splácanie úveru z PSS a.s. však prispela aj matka navrhovateľa M. B. sumou 1.259,63 €. Tieto finančné prostriedky darovala M. B. výlučne svojmu synovi – navrhovateľovi. Pokiaľ navrhovateľ tvrdil, že na stavebné sporenie dávali navrhovateľovi peniaze jeho rodičia, a to pravidelne ročne vo výške 15.000,- Sk a nasporili tak 154.318,- Sk, resp. 138.808,- Sk/4.607,58 €, súd toto tvrdenie navrhovateľa nemal preukázané. Z listinných dôkazov - potvrdení o vklade na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX dňa 24.2.1994 sumy 7.500,- Sk a dňa 11.9.2003 sumy 15.000,- Sk (č.l. 33) nevyplynulo, ktorou osobou boli tieto finančné prostriedky na účet stavebného sporenia vložené. Odporkyňa potvrdila, že matka navrhovateľa skutočne určitú dobu splácala za účastníkov konania tento úver, ale v akej výške ňou bol splatený, je povinný preukázať navrhovateľ. Súd navrhovateľom tvrdenú sumu z predložených listinných dôkazov preukázanú nemal, mal preukázanú len sumu 1.259,63 €, ktorá bola prevedená z účtov matky navrhovateľa č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX a XXXXXXXX/XXXX (výpisy z účtu č.l. 204, 205, 206, 210), preto len táto suma bola pri vyporiadaní BSM účastníkov zohľadnená.
Ku dňu zániku BSM predstavoval zostatok nesplateného úveru ŠFRB sumu 644,29 € (19.410 Sk), ktorú skutočnosť mal súd preukázanú z listu Štátneho fondu rozvoja bývania zo dňa 23.4.2008. Zostatok 19.410,- Sk po zániku BSM splatila odporkyňa sumou 464,42 € a navrhovateľ sumou 179,69 € (súčet týchto súm predstavuje 644,11 €, rozdiel vznikol pri prepočte Sk na euro) dňa 5.8.2008, čo vyplýva z výpisu z účtu zo dňa 10.5.2008 (č.l. 98). Odporkyňa tak uhradila navyše za navrhovateľa sumu 142,37 €, (179,69 + 464,42 = 644,11 : 2 = 322,05. 464,42 - 322,05 = 142,37 €). Pokiaľ odporkyňa tvrdila, že uhradila vyššiu sumu, a síce 17.938,- Sk/595,43 €, súd túto skutočnosť z predložených dôkazov preukázanú nemal. Navrhovateľ uznal, že odporkyňa uhradila za neho na nesplatenej časti podpory zo ŠFRB sumu 142,27 €.
Z faktúry č. 03/2000 vystavenej T. M. - J. zo dňa 2.3.2000, splatnej dňa 16.3.2000 na sumu 68.880,- Sk/2.286,40 € a z príjmového pokladničného dokladu mal súd preukázané, že matka navrhovateľa M. B. zaobstarala do rodinného domu č.s. 652 pre potreby účastníkov konania kuchynskú linku, ktorú aj zaplatila, túto však darovala len navrhovateľovi. Navrhovateľ si titulom tohto daru uplatnil v rámci vyporiadania BSM v záverečnom návrhu náhradu sumy 1.991,63 € (60.000,- Sk).
Základnou spornou otázkou medzi účastníkmi bola pôžička peňazí v celkovej výške 1.100.000 Sk, ktorú sumu mal požičať navrhovateľovi, resp. podľa tvrdenia navrhovateľa obom účastníkom, L. B. - otec navrhovateľa, a to dňa 15.11.1996 vo výške 400.000 Sk na zakúpenie rodinného domu č.s. XXX a dňa 20.3.1998 vo výške 700.000 Sk na rekonštrukciu domu č.s. XXX.
Pohľadávky a dlhy manželov, ktoré sú spojené s ich BSM a vznikli za jeho trvania podľa § 143 OZ nepatria do BSM, takže sa na ne nevzťahujú ust. § 149 a 150 OZ. Súd pri vyporiadaní týchto osobitne neupravených vzťahov vychádzal podľa § 853 OZ z ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú vzťahy svojím obsahom a účelom im najbližšie, teda vychádzal z ust. § 149 a 150 OZ a vykonal aj vyporiadanie dlhov manželov, ktoré vznikli za trvania ich bezpodielového spoluvlastníctva a v súvislosti s ich hospodárskym a spotrebným spoločenstvom. Vyporiadanie týchto spoločných práv a povinností sa však týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania o vyporiadania BSM (R 42/1972). Ak za trvania manželstva vznikol dlh, z ktorého bol zaviazaný len jeden z manželov, ktorý napr. vo vlastnom mene uzavrel zmluvu o pôžičke a ak takto získané peniaze boli použité na kúpu určitej veci, t.j. bola za ne získaná určitá majetková hodnota, aj táto hodnota za splnenia ostatných podmienok uvedených v § 143 OZ a bez ohľadu na to, či bola zmluva o pôžičke platne uzavretá, patrí do BSM. Na záväzok manžela, ktorý takto získal peniaze, ktoré je povinný vrátiť (či už ako plnenie zo zmluvy o pôžičke, alebo ako neoprávnený majetkový prospech v prípade, ak zmluva o pôžičke nebola platne uzavretá), a ktorý ich vynaložil v skutočnosti na spoločný majetok zo svojho, sa prihliadne pri vyporiadaní BSM (R 57/1970).
Odporkyňa tvrdila, že účastníci financovali rekonštrukciu domu z pôžičiek poskytnutých zo stavebného sporenia v K. G. G. a z úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania, teda nie z pôžičiek, ktoré mal účastníkom poskytnúť otec navrhovateľa. Navrhla, aby súd prejudiciálne skúmal platnosť uzatvorených zmlúv o pôžičke, na tomto svojom návrhu však ďalej v konaní netrvala, taktiež navrhovateľ sa k tomuto návrhu nevyjadril. Súd dospel k záveru, že nebol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti týchto zmlúv, skúmanie relatívnej neplatnosti v tomto konaní by vzhľadom na ustálenú judikatúru nemalo žiaden význam, pretože i keby bola zistená relatívna neplatnosť zmlúv, v prípade, že zmluvy by boli neplatné, ale bolo by preukázané, že sumy uvedené v zmluvách o pôžičkách boli skutočne navrhovateľovi reálne zo strany veriteľa odovzdané a bolo by v konaní ďalej preukázané, že z týchto finančných zdrojov navrhovateľ vynaložil tieto sumy alebo ich časť na realizáciu rekonštrukcie rodinného domu, následne by mal navrhovateľ právo od odporkyne požadovať, čo zo svojho vynaložil na vec (rodinný dom), ktorá je v BSM. V konaní však vzhľadom na rozporné tvrdenia rodičov navrhovateľa vypočutých v konaní ako svedkov, a tiež tvrdení navrhovateľa, nemal súd preukázané, že zmluvy o pôžičke boli skutočne uzatvorené v čase, ktorý je uvedený na týchto zmluvách, teda 15.11.1996 a 20.3.1998. Pokiaľ aj zmluvy boli uzatvorené, podľa vyjadrenia svedkyne M. B. v roku 2006 a 2007 (s tým, že boli antidatované), a navrhovateľ skutočne reálne prevzal v rokoch 2006 a 2007 od L. B. sumy 400.000 Sk a 700.000 Sk, súd nemal preukázané, že by tieto sumy boli použité na rekonštrukciu rodinného domu, pretože od roku 2000 už bola rekonštrukcia domu ukončená (okrem niektorých prác vykonaných v roku 2005) a účastníci v dome od roku 2000 bývali. Súd poukazuje na vyjadrenie svedkyne, že pokiaľ svedkyňa uviedla, že prvú zmluvu na sumu 400.000,- Sk podpísali v roku 2006 alebo 2007, pričom obidve zmluvy boli uzatvorené „v tom čase“, z čoho vyplýva, že obidve zmluvy boli uzatvorené v približne rovnakom čase, z dátumov na zmluvách predložených navrhovateľom je však zrejmé, že prvá zmluva bola uzavretá v roku 1996 a druhá až v roku 1998, teda zmluvy nemali byť uzatvorené „v tom istom čase“, ako tvrdila svedkyňa.
Pokiaľ svedkyňa M. B. súdu písomne oznámila, že pri svojom výsluchu na pojednávaní sa v dôsledku svojich zdravotných ťažkostí spôsobených diabetom pomýlila pri uvedení roku, kedy boli uzatvorené zmluvy o pôžičke a namiesto roku 1996 a 1998 uviedla roky 2006, 2007 a pokiaľ navrhovateľ uvádzal, že zdravotný stav svedkyne spôsobený ochorením diabetes mal vplyv na jej výpoveď, keďže pojednávanie dlho trvalo a svedkyňa bola nesústredená, a pri uvedení týchto rokov sa pomýlila, súd uvádza, že z výpovede svedkyne nebolo možné v žiadnom prípade nadobudnúť dojem, že svedkyňa je nekoncentrovaná, pretože vypovedala detailne a spontánne ohľadom skutočností týkajúcich rekonštrukcie domu, taktiež ohľadom všetkých ďalších skutočností. Zo zápisnice o pojednávaní tiež nevyplýva, že by svedkyňa z dôvodu jej momentálneho zlého zdravotného stavu žiadala o možnosť vypovedať posediačky a tiež nevyplýva, že by súd svedkyňu vyzval, aby posediačky vypovedala, keďže bežne, pokiaľ sa súdu javí, že svedkovi spôsobuje výsluch zdravotné problémy, za účelom predchádzania prípadných zdravotných komplikácií súd svedka sám vyzve, aby pri výpovedi sedel. Nie je preto možné konštatovať, že sa svedkyňa pomýlila pri uvedení roku, kedy boli zmluvy o pôžičke uzatvorené a dospel k záveru, že svedkyňa na pojednávaní vypovedala pravdu o čase uzatvorenia zmlúv.
V konaní však ani nebolo preukázané, že by bolo potrebné vynaložiť finančné prostriedky z tvrdených pôžičiek na rekonštrukciu domu, keďže účastníci mali dostatok finančných prostriedkov, jednak z úverov z PSS a.s. a ŠFRB, ďalej zo získanej kúpnej ceny z predaja bytu, z vlastných úspor, pretože účastníci boli aj zárobkovo činní. V konaní tiež bolo preukázané, že stavebné práce boli rekonštrukcii rodinného domu boli z prevažnej miery zabezpečované svojpomocou, teda na týchto prácach účastníci šetrili a preto na rekonštrukciu domu nebolo potrebné vynaložiť také investície, aké sú vyčíslené znaleckým posudkom 23.234,33 €. S poukazom na tieto preukázané skutočnosti súd dospel k záveru, že účastníci realizovali rekonštrukciu prvého poschodia a podkrovia z vlastných finančných zdrojov bez toho, aby ju bolo potrebné financovať z požičaných peňazí od otca navrhovateľa. Zároveň mal súd preukázané, že manželom finančne vypomáhali rodičia odporkyne pri zabezpečovaní potrieb spoločnej domácnosti, ktorú skutočnosť potvrdil aj navrhovateľ.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že ako účastníci, tak i rodičia navrhovateľa, vykonávali rekonštrukciu rodinného domu koordinovane, spoločne a rekonštrukciu spoločne financovali. Pri realizácii rekonštrukcie nerozlišovali, aké finančné prostriedky sa používajú na rekonštrukciu „podnikateľských“ a aké na rekonštrukciu „nepodnikateľských“ priestorov, ale finančné prostriedky sa spotrebovávali podľa toho, ako boli tieto k dispozícii a ktoré práce bolo aktuálne potrebné realizovať, čo
vyplynulo z vyjadrenia navrhovateľa, ktorý uviedol, že z pôžičky 700.000 Sk boli finančné prostriedky využité aj na rekonštrukciu prízemia a z vyjadrenia svedkyne M. B. vyplynulo, že okná na podnikateľskom priestore boli hradené zo stavebného úveru poskytnutého navrhovateľovi a odporkyni. Z uvedeného je zrejmé, že v prípade vykonávania prác jedného druhu na rekonštruovanom objekte (napr. výmena okien) sa použili spoločné prostriedky navrhovateľa a odporkyne a následne sa použili pri ďalších prácach prostriedky rodičov navrhovateľa. Špecifikácia týchto súm však v konaní nebola uvedená a vzhľadom na dôkaznú núdzu ani preukázaná. Je však zrejmé, že sumu 23.234,33 € (699.957,43 €), ktorú bolo potrebné vynaložiť na rekonštrukciu prvého poschodia a podkrovia, preukázanú zo znaleckého posudku Q. K. W. č. 21/2012, mali účastníci k dispozícii z poskytnutých úverov z PSS a.s. a ŠFRB, zo získanej kúpnej ceny z predaja bytu, z vlastných úspor, ktoré finančné prostriedky postačovali vzhľadom na výkon väčšiny stavebných prác svojpomocou.
Tvrdenie svedkyne M. B., že rodičia navrhovateľa mali v úmysle rodinný dom odkúpiť do svojho vlastníctva, lebo v ňom chceli podnikať, avšak tak neurobili, lebo navrhovateľ a odporkyňa trvali na tom, že vlastníkmi rodinného domu chcú byť oni, pretože by potom nedostali pôžičku z fondu rozvoja bývania, je v priamom rozpore s tvrdením navrhovateľa, že za účelom vykonania rekonštrukcie rodinného domu požičal otec navrhovateľa navrhovateľovi sumu 700.000 Sk. Pokiaľ by to bola pravda, a L. B. a navrhovateľ (príp. s odporkyňou) by mali skutočne v úmysle takýmto spôsobom rekonštrukciu rodinného domu financovať, finančné prostriedky poskytnuté na základe úveru zo ŠFRB vo výške 201.000 Sk by boli nadbytočné a zanedbateľné v porovnaní so sumou navrhovateľom tvrdenej poskytnutej pôžičky 700.000 Sk a rodičia navrhovateľa by nemali žiaden dôvod pristúpiť k takému riešeniu, aby rodinný dom, na obstaraní a zrekonštruovaní ktorého by sa potom, podľa tvrdenia navrhovateľa, mali účastníci konania podieľať v minimálnej miere, by mali nadobudnúť do vlastníctva práve účastníci konania a nie rodičia navrhovateľa.
Súd nemal ani preukázané, že rodičia navrhovateľa by mali v rokoch, v ktorých mala byť podľa tvrdenia navrhovateľa a svedka L. B. uzatvorená zmluva o pôžičke, teda v roku 1996 a 1998, disponovať finančnými prostriedkami v takej výške, aby mohli požičať tvrdené finančné prostriedky navrhovateľovi. Takáto skutočnosť nevyplýva ani z dôkazov predložených navrhovateľom, teda z výpisov z účtov rodičov navrhovateľa L. B. a M. B., vedených v peňažných ústavoch SLSP, a.s., Poštovej banke, a.s., ČSOB, a.s. a i., takáto skutočnosť nevyplýva ani zo správy Daňového úradu Žilina II, z ktorej súd nemal preukázané, že otec navrhovateľa L. B. dosahoval taký zisk zo svojej podnikateľskej činnosti, že mal k dispozícii voľný kapitál v celkovej výške 1.100.000 Sk. Aj tvrdenie svedkyne, že v roku 2000 si museli s manželom zobrať pôžičku 300.000,- Sk potvrdzuje, že rodičia navrhovateľa nedisponovali takými finančnými zdrojmi, aby mohli poskytnúť navrhovateľovi pôžičky vo výške 700.000,- Sk a 400.000,- Sk, keď boli odkázaní na finančné prostriedky z úveru vo výške 300.000 Sk. V konaní tiež bolo preukázané z výpovedí odporkyne a svedkyne U. G. (navrhovateľ tieto tvrdenia nerozporoval), že rodičia navrhovateľa vykonávali v období, kedy bola realizovaná rekonštrukcia domu č.s. XXX, aj prestavbu svojho rodinného domu v B. v značnom rozsahu, na čo museli tiež vynaložiť ďalšie finančné prostriedky (v nezistenej výške), ktorými však preukázateľne nedisponovali.
Z listinných dôkazov predložených svedkom – otcom navrhovateľa L. B. (č.l. 329 – 340) súd nemal preukázané tvrdenia navrhovateľa a svedkov, že rodičia navrhovateľa mali k dispozícii sumy 400.000,- Sk a 700.000,- Sk a tieto poskytli navrhovateľovi titulom pôžičky. Z týchto dôkazov vyplynulo, že dňa 28.6.1996 (č.l. 329) vyrovnal L. B. vložením sumy 112.299,60 Sk na účet č. XX-XXXXXXXX/XXXX len debet a dostal sa do plusového zostatku na účte vo výške 500,- Sk. Pokiaľ svedok predložil listinné dôkazy, z ktorých súd zistil, že dňa 11.4.1999 M. B. vybrala v PB, a.s. sumu 25.000,- Sk, že v bližšie neurčený deň bola M. B. vyplatená Prvou doplnkovou dôchodkovou Bratislava dávka 51.732,- Sk, že v roku 1998 bola zo Slovenskej sporiteľne vyplatená L. B. suma 23.037,60 Sk, že dňa 17.3.1998 vybral L. B. sumu 115.213,80 Sk a dňa 17.5.1999 sumu 80.000,- Sk vo VÚB, a.s., dňa 31.5.1998 vybrala M. B. sumu 120.000,- Sk a dňa 31.8.1999 sumu 74.712,70 Sk vo VÚB, a.s., dňa 12.10.1999 vybrala z PB a.s. sumu 61.452,40 Sk, dňa 28.11.1996 vybral L. B. v E., L. sumu 110.000,- Sk, súd nemal preukázané, že tieto sumy boli reálne odovzdané navrhovateľovi titulom zmlúv o pôžičke uzatvorených dňa 15.11.1996 a 20.3.1998. Pritom súčet všetkých súm uvedených v listinných dôkazov predložených navrhovateľom, resp. svedkom L. B., je suma 610.416,50 Sk (25.000 + 23.037,60 + 115.213,80 + 80.000 + 120.000 + 74.712,70 + 61.452,40 + 110.000), (z toho sumu 110.000,- Sk vybral L. B. v ČSOB, a.s. už dňa 28.11.1996), čo
nepredstavuje tvrdených 1.100.000 Sk, preto nebolo preukázané, že svedkovia mali dostatok finančných prostriedkov na to, aby poskytli navrhovateľovi pôžičky vo výške 400.000,- Sk a 700.000,- Sk aj s poukazom na tú skutočnosť, že v roku 2000 boli svedkovia, podľa vyjadrenia ich samotných nútení požiadať o úver vo výške 300.000,- Sk. Pokiaľ svedok súdu predložil potvrdenie Tatra banky, a.s. o nákupe valút 2.000,- DM za sumu 39.760,- Sk, súdu nie je známe, na preukázanie akej skutočnosti bol tento listinný dôkaz predložený. Taktiež výpis z účtu majiteľa cenných papierov M. B. je pre toto konanie irelevantný, ako i poštový poukaz (č.l. 330 spisu), z ktorého nevyplýva dátum, kedy bola M. B. vyplatená Prvou doplnkovou dôchodkovou Bratislava dávka 51.732,- Sk,
Navrhovateľ tvrdil, že odporkyňa bola pri podpísaní obidvoch zmlúv o pôžičke, aj pri vydávaní peňazí, čo odporkyňa poprela. Navrhovateľ si svojimi tvrdeniami a spôsobe vyplatenia pôžičky 700.000 Sk odporoval, keď najprv na pojednávaní konanom dňa 29.4.2011 tvrdil, že pôžička 700.000 Sk mu bola na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej dňa 20.3.1998 poskytnutá v sume 150.000,- Sk dňa 23.3.1998, v sume 200.000,- Sk dňa 20.4.1998, v sume 200.000,- Sk dňa 20.3.1999 a v sume 150.000,- Sk dňa 18.10.1999, avšak následne na pojednávaní dňa 31.10.2011 už tvrdil, že sumu 200.000,- Sk dostal 20.4.1998, sumu 200.000,- Sk dňa 4.6.1999 a 18.10.1999 sumu 150.000,- Sk.
Navrhovateľ na podporu svojich tvrdení o poskytnutí pôžičky 400.000 Sk, ktoré mali byť použité na zakúpenie nehnuteľností v katastrálnom území B. domu č. súp. XXX postaveného na KN parc. č. XXX, zastavaná plocha a pozemku pod domom parc. č. XXX – zastavaná plocha o výmere 121 m2, poukazoval na zmluvu uzatvorenú dňa 15.1.1997 (č.l. 38) medzi L. O., A. N. a I. P. ako predávajúcimi a A. B. a F. B. ako kupujúcimi, ktorej vklad bol povolený dňa 14.2.1997 Správou katastra Žilina pod č. V/97-2, v ktorej bola kúpna cena dohodnutá vo výške 200.100,- Sk a najmä na ďalšiu zmluvu uzatvorenú dňa 26.9.1996 (č.l. 317), na ktorej sú ako predávajúci uvedení L. O., I. P. a A. N. a ako kupujúci L. B. a M. B., podľa ktorej „manželia B. odovzdali zálohu na kúpu rodinného domu č. XXX, C. D., B., dňa 26.9.1996 vo výške 200.000,- G. L. O. – 80.000,- Sk, I. P. – 60.000,- Sk a A. N. – 60.000,- Sk a doplatok kúpnej ceny vo výške 200.000,- Sk bude odovzdaný pri uzavretí kúpno-predajnej zmluvy“. Odporkyňa poprela, že dom bol zakúpený za 400.000 Sk, tvrdila, že dom zakúpili účastníci z finančných prostriedkov našetrených za 5 rokov a zo svadobných darov, a to za kúpnu cenu 200.000,- Sk, nie 400.000 Sk. Podľa bodu IV. zmluvy uzatvorenej dňa 15.1.1997 predstavuje hodnota prevádzaných nehnuteľností podľa znaleckého posudku Ing. Milana Trantariča, sumu 201.845,- Sk, preto je tvrdenie o vynaložení kúpnej ceny 400.000 Sk nepreukázané.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rodinní príslušníci sa na pomoci účastníkom konania podieľali v približne rovnakej miere. Na stavebných prácach súvisiacich s rekonštrukciou rodinného domu pomáhala ako rodina navrhovateľa, tak i rodina odporkyne, pričom rodina navrhovateľa bola na stavbe častejšie, a to z pochopiteľných dôvodov, v dokončenej stavbe si totiž mali realizovať svoj podnikateľský zámer – prevádzkovanie výrobne lahôdok a reštaurácie. Na druhej strane rodina odporkyne pomáhala manželom pri starostlivosti o maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov, ktorá starostlivosť zahŕňala ako finančnú pomoc pri zakupovaní potrebných vecí maloletým deťom, tak i samotnú starostlivosť o maloleté deti, vrátane opatrovania detí v ich chorobách. Túto pomoc je potrebné chápať ako významnú pomoc, odporkyňa tak mohla začať pomáhať rodičom navrhovateľa v prevádzke lahôdok a tiež tak prispela svojím príjmom do rodinného rozpočtu. Keby boli manželia nútení zabezpečiť túto starostlivosť prostredníctvom opatrovateliek, museli by na ich odmenu tiež vynaložiť finančné prostriedky, čo je potrebné takisto zohľadniť pri posudzovaní miery pomoci rodičov obidvoch účastníkov, už nehovoriac o tom, že práve rodičia, resp. starí rodičia sú schopní a ochotní poskytnúť deťom najkvalitnejšiu opateru. Z uvedeného vyplýva, že nie je možné dospieť k záveru, že rodina niektorého účastníka sa zaslúžila svojou pomocou manželom väčšou mierou na nadobudnutí majetku účastníkov do BSM, ako rodina druhého účastníka.
Pokiaľ svedkyňa – matka odporkyne U. G. tvrdila, že rodičia odporkyne pomáhali odporkyni pri rekonštrukcii domu, a to najmä pri dokončovacích prácach, zaplatili vchodovú bránu, striekanie a lakovanie dverí, zakupovanie lustrov, kľučiek, súd nemal preukázané listinným dôkazom sumu, ktorú mali rodičia odporkyne vynaložiť na zabezpečenie týchto vecí tak, ako mal preukázané navrhovateľom zakúpenie veci – kuchynskej linky matkou navrhovateľa podľa faktúry č. 03/2000 vyhotovenej T. M. – DREVOVÝROBA dňa 2.3.2000. Navrhovateľ však v zásade nevylúčil, že by sa rodičia odporkyne vôbec nepodieľali na pomoci účastníkom pri rekonštrukcii domu, len poprel, že by rodičia odporkyne
financovali vyhotovenie vstupnej brány a uvádzal iné podrobné tvrdenia súvisiace s vyhotovením brány (drevo nakúpené v Novej Bani, vysušené, brána vyhotovená majstrom z Čiernej). Preto súd nemohol zohľadniť pri vyporiadaní BSM hodnotu týchto prípadných darov.
Pokiaľ sa L. B. domáhal v konaní 24C 153/2008 voči odporcovi v rade 1/ A. B. a odporkyni v rade 2/ F. B. zaplatenia sumy 588.000,- Sk z dôvodu, že tieto finančné prostriedky vložil do rekonštrukcie rodinného domu, a následne došlo v konaní k uzatvoreniu zmieru medzi účastníkmi konania, na základe ktorého zmieru sa každý z odporcov zaviazal zaplatiť L. B. sumu 100.000,- Sk, pričom v konaní bolo preukázané, že odporkyňa túto sumu L. B. uhradila (odporkyňa uvedené tvrdila a navrhovateľ to nenamietal), súd sa touto skutočnosťou pri vyporiadaní BSM ďalej nezaoberal, pretože tieto investície boli zabudované do nehnuteľnosti – rodinného domu a boli zohľadnené pri ocenení nehnuteľností znalcom Q. K. W..
Pokiaľ svedok L. B. tvrdil, že s manželkou dal navrhovateľovi sumu 33.844,- Sk, na zakúpenie bytu v B., súd mal v konaní zo zhodných tvrdení účastníkov preukázané, odporkyňa to sama potvrdila, že účastníkom rodičia navrhovateľa skutočne sumu 32.000 Sk požičali, avšak ďalej uviedla, že túto pôžičku manželia rodičom navrhovateľa následne postupne vrátili. Iné v konaní preukázané nebolo a nakoniec ani navrhovateľ sa vo svojom záverečnom návrhu nedomáhal, aby bola táto skutočnosť osobitne zohľadnená.
Súd mal v konaní preukázané, že dôvodom rozvratu manželstva bola nevera navrhovateľa, pričom navrhovateľ opustil spoločnú domácnosť účastníkov v roku 2006, (zatiaľ sa odporkyňa starala o dve maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov, bývala v dome č.s. XXX) založil si vlastnú domácnosť, žil v prenajatom byte, ktorý si zariadil bytovým zariadením a spotrebičmi z finančných prostriedkov z úverov poskytnutých navrhovateľovi a navrhovateľom splatených z príjmu navrhovateľa za trvania manželstva. Navrhovateľ za trvania manželstva uzatvoril viaceré úverové zmluvy, o ktorých nemala odporkyňa vedomosť, pričom navrhovateľ si z poskytnutých úverov zakúpil hnuteľné veci na zariadenie vlastnej domácnosti po odchode zo spoločnej domácnosti s odporkyňou, tieto hnuteľné veci teda boli zaobstarané z prostriedkov BSM a mali by byť preto v rámci BSM vysporiadané. Vzhľadom na to, že účastníci uzatvorili o vyporiadaní BSM v časti hnuteľných vecí patriacich do BSM zmier, súd ďalej túto otázku neskúmal a vyporiadal BSM v takom rozsahu, v akom ho účastníci urobili predmetom konania. I keď navrhovateľ sa spočiatku domáhal, aby bol pri vysporiadaní BSM zohľadnený dar, ktorý mal dostať od svojho otca, a síce kotol na kúrenie, v záverečnom návrhu sa tohto viac nedomáhal a preto súd na hodnotu tohto daru neprihliadal.
Aplikujúc na zistený skutkový stav vyššie uvedené základné zásady vyporiadania BSM podľa § 150 OZ súd vyporiadal BSM nasledovne:
Hodnota nehnuteľností nadobudnutých za trvania manželstva predstavuje 89.300 €, od ktorej je potrebné odpočítať prostriedky z úveru poskytnutého od PSS, a.s. vo výške 1.259,63 € darované matkou navrhovateľa, ktoré boli preinvestované účastníkmi pri rekonštrukcii domu č.s. XXX I. B. a hodnotu kuchynskej linky 1.991,63 €, ktorá bola v dome tiež zabudovaná, z čoho vyplýva, že navrhovateľ vynaložil zo svojho na spoločný majetok sumu 3251,26 € (1.259,63 + 1.991,63), ktorú sumu je potrebné odpočítať od všeobecnej ceny nehnuteľností zistených znaleckým posudkom Q. K. W. č. 22/2012 vo výške 89.300 € a túto sumu vydeliť dvomi, nakoľko súd vychádzal zo zásady, že podiely oboch účastníkov v BSM sú rovnaké (89.300 € - 3251,26 € = 86.048,74 : 2 = 43.024,37). Sumu 43.024,37 € je povinný navrhovateľ odporkyni zaplatiť titulom vyporiadacieho podielu za nehnuteľné veci.
Hodnota hnuteľných vecí, ktoré účastníci urobili masou BSM a v takomto rozsahu súd aj rozhodoval o ich vyporiadaní, predstavovala spolu sumu 2.671,40 €, pričom veci v hodnote 1.900 € boli prikázané navrhovateľovi a veci v hodnote 771,40 € odporkyni. Odporkyňa tak nadobudla hnuteľné veci v hodnote nižšej o 564,30 €, ako navrhovateľ (1.900 + 771,40 = 2671,40 : 2 = 1335,70 – 771,40 = 564,30 €). Túto sumu je povinný navrhovateľ odporkyni zaplatiť titulom vyporiadacieho podielu za hnuteľné veci.
Odporkyňa preukázateľne uhradila za navrhovateľa na nesplatenej časti podpory zo ŠFRB sumu 142,27 €, ktorú sumu je navrhovateľ povinný odporkyni uhradiť.
Vyporiadací podiel, ktorý je navrhovateľ povinný odporkyni uhradiť, tak predstavuje sumu 43.731,04 € (43.024,37 € + 564,30 € + 142,27 €).
O trovách konania účastníkov a štátu súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti tohto rozsudku. podľa § 151 ods. 3 O.s.p.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde v Žiline do 15 dní odo dňa jeho doručenia účastníkom konania.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.