Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/367/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o mal. G. W. B. nar. X.XX.XXXX bývajúceho s matkou zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, pracoviskom Košice II dieťaťa rodičov N. B., rod. N. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. na T. ul. č. X zastúpenej JUDr. Slávkou Stankovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Triede SNP č. 36 a T. B. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho vo D. H., XXX W. Z., I., I XNR, X zastúpeného JUDr. Matúšom Lemešom advokátom so sídlom v Košiciach na Nerudovej ul. č. 14 v konaní o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice II z 16.7.2013 č. k. - 470 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom výroku o výživnom a vo výroku o dlžnom výživnom.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zveril maloletého do osobnej starostlivosti matky, ktorú poveril zastupovaním a správou majetku maloletého, zaviazal otca prispievať matke na výživu maloletého 200 Libier mesačne od 1.9.2011 do budúcna vždy do 15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred a v prevyšujúcej časti zamietol návrh na určenie výživného. Dlžné výživné 3.725 Libier za obdobie od 1.9.2011 do 30.6.2013 zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a upravil styk otca s maloletým každý párny rok počas Veľkonočných sviatkov od stredy pred Zeleným štvrtkom od 16.00 hod. do utorka po Veľkonočnom pondelku do 16.00 hod., počas jarných prázdnin každý rok od pondelka začiatku prázdnin od 9.00 hod. do nedele, ktorou jarné prázdniny končia do 16.00 hod., počas Vianoc, každý nepárny rok od 22.12. od 9.00 hod. do 6.1. nasledujúceho roka do 16.00 hod., každý rok počas 4 týždňov letných prázdnin s tým, že presný termín začiatku styku oznámi otec matke maloletého najmenej 30 dní pred začatím styku, pričom otec si prevezme a vráti maloletého pred bytom matky, kde mu ho matka riadne pripraveného včas odovzdá a prevezme. Vyslovil, že o náhrade trov štátu bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti výrokom o určení výživného a o dlhu na výživnom podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ich odvolací súd zmenil tak, že ho zaviaže prispievať na výživu maloletého 150 Eur mesačne od právoplatnosti rozsudku a v prevyšujúcej časti návrh matky zamietne, pretože nie je v jeho možnostiach a schopnostiach prispievať na jeho výživu viac. Namietal, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je možné zistiť, či súd prvého stupňa vychádzal pri určení výživného aj z jeho výdavkov, ktoré riadne preukázal v rozsahu 1.150 Libier mesačne, a či zohľadnil, že náklady na živobytie vo Veľkej Británii sú omnoho vyššie ako na Slovensku. Konajúcemu súdu vytkol, že nezohľadnil ani jeho zvýšené výdavky na styk s maloletým či už na Slovensku alebo u neho vo Veľkej Británii. Konštatoval, že súd mal pri určovaní výživného prihliadnuť na to, že si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou

polovice nájomného, ktorú matka poberá z prenájmu ich spoločného domu. Zdôraznil, že matka potvrdila existenciu ich dohody, kedy na súde uviedla, že si od otca nebude nárokovať vyššie výživné ako 120 Libier mesačne, keď si bude môcť nechať celé nájomné z ich spoločného domu. Uviedol, že matka odvtedy neurobila žiaden krok k tomu, aby ukončila túto dohodu, aj keď ju považovala za platnú k obdobiu spred 4 rokov. Poznamenal, že matka má z nájomného vyšší príjem, ako deklarovala v konaní, pretože nájomníci si energie platia sami a ona zo 600 Libier mesačne platí len hypotéku v rozsahu 108 Libier mesačne. Vyjadril presvedčenie, že neboli splnené podmienky pre určenie výživného pred právoplatnosťou rozsudku, pretože mal dôvodne za to, že si plní svoju vyživovaciu povinnosť z nájomného, ktoré matka dostáva za dom. Prezentoval názor, že mu bola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, nakoľko listiny a dôkazy, ktoré matka predložila v konaní, neboli preložené do jazyka, ktorému by rozumel. Namietal, že mu súd nezapočítal do dlhu na výživnom oblečenie, počítačové hry a iné dary, ktoré síce nevedel preukázať, avšak len preto, že je pre neho ponižujúce nechávať si bločky o ich nákupe. Pokiaľ ide o jeho splatnosť tvrdil, že nedisponuje úsporami vo výške dlhu na výživnom.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnuté výroky rozsudku, pretože sú vecne správne. Otec sa podľa jej názoru snaží len vyhýbať svojej vyživovacej povinnosti. Pokiaľ ide o dlh na výživnom, poukázala na to, že otec si mal vytvárať úspory, pretože od počiatku konania vedel, akú čiastku žiada určiť pre maloletého. Uviedla, že súd pri určení výživného prihliadol na to, že otec navštevuje maloletého, a že maloletý u neho zvykne tráviť 2-3 týždne počas leta. Namietala výšku výdavkov otca na stravovanie (250 Libier mesačne) a v tejto súvislosti uviedla, že keď s ním žila v spoločnej domácnosti, stravovali sa dvaja za 10-15 Libier týždenne. K tvrdeniam otca spochybňujúcim jej čistý príjem z prenájmu ich domu uviedla, že v priebehu konania preukázala, aké má v súvislosti s vlastníctvom domu výdavky. Konštatovala, že otec nepreukázal existenciu ich dohody, že z jeho polovice nájomného bude uspokojovať potreby maloletého. Poznamenala, že prípadné nároky otca týkajúce sa ich spoločného majetku sú vecou ich majetkovoprávneho vysporiadania a nie predmetom konania o určenie výživného.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Výroky rozsudku o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky, o tom, že ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok, o zamietnutí návrhu na určenie výživného v prevyšujúcej časti a o styku otca s maloletým neboli odvolaním napadnuté, nadobudli právoplatnosť, preto neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní ( ).

Podľa , odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa bez nariadenia pojednávania podľa v spojení s a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o určení výživného na 200 Libier mesačne. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom pre mal. deti, v súlade s vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie výroku o určení výživného a o dlhu na výživnom presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd posúdením všetkých relevantných skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania dospel k totožnému právnemu záveru, ako súd prvého stupňa, že výživné 200 Libier pre mal. G., vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané odôvodneným potrebám mal. G., ktorý je vo veku intenzívneho fyzického rastu, aj reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a zohľadňuje

jeho zvýšené výdavky súvisiace s jeho životom vo Veľkej Británii. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otcovi zostane aj po zaplatení výživného dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných zvýšených potrieb v rozsahu priemerného životného štandardu vo Veľkej Británii, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil maloletému formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Pokiaľ sa otec snažil presvedčiť odvolací súd o opaku, odvolací súd uvádza, že je povinný usmerniť si svoje výdavky tak, aby neohrozoval plnenie svojej vyživovacej povinnosti, pretože výživné má podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine prednosť pred akýmikoľvek inými výdavkami rodičov. Na závere o správnosti napadnutého rozsudku nič nemení ani zistenie, že matka má príjem z prenájmu domu vo Veľkej Británii, ktorý vlastní s otcom, pretože tento príjem je jej jediným príjmom a v prípade, ak by ho nemala, resp. mala len jeho polovicu, odôvodňovalo by to určenie výživného vo väčšom ako v určenom rozsahu, nakoľko matka by nemohla dopĺňať zdroj výživy maloletému v rozsahu potrebnom pre jeho ďalší zdravý vývoj a otcovi by sa zvýšili príjmy. Je nesporné, že výživné v rozsahu 200 Libier mesačne (čo je 242 Eur mesačne po prepočte aktuálnym kurzom Libry voči mene Euro daným kurzovým lístkom Slovenskej národnej banky), ktoré predstavuje výživné na jeden deň 8 Eur nepostačuje na uspokojovanie všetkých potrieb maloletého, medzi ktoré patria nielen potreby, ktoré matka deklarovala v priebehu konania, ale aj bývanie, strava, hygienické a čistiace prostriedky a pod.. Pokiaľ by mal otec prispievať na výživu maloletého len 150 Eur mesačne tak, ako navrhoval, podiel matky na výživnom by sa neúmerne zvýšil, pretože by musela dopĺňať zdroj výživy maloletému minimálne v rovnakom rozsahu 150 Eur mesačne, aj keď má omnoho nižší príjem (490 Libier - 594 Eur, a to bez nákladov spojených s údržbou domu) ako otec (1.326 Libier - 1.609 Eur) a navyše sa o maloletého aj osobne stará. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 62 ods. 4 Zák. o rodine, v zmysle ktorého sa za plnenie vyživovacej povinnosti považuje aj osobná starostlivosť o maloleté dieťa, pričom v danej veci sú nároky matky na starostlivosť o maloletého zvýšené v súvislosti s jeho zdravotnými problémami. Výdavky otca deklarované v priebehu konania, a tiež aj forma realizácie jeho styku s maloletým boli zohľadnené pri určení výživného, pretože rozsah odôvodnených potrieb maloletého a príjem otca by za iných okolností (v prípade, ak by otec žil na Slovensku) odôvodňovali určenie výživného vo väčšom ako v určenom rozsahu. Pokiaľ ide o počiatok plnenia výživného, konajúci súd postupoval správne, ak zaviazal otca plniť si svoju vyživovaciu povinnosť od 1.9.2011 (od prvého dňa v mesiaci, kedy matka podala návrh), pretože už vtedy boli splnené podmienky na jej určenie, nakoľko rodičia spolu nežili (§ 65 ods. 1 Zák. o rodine) a otec neprispieval na výživu maloletého v potrebnom rozsahu. K odvolacím námietkam otca odvolací súd uvádza, že právoplatnosť je vlastnosť rozhodnutia, ktorú mu za určitých podmienok prepožičiava procesné právo a ktorá spočíva v zásadnej záväznosti a nezmeniteľnosti rozhodnutia, nie je však takou okolnosťou, s ktorou možno spájať vznik okolností rozhodných pre určenie výživného. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom otca, že mu konajúci súd odňal možnosť konať pred súdom, pretože neprekladal všetky listiny v spise zo slovenského jazyka do anglického jazyka, nakoľko otec si na svoje zastupovanie, t.j. na ochranu svojich práv zvolil právneho zástupcu, ktorý slovenský jazyk ovláda. Keďže otec by si tohto právneho zástupcu nezvolil v prípade, ak by nekomunikoval v anglickom jazyku, je nepochybné, že mu obsah všetkých podstatných listín tlmočil do reči, ktorej rozumel, pretože aj to bolo súčasťou poskytovanej právnej pomoci. Tomuto záveru nasvedčuje aj to, že otec na výzvu súdu (v slovenskom jazyku adresovanú jeho právnemu zástupcovi) dopĺňal dôkazy, o ktoré ho žiadal. Súd vypočul otca v priebehu konania a za tým účelom pribral do konania tlmočníka, aby sa mohol riadne vyjadriť ku všetkým skutočnostiam, ktoré považoval za podstatné. Rovnako pribral do konania prekladateľa na preloženie listín, ktoré otec zaslal v anglickom jazyku. Len v prípade, ak by otec nemal právneho zástupcu, bolo potrebné, aby dal súd prekladať všetky listiny, z ktorých pri rozhodnutí vychádzal, do anglického jazyka. Pretože súd prvého stupňa rozhodol správne aj o rozsahu a splatnosti dlžného výživného, odvolací súd potvrdil rozsudok v napadnutých výrokoch podľa ako vecne správny a podľa sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti ich dôvodov. Súd prvého stupňa postupoval správne, ak nezapočítal otcovi do dlhu na výživnom žiadne iné plnenia okrem výživného, ktoré platil od februára 2013 do júna 2013, pretože ich relevantným spôsobom nevedel preukázať. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že na ponechávaní bločkov o kúpe tovaru nie je nič ponižujúce tak, ako sa domnieval otec. Otec si ich pritom nemusel ponechávať za tým účelom, aby ich následne použil pri rozhodovaní o dlhu na výživnom, ale práve na to, aby si mohol uplatniť reklamáciu v prípade objavenia sa vád tovaru v rámci záručnej doby, resp. za účelom výmeny tovaru za iný. Pokiaľ ide o splatnosť dlhu na výživnom odvolací súd poznamenáva, že určenie vyživovacej povinnosti mohol otec očakávať od začatia konania v roku 2011 (2,5 roka) a pripraviť sa na zaplatenie eventuálneho dlhu na výživnom odkladaním časti z jeho príjmu, ak na výživu maloletého do februára 2013 vôbec neprispieval. Nakoľko ani odvolací súd nezistil žiadne objektívne prekážky, ktoré by mu bránili zaplatiť dlh v zákonom

určenej 3 dňovej lehote, odvolací súd sa stotožnil aj s výrokom o splatnosti dlhu na výživnom a v tejto súvislosti ešte poukazuje na výpoveď otca na č.l. 167 spisu, že preložením hypotekárneho úveru do inej banky získali s matkou 26.000 Libier v roku 2008, ktoré si rozdelili na polovicu.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.