Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10C-173-2013.pdf
PDF · 84.76 KB
Case nature
Area
Subarea
10C/173/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., Piešťany, Teplická 7434/147, IČO: 36 234 176, zastúpeného spoločnosťou ERASMUS LEGAL, s.r.o., Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti odporcovi: Š. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, I., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, Nám. legionárov 5, Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného: JUDr. Zdeňka Vokálová, advokátka so sídlom Prešov, Hlavná 61, o zaplatenie 1.551,37 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
návrh z a m i e t a ,
náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a ,
náhradu trov vedľajšieho účastníka n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Návrhom podaným na tunajšom súde dňa 24.04.2013 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 1.551,37 Eur s príslušenstvom. Podaním zo dňa 13.01.2014 zobral späť návrh v časti o zaplatenie sumy 100 Eur z dôvodu zaplatenia tejto sumy odporcom po podaní návrhu na začatie konania.
Predmetný návrh odôvodnil skutočnosťou, že dňa 14.03.2008 uzavrel s odporcom úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX a zároveň zmluvu o revolvingovom úvere 1 a zmluvu o revolvingovom úvere 2. Zmluva o revolvingovom úvere 1 a 2 sa stáva platnou podpisom úverovej zmluvy a účinnou okamihom prvého čerpania finančných prostriedkov prostredníctvom úverovej karty a kreditnej karty po jej riadnej a včasnej aktivácii. Poukázal na skutočnosť, že odporca využil právo na poskytnutie revolvingového úveru z revolvingovej zmluvy RU II a čerpal revolvingový úver, ktorý nesplácal v stanovených splátkach, preto došlo k zániku úverovej zmluvy a bol odporca vyzvaný listom zo dňa 28.01.2011 k splateniu celého zostatku úveru vo výške 1.951,37 Eur. Zároveň žiadal priznať aj príslušenstvo pohľadávky a zároveň priznať aj náhradu trov konania.
Odporca nesúhlasil s podaným návrhom, uviedol, že podpisoval s navrhovateľom len jednu zmluvu, a to na úver na nákup mobilného telefónu s tým, že neskôr mu bola doručená len karta, ktorú využil tak, že z nej čerpal finančné prostriedky, po tom, čo si ju aktivoval len telefonicky. Žiadal o umožnenie splátok vo výške 50 Eur mesačne s poukazom na to, že poberá len aktivačný príspevok vo výške 60 Eur, má ešte tri maloleté deti.
Vedľajší účastník namietol skutočnosť, že zo zmluvy nie je zrejmý RPMN.
Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom odporcu, oboznámením návrhu na začatie konania, splátkového kalendára, úverovej zmluvy, úverových zmluvných podmienok, výpisu z účtu, výzvy na splatenie celého úveru, vyjadrením účastníkov konania ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený tento skutkový stav:
Účastníci konania uzavreli dňa 14.03.2008 písomnú úverovú zmluvu, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 5.391,- Sk na nákup mobilného telefónu značky Sony Ericsson s dohodnutou mesačnou splátkou vo výške 556,- Sk pri počte splátok 12. Zmluva je vyhotovená na predtlači, v spodnej časti ktorej je uvedené, že spoločnosť a klient podpismi na tejto zmluve zároveň uzatvárajú a/ záväzkový vzťah z právneho dôvodu čl. VI. podľa hlavy I. úverových podmienok; b/ dohodu o zrážkach zo mzdy; c/ zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru; d/ zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru 2, a to všetko v rozsahu uvedenom na rube tejto listiny a v úverových podmienkach.
Odporca uviedol, že po splatení prvého úveru mu bola zaslaná úverová karta, ktorú aktivoval podľa pokynu, pričom následne z úverovej karty vybral sumu 2.404,14 Eur a titulom tohto úveru splatil sumu 1.895,16 Eur, tak ako to vyplýva z prehľadu navrhovateľa, ktorý odporca uznal. Zároveň vzniesol námietku premlčania.
Listom zo dňa 28.01.2011 vyzval navrhovateľ odporcu na splatenie celého úveru v lehote do 15 dní odo dňa spísania tohto podania.
Na základe uvedeného súd právne uzatvára:
Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzatvárania zmluvy, t. j. 14.03.2008, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme.
Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa na účely tohto zákona rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
Podľa § 40 ods. 3 OZ, písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď je to obvyklé.
Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Súd bol toho názoru, že zmluva o revolvingovom úvere je absolútne neplatná pre nedodržanie obligatórnej písomnej formy. Účastníci totiž podpísali len predtlač zmluvy o úvere (v danom prípade úverovej zmluvy, ktorou bol poskytnutý úver 5.391,- Sk), kde drobným písomnom v predposlednom odseku je síce uvedené, že zároveň uzatvárajú zmluvu o revolvingovom úvere, ale bez bližšej konkretizácie zmluvných podmienok a len s odkazom na úverové podmienky. Nie je teda v tejto časti zmluvy uvedený dokonca ani úverový rámec, čo je základná obligatórna náležitosť úverovej zmluvy. Pripojené úverové podmienky sú rozsiahle a napísané drobným písmom. Ťažko možno predpokladať, že by priemerný spotrebiteľ ich dokázal náležite vyhodnotiť, navyše zjavne ide o podsunutú revolvingovú časť zmluvy. Odporca navyše úverové podmienky nepodpísal. Písomná forma zmluva je naplnená s tým obsahom, ktorý účastník podpíše. odporca však nepodpísal uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere s konkrétnym úverovým rámcom a preto zmluva s poukazom na § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch je neplatná.
Pokiaľ teda došlo k plneniu z neplatného právneho úkonu, teda neplatnej zmluvy, ako to bolo v tomto prípade, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Z oboznámených listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľ poskytol titulom neplatnej zmluvy finančné prostriedky vo výške 2.404,14 Eur, pričom zo strany odporcu došlo k vráteniu sumy 1.895,16 Eur. Vzhľadom na námietku premlčania sa súd zaoberal touto námietkou v zmysle § 100 ods. 1 OZ, podľa ktorého sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil (§ 107 ods. 1 OZ). Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľ vyzval odporcu na splatenie úveru podaním zo dňa 28.01.2011, pričom v zmysle výzvy mala byť dlžná suma zaplatená do 15 dní, teda najneskôr do polovice mesiaca február 2011. Nakoľko bol návrh na začatie konania podaný dňa 24.04.2013, je zrejmé, že tento návrh bol podaný po márnom uplynutí 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby, kedy je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený dozvedel, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Táto skutočnosť musela byť navrhovateľovi známa, teda kto je osobou, u ktorej došlo k bezdôvodnému obohateniu, pričom začiatok plynutia premlčacej doby je daný v zmysle ustanovenia § 101 OZ, teda dňom, kedy sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Je teda zrejmé, že právo sa po prvý raz mohlo vykonať už uplynutím splatnosti výzvy na splatenie celého úveru a v danom prípade sa jedná o objektívne vymedzený začiatok, teda kedy vznikla možnosť podať žalobu na základe splnenia podmienok. V tomto prípade márnym uplynutím 2-ročnej subjektívnej premlčacej doby došlo ku skutočnosti, že súd nemôže, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, priznať navrhovateľovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo forme rozdielu medzi poskytnutým úverom a prijatými splátkami.
Je nesporné, že zmluvný vzťah medzi účastníkmi je potrebné posudzovať aj podľa noriem upravujúcich spotrebiteľské právo. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách, ktorými sú zmluvy uzavreté podľa Občianskeho zákonníka alebo Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzatvárajú vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje; aj na spotrebiteľské zmluvy, ktoré neboli uzavreté podľa Občianskeho zákonníka sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Je preto potrebné pri posudzovaní uplatneného nároku riadiť sa nasledovnými princípmi: 1. vzťah medzi účastníkmi je vzťahom súkromnoprávnym, pre ktorý je charakteristická rovnosť strán (§ 2 ods. 2 OZ), to znamená aj to, že žiadny účastník právneho vzťahu nemôže inému účastníkovi tohto právneho vzťahu jednostranne uložiť povinnosť alebo zriadiť oprávnenie. 2. Vzťah medzi žalobcom a žalovanou ako spotrebiteľom je založený na princípe dôvery spotrebiteľov v poctivé jednanie žalobcu. Ak žalobca nepostupuje takýmto spôsobom, spreneverí sa princípu dôvery, resp. princípu právnej istoty ako to konštatoval aj Ústavný súd ČR vo svojom náleze I.ÚS 342/09 zo dňa 15.6.2009. 3. V prípade konfliktu záujmov spotrebiteľa a jeho zmluvného partnera je nutné poskytnúť vyššiu mieru ochrany spotrebiteľovi ako slabšej strane. V kontexte s týmito princípmi je potrebné aj posúdiť úverové zmluvné podmienky. Tie nesmú slúžiť k tomu, aby do nich často v neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl zmluvný partner spotrebiteľa podmienky, ktoré sú zjavne pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že uniknú jeho pozornosti. Pokiaľ tak učiní, čo sa stalo aj v prípade žalobcu, spreneverí sa princípu dôvery a preto takému jednaniu nemožno priznať právnu ochranu pre rozpor s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 OZ). Pokiaľ teda žalobca jednotlivé a navyše základné zmluvné podmienky (vrátane zmluvnej pokuty) „ukryl“ do úverových zmluvných podmienok, postupoval v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, ktorú je povinný dodržiavať. Spotrebiteľovi preto nemožno vyčítať, že uzatvoril zmluvu s vopred stanovenými zmluvnými podmienkami, ktoré sám nedokázal ovplyvniť. V jednotlivých odvetviach podnikania totiž zmluvní partneri spotrebiteľov postupujú obdobne predkladaním tzv. typových zmlúv, ktoré ak by spotrebiteľ neakceptoval, zbavil by sa možnosti využívať rôzne produkty bežného života spojeného s poskytovaním rôznych služieb a to od spotrebiteľa nemožno spravodlivo požadovať, od jeho zmluvných partnerov však naopak možno požadovať, aby sa voči spotrebiteľom choval poctivo.
Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania vyplýva z § 142
ods. 1 O.s.p. s poukazom na skutočnosť, že úspešný odporca náhradu trov konania priznať nežiadal.
Výrok o trovách konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a vedľajším účastníkom na strane odporcu vyplýva z ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznáva náhradu trov potrebných na účelné bránenie práva. V danom prípade podanie vedľajšieho účastníka spočívalo len oznámením o vstupe do konania a zo všeobecnej námietky o výške RPMN, ktorá však nebola účelná, vzhľadom na to, že pri nároku navrhovateľa voči odporcu RPMN nebolo ani špecifikované. Z týchto dôvodov súd mal za to, že vedľajší účastník nevykonal žiadny účelný úkon právnej služby, za ktorý by mu mohlo byť priznané právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 O.s.p. a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ), e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.