Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-264-2013.pdf
PDF · 81.14 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/264/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Solčányovej v právnej veci E. H. nar. X.XX.XXXX a vo veci starostlivosti súdu o mal. E. H. nar. XX.X.XXXX bývajúcich s otcom zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi, pracoviskom Gelnica deti rodičov I. P. nar. X.X.XXXX bývajúcej v Č. S., R. D. F. R. F.. Č.. XX a Mariána Podrackého nar. X.XX.XXXX bývajúceho v P. Č.. C.. XXX v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo 6.6.2012 č. k. 15P/294/2011 - 31 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok s tým, že ho dopĺňa vo výroku o zvýšení výživného tak, že zvyšuje výživné od matky pre obe deti od 1.9.2011, a opravuje ho tak, že matka je povinná prispievať 50 Eur mesačne priamo E..
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves z 13.11.2007 č.k. 12P/87/2006 od matky pre E. z 39,83 Eur mesačne (1.200,- Sk) na 50 Eur mesačne a pre mal. E. z 33,19 Eur mesačne (1.000,- Sk) na 50 Eur mesačne, ktoré zaviazal matku prispievať otcovi vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2011 do 31.5.2012 na E. v rozsahu 91,53 Eur a na mal. E. v rozsahu 151,29 Eur povolil matke splácať s bežným výživným po 10 Eur mesačne na každé dieťa pod následkami straty výhody splátok v prípade nezaplatenia čo i len jednej z nich a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil tak, že zamietne návrh otca na zvýšenie výživného, pretože nie je v jej možnostiach a schopnostiach prispievať na výživu detí viac, ako v doposiaľ určenom rozsahu. V tejto súvislosti poukázala na to, že jej jediným príjmom je od 22.4.2012 už len príjem zo zamestnania v rozsahu 11.000,- Kč, nakoľko k tomuto dátumu jej zanikol nárok na rodičovský príspevok, ktorý poberala v rozsahu 7.600,- Kč. Konštatovala, že ju môžu kedykoľvek prepustiť, ak budú znižovať stavy. Namietala názor konajúceho súdu, že zavinila ukončenie svojho pracovného pomeru a uviedla, že skutočným dôvodom ukončenia jej pracovného pomeru bolo znižovanie stavov a nie jej svojvoľné konanie. Poznamenala, že má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči mal. J., ktorá nastúpi v septembri 2012 do materskej školy, za ktorú jej bude musieť platiť od 900,- Kč do 1.000,- Kč a okrem toho jej tam bude musieť nakúpiť novú výbavu. Navyše, mal. J. má atopický ekzém, na liečbu ktorého jej kupuje prípravky za 500,- Kč mesačne. Uviedla, že od 24.4.2012 do 3.5.2012 bola evidovaná na úrade práce, kde poberala podporu len v rozsahu 1.045,- Kč. Popísala zloženie svojich výdavkov a priznala, že si brigádne vypomáha. Poukázala na to, že otcovi môžu s výživou detí vypomáhať jeho rodičia, kým ona je na výživu mal. J. odkázaná sama s manželom. Okrem toho uviedla, že s otcom bývajú jeho dvaja slobodní bratia.
Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok, pretože je vecne správny.
Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok, pretože je vecne správny. Uviedol, že v rámci šetrenia zistil, že otec býva s deťmi v rodinnom dome jeho rodičov, ktorí v ňom obývajú jednu izbu. Poznamenal, že nástupom detí na strednú školu došlo k výraznému nárastu ich odôvodnených potrieb. Poukázal na to, že zvýšenie výživného je v záujme detí a zdôraznil, že otec si na rozdiel od matky plní svoju vyživovaciu povinnosť nielen vo finančnej forme ale aj vo forme osobnej starostlivosti o deti.
V priebehu odvolacieho konania Okresný súd Spišská Nová Ves doručil odvolaciemu súdu podanie matky z 26.7.2013 označené ako „návrh na zníženie výživného“. Z jeho obsahu vyplýva, že matka je od 20.5.2013 evidovaná ako nezamestnaná a poberá podporu v nezamestnanosti v rozsahu 5.447,- Kč. Uviedla, že svoj predchádzajúci pomer ukončila dohodou, nakoľko jej časovo nevyhovoval. V tejto súvislosti dodala, že pracovala na nočné zmeny a jej manžel na ranné a skoro vôbec sa nevideli a nemal kto zabezpečovať starostlivosti o maloletú. V podstate v ňom zopakovala všetko, čo tvorilo obsah jej odvolania, špecifikovala svoje výdavky, výdavky na mal. J. a poznamenala, že jej manžel zarába od 20.000 - 25.000,- Kč v závislosti od zákazok a počasia.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania matky preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre každé z detí na 50 Eur mesačne. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom pre mal. deti, v súlade s § 132 O. s. p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že zvýšenie čistého priemerného mesačného príjmu matky o 10.483,- Kč (383,64 Eur) z 8.117,- Kč (297,05 Eur) na 18.600,- Kč (680,70 Eur) za obdobie od 1.9.2011 do 22.4.2012 a o 2.883,- Kč (105,51 Eur) z 8.117,- Kč (297,05 Eur) na 11.000,- Kč (402,56 Eur) od 1.5.2012 do budúcna bolo dostatočné na zvýšenie jej vyživovacej povinnosti o 10,17 Eur pre E. a o 16,81 Eur pre mal. E.. Pri formulácii týchto záverov odvolací súd vychádzal zo zistenia, že matka v rozhodnom období nezarábala 7.600,- Kč z pracovného pomeru tak, ako nesprávne uviedol konajúci súd, ale toľko tvoril jej rodičovský príspevok, ktorý poberala do 22.4.2012. Príjem matky z pracovného pomeru bol v skutočnosti 11.000,- Kč, ktorý poberala od podania návrhu do 9.3.2012 a znova od 1.5.2012, kedy sa zamestnala u svojho predchádzajúceho zamestnávateľa. Skutočnosť, že matka bola od 9.3.2012 do 30.4.2012 nezamestnaná a poberala len podporu v nezamestnanosti, nemá vplyv na rozhodnutie o zvýšení výživného, pretože nešlo o podstatnú a trvalú zmenu jej pomerov, ktorá by opodstatňovala odlišný prístup k jej vyživovacej povinnosti voči deťom. Ani to, že matka je údajne od 20.5.2013 znovu nezamestnaná a poberá len podporu v nezamestnanosti 5.447,- Kč mesačne nemalo vplyv na rozhodnutie o zvýšení výživného, pretože matku viedli k ukončeniu pracovného pomeru výlučne subjektívne dôvody, ktoré nemôžu byť na úkor detí. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na § 75 ods. 1 Zák. o rodine, podľa ktorého je súd povinný prihliadať na potencionalitu príjmov rodiča, t.j. na príjmy, ktoré by rodič mohol dosahovať, ak by sa bez dôležitého dôvodu nevzdal zamestnania. Skutočnosť, že matka sa nevedela so svojím manželom zladiť na pracovných zmenách nie je dôležitým dôvodom, ktorý by ospravedlňoval to, že prišla o svoj príjem 11.000,- Kč, pretože záujem detí na uspokojovaní ich
potrieb je nadradený záujmom matky na trávení voľného času s jej manželom. Neobstojí ani námietka matky, že sa nemal kto starať o maloletú, pretože počas nočných pracovných zmien, keď matka pracovala, sa mohol starať o mal. J. jej manžel, ktorý pracuje cez deň. Matka pritom nepreukázala svoje tvrdenia, že jej manžel bol nútený pravidelne počas noci cestovať za prácou, preto odvolací súd vychádzal z nevyvrátenej domnienky, že pokiaľ je manžel matky samostatne zárobkovo činná osoba, nemusí dodržiavať pracovný čas tak, ako ostatní zamestnanci v pracovnom pomere, a môže si svoje pracovné povinnosti prispôsobovať tak, aby neohrozil starostlivosti o mal. J.. Pokiaľ ide o rozsah výživného odvolací súd uvádza, že výživné 50 Eur mesačne pre každé z detí, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam matky, vývoju jej nákladov, aj existencii jej ďalšej vyživovacej povinnosti voči mal. J.. Pomery matky, na ktoré sa odvoláva, boli zohľadnené pri zvýšení výživného, pretože rozsah odôvodnených potrieb detí, aj zvýšenie príjmu matky o 105,51 Eur mesačne, resp. až o 383,64 Eur mesačne (do 22.4.2012) by odôvodňovalo zvýšenie výživného o viac ako len o 26,98 Eur mesačne pre obe mal. deti. Okrem toho je potrebné zohľadniť, že potreby mal. J., ale aj výdavky domácnosti pomáha matke uspokojovať jej manžel, ktorý je zamestnaný s príjmom 20.000,- Kč až 25.000,- Kč mesačne. Pre porovnanie matke ostane na výživu každého člena jej domácnosti 344,83 Eur (jej príjem 402,56 Eur + 731,93 Eur príjem jej manžela - 100 Eur výživné/ 3 osoby), kým otcovi ostane na výživu 3 členov domácnosti len 257,66 Eur mesačne (jeho príjem 673 Eur + 100 Eur výživné/3 osoby). Z uvedeného vyplýva, že matke ostane aj po zaplatení výživného dostatok finančných prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu priemerného životného štandardu, preto možno od nej spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnila deťom formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Pretože súd prvého stupňa rozhodol správne o rozsahu a splatnosti dlhu na výživnom, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Odvolací súd podľa § 222 ods. 3 O. s. p. v spojení s § 164 O. s. p. opravil zrejmú nesprávnosť súdu prvého stupňa spočívajúcu v tom, že vo výroku o zvýšení výživného neuviedol, od ktorého dňa sa zvyšuje výživné a jeho počiatok prispôsobil jednak výroku o dlžnom výživnom a odôvodneniu rozsudku, pričom zároveň opravil aj tú časť výroku, v ktorej súd zaviazal matku plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči E. otcovi, pretože E. bol už v čase vyhlásenia rozsudku plnoletý. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že ak dieťa nadobudne v priebehu konania o zvýšenie výživného plnoletosť, výživné je rodič povinný prispievať priamo tomuto dieťaťu a nie jeho rodičovi, pretože dovŕšením plnoletosti dieťa nadobúda spôsobilosť na vlastné úkony (§ 8 Občianskeho zákonníka) a tým zo zákona zaniká právo rodiča zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.