Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_9C-140-2011.pdf
PDF · 108.16 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/140/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV samosudkyňou JUDr. Taťánou Polákovou v právnej veci navrhovateľky: V. F., bytom L. L. 9, Q., proti odporcom: 1. T.. P. C., bytom J. XX, Q., 2. S. C., bytom J. XX, Q., o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
Návrh s a z a m i e t a. Odporcom sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania domáhala zaviazať odporcov na zaplatenie sumy 1.133,52 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 25.3.2011 do zaplatenia a na náhradu trov konania titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Návrh odôvodnila tým, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v Q. - R. M. F. a to pozemku parc. č. XXXX/X, vedenej na LV č. XXXO v celosti a pozemku parc. č. XXXX/X, vedeného na LV č. XXXX v podiele 1 (pred zlúčením zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X). Uviedla, že pozemky vedené na LV č. XXXX boli pôvodným majiteľom rodine F. a Y. dané späť do užívania Rozhodnutím Krajského pozemkového úradu č. 13/94 zo dňa 20.4.1994, právoplatným 4.5.1994 a je doteraz platné. Odporcovia si pozemok oplotili, čo jej bráni pozemok užívať. Odporcovia predmetný pozemok užívajú bez jej súhlasu a nájomnej zmluvy, odmietajú jej zaň platiť požadovaný nájom 3,32 eur za m2. Na jej ústne a písomné výzvy odporcovia nereagujú. Odmietajú jej pozemky vypratať a naďalej ich užívajú bez jej súhlasu a uzatvorenia nájomnej zmluvy. To, že pozemok užívajú, dokazuje ich podanie námietky na MÚ R. - stavebný úrad, kde vystupujú ako držitelia jej pozemku. To, že pozemok užívajú preukazuje aj odpoveď na jej výzvu o vypratanie pozemku, kde žiadajú od nej vyplatenie náhrady za vysadené stromy, ríbezle, egreše, maliny a vybetónovanie jej pozemku. Bezodplatným užívaním jej majetku za obdobie od 27.6.2008 do 9.3.2011 sa odporcovia bezdôvodne obohatili, ktoré obohatenie žiada vydať. Odporcovia vo vyjadrení zo dňa 24.10.2011 žiadali návrh ako nedôvodný zamietnuť. Uviedli, že predmetnú nehnuteľnosť - 284 m2 pôvodnej parcely číslo XXXX/X v dôsledku ich veľmi zlého zdravotného stavu prestali užívať ešte v roku 2004, kedy sa odporca v 1. rade podrobil operácii bedrového kĺbu, k tomu mal ďalšie vážne zdravotné problémy a rovnako veľmi nepriaznivý zdravotný stav v uvedenej dobe mala aj odporkyňa v 2. rade. Pozemku parc. č. XXXX/X sa nezmocnili svojvoľne, ale v roku 1973 im tento a ďalšie parcely bolo pridelené ako záhradka. Záhradky sa skladajú takmer všetky z troch parciel. Vedia, že navrhovateľka nepochybne vlastní 284 m2. Nevedia však, od ktorého bodu po ktorý bod, čo do šírky i dĺžky jej pozemok siaha. Hranice jej pozemku nie sú v prírode vyznačené. Keď v roku 2003 prestali jej pozemok užívať, radšej vynechali na každej strane viac, a túto časť neobrábali a ani neužívali. Dokonca vynechali aj ďalšie časti záhrady, keďže sú obidvaja nespôsobilí ťažkej práce. Pozemok odporkyne neužívajú. Dojem užívania môže navodzovať fakt, že záhrada je ako ostatné záhrady ohradená, sporný pozemok sa nachádza v jej strede, nachádzajú sa na ňom aj stromy, kry, vinič, kry ríbezlí, egrešov a malín, ktoré však nie sú udržiavané a ošetrované. Sú tam zasadené už
x rokov. Preto nie sú ani užívané bez ošetrovania, riadnu úrodu nedávajú. Napokon uviedli, že na úkor navrhovateľky sa v žiadnom prípade bezdôvodne neobohatili, keď v ich veku, s množstvom vážnych zdravotných problémov žiadnej pravidelnej, čo i len trochu ťažšej práce neboli spôsobilí. Čiastočne udržiavali len hornú časť záhrady, kde sa väčšinou obmedzujú na kŕmenie vtáčikov, mačiek a oddychu. Na vysokých stĺpoch boli nasadené viniče, no nikto ich neošetroval. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom, listami vlastníctva č. XXXX a XXXX, geometrickým plánom zo dňa 19.5.2010, rozhodnutím Pozemkového úradu Bratislava - mesto zo dňa 20.4.1994 č.j. 13/94, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV zo dňa 2.9.2003 č.j. 654/97, rozhodnutím Krajského pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 11.7.2005, zn. 873/2005/ CSA, rozhodnutím Krajského pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 31.3.2009, zn. 441/024/2009, pozemkovou mapou na pôvodné PK pozemky s identifikáciou hranice parc. č. XXXX/X, grafickou identifikáciou parcely č. XXXX/X, identifikáciou parciel zo dňa 18.1.2002, listom navrhovateľky zo dňa 11.2.2011, listom odporcu bez dátumu, listom navrhovateľky zo dňa 9.3.2011, listom Okresnej prokuratúry Bratislava IV zo dňa 11.4.2008, odvolaním proti rozsudku tunajšieho súdu č.k. 6C 280/2010 zo dňa 24.2.2011, listom MÚ R. zo dňa 23.6.2011, fotodokumentáciou, vyjadreniami odporcov zo dňa 2.10.2012 a 16.11.2012, vyjadrením navrhovateľky zo dňa 29.11.2012, vyjadrením navrhovateľky zo dňa 15.4.2013, zápisnicou z ohliadky konanej 16.10.2013, lekárskymi správami odporcu, ako aj ostatným obsahom spisu, výsluchom účastníkov, svedkov I.. J. Q., T.. I.. A. F., V. U., a po poučení podľa § 120 ods. 4 O.s.p. zistil nasledovný skutkový stav: Navrhovateľka je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v Q. - R. M. F. parc. č. XXXX/X, vedenej na LV č. XXXO v celosti a spoluvlastníčkou parc. č. XXXX/X, vedenej na LV č. XXXX v podiele 1 (pred zlúčením zapísané na LV č. XXXX, parc. č. XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X). Z rozhodnutia Krajského pozemkového úradu v Bratislave zo dňa 31.3.2009, č.k. 441/024/08/2009 súd zistil, že Krajský pozemkový úrad v Bratislave zamietol odvolanie užívateľov pozemkov v ZO SZZ 4-36 R. jazero a rozhodnutie Okresného úradu Q. IV č.j. 654/97 zn. 1107/03-10/J06 zo dňa 2.9.2003 potvrdil. V odôvodnení v podstate uviedol, že Zmluva o dočasnom užívaní pozemku so Štátnym majetkom P. z roku 1973 bola listom ŠM P. zo dňa 19.2.1985 vypovedaná (list ŠM P. zo dňa 13.9.1991) Krajský pozemkový úrad v Bratislave zastáva názor, že pred účinnosťou (od 24.6.1991) zákona č. 229/1991 Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku z znení neskorších predpisov bol ukončený zmluvný vzťah, ZO SZZ 4-36 R. jazero X naďalej nelegálne užíva pozemky a podľa § 22 nemôže vzniknúť zákonný nájom medzi užívateľom a vlastníkom. Krajský pozemkový úrad v Bratislave ďalej uviedol, že účastník konania nepreukázal, že v čase podania návrhu je splnená podmienka zo zákona č. 64/1997 Z.z. o užívaní pozemkov v zriadených záhradkových osadách a vyporiadaní vlastníctva k nim v znení neskorších predpisov podľa § 2 ods. 1 - ZO SZZ 4-36 bola síce registrovaná Republikovým výborom SZZ dňa 11.8.1985 (list č. 283/2000 zo dňa 14.2.2000), ale už legálne neužívala žiadne pozemky a podľa § 2 ods. 2 - účastník konanie nie je užívateľom pozemkov a vlastníctvo nie je možné podľa tohto zákona vyporiadať. Vzťahy medzi účastníkmi konania a vlastníkmi pozemkov je možné vyporiadať v občiansko-právnom konaní podľa Občianskeho zákonníka. V závere rozhodnutia uviedol, že Okresný úrad Bratislava IV ako prvostupňový orgán postupoval v celom konaní v súlade so zákonom. Navrhovateľka vypovedala, že odporcovia užívajú vyššie uvedené nehnuteľnosti o výmere 284 m2 - pred zlúčením zapísané na LV č. XXXX parc. č. XXXX/X bez právneho dôvodu ako záhradku. Na jej výzvy pozemok vypratať, alebo uzavrieť nájomnú zmluvu nereagovali. Odporcovia sa po jej pozemku prechádzajú, jej pozemok nie je korzo. Bezodplatným užívaním jej majetku za obdobie od 27.6.2008 do 9.3.2011 sa odporcovia bezdôvodne obohatili, ktoré obohatenie žiada vydať. Poukazovala na list odporcov zo dňa 7.3.2011, v ktorom na jej výzvu, aby pozemok vypratali uviedli, že sú držiteľmi predmetného pozemku a nesúhlasia s tým, aby si ho oplotila. Pokým si sporný pozemok v roku 2012 neoplotila, nemala možnosť ho užívať, nemala možnosť sa na svoj vlastný pozemok vôbec dostať. Na spornom pozemku mali odporcovia vysadené stromy, ktoré vypilovala. Odporcovia vo výpovedi uviedli, že v posudzovanom období sporný pozemok neužívali a ani ho užívať nemohli. Na úkor navrhovateľky sa žiadnym spôsobom bezdôvodne neobohatili. Na spornom pozemku sú stromy dlhé roky neošetrované, tam sa nič ani užívať nedá. Potom, ako navrhovateľka získala stavebné povolenie na oplotenie jej pozemku, vtrhla do ich záhrady, zlikvidovala oplotenie čiastočne i mimo svojho pozemku, povypiľovala stromy a pozemok si ohradila tak, že im znemožnila prechod cez svoj pozemok do dolnej časti záhrady, kde majú vybudovanú vodovodnú šachtu a v ktorej musia po príchode i odchode do záhrady vodu otvoriť a zatvoriť. Svedkyňa V. U. vypovedala, že je predsedníčkou združenia vlastníkov a užívateľov vodovodných zariadení v lokalite R., kde majú záhradku i odporcovia. Uviedla, že odporcovia v roku 2008 - 2011 s
najväčšou pravdepodobnosťou spotrebovávali vodu, ale nič bližšie, či v uvedenom období užívali, alebo neužívali pozemok navrhovateľky uviesť nevie. Má vedomosť o tom, že v roku 2013 niekto odporcom zlomyseľne pustil vodu, došlo k úniku asi 80 m3, odporcovia to zaplatili. Má poznatok aj o tom, že minulý rok aj navrhovateľke niekto zlomyseľne pustil vodu, unikli jej 4 m3. Svedok T.. I.. A. F., priateľ odporcu vypovedal, že chodieval na chatu odporcov v R. M. Vsi, a chodieval tam aj v období rokov 2008-2011. S odporcom hrávali mariáš. Je faktom, že odporcovia užívali chatu, no že by roľníčili na pozemku, to sa povedať nedá. Odporca k tomu nemal vzťah. V porovnaní, čo si dopestoval on, na svojej záhrade v D., sa záhrada odporcov nedala porovnať. Vie, kde sa nachádza sporný pozemok a pamätá si, ako sa v tejto súvislosti pýtal odporcu, či v strede záhrady pestuje burinu. Uviedol, že na spornom pozemku boli len staré stromy, odporcovia mu povedali, že je tomu tak preto, lebo pozemok je v spore. Videl tam nejaký vinič, nevie, či tam boli i ríbezle. Odporcovi v dobrom vytýkal, že tam nemá zasadené takmer nič. Svedkyňa I.. J. Q., sestra navrhovateľky vo výpovedi uviedla, že v rokoch 2008 až 2011 mali odporcovia sporný pozemok oplotený a pre nich vlastníkov bol neprístupný. Pozemok bol obrobený, bol tam pór, jahody, parenisko, pozemok bol bez buriny, boli tam rôzne kríky, kiwi, hrozno, ríbezle. Ohliadkou predmetného pozemku, ktorú súd vykonal na mieste samom dňa 16.10.2013 zistil, že na spornom pozemku je 6 ovocných stromov. V rohu sú ríbezle a vinič. Sporný pozemok je tretí rok oplotený. Navrhovateľka upriamovala pozornosť na skutočnosť, že sporný pozemok je skultivovaný, čo preukazuje, že ho aj v roku 2008 odporcovia užívali. Naopak, odporcovia poukazovali na čerstvú burinu vedľa záhrady, čo dokazuje, že tráva bola kosená, burina odnášaná. Z listu navrhovateľky zo dňa 11.2.2011 súd zistil, že navrhovateľka vyzýva odporcov vypratať s sporný pozemok. Odporca v liste bez dátumu - podľa pečiatky pošty na obálke, pravdepodobne z 3.3.2011 v zásade navrhuje navrhovateľke sporný pozemok mu odpredať, alternatívne, aj potom, ako by si navrhovateľke predmetné nehnuteľnosti oplotila, uvádza, že by bola povinná prenechať mu aj cez oplotenie prechod k hornej a dolnej časti jeho záhrady. Z listu navrhovateľky zo dňa 9.3.2011 súd zistil, že navrhovateľka odporcov opätovne vyzýva na úhradu sumy 1.133,52 eur z titulu ich bezdôvodného obohatenia, keď bez právneho dôvodu užívajú jej pozemok, a nejedná sa o pozemok, ktorý patrí do záhradkovej osady. Upozorňuje ich, pre prípad nezaplatenia požadovanej sumy o podanie návrhu na súd. Vzhľadom na námietku premlčania nároku navrhovateľky vznesenú odporcami, sa súd predbežne zaoberal otázkou, či nárok navrhovateľky nie je premlčaný. Podľa názoru súdu posudzovaný nárok treba považovať za nárok z bezdôvodného obohatenia (pre jeho premlčanie platí v zmysle § 107 ods. 1 OZ dvojročná subjektívna premlčacia doba). Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa § 107 ods. 2 OZ najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Navrhovateľka sa domáhala zaviazať odporcov na zaplatenie sumy 1.133,52 eur predstavujúcej bezdôvodné obohatenie sa odporcov za užívanie jej pozemku za obdobie od 27.6.2008 do 9.3.2011, pričom návrh bol podaný dňa 25.3.2011. Uplatnila teda náhradu za užívanie pozemku spätne od podania návrhu na začatie konania, po ktorú dobu mali odporcovia užívať pozemok v jej vlastníctve a neplatiť jej úhradu za jeho užívanie. Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania neexistuje žiadny zmluvný vzťah a to či už v písomnej alebo ústnej forme a preto uplatnený nárok subsumoval pod skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil. Predmetom konania bolo bezdôvodné obohatenie zodpovedajúce nájmu za užívanie pozemku ako opakujúce sa plnenia. Podaným návrhom na začatie konania sa navrhovateľka mohla domáhať vo vzťahu k odporcom len bezdôvodného obohatenia, teda nároku, ktorý nebol premlčaný za dva roky dozadu od podania návrhu (v období dvoch rokov od začatia konania). Keďže návrh na začatie konania bol podaný dňa 25.3.2011, nárok navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 27.6.2008 do 25.3.2009 je premlčaný. Predmetom konania a posúdenia takto zostal nárok navrhovateľky na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 25.3.2009 do 9.3.2011 vo výške 1078,85 eur.
Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a vzhľadom na charakter sporového konania uzavrel, že nie je opodstatnené výnimočne nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity účastníkov konania, nakoľko považoval skutkový stav za dostatočný pre posúdenie nedôvodnosti žalobného návrhu, ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné a nepotrebné z hľadiska zistenia a posúdenia rozhodujúcich skutočností v prejednávanej veci, vychádzajúc zo zásady občianskeho súdneho konania, že skutkový stav na základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní, ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť výsledkom dôkaznej aktivity a snahy účastníkov konania, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového stavu a preukázanie svojich tvrdení a kde aktivita súdu v rámci dokazovania sa vo všeobecnosti obmedzuje na rozhodovanie, ktoré z označených dôkazov účastníkmi konania vykoná. So zreteľom na uvedené preto vyhlásil súd uznesením dokazovanie za skončené (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p). Bezdôvodné obohatenie je v Občianskom zákonníku, zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (OZ) konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil, a tým, na úkor koho došlo k bezdôvodnému obohateniu. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov (§ 451 ods. 2 OZ). Kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať (§ 451 ods. 1 OZ) tomu, na úkor koho sa získal (§ 456 OZ). Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením; ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada (§ 458 ods. 1 OZ). Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Dôkazné bremeno stíha každého, kto navrhne dôkaz na preukázanie svojich skutkových tvrdení. Kto dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení neunesie, stratí spor. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia získaný. Predpoklady vzniku právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia preukazuje ten, kto sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia Majetkový prospech vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o nové majetkové hodnoty, môže však spočívať aj v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k tomu inak došlo, keby obohatený plnil svoje povinnosti. Plnenie bez právneho dôvodu (condictio indebity) je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ku ktorému dochádza tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod, ktorým môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona či z právnej skutočnosti apod. Plnením bez právneho dôvodu je i užívanie cudzej nehnuteľnosti (pozemku) bez nájomnej zmluvy či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. V sporovom konaní sa výrazne presadzuje dispozičná zásada, ktorej prirodzeným dôsledkom je nielen požiadavka návrhu na začatie konania, ale aj všeobecné bremeno tvrdenia, teda povinnosť uviesť všetky rozhodné skutočnosti významné pre to, aby súd mohol vydať rozhodnutie v prospech účastníka konania. Okrem povinnosti tvrdenia, majú účastníci dôkaznú povinnosť, teda povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich vlastných tvrdení. Nesplnenie povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti znamená nemožnosť získať poznatky o stave veci, a to aj procesným dokazovaním. Povinnosť tvrdenia a povinnosť označiť dôkazy sú procesnými povinnosťami. Účastník ktorý neunesie bremeno tvrdenia a označenia dôkazov, nemôže uniesť ani dôkazné bremeno. Navrhovateľka si uplatnila návrh na začatie konania v zmysle § 80 písm. b) O.s.p., ktorým sa domáhala uloženia povinnosti odporcom. Konanie o plnenie y zmysle citovaného zákona je konaním návrhovým, preto navrhovateľka už v samotnom návrhu mala v zmysle § 42 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 79 ods. 1 O.s.p. označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť označiť dôkazné prostriedky mala navrhovateľka ako účastníčka konania aj v priebehu konania vo veci samej. ( § 101 ods. 1 O.s.p., § 120 ods. 1 O.s.p.). Nie je úlohou súdu ex offo nahrádzať procesnú aktivitu navrhovateľa ohľadne jeho dôkazného bremena, vyhľadávať dôkazy za navrhovateľa. V konaní bolo sporné, a bolo na navrhovateľke aby preukázala, že odporcovia v posudzovanom období užívali jej pozemok, že na jej úkor dosiahli bezdôvodné obohatenie a v akej výške, keď majetkovú hodnotu získa (obohatí sa) nielen ten, komu sa zvýšili aktíva alebo znížili pasíva, ale aj ten, komu sa neznížili aktíva, hoci by sa inak - pokiaľ by existoval právny dôvod plnenia - jeho majetkový stav zmenšil,
pretože za prijímané plnenie by musel poskytovať náhradu, keď ako bolo vyššie uvedené, o plnenie bez právneho dôvodu ide preto tiež v prípade užívania pozemkov bez nájomnej či inej zmluvy alebo iného titulu. Keďže príjemca takéhoto plnenia nie je - vzhľadom na povahu plnenia - schopný vrátiť ho, je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie vo forme peňažnej náhrady (§ 458 ods. 1 OZ). Pretože účelom je tu odčerpať prostriedky bezdôvodne sa obohacujúceho, ktoré získal na úkor iného, treba výšku plnenia za užívanie cudzej veci bez právneho dôvodu odvodzovať od prospechu, ktorý získal obohatený. V prejednávanej veci však navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a toto svoje tvrdenie nepreukázala, keď zo žiadneho z vykonaných dôkazov nebolo možné vyvodiť záver, že odporcovia v posudzovanom období od 27.6.2008 do 9.3.2011 skutočne predmetný pozemok ako záhradku užívali a jej užívaním sa bez právneho dôvodu na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatili. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi účastníkmi konania neexistuje žiadny zmluvný vzťah a to či už v písomnej alebo ústnej forme a preto uplatnený nárok navrhovateľky subsumoval pod skutkovú podstatu bezdôvodného obohatenia. V prvom rade treba uviesť, že záhrada odporcov sa skladá z troch častí, jej stredná časť vlastnícky patrí navrhovateľke, ktorá pozemok získala titulom dedenia po svojom otcovi, ktorý ich vrátane sporného pozemku získal v rámci reštitúcie. Pozemok je oplotený, je na ňom postavená záhradná chatka. Odporcovia v priebehu celého konania tvrdili, že sporný pozemok v posudzovanom období, t.j. od 27.6.2008 do 9.3.2011 neužívali. Navrhovateľka akcentovala, že odporcovia jej pozemok bez právneho dôvodu užívali, osobitne upriamovala pozornosť na list odporcov z marca 2011, kde sami okrem iného uviedli, že sú držiteľmi predmetného pozemku. V tejto súvislosti súd uvádza, že súdna prax ukazuje, že pri zisťovaní stavu veci majú listiny veľký význam. Za listinu pokladá správu o určitej skutočnosti a je spôsobilá na vykonanie dôkazu zákonom ustanoveným spôsobom. Taktiež je však potrebné uviesť, že dôkaz listinou, takisto ako ostatné dôkazy podlieha pri hodnotení zásade voľného hodnotenia dôkazov. Pri hodnotení dôkazu listinou musí súd vziať do úvahy aj možnosť, že najmä prejavy vôle nemusia byť vždy v listine správne zachytené, a preto sa musí usilovať zistiť pravý úmysel účastníkov konania aj inými dôkaznými prostriedkami. Súd musí aj pri hodnotení dôkazu listinou starostlivo uvážiť všetky prednosti a nedostatky tohto dôkazného prostriedku. Preto, hoci odporcovia v liste bez dátumu, podľa pečiatky pošty podaný na poštovú prepravu 3.3.2011 uviedli, že sú držiteľmi sporného pozemku, ani tento listinný dôkaz bez ďalšieho nemožno považovať za dôkaz preukazujúci užívanie sporného pozemku odporcami v posudzovanom období. Tvrdenie odporcov, že sú držiteľmi sporného pozemku ešte neznamená, že tento reálne aj užívali. Na prvej strane toho istého listu odporcovia totiž sami uvádzajú, že nikdy nepopierali zákonný stav a nemôžu inak, ako konštatovať, že predmetný pozemok navrhovateľke patrí. Uvedené potvrdzuje, že odporcovia s pozemkom navrhovateľky nenakladali ako s vlastným, čo je zákonný predpoklad držby (§ 130 OZ). Nevyplýva z toho ani, že odporcovia chcú predmetný pozemok držať, užívať ho, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním a už vôbec nie v žalovanom období od 27.6.2008 do 9.3.2011. Vykonanou ohliadkou na mieste samom súd zistil, že na predmetnom pozemku je 6 ovocných stromov a ríbezle. Ani ohliadkou však nebolo možné zistiť, a vyvodiť záver, čo sa dialo na spornom pozemku v období od 27.6.2008 do 9.3.2011 za ktoré obdobie si navrhovateľka uplatňovala peňažné plnenie, či odporcovia predmetný pozemok užívali, alebo neužívali a do akej miery, či užívaním sporného pozemku mali úžitok, a ak áno, aký. V konaní navrhovateľka ani len netvrdila, a už vôbec nepreukazovala, že v rozhodnom období boli odporcami zo sporného pozemku brané úžitky, či ovocie, zelenia a pod. To, že sú tam stromy a kríky sú len všeobecné tvrdenia, bez uvedenia o aké konkrétne stromy a porasty išlo, aké boli staré, či boli ošetrované a akým spôsobom, a iné, na základe čoho by sa dal vyvodiť záver , že boli odporcami užívané a aký prospech by ich užívaním odporcovia mohli získať. Uniesť dôkazné bremeno sa navrhovateľke nepodarilo ani výpoveďou svedkyne, jej sestry Ing. J. Q., ktorá sice uviedla, že v posudzovanom období boli na spornom pozemku vysadené konkrétne porasty, avšak vzhľadom na objektívne faktory, ako vzťah svedkyne k navrhovateľke a k veci a čas ktorý uplynul od posudzovanej skutočnosti, nemohla výpoveď tejto svedkyne priniesť očakávanú váhu. Napokon ani touto svedeckou výpoveďou sa navrhovateľke nepodarilo preukázať, že v posudzovanom období sa odporcovia na úkor navrhovateľky bezdôvodne obohatili. Svedok T.. I.. A. F. naopak vypovedal, že záhrada odporcov, na ktorú chodieval aj v posudzovanom období bola vrátane sporného pozemku zaburinená, boli tam len staré stromy. Sama navrhovateľka vypovedala len, že odporcovia sa po jej pozemku bez právneho dôvodu prechádzali, že jej pozemok nie je korzo. Prechádzanie sa po pozemku navrhovateľky predsa nie je možné posúdiť ako jeho užívanie a branie úžitku z neho. Taktiež povypiľovanie stromov navrhovateľkou zo sporného pozemku v roku 2011 nasvedčuje tomu, že stromy boli staré, neošetrované. Za takejto dôkaznej situácie súd nemal možnosť ustáliť, či došlo na strane odporcov k bezdôvodnému obohateniu a už vôbec nie v akej výške. V neposlednom rade v dôsledku dlhodobých vážnych zdravotných problémov oboch odporcov
je podľa názoru súdu minimálny predpoklad, že by v posudzovanom období sporný pozemok užívali a obrábali ako záhradku. Na základe uvedeného, súd nemal inú možnosť ako uzavrieť, že navrhovateľka jednoznačne, spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochynosti nepreukázala, že sporný pozemok v jej výlučnom vlastníctve bol v posudzovanom období odporcami bez právneho dôvodu užívaný. V konaní nebolo preukázané bezdôvodné obohatenie sa odporcov, navrhovateľka preto nemá nárok na požadovanú peňažnú náhradu. Súd nerozhodoval o návrhu odporcov na spojenie veci, keď na pojednávaní konanom dňa 28.2.2014 účastníci nenavrhli vykonať žiadne dokazovanie, odporcovia výslovne žiadali, aby súd vo veci rozhodol, opakovane akcentovali, že beztak sa konalo viac pojednávaní, ako bolo nevyhnutné. Správanie sa odporcov a ich žiadosť o rozhodnutie vo veci súd vyhodnotil ako netrvanie na návrhu na spojenie vecí vedených na tunajšom súde pod sp.zn. 9C 140/2011 a 6C 280/201, napokon pre postup súdu podľa § 112 O.s.p. neboli splnené ani zákonné predpoklady, keď predmetom posúdenia v konaní 6C 280/2010 bolo iné obdobie ako v spore 9C 140/2011. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Odporcom úspešným v konaní náhradu trov konania nepriznal, keď v konaní im žiadne trovy nevznikli, ich náhradu ani nežiadali.
Poučenie:
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.