Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_8Co-105-2013.pdf
PDF · 84 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/105/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa I. Z. nar. X.X.XXXX a navrhovateľky H. Z. nar. XX.X.XXXX zastúpených advokátkou JUDr. Alžbetou Jordánovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na ul. Kuzmányho č. 57 proti odporkyni H. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v H. na ul. H.. J. č. XX za účasti otca I. Z. nar. X.X.XXXX bývajúceho v H. na O. ul. č. X zast. advokátkou JUDr. Alžbetou Jordánovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach na Kuzmányho ul.č. 57 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní navrhovateľky a navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 22P 30/2010-190 z 28.6.2013 takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok a vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom 28.6.2013 č.k. 22P 30/2010-190 zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I z 15.1.2008 č.k. 21P 189/2005-54 a zvýšil výživné od odporkyne pre navrhovateľku H. Z. zo sumy 702,- Sk mesačne (23,30 €) na sumu 30% zo sumy životného minima od 1.1.2011 do budúcna, ktoré zaviazal odporkyňu platiť navrhovateľke vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred a zvýšil výživné matky pre odporcu I. Z. zo sumy XXX,- Sk ( 23,30 €) na 30% zo sumy životného minima od 1.1.2011 do budúcna, ktoré ju zaviazal platiť vždy do 15- tého dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné neurčil, v prevyšujúcej časti návrh navrhovateľky a navrhovateľa zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil tak, že odporkyňa - matka navrhovateľa a navrhovateľky nemá dostatok finančných prostriedkov, aby uspokojila svoje vlastné potreby a potreby mal. N., voči ktorej má vyživovaciu povinnosť a ktoré má v osobnej starostlivosti. Konštatoval, že oproti poslednej úprave výživného u odporkyne nenastala žiadna taká podstatná zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, ako má na mysli ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine. Výživné upravil od 1.1.2011 do budúcna z dôvodu, že v tom čase nastala skutočnosť, ktorá odôvodňovala upraviť výživné, nakoľko navrhovateľka aj navrhovateľ boli študentmi na strednej škole. Dlžné výživné konajúci súd neurčil s konštatovaním, že matka si plní vyživovaciu povinnosť od 1.1.2011 vo výške 30% zo sumy životného minima. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. §-u 62 ods. 1,2,3,4,5,6 a ust. §-u 78 Zákona o rodine.
Proti tomuto rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ aj navrhovateľka. Vyslovili domnienku, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a nevykonal všetky dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností podľa §-u 205 ods. 2 písm. c a d/ O.s.p.. Odvolatelia v odvolaní poukázali predovšetkým na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 138/2011, ktorým bol rozsudok Okresného súdu Košice I z 28.9.2011 zmenený tak, že výživné zo strany odporkyne bolo zvýšené na navrhovateľa aj navrhovateľku na 30% zo sumy životného minima za obdobie od 1.7.2008 do 31.12.2010 a zrušený vo výroku o zvýšenie výživného za obdobie od 1.1.2011 do budúcna a vo výroku o dlžnom výživnom a trovách konania. V rozsahu zrušenia vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvého stupňa. Odvolatelia vyjadrili presvedčenie, že konajúci súd sa nezaoberal dôsledne vykonaním dôkazov a to predovšetkým možnosťou odporkyne získať zamestnanie
a napriek tomu, že uložil odporkyni doložiť doklady, ktoré by svedčili o snahe získať, resp. nezískať zamestnanie, a ktoré odporkyňa nepredložila, napriek tomu konajúci súd rozhodol aj bez predloženia tak závažných dôkazov. Navrhovatelia preto navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a zvýšil výživné na 100,- € mesačne tak navrhovateľkou ako aj navrhovateľa.
K odvolaniu navrhovateľa a navrhovateľky sa písomne vyjadrila odporkyňa, ktorá uviedla, že s rozsudkom súdu prvého stupňa súhlasí v plnom rozsahu. Uviedla, že všetky potrebné doklady, ktoré žiadal konajúci súd predložila a z predložených dokladov je nepochybné, že nie je schopná prispievať na výživu navrhovateľa a navrhovateľky po 100,- € mesačne. Súčasne poukázala na majetkové a finančné pomery otca navrhovateľky a navrhovateľa, ktorý podľa jej presvedčenia žije nadštandardtne, kúpil si auto a vymenil si na svojom byte okná za nové. Navrhla preto, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Odvolací súd bez nariadenie pojednávania podľa §-u 214 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že nie sú podmienky ani na jeho potvrdenie, ani na jeho zmenu, preto ho podľa §-u 221 ods. 1 písm. f a h/ O.s.p. zrušil a podľa ods. 2 cit. zák. ust. vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Podľa §-u 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Zmenou pomerov v zmysle tohto zákonného ustanovenia sa rozumie výrazná zmena tých okolností na jednej alebo na druhej strane, t.j. oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom pre predchádzajúce rozhodnutia súdu o výživnom, pričom táto zmena musí byť nie je prechodná ale trvalá a zásadná v okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie o výživnom. V konaní o zmenu výživného je preto potrebné dôsledne porovnať pomery, z ktorých vychádzalo predchádzajúce súdne rozhodnutie o výživnom s pomermi v čase rozhodovania o návrhu na zmenu výživného. Aj pri rozhodovaní o výživnom v dôsledku zmeny pomerov sa použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. V danom prípade ide o § 62 ods. 1,2,4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine, z ktorých okrem iného vyplýva, že pri rozhodovaní o rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotná potreby, ako je šatstvo, bielizeň, obuv, nájomné za byt a tiež potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, ako aj potreby súvisiace so zdravotným stavom, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život kultúrneho človeka súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov, pretože dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Uspokojovanie odôvodnených potrieb dieťaťa je však vždy limitované možnosťami a schopnosťami rodičov. Okrem odôvodnených potrieb oprávnenej osoby sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov.
Podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec správne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
Podľa §-u 221 ods. 1 písm. f a h/ O.s.p. súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pre súdom a súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav.
Odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkovi konania odnímajú také procesné práva, ktoré mu zákon priznáva. V prípade, keď je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, jedná sa o zmätočné rozhodnutie. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia zavinené procesným postupom súdu, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady spôsobujú nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktoré môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo odôvodnenosti rozhodnutia. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR je aj právo účastníka na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré je jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky. Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a určitosti skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.
Podľa §-u 120 ods. 2 O.s.p. vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu, ako aj v konaniach o povolení uzavrieť manželstvo, o určenie a zapretie otcovstva, o osvojiteľnosti, o osvojenie, vo veciach obchodného registra a v konaniach o niektorých otázkach obchodných spoločností a družstiev (§ 200e), je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu, hoci ich účastníci nenavrhli. Podľa ods. 3 tohto zák. ust., ak nejde o veci uvedené v ods. 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Odvolací súd po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav (§ 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p.) a neriadil sa dôsledne usmernením odvolacieho súdu v rozsudku č.k 8CoP 138/2011-93 z 28.9.2011, ktorý súdu prvého stupňa uložil dôsledne vykonať ďalšie dokazovanie zamerané predovšetkým na možnosti matky získať zamestnanie zodpovedajúce jej vzdelaniu a kvalifikácie a tiež dostatočne neskúmal snahu matky získať zamestnanie, čo je nepochybne relevantné pre posúdenie možností a schopnosti odporkyne plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľovi aj navrhovateľke podľa ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine. Nevypočul koncepčne predovšetkým odporkyňu s cieľom zistiť zdroj príjmu a úhradu jej preukázateľných výdavkov, a rovnako dôsledne nezistil rozsah odôvodnených a nevyhnutných nákladov, v tom čase mal. H. a I., ktorí medzi časom dovŕšili vek plnoletosti. Relevantným spôsobom zistil iba výšku invalidného dôchodku správou sociálnej poisťovne a priemerný mesačný zárobok otca navrhovateľov, ktorí s ním žijú v spoločnej domácnosti. Nedostatočným spôsobom sa zaoberal a nevyhodnotil tvrdenie odporkyne, ktorá v priebehu celého konania preukazovala výdavky prevyšujúce jej príjem, ktorý podľa jej vyjadrenia spočíva len v priznanom invalidnom dôchodku 160,- € a príspevku za opatrovanie vo výške 216,- €, ktorý má poberať od 1.10.2012. Odporkyňa nezdokladovala vierohodným spôsobom ani výšku nájmu, ktorý súčasne platí za prenajatý byt a konajúci súd jej tvrdenia o platení nájmu vyhodnotil zmätočne. Z odôvodnenia preto nevyplýva, v akej výške mesačne odporkyňa uhrádza nájomné. Predovšetkým však odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že z obsahu spisu a to predovšetkým z vyjadrenia prokuristu firmy U. s.r.o. preukázateľne vyplýva, že matka mala možnosť získať zamestnanie v uvedenej firme. Z písomného vyjadrenia zástupcu predmetnej firmy, ktoré bolo podané veľmi dôsledne a obsiahlo, je zrejmé, že matka mala možnosť získať kvalifikované zamestnanie v prevádzke, ktorá vzhľadom na jej zdravotný stav bola bezproblémová a plne vyhovujúca, napriek tomu prácu neprijala a do práce nenastúpila. Ani túto skutočnosť súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevyhodnotil. V rozpore s §-om 157 ods. 2 O.s.p. v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočne neuviedol, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, najmä vo vzťahu k hodnoteniu možnosti a schopnosti odporkyne (matky) plniť si vyživovaciu povinnosť, obmedzil sa len na strohé konštatovanie základných kritérií určovania rozsahu vyživovacích povinností rodičov k deťom keď uviedol výšku invalidného dôchodku odporkyne, výšku opatrovateľského príspevku. Z odôvodnenia rozsudku nevyplýva z akých konkrétnych pomerov odporkyne vychádzal pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti a ako ustálil možnosti a schopnosti odporkyne plniť si vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke a navrhovateľovi. Vo vzťahu k reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporkyne rozhodol fakticky len na hypotetickom podklade a záver konajúceho súdu o primeranosti výživného vo výške 30% zo sumy životného minima pre plnoletú navrhovateľku a navrhovateľa, je z uvedených dôvodov predčasný. Odvolací súd konštatuje, že súd prvého stupňa sa dôsledne neriadil ust. §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, kedy pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti a možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na nepriemerné majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Na druhej strane sa konajúci súd bližšie nezaoberal a neskúmal ani spôsob života otca navrhovateľov namietaný odporkyňou, ktorý označila ako nadštandardtný spôsob života.
Pretože súd prvého stupňa svojím postupom odňal účastníkom konania možnosť konať pred súdom a zároveň nevykonal dostatočné dokazovanie zamerané na zistenie podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie o zmene výživného došlo k závažnej procesnej vade spôsobujúcej zmätočnosť konania (§ 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.) a súčasne odvolaciemu súdu táto vada bráni v realizácii jeho preskúmavacej právomoci, čím je daný ďalší dôvod na zrušenie rozhodnutia podľa §-u 221 ods. 1 písm. h/O.s.p., pretože nemožno zistiť, či súd prvého stupňa správne, právne posúdil vec a dostatočne zistil skutkový stav. Z uvedených dôvodov preto musel odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa §-u 221 ods. 1 písm. f a h/ O.s.p. zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Po vrátení veci bude úlohou súdu prvého stupňa odstrániť vyššie uvedenú zmätočnosť konania a vykonať riadne dokazovanie podľa §-u 120 ods. 2,3 O.s.p., vyhodnotiť dôkazy podľa §-u 132 O.s.p. a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania a vo veci opäť rozhodnúť a odôvodniť rozsudok podľa §-u 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby jeho závery boli logické a spätne preskúmateľné.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.