Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_18Er-1943-2008.pdf
PDF · 88.61 KB
Case nature
Area
Subarea
18Er/1943/2008
Uznesenie
Okresný súd Žilina v exekučnom konaní vedenom súdnym exekútorom: JUDr. Jozef Ďurica, Borovianska 17, 960 01 Zvolen, vo veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, univerzálny právny nástupca spol. T-Mobile Slovensko, a.s., IČO: 35 705 019, Vajnorská 100/A, 831 03 Bratislava, proti povinnému: P.. V.. J. J., D.., K.. XX.XX.XXXX, Z. V. O. O. - V., I. Č.: V. Y. - V. K. X, XXX XX O., občan SR, tu o námietkach povinného proti exekúcii a o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu v časti istiny vo výške 1.380,90 Eur vyhlasuje za neprípustnú a súčasne ju zastavuje.
II. Námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a .
III. Návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a .
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie spísaného vo forme zápisnice u súdneho exekútora 30.06.2008, exekučného titulu - rozsudku Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/360/2004 zo dňa 02.06.2005 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 9C/2118/1999 zo dňa 12.02.2001 a dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 9C/2118/1999 zo dňa 06.02.2002, a žiadosti súdneho exekútora, súd udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 1.885,94 Eur spolu so 17,6 % ročným úrokom zo sumy 505,75 Eur od 29.11.1999 do vymoženia a trov exekúcie.
Po doručení upovedomenia o začatí exekúcie povinnému dňa 10.06.2013, povinný písomným podaním odoslaným na poštovú prepravu dňa 11.06.2013 podal v zákonom stanovenej lehote u súdneho exekútora námietky proti exekúcii. Vo svojich námietkach proti exekúcii povinný uviedol, že pred 9 alebo 10 rokmi si zakúpil mobilný telefón od oprávneného, pričom na druhý deň po zakúpení mu bol daný telefón odcudzený. Túto skutočnosť oznámil aj na polícii, avšak podľa jeho tvrdení polícia nekonala kompetentne a celú vec neskôr odložila. Povinný tiež poukázal na to, že za 7 rokov nedostal oznámenie o súdnom konaní, a preto sa nemohol v zmysle právnych predpisov brániť.
Povinný písomným podaním odoslaným na poštovú prepravu dňa 22.07.2013 doplnil u súdneho exekútora námietky proti exekúcii, v ktorých bližšie uviedol skutkové okolnosti ohľadom odcudzenia mobilného telefónu. Ďalej tiež povinný opätovne poukázal, že rozsudok Okresného súdu Čadca, sp. zn. 9C/2118/1999 zo dňa 12.02.2001 mu nikdy nebol doručený, a teda je neprávoplatný.
Povinný písomným podaním odoslaným na poštovú prepravu dňa 19.09.2013 žiadal o zastavenie exekúcie, kde znova poukázal na už skôr uvedené dôvody v námietkach proti exekúcii zo dňa 11.06.2013 a v doplnení námietok proti exekúcii zo dňa 22.07.2013.
Exekučný súd po oboznámení sa s listinami predloženými ako exekučné tituly zistil, že rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 9C/2118/1999 zo dňa 12.02.2001 (ďalej len ,,rozsudok okresného súdu“), súd vo výroku I. povinnému uložil povinnosť zaplatiť oprávnenému 505,75 Eur spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 29.11.1999 do zaplatenia, vo výroku II. návrh oprávneného o zaplatenie 1.380,19 Eur zamietol a vo výroku III. žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Čadca, sp. zn. 9C/2118/1999 zo dňa 06.02.2002 (ďalej len ,,dopĺňací rozsudok“), súd návrh oprávneného v časti úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 1.380,19 Eur za dobu od 28.07.1999 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 505,75 Eur za obdobie od 28.07.1999 do 28.11.1999 zamietol.
Rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 8Co/360/2004 zo dňa 02.06.2005 (ďalej len ,,rozsudok krajského súdu“) rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom, čo do výroku II. (návrhu oprávneného o zaplatenie 1.380,19 Eur) a čo do výroku III. (náhrady trov konania) potvrdil. Výroky odvolaním nenapadnuté, a to povinnosť povinného zaplatiť oprávnenému 505,75 Eur spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 29.11.1999 do zaplatenia (výrok I. rozsudku okresného súdu) a výrok, ktorým súd zamietol návrh oprávneného v časti úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 1.380,19 Eur za dobu od 28.07.1999 do zaplatenia a v časti úroku z omeškania vo výške 17,6 % ročne zo sumy 505,75 Eur za obdobie od 28.07.1999 do 28.11.1999 (výrok dopĺňacieho rozsudku) zostali nedotknuté. Zároveň súd vo výroku odvolanie povinného odmietol, ako oneskorene podané bez vecného prejedania.
I.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov v platnom znení (ďalej len „EP“) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 3 EP ak sa exekúcie týka niektorý z dôvodov zastavenia len sčasti alebo ak sa exekúcia vykonala v širšom rozsahu, než stačí na uspokojenie oprávneného, exekúcia sa zastaví len čiastočne.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 38 ods. 2 EP oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
Z ustanovenia § 58 ods. 1 Exekučného poriadku vyplýva, že exekučný súd je oprávnený a povinný skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, a to napr. aj pre účely zistenia existencie dôvodu, pre ktorý by bolo potrebné už začatú exekúciu zastaviť, pričom exekučný súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu. Ak je exekučný súd podľa zákona oprávnený rozhodnúť o zastavení exekúcie aj bez návrhu - ex offo, urobí tak aj bez vyjadrenia účastníkov exekučného konania. Exekučný súd je ex offo povinný v priebehu celého exekučného konania skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania.
Exekučný súd opätovným preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrhu na vykonanie exekúcie a exekučného titulu zistil, že oprávnený sa svojím návrhom na vykonanie exekúcie domáha vymoženia uloženej povinnosti zaplatiť 1.885,94 Eur spolu so 17,6 % ročným úrokom zo sumy 505,75 Eur od 29.11.1999 do vymoženia a trov exekúcie. Ako však vyplýva z vyššie vykonaného dokazovania, súd zaviazal povinného na zaplatenie 505,75 Eur spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 29.11.1999 do zaplatenia. To znamená, že oprávnený má svoje právo na plnenie proti povinnému v časti istiny priznané exekučným titulom iba v rozsahu sumy vo výške 505,75 Eur. Na základe toho súd vyvodil, že oprávnený sa domáha vymoženia plnenia v časti istiny vo výške 1.380,19 Eur (1.885,94 Eur - 505,75 Eur) bez toho, aby požadované plnenie v tejto časti bolo judikované exekučným titulom.
Exekučný súd predmetné vyhodnotil ako rozpor s ustanovením § 38 ods. 2 Exekučného poriadku a exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. g/ EP v časti istiny vo výške 1.380,19 Eur vyhlásil za neprípustnú a súčasne ju zastavil.
II.
Podľa § 50 ods. 1 veta prvá až tretia EP povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.
Námietky proti exekúcii sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Je to procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie. Pri vznesení námietok sa uplatňuje koncentračná zásada. Námietky musia byť predovšetkým odôvodnené, pričom na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu.
Z predloženého potvrdenia o doručení (poštovej doručenky) upovedomenia o začatí exekúcie mal súd preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené do vlastných rúk dňa 10.06.2013. Nasledujúci deň po tomto dátume povinnému začala plynúť zákonná 14-dňová lehota na procesnú obranu proti exekúcii (námietky), ktorá uplynula dňa 24.06.2013. Povinný podal námietky proti exekúcii na pošte dňa 11.06.2013, t. j. v zákonnom stanovej lehote, a preto súd o podaných námietkach proti exekúcii aj týmto rozhodnutím rozhodol. Pri rozhodnutí však súd neprihliadal na doplnenie námietok proti exekúcii, ktoré povinný odoslal na poštvú prepravu dňa 22.07.2013. Nakoľko na dôvody, ktoré uvedie povinný po lehote 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, súd nemôže prihliadať (§ 50 ods. 1 vety 3 EP). Hoci na tomto mieste súd poznamenáva, že povinný v doplnení námietok proti exekúcii neuviedol žiadnu takú skutočnosť, pre ktorú by bola prebiehajúca exekúcia neprípustná.
Exekučný súd sa pri posúdení námietok proti exekúcii zameral najmä na to, či a kedy výrok I. rozsudku okresného súdu, ktorým súd uložil povinnosť povinnému zaplatiť oprávnenému 505,75 Eur spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 29.11.1999 do zaplatenia nadobudol vykonateľnosť. A teda či je spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd z poštových doručeniek pripojeného súdneho spisu vedenom na Okresnom súde Čadca pod sp. zn. 9C/2118/1999 zistil, že rozsudok okresného súdu bol splnomocnenému zástupcovi oprávneného doručený do vlastných rúk dňa 09.04.2001. Povinnému bol rozsudok okresného súdu doručovaný na adresu Y. XX, XXX XX Y. a po neúspešnom pokuse o doručenie dňa 09.04.2001 a opakovanom doručení dňa 10.04.2001, bol rozsudok okresného súdu uložený na pošte dňa 10.04.2001. Ako ďalej z poštovej doručenky vyplýva, povinný si rozsudok okresného súdu prevzal do vlastných rúk dňa 24.04.2001. Zo súdneho spisu súd zistil aj to, že oprávnený písomný podaním odoslaným na poštovú prepravu dňa 24.04.2001 podal proti rozsudku okresného súdu, čo do výroku II. odvolanie. Zároveň povinný písomným podaním odoslaným na poštovú prepravu dňa 21.05.2001 podal proti predmetnému rozsudku v celosti odvolanie.
Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 31.12.2001 (ďalej len „O.s.p.“) do vlastných rúk treba doručiť písomnosti, pri ktorých tak ustanovuje zákon, a iné písomnosti, ak to nariadi predseda senátu.
Podľa § 158 ods. 2 O.s.p. rovnopis písomného vyhotovenia rozsudku sa doručuje účastníkom, prípadne ich zástupcom do vlastných rúk.
Podľa § 47 ods. 2 O.s.p. ak nebol adresát písomnosti, ktorá sa má doručiť do vlastných rúk, zastihnutý, hoci sa v mieste doručenia zdržuje, doručovateľ ho vhodným spôsobom upovedomí, že mu zásielku príde doručiť znovu v deň a hodinu uvedenú v oznámení. Ak zostane i nový pokus o doručenie bezvýsledným, uloží doručovateľ písomnosť na pošte alebo na orgáne obce a adresáta o tom vhodným spôsobom upovedomí. Ak si adresát zásielku do troch dní od uloženia nevyzdvihne, považuje sa posledný deň tejto lehoty za deň doručenia, i keď sa adresát o uložení nedozvedel.
Podľa § 159 ods. 1 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Podľa § 159 ods. 2 O.s.p. výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Podľa § 159 ods. 3 O.s.p. len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 204 ods. 1 vetá prvá O.s.p. odvolanie sa podáva do pätnástich dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Z vyššie vykonaného dokazovania vyplýva, že oprávnený podal odvolanie v zákonom stanovej lehote proti výroku II. a povinný podal odvolanie po zákonom stanovenej lehote. Nakoľko rozhodnutie bolo doručené povinnému do vlastných rúk, a to náhradným doručovaním. Keďže z pripojenej doručenky vyplynulo, že poštový doručovateľ sa v mieste trvalého bydliska žalovaného pokúsil doručiť zásielku dňa 09.04.2001, avšak bezvýsledne z dôvodu, že povinný nebol zastihnutý, doručovanie sa opakovalo. Po upovedomení o náhradnom doručení v nasledujúci pracovný deň 10.04.2001, zostal aj tento pokus o doručenie bezvýsledný. V ten istý deň bol adresát upovedomený o uložení zásielky na pošte. Preto sa za deň doručenia rozsudku okresného súdu žalovanému v danom prípade považuje deň 13.04.2001 (§ 57 ods. 1, 2 a 3 O.s.p.). Zákonom stanovená 15-dňová lehota na podanie odvolanie začala plynúť nasledujúcim dňom, t.j. 14.04.2001 a uplynula dňa 30.04.2001. Povinný proti rozhodnutia okresného súdu podal opravný prostriedok, avšak oneskorene t.j. dňa 21.05.2001, teda po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty. V dôsledku čoho Krajský súd v Žiline v zmysle § 218 ods. 1 písm. a/ O.s.p. odmietol odvolanie podané ako oneskorené.
Vzhľadom na vyššie uvedené exekučný súd konštatuje, že keďže oprávnený sa odvolal do výroku II. a odvolanie povinného bolo posúdené ako oneskorene podané, výrok I. rozsudku okresného súdu (ktorým súd uložil povinnosť povinnému zaplatiť 505,75 Eur spolu so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 29.11.1999 do zaplatenia) nadobudol právoplatnosť dňa 01.05.2001 a vykonateľnosť dňa 05.05.2001.
Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať rozhodnutie, ktorý tvorí podklad na vykonanie exekúcie, nakoľko námietky proti exekúcii nie sú opravným prostriedkom proti exekučnému titulu. Skutočnosti, ktoré existovali pred vydaním exekučného titulu, nemožno namietať v námietkach proti exekúcii, nakoľko ich povinný mohol namietať iba v pôvodnom konaní. Základným procesným predpokladom pre vykonanie exekúcie je vykonateľné rozhodnutie a exekučný súd preto v prvom rade skúma, či rozhodnutie, ktoré má byť exekučným titulom, je vykonateľné, čo v danom prípade splnené bolo. Teda exekučný súd iba skúma či ide o rozhodnutie vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať). V rámci tohto skúmania nie je exekučný súd oprávnený posudzovať vecnú správnosť (skutkové a právne závery) rozsudku všeobecného súdu. Exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť či meniť rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom.
Exekučný súd konštatuje, že obsahom námietok sú výlučne len skutočnosti existujúce už pred vznikom exekučného titulu. Tieto skutočnosti však povinný mohol a mal namietať a preukázať v pôvodnom konaní, prípadne s využitím riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Namietané skutočnosti mohli mať vplyv na výsledok pôvodného konania, pričom tieto dôvody boli povinnému známe už v čase pôvodného, základného konania. Uvedené možnosti však povinný včas nevyužil a rozhodnutie tak nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 05.05.2001 a je preto riadnym a spôsobilým titulom pre vykonanie exekúcie. Po vzniku exekučného titulu nenastali okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo by bránili jeho vymáhateľnosti, preto povinným uvádzané dôvody nie sú dôvody, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Súd teda konštatuje, že tieto tvrdenia nemôžu mať vplyv na samotný priebeh exekučného konania.
Exekučný súd na základe vyššie uvedeného posúdil námietky povinného proti exekúcii ako nedôvodné a z tohto dôvodu ich v celom rozsahu zamietol.
III.
Exekučný súd pre úplnosť dodáva, že podanie povinného odoslaným na poštovú prepravu dňa 19.09.2013 podľa § 251 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 41 ods. 2 O.s.p. v platnom znení posúdil podľa obsahu, ako návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
K tomuto návrhu na zastavenie exekúcie súd uvádza, že povinný opätovne poukázal na už skôr uvedené dôvody v námietkach proti exekúcii zo dňa 11.06.2013 a v doplnení námietok proti exekúcii zo dňa 22.07.2013, s ktorými sa súd už vysporiadal vo výroku II. tohto uznesenie (bližšie pozri časť II. odôvodnenia tohto rozhodnutia). Exekučný súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie posúdil ako nedôvodný a z tohto dôvodu ho v celom rozsahu zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde v Žiline.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.), t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.