Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7Co-109-2014.pdf
PDF · 73.63 KB
Case nature
Subarea
7Co/109/2014
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, v konaní zastúpený: Advokátska kancelária ERASMUS LEGAL, s.r.o., so sídlom Justičná 9, Bratislava, IČO: 36 789 615, proti žalovanému: F. G., nar. XX.X.XXXX, bytom D. XXX, Y. - T. G., o zaplatenie 3044,74 eur s príslušenstvom a iné, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 13Ro/921/2012-20 zo dňa 3. septembra 2013, takto
rozhodol:
Odvolací súd odvolanie žalobcu o d m i e t a . Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie o zaplatenie istiny vo výške 3044,74 eur s 0,024% úrokom z omeškania denne zo sumy 3027,86 eur od 13.12.2012 do zaplatenia a o zaplatenie kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške 789,06 zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 1 ods. 1, § 2 ods. 1 písm. a), § 5 ods. 1 písm. a), § 6 ods. 1, § 7 ods. 1 veta prvá, § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. ako aj zisteným skutkovým stavom na základe čoho dospel k záveru, že konanie je treba pre nesplnenie poplatkovej povinnosti žalobcom zastaviť. Poukázal na to, že výzvou zo dňa 12.4.2013, doručenou v súlade s § 49 ods. 1 veta tretia OSP právnemu zástupcovi žalobcu, vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku za návrh vo výške 229,50 eur podľa položky 1a sadzobníka súdnych poplatkov v lehote 10 dní odo dňa doručenia výzvy a zároveň ho poučil o právnych následkoch nezaplatenia poplatku. Uviedol, že na výzvu, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu doručená dňa 17.4.2013, žalobca dňa 24.4.2013 doručil súdu písomné podanie označené ako "Výzva na doplatenie súdneho poplatku - odpoveď", v ktorom poukázal na skutočnosť, že v petite návrhu je samostatne uvedená suma istiny, suma kapitalizovaného úroku z omeškania, úrok z omeškania, suma súdneho poplatku a trov konania. Suma istiny bola použitá za základ poplatku, ktorý bol uhradený spolu s návrhom. V ďalšom poukázal na znenie § 7 ods. 1, 2 zákona č. 71/1992 Zb. a § 121 ods. 3 zákona č. 41/1964 Zb. označeného ako Občiansky zákonník (zákon č. 40/1964 Zb.). Žalobca vyslovil názor, že súdny poplatok mal byť vyrubený len zo sumy istiny, t.j. zo sumy 3044,74, a teda súdny poplatok mal byť vo výške 182,50, ktorý aj bol podľa tvrdenia žalobcu z jeho strany uhradený. Dodatočné vyrubenie súdneho poplatku z kapitalizovaného úroku z omeškania, ktorý je iba príslušenstvom pohľadávky, nemá podľa názoru žalobcu právny základ. Aby bolo príslušenstvo zahrnuté do základu poplatku, musí byť samostatným predmetom poplatkového úkon, a teda predmetom samostatného konania. S poukazom na uvedené a § 10 ods. 2 písm. e/ zákona č. 71/1992 Zb. považuje vyrubenie predmetného súdneho poplatku za právne nepodložené. Podľa názoru súdu prvého stupňa uplatnením nároku aj na zaplatenie sumy 789,06 eur titulom kapitalizovaného úroku z omeškania, popri nároku na zaplatenie istiny vo výške 3044,74 eur s príslušenstvom žalobca uplatnil ďalší peňažný nárok. Podľa poznámky pod číslom 6 k položke 1 sadzobníka súdneho poplatku (Príloha 1 zákona č. 71/1992 Zb. Ak je predmetom konania viac nárokov, každý nárok sa spoplatňuje samostatne; to neplatí, ak ide o viac nárokov na peňažné plnenie a sú
vyjadrené jednou sumou. V danom prípade je úrok z omeškania za obdobie ohraničené úkonmi žalobcu vyčíslené konkrétnou sumou, teda je samostatným predmetom poplatkového úkonu, a tak sa v súlade s § 7 ods. 2 zákona č. 71/1192 Zb. zahrnie do základu poplatku. Súd o peňažnom nároku v časti o zaplatenie kapitalizovaného úroku z omeškania vo výške 789,06 eur môže viesť samostatné konanie a aj v danom prípade by konanie o tejto časti návrhu mohol, pri splnení podmienok uvedených v § 112 ods. 2 O.s.p., vylúčiť na samostatné konanie. Ak by príslušenstvo pohľadávky vyčíslené pevnou sumou malo byť predmetom poplatkového úkonu iba v prípade, keď by sa žalobca domáhal zaplatenia vyčísleného príslušenstva pohľadávky v samostatnom konaní, ako to žalobca tvrdí vo svojom podaní doručenom súdu 24.4.2013, cena príslušenstva by sa nezahrnula do základu, ako to predpokladá § 7 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., ale naopak, cena príslušenstva vyčíslená pevnou sumou, teda cena predmetu poplatkového úkonu, by v takom prípade tvorila samotný základ poplatku v zmysle § 7 ods. 1 citovaného zákona. Keďže žalobca v súdom určenej lehote vyrubený súdny poplatok za návrh nezaplatil, napriek poučeniu súdu o následkoch nezaplatenia, súd v súlade s § 10 ods. 1 zákona č. 71/1992 Zb. konanie zastavil. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Súčasne si žalobca uplatnil trovy právneho zastúpenia za odvolacie konanie. V dôvodoch svojho odvolania žalobca poukázal na § 205 ods. 1 písm. a) v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) OSP a uviedol, že postupom súdu prvého stupňa, teda zastavením konania odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom a v zmysle § 205 ods. 1 písm. f) OSP súd prvého stupňa nesprávne právne vec posúdil, keďže síce aplikoval správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne (do základu poplatku zahrnul aj kapitalizované príslušenstvo) a následne túto právnu normu aj na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval (dodatočne vyrubil z príslušenstva súdny poplatok). Žalobca poukázal na to, že dňa 17.4. 2013 bola doručená žalobcovi výzva na zaplatenie súdneho poplatku v predmetnom konaní. Žalobca v zmysle uvedenej výzvy súdny poplatok doplatil iba v časti 182,50, keďže sa nestotožnil s vyrubením súdneho poplatku z kapitalizovaného úroku z omeškania. Doklad o čiastočnej úhrade súdneho poplatku pripojil žalobca v prílohe podania. Vo vyjadrení k predmetnej výzve zo dňa 22.4.2013 žalobca predložil odmietnutie doplatenia súdneho poplatku viacerými tvrdeniami a rozhodnutím Najvyššieho súdu SR, na ktorých relevantnosti v uvedenej veci žalobca trvá. Súd prvého stupňa sa však argumentmi žalobcu nestotožnil a napadnutým uznesením konanie zastavil z dôvodu, že podľa právneho názoru súdu prvého stupňa vyčíslenie kapitalizovaného úroku je považované v zmysle zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov za samostatný nárok, a je teda predmetom samostatného spoplatnenia. Žalobca poukázal na to, že v petite žalobného návrhu bola samostatne uvedená suma istiny, suma kapitalizovaného úroku z omeškania, úrok z omeškania, suma súdneho poplatku a suma trov právneho zastúpenia. Suma istiny bola v návrhu použitá ako základ poplatku, ktorý bol následne v konaní uhradený spolu s návrhom. Pre prípad, že by odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa však žalobca z opatrnosti doplatil v lehote na podanie odvolania súdny poplatok, o čom pripája doklad. Žalobca však naďalej trval na tom, aby o tomto odvolaní rozhodol odvolací súd.
Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa napadnuté odvolaním zaniklo inak, a preto je treba odvolanie žalobcu pre jeho bezpredmetnosť podľa § 218 ods. 1 písm. e/ OSP odmietnuť.
Z obsahu spisu vyplýva, že uznesením zo dňa 3. septembra 2013, č. k. 13Ro/291/2012-20 súd prvého stupňa konanie o zaplatenie istiny vo výške 3044,74 eur s 0,024% úrokom z omeškania denne zo sumy 3027,86 eur od 13.12.2012 do zaplatenia a o zaplatenie kapitalizovaného denného úroku z omeškania vo výške 789,06 zastavil. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Proti uzneseniu súdu prvého stupňa podal písomne v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Okrem iného v dôvodoch odvolania žalobca poukázal na to, že v petite žalobného návrhu bola samostatne uvedená suma istiny, suma kapitalizovaného úroku z omeškania, úrok z omeškania,
suma súdneho poplatku a suma trov právneho zastúpenia. Suma istiny bola v návrhu použitá ako základ poplatku, ktorý bol následne v konaní uhradený spolu s návrhom. Pre prípad, že by odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvého stupňa však žalobca z opatrnosti doplatil v lehote na podanie odvolania súdny poplatok, o čom pripája doklad. Žalobca však naďalej trval na tom, aby o tomto odvolaní rozhodol odvolací súd.
Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvého stupňa uznesením zo dňa 16. 10. 2013, č. k. 13Ro/921/2012-37 podľa § 10 ods. 3 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, uznesenie zo dňa 3. septembra 2013, č. k. 13Ro/291/2012-20 v celom rozsahu zrušil z dôvodu, že žalobca dodatočne uhradil súdny v odvolacej lehote. Proti tomuto uzneseniu žalobca odvolanie nepodal a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 11. 2013. Vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa v súlade s ust, § 10 ods. 3 prvá veta zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov, uznesenie zo dňa 3. septembra 2013, č. k. 13Ro/291/2012-20, ktoré bolo napadnuté odvolaním v celom rozsahu zrušil je treba prijať záver, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zaniklo inak. Z uvedeného dôvodu odvolací súd postupoval podľa § 218 ods. 1 písm. e) OSP, a odvolanie žalobcu odmietol.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 OSP analogicky v zmysle § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania, pretože odmietnutie odvolania sa svojimi účinkami rovná zastaveniu konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.