Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3S-47-2012.pdf
PDF · 110.36 KB
Case nature
Area
Subarea
3S/47/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu F.. A. B., so sídlom A., X. XXX/X, číslo osv. KVL SR: XXXX, zastúpeného JUDr. Ing. Ľubomírom Niedelským, advokátom so sídlom v Košiciach, Hviezdoslavova 7, proti žalovanej Komore veterinárnych lekárov SR so sídlom Bratislava, Botanická 17, zastúpenej spoločnosťou Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o. so sídlom Bratislava, Námestie SNP 22, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovanej zo dňa 29. septembra 2011, číslo: 20/2010 Pr v spojení s rozhodnutím Disciplinárneho senátu DiK Komory veterinárnych lekárov SR zo dňa 28.07.2011, číslo: 20/2010 DS na základe žaloby, jednohlasne takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a.
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Rozhodnutím zo dňa 29.09.2011, číslo: 20/2010Pr prezídium Komory veterinárnych lekárov SR (ďalej len žalovaná) podľa § 22 ods. 4 zákona č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 442/2004 Z. z.) a podľa § 10 písm. e/ Deviatej časti Disciplinárneho poriadku Stanov Komory veterinárnych lekárov SR odvolanie disciplinárne obvineného zamietla a rozhodnutie Disciplinárneho senátu DiK Komory veterinárnych lekárov SR č.k. 20/2010 DS zo dňa 28.07.2011 (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) ako vecne správne potvrdila.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedla, že rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu bol F.. A. B. uznaný za vinného pre porušenie § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z. z., pretože nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko nesprávne fixoval psa majiteľky U. X. dňa 23.09.2010 o 10:30 hod. pričom došlo k jeho usmrteniu a ďalej nedodržal zákon č. 442/2004 Z. z., nakoľko zamestnáva na výkon súkromných veterinárnych činností veterinárnu lekárku, ktorej diplom o vzdelaní nebol uznaný Komorou veterinárnych lekárov SR, čím sa dopustil disciplinárneho previnenia podľa § 21 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z. z. a bolo mu uložené disciplinárne opatrenie podľa § 21 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona - pokuta vo výške 200 €.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu disciplinárne obvinený podal odvolanie v zákonom stanovenej lehote.
Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 442/2004 Z. z. o odvolaní rozhoduje prezídium, ktoré napadnuté rozhodnutie potvrdí, alebo zruší. Ak napadnuté rozhodnutie zruší, vráti vec disciplinárnemu senátu na nové konanie. Disciplinárny senát je rozhodnutím prezídia viazaný.
Žalovaná v preskúmavanom rozhodnutí vyšpecifikovala dôkazy, ktoré v konaní vykonala. Následne preskúmala zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu, ako aj postup disciplinárneho konania, ktoré mu predchádzalo. Skonštatovala, že odvolanie je nedôvodné v časti, v ktorej disciplinárne obvinený napáda nesprávnosť vyhodnotenia vykonaných dôkazov. Prvostupňový správny orgán mal za jednoznačne preukázané, že disciplinárne obvinený postupoval neodborne / nesprávne, keď zvolil spôsob fixácie papule psa obväzom u psa bez kostného podkladu nosa, nakoľko obväz sa pri tejto fixácii zakladá na kostný podklad nosa, čím sa znemožní otváranie papule psa. Existencia kostného podkladu nosa je pre tento spôsob fixácie zásadná a nevyhnutná, nakoľko pri nemožnosti otvoriť papuľu, je jedinou dýchacou cestou nosová dutina tvorená nestlačiteľnými kostnými štruktúrami. Nakoľko tento pes kostnú štruktúru nemal, došlo aj k stlačeniu mäkkých tkanív nosa a tým k znemožneniu dýchania. Prvostupňový správny orgán vzal v úvahu znalecký posudok v časti zistenia príčiny usmrtenia zvieraťa a preto vo svojom výroku netvrdil, že pri nesprávnom postupe došlo k uduseniu zvieraťa aj keď toto je vysoko pravdepodobné, ale je jednoznačné, že tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, pri nesprávnom /neodbornom postupe disciplinárne obvineného(pri nesprávnej /neodbornej fixácii) došlo k usmrteniu zvieraťa. Skonštatovala, že prvostupňový správny orgán správne a dostatočne odôvodnil aj to, ako sa vysporiadal s vyjadrením F.. D. V. (v odvolaní pomenovaný ako F.. B.).
Rovnako nedôvodné je aj odvolanie v časti, v ktorej disciplinárne obvinený napáda premlčanie disciplinárneho previnenia - nedodržanie zákona č. 442/2004 Z. z. tým, že zamestnáva na výkon súkromných veterinárnych činností veterinárnu lekárku, ktorej diplom o vzdelaní nebol uznaný žalovanou, nakoľko disciplinárne obvinený vyvolal protiprávny stav, ktorý udržoval a udržiava aj naďalej a takéto konanie treba považovať za jeden skutok a jeden správny delikt až do okamihu ukončenia deliktného konania, t.j. do odstránenia protiprávneho stavu. Ide tu o trváce disciplinárne previnenie, pri ktorom objektívna lehota na podanie návrhu začne plynúť až od okamihu jeho ukončenia. Subjektívna lehota na podanie návrhu začne plynúť keď sa predseda dozornej komisie dozvie, že disciplinárne obvinený udržuje protiprávny stav.
Žalobou zo dňa 25.11.2011, podanou na Krajský súd v Bratislave žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovanej v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať trovy konania.
Uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 2S 203/11-20 zo dňa 14.03.2012 bola vec postúpená Krajskému súdu v Prešove ako súdu vecne a miestne príslušnému.
Žalobca v žalobe namietal, že prvostupňový správny orgán nesprávne vyhodnotil dôkazy, čo malo za následok nesprávne posúdenie veci, pretože vychádzal z nepriamych dôkazov majúcich formu domnienky. Vzal do úvahy emocionálne tvrdenia majiteľky psa, ako aj znalecký posudok znalkyne F.. P. G. č. 05/2011, v ktorom je konštatované, že s určitosťou sa nedá stanoviť príčina smrti psa plemena francúzsky buldoček, no výpoveď žalobcu, ako aj dôkazy, ktoré vo svojich tvrdeniach predložil, žalovaná buď vôbec nevyhodnotila alebo na nich neprihliadla. Poukázal na nedostatky v znaleckom dokazovaní, pretože znalkyňa uviedla, že obväz proti uhryznutiu má byť nasadený na chrbát nosa psa, čo u brachiocefalických plemien (aj u plemena francúzsky buldoček) podľa názoru znalkyne nie je možné, nakoľko chrbát nosa s kostným podkladom u nich absentuje. V prílohe žaloby predložil dôkaz o tom, že u plemena francúzsky buldoček kostný podklad pre chrbát nosa existuje, čo potvrdzuje aj röntgenový snímok lebky dotknutého plemena, takže znalecký posudok tvoriaci podklad pre napadnuté rozhodnutie sa javí ako značne neodborný. Zároveň poukázal na odpoveď žalobcu na výzvu žalovanej o súčinnosť pri prešetrení sťažnosti zo dňa 07.10.2010 a jej doplnenia, kde bol postup pri fixácii psa podrobne popísaný. Argumentoval, že zviera sa po fixácii aktívne oblizovalo a jazyk mu visel voľne z ústnej dutiny čo znamená, že po celý čas ošetrenia malo umožnené voľne dýchať. Poukázal, že v jeho vyjadrení k návrhu na začatie disciplinárneho konania zo dňa 07.03.2011 uviedol, že fixácia papule psov brachiocefalických plemien obväzom, t.j. aj uhynutého francúzskeho buldočka, je bežným štandardným postupom. Dôkaz o tomto tvrdení k vyjadreniu aj priložil. Jedná sa o výňatok z publikácie „Klinická prax psov“ (strana 38, 39), kde sa spôsob fixácie ktorú použil, popisuje ako štandardný, čo
absolútne vyvracia tvrdenia znalkyne, závery prvostupňového správneho orgánu aj žalovanej, ktorí vo svojich rozhodnutiach deklarovali, že tento spôsob fixácie zvieraťa v danom prípade nebol správny. Správne orgány konštatovali, že tento konkrétny uhynutý pes kostnú štruktúru pre chrbát nosa nemal. Nie je zrejmé, odkiaľ mala žalovaná vedomosť o absencii kostného podkladu u ošetrovaného psa, pretože jemu nikdy nebola predložená röntgenová snímka lebky tohto konkrétneho psa a nemá žiadnu vedomosť ani o jej existencii. Ak by skutočne ošetrované zviera kostný podklad pre chrbát nosa nemalo, zjavne by sa jednalo o vrodenú anomáliu, pričom je potom na mieste pochybnosť o ďalších vývojových vadách, ktorými zviera mohlo trpieť, a o ktorých nemala vedomosť ani majiteľka psa, keďže zviera pochádzalo z útulku. Smrť zvieraťa tak mohla nastať následkom práve týchto vrodených anomálií. Ďalej namietal pitevnú správu F. I., ktorý vykonal pitvu uhynutého zvieraťa a súčasne aj to, že F.. I. nie je znalcom v odbore veterinárstvo, oficiálne zapísaným v zozname znalcov. Pitevná správa neobsahuje konštatovanie, že smrť zvieraťa nastala udusením tak, ako sa to snažila prezentovať v svojich rozhodnutiach žalovaná. Z týchto skutočností jednoznačne vyplýva, že neodbornosť žalobcu pri výkone súkromných veterinárnych činností nemožno s určitosťou konštatovať tak, ako s určitosťou nemožno konštatovať príčinu úhynu zvieraťa. Žalobca ďalej namietal, že v preskúmavanom rozhodnutí sa žalovaná vôbec nezaoberala vyhodnotením argumentov a dôkazov žalobcu. Žalovaná neuniesla dôkazné bremeno vo veci disciplinárneho previnenia žalobcu keď v preskúmavanom rozhodnutí uviedla, že nebola jednoznačne preukázaná priama súvislosť medzi neodborným konaním disciplinárne obvineného a smrťou zvieraťa. Výsledkom nemalo byť sankcionovanie žalobcu, ale jeho oslobodenie spod návrhu na disciplinárne konanie. Rovnako nezákonné je napadnuté rozhodnutie aj v časti, v ktorej uznáva žalobcu disciplinárne vinným z dôvodu porušenia § 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 442/2004 Z. z., pretože zamestnal na výkon veterinárnych činností veterinárnu lekárku, ktorej diplom o vzdelaní nebol uznaný žalovanou. S takýmto odôvodnením žalobca nesúhlasil. V stanovisku zo dňa 07.03.2011 uviedol, že zamestnal F.. E. B. ako veterinárnu lekárku na základe pracovnej zmluvy odo dňa 24.09.2006, aj keď jej diplom nebol uznaný žalovanou. Argumentoval, že toto previnenie je už prekludované a predseda dozornej komisie žalovanej už nemal podať návrh na začatie disciplinárneho konania a vec mala byť odložená. Vyplýva to z ustanovenia § 2 Tretej časti Disciplinárneho poriadku žalovanej, podľa ktorého návrh na začatie disciplinárneho konania možno podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení povinností podľa § 2 Prvej časti Disciplinárneho poriadku žalovanej, najneskôr do jedného roka odo dňa, keď k nemu došlo. Taktiež v ustanovení § 4 Druhej časti Disciplinárneho poriadku žalovanej je uvedené, že dozorná komisia vec odloží ak zistí, že disciplinárne previnenie je premlčané. V § 2 Tretej časti Disciplinárneho poriadku žalovanej je obsiahnutý inštitút preklúzie, nie inštitút premlčania. Preklúziu možno charakterizovať ako právny inštitút, v rámci ktorého v dôsledku neuplatnenia práva v stanovenej lehote dochádza k zániku tohto práva. To znamená, že k zániku subjektívneho práva dochádza na základe dvoch právnych skutočností, ktorými sú uplynutie prekluzívnej lehoty a opomenutie uplatnenia práva v tejto lehote. Tým, že predseda dozornej komisie žalovanej nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania najneskôr do jedného roka odo dňa, kedy došlo k disciplinárnemu previneniu, teda najneskôr do dňa 24.09.2007 toto právo zaniklo. Žalovaná mala vec odložiť a nepokračovať v konaní o disciplinárnom previnení žalobcu.
Žalovaná vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu zamietnuť.
Krajský súd podľa § 250j ods. 1 zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutia a konanie, ktoré im predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutia a postup správnych orgánov sú v súlade so zákonom.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej o disciplinárnom delikte žalobcu - člena profesnej komory, v danom prípade rozhodnutie prezídia Komory veterinárnych lekárov SR v spojení s rozhodnutím Disciplinárneho senátu DiK Komory veterinárnych lekárov SR (prvostupňového správneho orgánu) o uložení disciplinárneho opatrenia žalobcovi, pretože nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne a zároveň zamestnáva na výkon súkromných veterinárnych činností veterinárnu lekárku, ktorej diplom o vzdelaní nebol uznaný žalovanou.
Podľa dôvodov uvedených v žalobe bol postup žalovanej nezákonný, pretože fixácia papule uhynutého francúzskeho buldočka je podľa dôkazov, ktoré žalobca doložil do administratívneho spisu, bežným štandardným postupom. Žalobca namietal, že neodbornosť pri výkone súkromných veterinárnych
činností, za ktorú mu bolo uložené disciplinárne opatrenie, žalovaná na základe vykonaných dôkazov nemohla s určitosťou konštatovať tak, ako s určitosťou nebolo možné konštatovať príčinu úhynu zvieraťa. Teda nebola jednoznačne preukázaná priama súvislosť medzi jeho odborným konaním ako disciplinárneho obvineného a smrťou zvieraťa. Ďalej namietal, že preskúmavané rozhodnutie je nezákonné aj v časti, v ktorej bol uznaný disciplinárne vinným z dôvodu porušenia § 9 ods. l písm. b/ zákona č. 442/2004 Z. z., pretože zamestnáva na výkon veterinárnych činností veterinárnu lekárku, ktorej diplom o vzdelaní nebol uznaný žalovanou. Argumentoval, že v § 3 Tretej časti Disciplinárneho poriadku žalovanej je obsiahnutý inštitút preklúzie a nie inštitút premlčania. Keďže predseda dozornej komisie žalovanej nepodal návrh na začatie disciplinárneho konania najneskôr do jedného roka, teda najneskôr do dňa 24.09.2007, tak právo riešiť toto disciplinárne previnenie žalovanej zaniklo.
Vo vzťahu k námietkam žalobcu krajský uvádza, že sú nedôvodné.
Podľa § 9 ods. 2 písm. a/ zákona č. 442/2004 Z. z. je súkromný veterinárny lekár okrem povinností uvedených v zákone č. 39/2007 Z. z. o veterinárnej starostlivosti povinný vykonávať súkromnú veterinárnu činnosť odborne, v súlade so zásadami etiky, ktoré vydá komora.
Podľa § 9 ods. 1 písm. b/ zákona č. 442/2004 Z. z. je súkromný veterinárny lekár pri vykonávaní súkromných veterinárnych činností okrem oprávnení uvedených v osobitnom predpise oprávnený zamestnávať odborne spôsobilých veterinárnych lekárov, ktorých diplomy, certifikáty alebo iné doklady o vzdelaní boli uznané komorou, absolventov stredných odborných škôl veterinárneho zamerania alebo iné osoby, ktorých činnosť je potrebná pre riadny výkon súkromných veterinárnych činností.
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z. z. je disciplinárnym previnením člena komory porušenie povinností, ktoré ustanovil tento zákon, alebo porušenie zásad etiky súkromného veterinárneho lekára, ak nejde o trestný čin.
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 442/2004 Z. z. za porušenie povinností uvedených v § 9 ods. 2 a 3 a zásad etiky súkromného veterinárneho lekára možno členovi komory uložiť niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a/ písomné napomenutie b/ pokutu až do výšky 30.000,-Sk (995,58 Eur) c/ vyčiarknutie z registra až na dobu 5 rokov.
Podľa § 22 ods.1 zákona č. 442/2004 Z. z. o uložení disciplinárneho opatrenia rozhoduje trojčlenný disciplinárny senát v konaní, ktoré sa začína na návrh predsedu dozornej komisie. Návrh možno podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení povinnosti alebo zásad etiky (§21 ods. 1), najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k nim došlo.
Podľa § 22 ods. 2 druhá veta zákona č. 442/2004 Z. z. rozhodnutie o uložení disciplinárneho opatrenia musí byť písomné a musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku.
Podľa § 22 ods. 3 zákona č. 442/2004 Z. z. môže podať člen komory alebo predseda dozornej komisie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia odvolanie prezídiu; odvolanie má odkladný účinok.
Podľa § 22 ods. 4 zákona č. 442/2004 Z. z. o odvolaní rozhoduje prezídium, ktoré napadnuté rozhodnutie potvrdí, alebo zruší. Ak napadnuté rozhodnutie zruší, vráti vec disciplinárnemu senátu na nové konanie. Disciplinárny senát je rozhodnutím prezídia viazaný.
Podľa § 23 zákona č. 442/2004 Z. z. na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 2 písm. a/ Etického a profesného poriadku žalovanej je súkromný veterinárny lekár povinný dodržiavať pri výkone svojho povolania najmä zákon č. 442/2004 Z. z. o súkromných veterinárnych lekároch, o Komore veterinárnych lekárov Slovenskej republiky a o zmene a doplnení zákona č. 488/2002 Z. z. o veterinárnej starostlivosti a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podľa § 2 Prvej časti Disciplinárneho poriadku schváleného snemom dňa 02.12.2006 (ďalej len Disciplinárny poriadok) disciplinárnym previnením súkromného veterinárneho lekára je porušenie povinností, ktoré ustanovil zákon o komore, Stanovy uznesenia snemu a ostatné vnútorné predpisy komory vydané v súlade so Stanovami a porušenie zásad etiky súkromného veterinárneho lekára, ak nejde o trestný čin.
Podľa § 2 Prvej časti Disciplinárneho poriadku za porušenie povinnosti uvedených v § 2 možno súkromnému veterinárnemu lekárovi uložiť niektoré z týchto disciplinárnych opatrení:
a/ písomné napomenutie b/ pokutu až do výšky 30.000,-Sk (995,82 Eur) c/ vyčiarknutie z registra až na dobu 5 rokov.
Podľa § 1 Tretej časti Disciplinárneho poriadku disciplinárne konanie sa začína na návrh predsedu dozornej komisie, ktorý podá predsedovi disciplinárnej komisie.
Podľa § 2 Tretej časti Disciplinárneho poriadku návrh možno podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení povinností podľa § 2 prvej časti tohto poriadku najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k ním došlo.
Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko pri ošetrení psa podcenil možné riziko pri manipulácii a fixácii tým, že nezvolil adekvátny individuálny prístup vzhľadom na individuálne predispozície psa a použil štandardné metódy, ktoré viedli k šokovému stavu, čo nebolo dostatočne odborné a správne. K pochybeniu a neodbornosti došlo pri rozhodnutí o spôsobe fixácie a samotnej fixácii. Obväz proti uhryznutiu ma byť naložený na chrbát nosa v mieste kostného podkladu, čo u tohto psa nebolo možné, pretože z vyhotoveného röntgenu je zrejmé, že u tohto psa, ktorý patrí k brachiocefalickým plemenám nie je kostný podklad vytvorený. Nasadený obväz preto stlačil mäkké tkanivá nosa a zároveň uzatvoril tlamu, čím psovi znemožnil dýchanie.
Žalobca v konaní nepredložil žiadny dôkaz, že posúdil riziká fixácie polohovaním psa do laterálnej polohy a naložením obväzu na nos s ohľadom na individuálne dispozície zvieraťa a navrhol majiteľke psa iné možnosti zvládnutia odporu a agresívneho správania psa, ako napr. medikamentózne ovplyvnenie agresivity, sedacia, neuroleptanalgézia alebo anestézia. Samotné konštatovanie žalobcu, že majiteľka psa s iným, vhodnejším spôsobom fixácie nesúhlasila, alebo že práve ona žiadala iný, menej vhodný spôsob fixácie, bez ďalšieho dôkazu akým by bol jej písomný pokyn na takúto fixáciu alebo súhlas s týmto spôsobom fixácie neobstojí. Dôvod ošetrenia psa nevyžadoval bezodkladný zákrok, preto bolo možné psa alternatívne na ošetrenie pripraviť a tým vylúčiť alebo potvrdiť aj žalobcom spomínané riziká iných spôsobov fixácie. Prvostupňový správny orgán po posúdení a interpretácii dôkazov ako fotodokumentácie z pitvy považoval s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote za priamu príčinu smrti psa jeho udusenie. K uduseniu došlo v dôsledku šokového stavu, ktorý vznikol ako následok násilnej manipulácie, fixácie a obmedzení možnosti dýchať, čiže v dôsledku zvoleného spôsobu fixácie, za ktorý zodpovedá ošetrujúci veterinárny lekár.
Prvostupňový správny orgán pri posúdení odbornosti konania žalobcu vychádzal najmä zo znaleckého posudku č. 5/2011 F.. P. G., v ktorom znalkyňa pri posúdení či boli súkromné veterinárne činnosti - zaviazanie papule obväzom, ako ochrana pred uhryznutím, spôsob fixácie a manipulácie vykonané správne/odborne uviedla: (citácia) „Fixácia psa so zabezpečím papule proti pohryznutiu je v prípade nutnosti (u vystresovaných, agresívnych a neovládateľných jedincov) štandardným postupom pred veterinárnym úkonom a je dôležitým predpokladom pre správne posúdenie zdravotného stavu psa a jeho následného riešenia. Ku každému psovi musí mať veterinárny lekár individuálny prístup, kedy zhodnotí jeho psychický, fyzický a zdravotný stav, prípadne plemenné odchýlky a zvláštnosti. Malé percento plemien je anatomicky utváraných tak, že nie je možné u nich použiť bežné spôsoby fixácie. Ak k tomu pristúpi stres z prostredia a manipulácie, je na odbornom zodpovednom pracovníkovi zvážiť ďalší postup a spôsob fixácie a správne použitie bežných metód, aby sa predišlo možným rizikám s tým spojených. V danom prípade sa jednalo o sučku plemena francúzsky buldoček - plemeno dominantné, extrémne brachiocefalické, s typickou povahovou črtou odmietania akéhokoľvek fyzického obmedzovania a fixáciu, so zúženými dýchacími cestami a s nejasnou anamnézou. U takéhoto jedinca
je potrebné zvlášť citlivo voliť spôsob zaobchádzania. Pred fyzickou prevahou je potrebné voliť metódy v závislosti od zdravotného stavu, ktoré veterinárna medicína umožňuje - napr. premedikácia, ľahká sedácia, hypnóza, myorelaxácia. F.. A. B. u sučky francúzskeho buldočka podcenil možné riziko pri zaobchádzaní so psom, nezvolil individuálny prístup a použil štandardné metódy, ktoré viedli k šokovému stavu, čo nebolo dostatočne odborné a správne.“ K príčine smrti zvieraťa znalkyňa uviedla: (citácia) „Na základe opisu udalosti a nie kompletnej pitvy sa nedá s určitosťou stanoviť príčina smrti psa. Predpokladám, že smrť nastala následkom šokového stavu. Vrodená vada srdca nebola potvrdená ani vylúčená, ale v prípade že bola zdiagnostikovaná, bolo potrebné voliť prijateľný a menej rizikový spôsob nakladania so psom. Obväz proti uhryznutiu má byť nasadený na chrbát nosa (dorsum nasi), čo u brachiocefalických plemien nie je možné, nakoľko „chrbát nosa“ s kostným podkladom u nich absentuje a preto nič nebráni slučke stlačiť mäkké tkanivá nosa. Najčastejšou príčinou kardiálnych problémov je práve hypoxia, ktorá bola v tomto prípade následok šokového stavu.“
Na základe skutočností uvedených v tomto znaleckom posudku je preukázané, že žalobca nevykonal súkromné veterinárne činnosti odborne, nakoľko nesprávne fixoval psa, nezvolil individuálny postup vzhľadom na špecifické plemeno psa a použil štandardné metódy, dopustil sa disciplinárneho previnenia tak, ako to správne v súlade so zákonom uviedol prvostupňový správny orgán a potvrdil žalovaný.
Žalobca síce vo vyjadrení k znaleckému posudku namietal: (citácia)... „Fixácia obväzom bola zvažovaná až na výslovnú žiadosť majiteľky a vyslovenia jej obáv z pohryzenia vlastným zvieraťom. Majiteľke boli vysvetlené všetky možné riziká. Súčasne bola zhodnotená aj možnosť podania ľahkej sedácie, táto však bola z viacerých dôvodov zavrhnutá. Zviera bolo nakŕmené, neúmerne vystresované, a vzhľadom na neschopnosť fixácie majiteľkou, bolo podanie intramuskulárnej alebo intravenóznej injekcie nemožné. Premedikácia, ľahká sedácia a hypnóza nemusia stačiť na to, aby bol výkon prevedený dostatočne bezpečne a riziko hypoxie zvyšujú“. V závere tohto vyjadrenia sám žalobca skonštatoval, že išlo o extréme vystresovaného, agresívneho a neovládateľného jedinca a všetky postupy ošetrenia boli odborne zvažované, avšak sám žalobca nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom, že fixáciu previedol na výslovnú žiadosť majiteľky psa.
Súd poznamenáva, že v konečnom dôsledku o spôsobe výkonu odbornej veterinárnej činnosti rozhoduje ošetrujúci veterinárny lekár a nie majiteľ psa.
Krajský súd sa nestotožnil ani s námietkou, že disciplinárne previnenie žalobcu ohľadom zamestnávania veterinárnej lekárky, ktorej diplom o vzdelaní nebol uznaný žalovanou, je už prekludované.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 442/2004 o uložení disciplinárneho opatrenia rozhoduje trojčlenný disciplinárny senát v konaní, ktoré sa začína na návrh predsedu dozornej komisie. Návrh možno podať do dvoch mesiacov odo dňa, keď sa predseda dozornej komisie dozvedel o porušení povinnosti alebo zásad etiky (§ 21 ods. 1), najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď k ním došlo.
Z dikcie tohto ustanovenia vyplýva, že v súvislosti s podaním návrhu na začatie disciplinárneho konania predsedom dozornej komisie, zákon rozlišuje subjektívnu a objektívnu premlčaciu lehotu. Keďže žalobca zamestnáva na výkon súkromných veterinárnych činností veterinárnu lekárku, ktorej diplom o vzdelaní nebol uznaný žalovanou, odo dňa 24.09.2006 doposiaľ, ide o trvajúci disciplinárny delikt, pri ktorom lehota na podanie návrhu začne plynúť až od okamihu jeho ukončenia. Preto možno konštatovať, že vždy keď sa správny orgán dozvie, že disciplinárne obvinený aj naďalej udržuje protiprávny stav, teda stále nedošlo k ukončeniu trvajúceho disciplinárneho deliktu, začne plynúť vždy nová subjektívna lehota na podanie návrhu na začatie disciplinárneho konania. Žalobca svojim konaním vyvolal protiprávny stav, ktorý udržuje aj naďalej. Jeho konanie treba považovať za jeden skutok a jeden správny delikt až do okamihu ukončenia deliktného konania, t.j. odstránenia protiprávneho stavu. Vzhľadom na to, že stav porušovania zákonnej povinnosti žalobcom existoval ešte aj v čase podania návrhu na začatie disciplinárneho konania, ako aj následného rozhodnutia nemožno hovoriť nielen o uplynutí, ale ani o začatí plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 442/2004 Z. z. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo 69/2008 zo dňa 17.03.2009).
Na pojednávaní pred súdom poverený zástupca žalovanej uviedol, že má vedomosť o tom, že žalobca naďalej zamestnáva na výkon súkromných veterinárnych činností veterinárnu lekárku, ktorej diplom o vzdelaní nebol uznaný žalovanou.
Prvostupňový správny orgán aj žalovaný sa tiež zaoberali vyhodnotením argumentov a dôkazov, ktoré predložil žalobca. Uviedli, že písomné vyjadrenie tzv. nezávislé odborné stanovisko veterinárneho lekára F.. D. V. z veterinárnej kliniky Cassovet v Košiciach považovali len za všeobecné konštatovanie o možnostiach fixácie zvieraťa, pretože tento veterinárny lekár nemal k dispozícii celý obsah spisu a neposudzoval všetky pre posudok dôležité okolnosti prípadu. Svoje nezávislé odborné stanovisko vypracoval len na základe listinných príloh, ktoré mu boli doručené žalobcom. S touto argumentáciou sa súd stotožnil.
Prvostupňový správny orgán aj žalovaná pri posúdení odbornosti konania žalobcu vychádzali najmä zo znaleckého posudku č. 5/2011 F.. P. G., znalkyne zapísanej v zozname znalcov Ministerstva spravodlivosti SR v oddiele znalcov z odboru veterinárstvo, odvetvie choroby zvierat vnútorné, infekčné a parazitárne, ktorá mala k dispozícii celý obsah administratívneho spisu.
Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol, pretože rozhodnutia i postup správnych orgánov považoval za zákonné. Dokazovanie bolo vykonávané v súlade s právnymi predpismi a zo zistených skutočností správne orgány vyvodili správne právne závery, ich rozhodnutia sú náležite odôvodnené po obsahovej i formálnej stránke.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.