Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/100/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: O. s.r.o., B. trieda č. XX, C. IČO: XX XXX XXX, zast.: B.. M. A., advokátom, so sídlom I. XX, C. proti žalovanej: U. E. nad K., IČO: XX XXX XXX, zast.: B.. B. A., O.., advokátom, so sídlom B. trieda č. 1, C., v konaní o zaplatenie 134.571,46 eura s prísl., o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie č.k. -311 zo dňa 10.12.2012, jednomyseľne takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie v napadnutej časti a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa konanie zastavil a žalobcu zaviazal zaplatiť žalovanej na účet právneho zástupcu trovy konania v sume 9.228,96 eura do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

Svoje rozhodnutie v podstate odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 4.054.100,00 Sk (134.571,46 eur), pozostávajúcej zo sumy 2.046.600,60 Sk (67.934,69 eur) fakturovanej fa č. XXXXXXXX titulom vybudovania inžinierskych sietí k 28 nájomným bytom v obytných domoch a zo sumy 2.007.510,80 Sk (66.637,15 eur) fakturovanej fa č. XXXXXXXX titulom búracích prác

- demolácie materskej školy. Vo veci súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom č.k. -183 z 30.3.2009, ktorým žalobe vyhovel. O trovách konania si súd vyhradil právo rozhodnúť po právoplatnosti vo veci samej. Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozsudkom sp.zn. XCob/XX/XXXX z 11.3.2010 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, rozsudok sa stal právoplatným dňa 16.4.2010. Dňa 14.5.2010 bolo súdu doručené dovolanie žalobcu proti týmto rozsudkom, spolu s návrhom na odklad vykonateľnosti rozhodnutia ( ). Najvyšší súd SR v konaní sp.zn. uznesením z 30.6.2011 rozsudok krajského súdu sp.zn. zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Následne Krajský súd v Košiciach po zrušení veci najvyšším súdom, rozhodol uznesením č.k. - 266 z 30.3.2012, ktorým zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil na ďalšie konanie s tým, že presne uviedol, v akom smere má súd prvého stupňa doplniť dokazovanie.

Súd prvého stupňa konštatoval, že vzhľadom na to, že bezprostredne po doručení potvrdzujúceho uznesenia krajského súdu bolo podané dovolanie, súd vyčkal na rozhodnutie Najvyššieho súdu za tým účelom, aby v závislosti od jeho výsledku rozhodol aj o trovách konania (ktoré si vyhradil po právoplatnosti rozsudku). Keďže Najvyšší súd SR zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach a Krajský súd v Košiciach následne zrušil aj rozsudok súdu prvého stupňa, žiadne právoplatné meritórne rozhodnutie o veci neexistuje. Po zrušení všetkých rozhodnutí nariadil pojednávanie na deň 3.9.2012. Podaním dourčeným súdu 31.8.2012 žalobca oznámil, že na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku súdu prvého stupňa (ktorým bola žalovaná istina s príslušenstvom priznaná a rozsudok bol potvrdený odvolacím súdom), došlo prostredníctvom exekučného konania k uspokojeniu celej jeho pohľadávky. Preto žalobca zobral žalobu celkom späť a žiadal, aby súd konanie zastavil. Žalobca

mal za to, že dôvodne podanú žalobu zobral späť pre správanie žalovaného, preto žiadal priznať trovy konania, ktoré vyčíslil sumou 6.728,57 eur za zaplatený súdny poplatok a sumou 7.758,83 eur titulom trov právneho zastúpenia. Žalobca dňa 10.9.2012 doručil súdu o.i. tiež zmluvu zo dňa 7.5.2012, ktorou pohľadávku priznanú mu v konaní č.k. - 183 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. , postúpil na spoločnosť B., s.r.o., IČO: XX XXX XXX za 99% jej nominálnej hodnoty a 99% úroku z omeškania. Ako vyplýva z pokladničného príjmového dokladu žalobcu a výdavkového pokladničného dokladu spoločnosti B., s.r.o. zo dňa 17.8.2011, žalobca od postupníka prijal sumu 186.021,38 eur titulom zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovanej vyslovil nesúhlas so späťvzatím žaloby a v podaní zo dňa 8.10.2012 poukázal na to, že žalobca nemá vecnú aktívnu legitimáciu. Dôvodom je skutočnosť, že prijatím sumy 186.021,38 eur stratil svoju aktívnu vecnú legitimáciu, a preto je treba žalobu voči nemu zamietnuť.

Súd prvého stupňa citoval ust. a , a uviedol, že uvedené ustanovenie upravuje postup zmeny v procesnom postavení či už žalobcu alebo žalovaného v prípade, že dôjde k singulárnej sukcesii vyplývajúcej z hmotného práva, v danom prípade k postúpeniu pohľadávky. Postúpenie pohľadávky spočíva v tom, že na základe zmluvy medzi doterajším veriteľom (postupcom) a treťou osobou (postupníkom) postúpi pôvodný veriteľ svoju pohľadávku novému veriteľovi a postupník sa stane novým veriteľom. Následky postúpenia sa prejavia v právnom postavení všetkých účastníkov. Postupca stráca postúpenú pohľadávku s celým príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými. Nie je už ďalej oprávnený vymáhať a prijímať od dlžníka plnenie. Postupník sa stane veriteľom a nadobúda pohľadávku s príslušenstvom a právami s ňou spojenými. Uvedená zmena hmotnoprávne oprávneného subjektu sa prejavila v tom, že práve postupník - B. s.r.o. podal voči žalovanej obci (povinnej) návrh na vykonanie exekúcie titulom zmluvy o postúpení pohľadávky zo 7.5.2010, ako to vyplýva zo spisu Okresného súdu Košice-okolie sp.zn. XXEr/lXXX/XXXX. Po tom, ako začalo dovolacie konanie v základnom konaní, súd uznesením č.k. XXEr/lXXX/XXXX - 91 z 24.6.2010 síce zamietol námietky povinnej (žalovaného) proti upovedomeniu o začatí exekúcie, no zároveň z úradnej moci povolil odklad exekúcie podľa Exekučného poriadku. Účelom odkladu exekúcie bolo vyčkať na spôsob, akým o dovolaní žalovaného v hlavnej veci bude rozhodnuté Najvyšším súdom SR, avšak toto uznesenie bolo rozhodnutím Krajského súdu Košice I č.k. - 119 z 28.6.2011 zmenené tak, že návrh na odklad exekúcie bol zamietnutý. Po skončení konania o dovolaní v hlavnej veci napriek tomu, že už dňa 19.8.2011 bolo doručené uznesenie Najvyššieho súdu SR, ktorým bolo rozhodnutie Krajského súdu Košice zrušené (a teda status vykonateľnosti stratil aj rozsudok súdu prvého stupňa), dňa 22.8.2011 bolo v exekučnom konaní z účtu žalovaného zrazených 230.486,63 eur. V dôsledku vyššie uvedených zrušujúcich rozhodnutí sa teda celá vec dostala do štádia ako na samom začiatku konania. Tým, že žalobca uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávok na iný subjekt, jeho hmotnoprávna legitimácia zanikla, pričom ani jeden z nich (postupca ani postupník) súdu návrh na zmenu účastníka nedal. V dôsledku toho pôvodný žalobca zostal účastníkom konania aj naďalej, avšak bez vecnej aktívnej legitimácie.

Vzhľadom na to, že žalobca zobral podaním z 31.8.2012 žalobu späť tvrdiac, že voči žalovanej žiadnu pohľadávku neeviduje, a že k jej uspokojeniu došlo prostredníctvom exekučného konania, súd prvého stupňa s poukazom na ust. , aj napriek nesúhlasu žalovaného (z dôvodu, že došlo k úhrade pohľadávky a zároveň z dôvodu nedostatku hmotnoprávnej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu) uviedol, že žalobca je dominus litis v konaní a žalovaná neuviedla žiadne vážne dôvody pre svoj nesúhlas, preto konanie zastavil. Súd mal za to, že v danej veci za vážny dôvod pre vyslovenie nesúhlasu so späťvzatím (v zmysle ) nemožno považovať to, že došlo k úhrade pohľadávky, pretože táto skutočnosť je bez právneho významu. Či by žalobca od postupníka odplatu obdržal alebo nie, už samotným účinným postúpením svojho práva, jeho nárok naň zanikol a do hmotnoprávneho vzťahu nastúpil postupník. K zmene účastníka na strane žalobcu ale nedošlo a preto, ak by žalobca nezobral žalobu späť, súd by práve z tohto dôvodu žalobu zamietol, a teda výsledok konania by bol v konečnom dôsledku rovnaký, iba odlišným spôsobom rozhodnutia.

S poukazom na ust. súd prvého stupňa uviedol, že zavinenie je treba posudzovať len z hľadiska procesného, nikdy nie z hľadiska hmotného práva, pretože potom by šlo o posudzovanie dôvodnosti nároku vo veci samej, takže by po zastavení konania súd ďalej skúmal dôvodnosť nároku vo veci samej. Preto, ak žalobca zobral svoj návrh späť, z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a je preto povinný nahradiť trovy konania žalovanému, (o zavinenie pôjde aj vtedy, ak sa napr. konanie muselo zastaviť preto, že vec nepatrí do právomoci súdov, že šlo o vec rozsúdenú). Osobitne je upravený prípad, keď pre chovanie žalovaného bol návrh vzatý späť, hoci

bol podaný dôvodne, najmä tým, že po začatí konania dobrovoľne splní žalobcom navrhované plnenie. V danom prípade ale k zastaveniu konania nedošlo z príčin spôsobených správaním žalovaného tým, že by dobrovoľnou úhradou t.j. faktickým plnením osvedčil žalobcom uplatnený nárok. Totiž žalovaná obec pohľadávku žalobcu popiera od samého počiatku v jej základe a priori aj v jej výške. Stratu hmotnoprávneho oprávnenia zo žalovaného nároku i stratu svojej aktívnej legitimácie v tomto spore vytvoril práve žalobca, ktorý žalovanú pohľadávku zmluvne postúpil na iný subjekt, pričom v jeho procesnom postavení ho nikto nenahradil. Kvôli späťvzatiu žaloby a následnému zastaveniu konania sa súd k dokazovaniu, ktoré mal vykonať v zmysle pokynov zrušujúcich uznesení nadriadených súdov, vôbec nedostal a teda nemohol byť následným dokazovaním ani prijatý záver o tom, či žaloba bola alebo nebola podaná dôvodne. Vzhľadom na vyššie uvedené mal súd prvého stupňa za to, že k zastaveniu konania došlo výlučne po späťvzatí žaloby, a preto žalobcu súd zaviazal k náhrade trov, ktoré žalovanému v tomto konaní vznikli titulom právneho zastúpenia. Právny zástupca žalovaného v zákonnej lehote predložil súdu vyúčtovanie, v ktorom trovy právneho zastúpenia v tomto konaní vyčíslil sumou 19.008,80 eur vrátane DPH (15.840,68 eur + 3.168,13 eur DPH). Súd prvého stupňa po preskúmaní predloženého vyúčtovania priznal žalovanému trovy konania v celkovej sume 9.228.96 eur za 11 úkonov právnej služby, pričom hodnota l úkonu činí podľa vyhl.č. 692,13 eur (prevzatie a príprava zastúpenia, odpor proti platobnému rozkazu z 3.2.2006, písomné vyjadrenie k žalobe z 9.4.2006, účasť na pojednávaní dňa 20.3.2007, 12.6.2007, 2.10.2007, 3.9.2012, 10.12.2012 a 9.3.2009

- pričom toto pojednávanie trvalo 3 hodiny (t.j. 2 hodiny), odvolanie proti rozsudku z 27.4.2009 a podanie dovolania z 10.4.2010), spolu teda odmena za 11 úkonov: 7.613.43 eura + režijný paušál 77,37 eur (3 x 5,44 eur t.j. 16,32 eur (rok 2006); 3 x 5,91 eur t.j. 17,73 eur (rok 2007); 3 x 6,95 eur t.j. 20,85 eur (rok 2009); 7,21 eur (rok 2010); 2 x 7,63 eur t.j. 15,26 eur (rok 2012)) + 20% DPH (1.538,16 eur).

Súd nepriznal žalovanému úkony, ktoré boli účtované buď nad rámec alebo za úkony, ktoré vyhláška vôbec nepozná (napr. nahliadnutie do spisu 2.4.2007, 25.9.2007; prevzatie zastúpenia v dovolacom konaní, návrh na odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia (tie vyhláška nepozná); rokovanie s protistranou). Za vyjadrenia, ktoré boli podané súdu dňa 24.11.2008, 3.2.2009, 28.5.2009 a 8.10.2012 právny zástupca žalovaného trovy nežiadal.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne, aby napadnuté uznesenie zmenil a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 6.728,57 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 6.851,69 eur (5.709,74 eur + DPH). Zároveň žiadal priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 839,88 eur. Má za to, že v konaní došlo k vadám uvedeným v ( v spojení s ) t.j. že účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, že napadnuté rozhodnutie súdu je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a pre jeho vnútornú rozporuplnosť a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Svoje odvolanie v podstate odôvodnil tým, že nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa na jednej strane prijal záver, že neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie vo veci, teda nie je zrejmé, či žaloba bola podaná dôvodne a na strane druhej vo výrokovej časti rozhodnutia, súd prvého stupňa rozhodol o trovách konania tak, ako by bola žaloba podaná nedôvodne, čo pochopiteľne žalobca odmieta. Preto je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné, keďže jeho odôvodnenie nekorešponduje s výrokom.

Ďalej žalobca uviedol, že súd nesprávne vec právne posúdil, keď v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že v dôsledku konania žalobcu (postúpenie pohľadávky, späťvzatie žaloby), ktorého dôsledkom bolo zastavenie konania, sa súd vôbec nedostal k dokazovaniu, či žaloba bola podaná dôvodne. Žalobca svojím konaním nezapríčinil vznik situácie, kedy neexistuje žiadne právoplatné meritórne rozhodnutie a zároveň jeho nárok bol uspokojený na základe právoplatného rozhodnutia súdu, napriek tomu bol rozhodnutím súdu zaviazaný znášať následky tejto procesnej situácie vo forme povinnosti nahradiť trovy konania. S takýmto záverom nemôže žalobca súhlasiť. Ak súd, ako to uvádza v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, nemohol na základe dokazovania prijať záver o dôvodnosti podanej žaloby, nie je možné, aby zároveň zaviazal žalobcu na náhradu trov konania, tak ako keby bola žaloba podaná nedôvodne. Žalobca vzal žalobný návrh späť z dôvodu, že jeho pohľadávka bola uspokojená, čím došlo k zániku záväzku splnením. Je nepochybné, že by tak neurobil, ak by pohľadávku stále evidoval ako nezaplatenú, avšak nemôže v konaní niesť ťarchu trov, ak sa v tejto procesnej situácii

neocitol vlastným zavinením. Je pravdou, že aj keď bolo rozhodnutie súdu prvého stupňa z 30.3.2009 a odvolacieho súdu z 11.3.2010 zrušená situácia sa procesne síce vrátila do stavu, ako keby nebolo o veci rozhodnuté, ale pohľadávka žalobcu bola uspokojená, a preto žalobca nebral žalobu späť v takej istej situácii, aká bola na začiatku konania, keď jeho pohľadávka nebola vôbec uspokojená.

Podľa názoru žalobcu, súd nesprávne vyložil ustanovenie , , na ktoré v odvolaní poukázal, ak dospel k záveru, že „V danom prípade ale k zastaveniu konania nedošlo z príčin spôsobených správaním žalovanej tým, že by dobrovoľnou úhradou t.j. faktickým plnením osvedčila žalobcom uplatnený nárok. Totiž žalovaná obec pohľadávku žalobcu popiera od samého počiatku v jej základe a priori aj v jej výške.", pretože popieranie pohľadávky zo strany žalovanej má prinajmenšom rovnako absentujúcu oporu v dokazovaní, ako tvrdenie žalobcu o dôvodnosti návrhu. Žalobca pristúpil k exekučnému výkonu právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu potom, ako žalovaný (povinný) dobrovoľne neplnil mu súdom uloženú povinnosť na zaplatenie súdom stanovenej sumy.

Konštatovanie sudu prvého stupňa, že žalobca „stratu svojej aktívnej legitimácie v tomto spore vytvoril práve žalobca, ktorý žalovanú pohľadávku zmluvne postúpil na iný subjekt, pričom v jeho procesnom stavení ho nikto nenahradil" je taktiež nesprávne, pretože žalobca svoju pohľadávku postupoval v čase existencie právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu. V čase postúpenia pohľadávky neexistoval spor, do ktorého by mohol postupník vstúpiť na miesto žalobcu. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca ani týmto svojím konaním nemohol zapríčiniť nemožnosť pokračovania v dokazovaní, či bola žaloba podaná dôvodne. V čase núteného výkonu rozhodnutia súdu, nemohlo ani nebolo sporné, či žaloba bola podaná dôvodne, o čom svedčí samotný fakt právoplatnosti a vykonateľnosti rozhodnutia súdu, podporený vydaním poverenia pre súdneho exekútora.

Ďalej má žalobca za to, že procesnú situáciu, kedy sa súd prvého stupňa „nedostal" k dokazovaniu, žalobca späťvzatím nezapríčinil. Táto situácia, keď súd nemohol pokračovať v konaní, pretože pohľadávka žalobcu už bola uspokojená, tu bola už v čase späťvzatia. Žalobca späťvzatím žaloby urobil jediný možný procesný úkon, ktorý v opisovanej procesnej situácii bol z jeho strany možný, inak by čelil zamietnutiu žalobného návrhu. V takom prípade by žalobca bol ako neúspešná strana v konaní zaviazaný na náhradu trov konania. Na základe vyššie uvedeného ako aj obsahu samotného spisu je nerozporovateľné, že podanie žaloby bolo dôvodné. Rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktoré zaväzuje žalobcu niesť ťarchu trov konania a zároveň nezohľadňuje jeho procesnú situáciu (faktickú nemožnosť preukázať dôvodnosť svojho žalobného návrhu, ktorú nezapríčinil), nemožno považovať za spravodlivé.

Odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu podľa , bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

Je nepochybné, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania v tomto prípade treba postupovať podľa ust. .

Žalobca postúpil pohľadávku v čase právoplatnosti rozsudku, ktorý bol exekučným titulom. Na jeho základe v exekučnom konaní bola pohľadávka uspokojená.

Za takejto situácie žalobca bol nútený vziať žalobu späť (pohľadávka bola uspokojená) a zámena účastníkov znamenala len predlžovanie konania.

Ak by k uspokojeniu pohľadávky nedošlo, nedošlo by ani k späťvzatiu žaloby.

Preto podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy použitie ust. druhá veta

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm.h/ O.sp. napadnuté uznesenie v napadnutej časti zrušil a v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvého stupňa aj o náhrade trov odvolacieho konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.