Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cb/29/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci navrhovateľa: HORDEX spol. s r.o., so sídlom Sidónie Sakalovej 88, 014 01 Bytča, IČO: 44 262 248, právne zastúpeným: Advokátska kancelára Mendel, Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom Hollého 371/31, 010 01 Žilina, proti odporcovi: M. A., D.. XX.XX.XXXX, G. XXXX, XXX XX G. D. O., právne zastúpeným Advokátska kancelária JUDr. Stopka JUDr. Blendovský s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1 A, Čadca, o zaplatenie 1.906,39 € s prísl., takto

rozhodol:

Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi 1.555,87 eur spolu s 9 % ročným úrokom z omeškania počítaným zo sumy 198,14 eur od 21.8.2010 do zaplatenia a zo sumy 1.357,73 eur od 1.10.2010 do zaplatenia, všetko do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

V ostatnej časti súd žalobný návrh z a m i e t a .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 35,70 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 200,80 eur, na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania podaným na Okresnom súde Žilina dňa 23.8.2011 domáhal voči v návrhu označenému odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej sumy 1.906,39 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne počítaným zo sumy 1.708,25 eur od 1.10.2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 198,14 eur od 16.7.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ skutkovo odôvodnil tým, že odporca si na základe nájomnej zmluvy o prenájme zo dňa 25.6.2011 prenajal od navrhovateľa fasádne rámové lešenie na dobu od 25.6.2010 do 9.7.2010, za ktorého poskytnutie mu v zmysle zmluvy navrhovateľ vystavil faktúru č. 090610 zo dňa 1.7.2010 na sumu 198,14 eur so splatnosťou 15.7.2010 a faktúru č. 040910 zo dňa 2.9.2010 na sumu 1.708,25 eur so splatnosťou 30.9.2010, spolu na sumu 1.906,39 eur. Odporca napriek upomienke dlžnú sumu neuhradil. S poukazom na článok II nájomnej zmluvy, navrhovateľ žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05 % z dlžnej sumy za každý deň omeškania.

S návrhom na začatie konania navrhovateľ pripojil do obsahu spisového materiálu fotokópie listinných dôkazov - nájomnú zmluvu zo dňa 25.6.2010, v návrhu označené faktúry, výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 6.6.2011, zo dňa 24.9.2010, zo dňa 12.10.2010, pokus o zmier a návrh na odsúhlasenie pohľadávok zo dňa 25.10.2010.

Písomným podaním doručeným súdu dňa 13.3.2012 navrhovateľ opravil návrh na začatie konania tak, že žiadal zaviazať odporcu na zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 1.708,25 eur od 1.10.2010 do zaplatenia a zo sumy 198,14 eur od 16.7.2010 do zaplatenia. O navrhovanej zmene žaloby rozhodol súd uznesením Okresného súdu Žilina, č.k. -38 zo dňa 11.4.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 1.6.2012. V písomnom vyjadrení k podanej žalobe zo dňa 4.6.2012 odporca potvrdil uzavretie nájomnej zmluvy s navrhovateľom na prenájom lešenia, avšak namietol, že pri uzavretí zmluvy odporca zaplatil navrhovateľovi zálohu vo výške 200,- eur, o čom svedčí príjmový doklad na túto sumu zo dňa 25.6.2010. Následne bolo odporcovi dodané nekompletné lešenie, ktoré navrhovateľ dodal odporcovi po niekoľkých urgenciách. Uviedol, že nájomný vzťah medzi účastníkmi konania trval dlhšie ako v zmluve dohodnuté obdobie. Navrhovateľ žiadal odporcu o úhradu nájomného "bez dokladu" v hotovosti, pričom priamo na stavbe účastníci spísali počet dní prenajatého lešenia a dopravu na výslednú sumu 1.507,45 eur, pričom po odpočítaní zaplatenej zálohy vo výške 200,- eur, navrhovateľ vyčíslil svoju pohľadávku v sume 1.307,45 eur. Túto sumu odporca na základe dohody s konateľom navrhovateľa, pánom C.F., uhradil navrhovateľovi v hotovosti v dvoch splátkach prostredníctvom pána O. dňa 20.8.2010 vo výške 600,- eur a druhú splátku dňa 1.9.2010 pred Strednou priemyselnou škodou v Kysuckom Novom Meste. Na tieto skutočnosti odporca navrhol vypočuť svedkov

- pána O., ktorý fyzicky odovzdal finančnú hotovosť navrhovateľovi, svedka M. G., ktorý bol investorom stavby, H. M., ktorý bol priamo na stavbe dňa 20.8.2010 pri odovzdávaní prvej splátky konateľovi navrhovateľa pánom O., svedka O. O., ktorý pracovali na stavbe a pána O. O., ktorý bol na stretnutí dňa 1.9.2010 v Kysuckom Novom Meste. Odporca žiadal návrh a nedôvodný zamietnuť a priznať odporcovi náhradu trov konania.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom právnych zástupcov účastníkov, výsluchom svedkov - M. O., O. O., M. G., H. M., O. O. a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový stav:

Právny zástupca navrhovateľa trval na podanom návrhu, pričom v časti odporcom zaplatenej zálohovej platby vo výške 200,- eur navrhovateľ vzal žalobný návrh so súhlasom odporcu vrátane poplatku z omeškania z tejto sumy od 1.10.2010 do zaplatenia späť a žiadal konanie v tejto časti zastaviť.

O čiastočnom zastavení konania súd rozhodol priamo na pojednávaní konanom dňa 22.2.2013 s tým, že právny zástupcovia účastníkov sa vzdali práva podať proti uzneseniu o čiastočnom zastavení konania odvolanie.

K samotnému predmetu konania právny zástupca navrhovateľa uviedol, že záväzkovo-právny vzťah medzi účastníkmi vznikol na základe nájomnej zmluvy, predmetom ktorej bol nájom lešenia na dobu určitú od 25.6.2010 do 9.7.2010 s tým, že v čl. 4 zmluvy je uvedené, že ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci, obnovuje sa nájomná zmluva za daných podmienok. Podľa nájomnej zmluvy odporca prevzal od navrhovateľa súčasti lešenia v termínoch 25.6.2010, 20.7.2010, a 23.7.2010. Súčasti tohto lešenia boli postupne odporcom vrátené navrhovateľovi dňa 23.7.2010, 12.8.2010, a 20.8.2010, kedy nájomný vzťah medzi účastníkmi zanikol. Navrhovateľ rozporoval obranu odporcu v časti o úhrade nájomného v hotovosti za prítomnosti svedkov. Uviedol, že okrem zaplatenej zálohovej platby vo výške 200,- eur, odporca nájomné nezaplatil. V časti uplatneného poplatku z omeškania, navrhovateľ poukázal na obsah zmluvného ustanovenia č. II nájomnej zmluvy, na základe ktorej došlo medzi účastníkmi k dohode, že v prípade omeškania s úhradou nájmu, je nájomca povinný uhradiť navrhovateľovi poplatok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania. Navrhovateľ žiadal priznať zmluvný nárok vymedzený ako poplatok z omeškania titulom úrokov z omeškania.

Právny zástupca odporcu poukázal na obsah vyjadrenia k podanej žalobe zo dňa 4.6.2012. Uviedol, že v rámci listiny, ktorá bola spísaná na mieste samom pri odovzdaní predmetu nájmu navrhovateľovi ako prenajímateľovi, navrhovateľ sumarizoval svoj nárok voči odporcovi, pričom nešlo o predbežnú kalkuláciu, ako tvrdí navrhovateľ, ale o výpočet sumy, ktorá mala byť po dohode medzi účastníkmi navrhovateľovi vyplatená. Odporca ďalej namietol, že suma uvedená v listine spísanej navrhovateľom pri odovzdaní predmetu nájmu pozostáva z dane z pridanej hodnoty a po odpočítaní zálohovej platby

vo výške 200,- eur, išlo o sumu, ktorú mal odporca z titulu uzatvorenej nájomnej zmluvy navrhovateľovi zaplatiť, t.j. sumu vo výške 1.307,45 eur. Uvedená suma bola odporcom navrhovateľovi zaplatená, a preto podanú žalobu odporca považuje za nedôvodnú. Na predžalobné výzvy navrhovateľa odporca reagoval telefonicky prostredníctvom pána O. a na výzvu právneho zástupcu navrhovateľa odporca reagoval písomne dňa 16.5.2011.

Navrhovateľ potvrdil uzavretie nájomnej zmluvy dňa 25.6.2010. Zmluvu s odporcom dojednával osobne konateľ navrhovateľa, pričom odporca bol zastúpený svojim zamestnancom - pánom M. O.. Predmet nájmu tvorilo lešenie vymedzené v článku I zmluvy podľa konkrétnej požiadavky odporcu. Medzi účastníkmi došlo k dohode, že za celý predmet nájmu tak, ako bol špecifikovaný v preberacom protokole k nájomnej zmluve, bude nájomca uhrádzať nájomné vo výške 26,- eur bez DPH na každý deň nájmu. Podľa dohody účastníkov, nájomný vzťah mal trvať od 25.6.2010 do 9.7.2010 s predpokladanou dlhšou dobou nájmu. Navrhovateľ uviedol, že keďže bolo zrejmé, že odporca bude predmet nájmu užívať dlhšie obdobie, medzi účastníkmi došlo k dohode, že za prvý mesiac nájmu navrhovateľ vyfakturuje odporcovi nájomné a za ďalšie obdobie nájmu vyfakturuje nájomné po ukončení nájomného vzťahu. Na základe tejto skutočnosti navrhovateľ vystavil odporcovi dve faktúry, a to za prvé obdobie nájmu od 25.6.2010 do 30.6.2010 a druhú faktúru za obdobie od 1.7.2010 do 20.8.2010. Navrhovateľ potvrdil námietku odporcu týkajúcu sa chýbajúcich častí predmetu nájmu, ktoré však podľa tvrdení navrhovateľa neznemožňovali užívať predmet nájmu a nemali vplyv na obsah dohody medzi účastníkmi o výške nájomného. V priebehu trvania nájomného vzťahu sa menil rozsah predmetu nájmu, ktorý sa však nepremietol do výšky nájomného, ktoré bolo dohodnuté ako paušálne stanovená suma za každý deň nájmu. Na základe požiadavky odporcu, navrhovateľ vykonal prepravu predmetu nájmu do miesta určeného odporcom, pričom nájomný vzťah medzi účastníkmi konania skončil dňa 20.8.2010 kompletným vrátením predmetu nájmu navrhovateľovi. Navrhovateľ vykonal prepravu predmetu nájmu z miesta podnikania odporcu, t. j. z Kysuckého Nového Mesta do Bytče, pričom prepravné vyúčtoval odporcovi vo vystavených faktúrach.

Odporca uviedol, že k obsahu zmluvného vzťahu účastníkov sa bližšie nevie vyjadriť, nakoľko predmetný obchodný prípad prejednával s navrhovateľom pracovník odporcu M. O., ktorého odporca navrhol vypočuť ako svedka.

Právny zástupca odporcu uviedol, že odporca nespochybňuje uzavretie zmluvy medzi účastníkmi konania tak, ako bola predložená navrhovateľom do obsahu spisového materiálu, avšak tvrdí, že po uzavretí zmluvy došlo medzi účastníkmi k následnej dohode, ktorou sa menil obsah záväzkovo-právneho vzťahu, a to predmet nájmu a výška nájomného, pričom odporca zaplatil navrhovateľovi požadované nájomné vyúčtované navrhovateľom v listine, ktorá je obsahom spisu na č.l. 48. Na preukázanie tvrdenej skutočnosti odporca navrhol výsluch označených svedkov.

Svedok M. O., ako poverený zástupca odporcu, uzatváral s navrhovateľom nájomnú zmluvu, v rámci ktorej zmluvné strany dohodli predmet nájmu a spôsob určenia nájomného. Svedok potvrdil, že predpokladaná doba nájmu bola dohodnutá do 9.7.2010 s tým, že zmluvné strany pripúšťali možnosť dlhšieho trvania nájomnej zmluvy. V priebehu trvania nájomného vzťahu sa menil predmet nájmu s tým, že niektoré časti predmetu nájmu boli dodané následne po uzavretí zmluvy a niektoré časti predmetu nájmu postupne odporca vrátil navrhovateľovi. V nájomnej zmluve zmluvné strany dohodli cenu za vykonávanú dopravu lešenia vo výške 0,50 eur za 1 km vykonávanej prepravy a v priebehu trvania nájomného vzťahu dohodli cenu demontáže lešenia vo výške 0,33 eur na 1m lešenia. Obsah tejto dohody vyplýva zo záznamu spísaného navrhovateľom na stavbe v Kysuckom Novom Meste v súvislosti s odovzdaním predmetu nájmu dňa 20.8.2010. Pri uzavretí zmluvy odporca zaplatil navrhovateľovi časť nájomného vo výške 200,- eur s tým, že ostatnú časť nájomného mal odporca zaplatiť pri ukončení nájomného vzťahu. Svedok uviedol, že v súvislosti s prevzatím časti predmetu nájmu dňa 20.8.2010 odporca zaplatil navrhovateľovi nájomné vo výške 600,- eur a následne dňa 1.9.2010 zaplatil navrhovateľovi ostatnú časť nájomného tak, že doposiaľ neuhradená pohľadávka navrhovateľa z titulu nájomného predstavuje sumu 107,- eur. V súvislosti s ukončením nájomného vzťahu a odovzdaním predmetu nájmu navrhovateľ spísal priamo na stavbe dňa 20.8.2010 listinu, v ktorej vyúčtoval svoju pohľadávku voči odporcovi z titulu nájomného, vykonávanej dopravy a demontáže lešenia, pričom cena nájomného bola stanovená sumou 1.403,56 eur, v ktorej navrhovateľ zohľadnil skutočnosť,

že časť predmetu nájmu v čase začatia nájmu chýbala, a preto poskytol odporcovi zľavu, ktorá sa prejavila v celkovej uplatnenej sume nájomného 1.350,- eur. Za jednu cestu dopravy lešenia navrhovateľ požadoval náhradu v rozsahu 60 km x 0,50 eur pri zohľadnení skutočnosti, že jedna cesta bola navrhovateľom vykonaná v súvislosti doplnením chýbajúcej časti predmetu nájmu, a teda zavinením na strane prenajímateľa. Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi náhradu za tri cesty x 60 km v celkovej sume 90,- eur. Za demontáž lešenia v rozsahu 205 m odporca odsúhlasil oprávnený nárok navrhovateľa v sume 0,33 eur na 1 m2 v uplatnenej sume 67,45 eur. Navrhovateľ teda požadoval voči odporcovi spolu sumu 1.307,45 eur. K odovzdaniu finančnej hotovosti z titulu nájomného došlo bez vydania písomného potvrdenia o prevzatí uvedenej sumy.

Svedok H. M. uviedol, že na základe zmluvy uzatvorenej s pánom M. O. v súvislosti s vykonávanou prepravou lešenia na stavbe videl, ako navrhovateľ písal do listiny záznam a bezprostredne po spísaní tejto listiny prišiel za svedkom pán O. s tým, že potrebuje požičať sumu 600,- eur na zaplatenie nájomného za lešenie. Svedok videl, ako konateľ navrhovateľa komunikuje s pánom O., avšak svedok v tom čase nakladal lešenie a stál od týchto osôb vzdialený asi 15 m. Svedok uviedol, že videl ako navrhovateľ niečo vypisoval a pán O. išiel za ním s peniazmi. Priame odovzdávanie peňazí však svedok nevidel.

Svedok O. O. (syn M. O.) uviedol, že svojmu otcovi odovzdal finančné prostriedky na úhradu nájomného v sume 600,- eur, ktoré mal dočasne u seba v dispozícii. Svedok potvrdil, že videl, ako M. O. odovzdáva tieto peniaze navrhovateľovi.

Svedok M. G. uviedol, že obsah zmluvného vzťahu medzi účastníkmi konania nepozná a pri odovzdávaní finančných prostriedkov medzi účastníkmi nebol.

Svedok O. O. uviedol, že koncom mesiaca august alebo začiatok septembra roku 2010 sa pohyboval v budove Strednej priemyselnej školy v Kysuckom Novom Meste, kde stretol pána M. O., ktorému pomáhal prenášať stavebný materiál. Svedok O. potvrdil, že za pánom O. prišla jemu neznáma osoba. K tomuto stretnutiu sa svedok nevedel bližšie vyjadriť. Osobu ani vozidlo, na ktorom táto osoba prišla si svedok nepamätal.

Z vykonaných listinných dôkazov súd zistil, že účastníci konania uzatvorili v písomnej forme nájomnú zmluvu, predmetom ktorej je fasádne rámové lešenie, podľa špecifikácie obsiahnutej v preberacom protokole, ktorý tvorí prílohu nájomnej zmluvy. Zmluvné strany dojednali nájomné vo výške 26,- eur bez DPH za 1 deň nájmu s tým, že úhrada bude vykonaná v hotovosti pri vrátení predmetu nájmu. Nájomca sa zaviazal vykonať úhradu nájomného v hotovosti, v opačnom prípade sa zaviazal zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania. Zmluva obsahuje dohodu o doprave lešenia v sume 0,50 €/1km bez DPH a dohodnutú dobu nájmu od 25.6.2010 do 9.7.2010 s tým, že nájom sa končí uplynutím dohodnutej doby. Podľa čl. IV nájomnej zmluvy, ak nájomca užíva vec aj po skončení nájmu a prenajímateľ proti tomu nepodá návrh na vydanie veci, obnovuje sa nájomná zmluva za daných podmienok. Z obsahu zmluvy vyplýva prevzatie kaucie za lešenie vo výške 200,- eur.

Faktúrou č. 040910 navrhovateľ vyúčtoval odporcovi prenájom fasádneho rámového lešenia za obdobie od 1.7.2010 do 20.8.2010 v sume 1.708,25 eur s dátumom splatnosti 30.9.2010 a faktúrou č. 090610, prenájom fasádneho rámového lešenia a dopravu fasádneho rámového lešenia v sume 198,14 eur s dátumom splatnosti 15.7.2010. Prevzatie sumy 200,- eur potvrdil odporca na príjmovom pokladničnom doklade dňa 25.6.2010.

Obsahom listinného dôkazu na č.l. 48 je navrhovateľom spísané vyúčtovanie nájmu lešenia, dopravy a demontáže lešenia, ktoré pozostáva zo sumy nájomného vo výške 1350,- eur, dopravy lešenia za 3 vykonané cesty x 60km x 0,50 € = spolu 90,- eur a demontáže lešenia za 205 m x 0,33€/m2 = spolu

67,45€, po zohľadnení zálohovej platby vo výške 200,- vyčíslená pohľadávka navrhovateľa predstavuje sumu 1.307,45 eur.

S prihliadnutím na postavenie subjektov záväzkovo-právneho vzťahu a predmet ich záväzkov, súd posúdil právny vzťah účastníkov ako obchodnoprávny, na ktorý súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia.

Podľa , táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.

Podľa , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ods. 2 cit. zák. ust. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

Podľa nájomca je oprávnený užívať vec spôsobom určeným v zmluve; ak sa nedohodlo inak, primerane povahe a určeniu veci. Prenajímateľ je oprávnený požadovať prístup k veci za účelom kontroly, či nájomca užíva vec riadnym spôsobom. sobitné ustanovenia o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí

Podľa ak má vec, ktorá bola prenajatá, vady, pre ktoré ju nemožno riadne užívať alebo ktoré také užívanie sťažujú, má nájomca právo, aby sa mu poskytla iná vec slúžiaca tomu istému účelu. Okrem toho má právo na odpustenie nájomného alebo na zľavu z nájomného za dobu, po ktorú nemohol vec pre jej vadu riadne užívať buď vôbec, alebo len za sťažených podmienok. Podľa ods. 2 právo na odpustenie alebo na zľavu z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa najneskôr do konca doby, na ktorú bol nájom dojednaný.

Podľa ak nájomca vráti vec po dobe dohodnutej v zmluve, je povinný platiť nájomné až do vrátenia veci. Ak je nájomca s vrátením veci v omeškaní, je povinný zaplatiť aj poplatok z omeškania.

Podľa nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Podľa ods. 2 ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu.

Podľa záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

Podľa , platného v čase vzniku omeškania odporcu s úhradou dlhu, t.j. v znení platnom a účinnom do 31.1.2013 pri použití ust. , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej

zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa . ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia , výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Pre posúdenie dôvodnosti podanej žaloby bolo potrebné primárne vyhodnotiť výšku oprávneného nároku navrhovateľa, a to pri zohľadnení povahy listiny, ktorá je obsahom spisového materiálu na č.l. 48 a následne dôvodnosť obrany odporcu, ktorá spočívala v tvrdení o zániku časti žalovanej pohľadávky jej zaplatením.

Z vykonaných dôkazov nesporne vyplynulo, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu platnej nájomnej zmluvy, ktorú súd posúdil podľa osobitných ustanovení upravujúcich podnikateľský nájom hnuteľných vecí a subsidiárne podľa ustanovení upravujúcich nájom veci a ďalej podľa ustanovení . Záznam, ktorý je obsahom spisu na č.l. 48, spísal navrhovateľ dňa 20.8.2010 pri odovzdaní predmetu nájmu a ukončení nájomného vzťahu účastníkov. Zatiaľ čo navrhovateľ označil toto vyúčtovanie ako predbežnú kalkuláciu, odporca tvrdil, že išlo o konečné vyúčtovanie nároku navrhovateľa vyplývajúce z uzatvorenej nájomnej zmluvy a následnej dohody účastníkov. Z listinných dôkazov vyplýva, že navrhovateľom vystavené faktúry nereflektujú v celom rozsahu vyúčtovanie zo dňa 20.8.2010. Výsluchom navrhovateľa na pojednávaní dňa 4.6.2013 súd zistil, že odlišným vyúčtovaním vykonanej dopravy vo vystavených faktúrach navrhovateľ "mienil kompenzovať náklady, ktoré navrhovateľovi vznikli v súvislosti s manipuláciou s predmetom nájmu". Náhrada týchto nákladov z písomnej zmluvy účastníkov ani inej dohody účastníkov nevyplýva. Dohodnuté nájomné vo výške 1.350,- eur zohľadňovalo to, ako sa menil predmet nájmu a jeho rozsah. Takto vyčíslené nájomné navrhovateľ považoval za adekvátne poskytovanej službe. Navrhovateľ ďalej potvrdil, že medzi účastníkmi došlo k dohode o doprave lešenia v celkovej sume 90,- eur, ktorá suma zohľadňovala skutočnosť, že jedna cesta vykonávanej prepravy súvisela s doplnením chýbajúcej časti lešenia. Na základe požiadavky odporcu navrhovateľ poskytol svojich pracovníkov na vykonanie demontáže lešenia v rozsahu 205 m2 lešenia za cenu 0,33€ /1m2, s výslednou sumou 67,45 eur, ktorá suma bola medzi účastníkmi odsúhlasená. Výslednú sumu navrhovateľ určil čiastkou 1.307,45 eur. Porovnaním predmetu fakturácie na základe navrhovateľom vystavených faktúr a vyúčtovania zo dňa 20.8.2010 súd zistil, že predmetom fakturácie neboli iné položky ako tie, ktoré tvorili predmet predbežnej kalkulácie. Zistené rozdiely sa týkali výšky fakturovanej sumy, ktorej vyjadrenie však nemalo oporu vo vykonaných dôkazoch a skutkových zisteniach vyplývajúcich z tohto dokazovania. Súd preto na základe uvedeného ustálil, že medzi účastníkmi došlo k dohode o nájomnom, cene dopravy lešenia a jeho demontáže v celkovej sume vyplývajúcej z vyúčtovania zo dňa 20.8.2010, t.j. vo výške 1307,45 eur, ktorou v časti nájomného a vykonanej dopravy lešenia navrhovateľ ako prenajímateľ zohľadnil vady prenajatej veci v podobe zľavy z nájmu a z ceny poskytnutého plnenia podľa vyššie cit. ust. . Zatiaľ čo navrhovateľ tvrdil, že uvedená suma neobsahuje daň z pridanej hodnoty, odporca namietol, že táto suma bola dojednaná ako konečná vrátane DPH.

aj pri interpretácii právnych úkonov priznáva právny význam rokovaniam, ktoré sa uskutočnili medzi účastníkmi pri uzatváraní zmluvy, a ktoré môžu napomôcť objasneniu pravého úmyslu strán. Zákon teda prisudzuje interpretačný význam prejavom účastníkov pri rokovaní o zmluve, ktoré sa nestali obsahom zmluvy. Z písomného znenia zmluvy vyplýva, že jednotkové ceny, ktorými sa určoval spôsob výpočtu ceny plnenia (nájomného a vykonávanej dopravy) boli medzi účastníkmi dohodnuté ako ceny bez DPH. Vzhľadom na to, že predbežná kalkulácia vypracovaná navrhovateľom v súvislosti s vyčíslením výšky oprávneného nároku vychádzala z jednotkových cien uvedených v nájomnej zmluve zo dňa 25.6.2010 vo výške nájomného 26,- eur bez DPH na 1 deň nájmu a doprava

lešenia vo výške 0,50 eur bez DPH, je možné v kontexte predloženej nájomnej zmluvy vyvodiť úmysel navrhovateľa účtovať nájomné a cenu služieb poskytnutých odporcovi v súvislosti s nájmom (doprava lešenia, demontáž lešenia) za ceny vyjadrené bez DPH, ktorý úmysel musel byť adresátovi právneho úkonu známy. Obdobným spôsobom súd posúdil obsah dohody v časti dojednanej ceny za demontáž lešenia, ktorého cena síce nebola obsahom písomne uzatvorenej nájomnej zmluvy, avšak v kontexte ostatnej časti vyúčtovaného plnenia nemá logické opodstatnenie vyúčtovanie tejto položky s DPH, teda rozdielnym spôsobom oproti ostatným vyčísleným sumám, ktoré navrhovateľ účtoval bez DPH. Z takto zisteného skutkového stavu súd ustálil výšku oprávnenej pohľadávky navrhovateľa v sume 1.307,45 eur + 19%-nú DPH v sume 248,42 eur = spolu 1.555,87 eur, ktorá podľa vyúčtovania zo dňa 20.8.2010 zohľadňuje už zaplatenú zálohu vo výške 200,- eur.

Druhou relevantnou námietkou odporcu bola námietka úhrady časti žalovanej istiny vo výške 1.200,- eur. Vykonanými dôkazmi - výsluchom svedkov, však dôvodnosť tejto časti obrany voči žalovanej pohľadávke preukázaná nebola. V tomto smere právny zástupca navrhovateľa poukázal na zásadné rozpory vo svedeckých výpovediach M. O. a O. O., ktorí popisovali spôsob úhrady druhej splátky nájomného dňa 1.9.2010 a svedka H. M., ktorý síce uviedol, že poskytol M. O. sumu 600,- eur na úhradu časti nájomného ako pôžičku, avšak odovzdávanie tejto sumy M. O. navrhovateľovi nepotvrdil.

Pri vykonávanom dokazovaní výsluchmi svedkov súd hodnotil vierohodnosť výpovedí s prihliadnutím na to, aký majú svedkovia vzťah k účastníkom konania a k prejednávanej veci, aká je ich rozumová a duševná úroveň, k okolnostiam, ktoré ovplyvňovali ich vnímanie skutočnosti, o ktorej vypovedali, to vzhľadom k spôsobu reprodukcie týchto skutočností a k ich správaniu pri výpovedi. Svedok M. O. je v družskom pomere k odporkyni. Je teda reálny predpoklad, že má osobný vzťah k prejednávanej veci. Jeho výpoveď napriek poučeniu podľa pôsobila ako nepresvedčivá, často rozporuplná, čo do určitej miery môže byť ovplyvnené odstupom času a schopnosťou reprodukovať skutočnosti, ktoré nastali v minulosti, avšak aj s prihliadnutím na tieto okolnosti výpoveď svedka M. O. nemožno hodnotiť ako súladnú s inými vykonanými dôkazmi. Svedok M. O. až na otázky samosudkyne potvrdil, že celá suma nájomného nebola navrhovateľovi uhradená, keď podľa jeho vyjadrenia zostatok dlžnej sumy predstavuje 107,- eur. Svedok O. O. je synom M. O. a ako jediná osoba v postavení svedka potvrdil odovzdanie časti nájomného zo strany M. O. navrhovateľovi. Výpoveď svedka O. O. však pôsobila nepresvedčivo, v určitej časti (popísaný spôsob odovzdania finančnej sumy) bola v rozpore s výpoveďou svedka M. O. . Vierohodnosť výpovede tohto svedka znižuje jeho príbuzenský pomer k M. O. vo väzbe na pomer tohto svedka (M. O.) k odporcovi a k prejednávanej veci. Výpovede týchto svedkov súd vyhodnotil ako nesúladné, ktoré sa vzájomne nedopĺňali, a ktorými nebola jednoznačným spôsobom preukázaná sporná skutočnosť úhrady nájomného.

Na základe uvedeného súd vyhodnotil obranu odporcu ako nepreukázanú, nakoľko odporca spoľahlivo a jednoznačne nepreukázal, že zo strany odporcu došlo k úhrade žalovanej istiny a tento záver nevyplynul ani z vykonaného dokazovania výsluchmi svedkov. V obchodnom styku nie je možné považovať za štandardný postup vykonávanie úhrad medzi podnikateľmi bez písomného potvrdenia zaplatenej sumy, aj keď takýto postup zákon nezakazuje. Realizácia platby za účelom splnenia záväzku oproti písomnému potvrdeniu úhrady má svoj význam z hľadiska právnej istoty účastníkov právneho úkonu. V prípade, ak v spore dvoch kontrahentov dôjde k popretiu úhrady či správnosti medzi nimi uzatvorenej zmluvy (obsahu dohody) potom podľa súdnej praxe ten z účastníkov, ktorý tvrdí skutočnosť, z ktorej vyvodzuje pre seba priaznivejšie postavenie, je povinný v spore takúto okolnosť preukázať, a teda stíha ho povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť a rovnako i povinnosť dôkazného bremena. Následky spojené s nesplnením dôkaznej povinnosti v podobe nepriaznivého rozhodnutia vo veci nesie ten z účastníkov, ktorý si svoju dôkaznú povinnosť riadne nesplnil.

Podľa čl. II nájomnej zmluvy, nájomca sa zaviazal vykonať úhradu nájomného v hotovosti, pri vrátení predmetu nájmu pod sankciou zaplatiť prenajímateľovi poplatok z omeškania vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania.

V zmysle platnej právnej úpravy, omeškanie dlžníka s plnením záväzku má zo zákona za následok zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka. Omeškaním zo zákona nastáva zmena obsahu právneho vzťahu v podobe vzniku povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania. Tieto môžu byť dojednané v zmluve, alebo vyplývajú zo zákona.

Z písomného textu nájomnej zmluvy vyplýva, že účastníci v čl. II dohodli pre prípad omeškania s úhradou nájomného poplatok z omeškania platby vo výške 0,05% z dlžnej sumy za každý kalendárny deň omeškania. Otázku, či dojednaný poplatok z omeškania je možné vykladať ako zmluvnú pokutu alebo zmluvný úrok z omeškania, súd posudzoval podľa výkladových pravidiel vymedzených ustanovením .

Základný princíp interpretácie právnych úkonov podľa sa opiera o význam vôle, ktorú uprednostňuje pred jazykovým prejavom. Ide o subjektívne kritérium spočívajúce v úmysle konajúceho, pričom sa vyžaduje, aby úmysel bol strane, ktorej je právny úkon určený, známy, alebo jej musel byť známy. To znamená, že nejde o vôľu len jednej strany. V prípade, ak prejav vôle nemožno vyložiť podľa ods. 1, alebo úmysel konajúceho nemožno zistiť, v zmysle tohto ustanovenia sa prejav vôle vykladá podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení, v akom je adresát úkonu. vtedy vychádza z kombinácie a vyváženosti subjektívnej a objektívnej metódy interpretácie prejavu vôle. Pokiaľ obsah právneho úkonu nie je zistiteľný ani podľa výkladových pravidiel vymedzených v ustanovení - 3 , je potrebné prejav vôle, ktorý obsahuje výraz pripúšťajúci rôzny výklad v pochybnostiach vykladať na ťarchu strany, ktorá ako prvá v konaní tento výraz použila. Poplatok z omeškania je osobitnou majetkovou sankciou, ktorá vyplýva zo zákona a to vedľa úrokov z omeškania voči dlžníkovi, ktorý riadne a včas nesplní svoj peňažný dlh. Výšku poplatku z omeškania upravuje v platnom znení a uplatňuje sa u určených nájomných zmlúv podľa v prípade omeškania nájomcu s platením úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu, omeškanie nájomcu s vrátením prenajatej hnuteľnej veci a pri strate alebo zničení prenajatej hnuteľnej veci (, ). Poplatok z omeškania vylučuje nárok na úroky z omeškania, a preto veriteľ je oprávnený požadovať buď úroky z omeškania alebo poplatok z omeškania a to len v tých prípadoch, ktoré výslovne určuje v ustanovení a a v spojení s ustanovením . V ostatných prípadoch omeškania sa uplatňujú úroky z omeškania.

Z takto zisteného skutkového stavu, pokiaľ sa navrhovateľ domáhal voči odporcovi zaplatenia úroku z omeškania, poukazujúc na obsah nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi účastníkmi konania dňa 25.6.2010, súd vyhodnotil obsah dohody v časti čl. II nájomnej zmluvy pri dojednaní sankcie pre prípad omeškania odporcu s úhradou nájomného za neplatnú z dôvodu neurčitosti právneho úkonu podľa . Súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe podľa platného k prvému dňu omeškania odporcu úhradou peňažného dlhu. Podľa dojednaných zmluvných podmienok vznikla odporcovi povinnosť zaplatiť dohodnuté nájomné pri vrátení predmetu nájmu prenajímateľovi, ku ktorému nesporne došlo dňa 20.8.2010. Odo dňa nasledujúceho, t. j. od 21.8.2010 sa odporca ako nájomca dostal do omeškania s úhradou nájomného, ktoré v časti priznanej istiny naďalej trvá. Vystavenou faktúrou č. 090610 navrhovateľ prejavil vôľu, aby mu odporca zaplatil nájomné v uplatnenej sume 198,14 eur dňa 15.7.2010. Vo vzťahu k tejto časti žalovanej pohľadávky súd posúdil navrhovateľom uplatnený úrok z omeškania z obdobie od 15.7.2010 do 20.8.2010 za nedôvodný, a preto návrh navrhovateľa v časti uplatneného úroku z omeškania za toto obdobie zamietol. S úhradou sumy 198,14 eur sa odporca dostal do omeškania odo dňa nasledujúceho po odovzdaní predmetu nájmu, t. j. od 21.8.2010 a v časti sumy 1.357,73 eur súd priznal navrhovateľovi právo na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonom stanovenej sadzbe od 1.10.2010, v súlade s dispozičným oprávnením navrhovateľa, v zmysle ktorého si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi úrok z omeškania z tejto časti nájomného a úhrad až od 1.10.2010 do zaplatenia.

V ostatnej časti žalovanej pohľadávky súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia , podľa ktorého zákonného ustanovenia, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípade vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Pre potreby rozhodovania o náhrade trov konania súd vyčíslil:

- hodnotu predmetu sporu v zmysle návrhu na začatie konania ku dňu rozhodnutia súdu: istina 1.906,39 eur + úrok z omeškania 1.065,09 eur + 131,16, spolu 3.102,64 eur,

- hodnotu predmetu sporu v časti, v ktorej bol navrhovateľ úspešný, ku dňu rozhodnutia súdu: istina 1.555,87 eur + úrok z omeškania 62,92 + 417,47 eur, spolu 2.036,26 eur,

- hodnotu predmetu sporu v časti, v ktorej súd návrh zamietol, predstavujúcej úspech odporcu: istina 348,52 eur + úrok z omeškania 715,86 eur, spolu 1.064,38 eur,

- čistý úspech navrhovateľa: 971,88 eur (2.036,26 eur - 1.064,38 eur), ktorý vo vzťahu k hodnote predmetu sporu v zmysle návrhu na začatie konania predstavuje 31,32 %.

Navrhovateľ si uplatnil voči odporcovi náhradu trov konania titulom zaplateného súdneho poplatku z návrhu vo výške 114,- a titulom trov právneho zastúpenia odmenu za úkony právnej služby: príprava a prevzatie zastúpenia na základe plnej moci z 15.8.2011, podanie návrhu na začatie konania 23.8.2011, účasť na pojednávaní dňa 22.2.2013, účasť na pojednávaní dňa 4.6.2013, účasť na pojednávaní dňa 3.12.2013, účasť na pojednávaní dňa 28.2.2014, t.j. 6 úkonov právnej služby á 81,33 eur, 2 x režijný paušál 7,41 eur, 3 x režijný paušál 7,81 eur, 1 x režijný paušál 8,06 eur + 20% DPH, spolu trovy právneho zastúpenia 641,12.

Súd preskúmal navrhovateľom špecifikované trovy konania, pričom dospel k záveru, že tieto boli uplatnené v súlade s ustanovením a príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom ku dňu vykonania jednotlivých úkonov právnej služby. S prihliadnutím na pomerný úspech účastníkov v konaní súd priznal navrhovateľovi náhradu 31,32 % uplatnených trov konania, t.j. 35,70 eur titulom zaplateného súdneho poplatku a 200,80 eur titulom trov právneho zastúpenia. Náhradu trov konania je odporca povinný zaplatiť súlade s ustanovením na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do troch dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v ,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.