Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cpr-2-2013.pdf
PDF · 87.67 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cpr/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Marián Tengely, v právnej veci žalobcu P.V. O., D.. XX.X.XXXX, N. H. XXX, XXX XX N., právne zastúpeného JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom so sídlom Čučmianska dlhá 21, 048 01 Rožňava, proti žalovanému Milanovi Puškovi, IČO: 37379712, M.R.Štefánika 653, 032 61 Važec, o určenie, že pracovný pomer dňa 25.06.2008 trval, takto
rozhodol:
U r č u j e , že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným dňa 25.6.2008 trval.
Z a v ä z u j e žalovaného uhradiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 275,58 €, v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku platbou u právneho zástupcu žalobcu JUDr. Pavla Kontru.
Z a v ä z u j e žalovaného uhradiť na účet Okresného súdu Rožňava súdny poplatok vo výške 99,50 € v lehote do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa podanou žalobou domáhal vydania rozhodnutia tak, ako je uvedené v prvých dvoch odsekoch výroku rozhodnutia. Poukázal na to, že od Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, žiadal priznať úrazový príplatok v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 4.6.2008, ktorý utrpel u žalovaného. Sociálna poisťovňa 1.7.2013 rozhodnutím č. 190-49/2013-LM nepriznala žalobcovi nárok na úrazový príplatok z dôvodu, že sa žalobca stal dočasne práceneschopným od 25.6.2008 a teda až po skončení pracovného pomeru u žalovaného dňa 31.5.2008. Sociálna poisťovňa, ústredie, vzhľadom na podané odvolanie žalobcu, rozhodnutím č. 41961-2/2013-BA zo dňa 10.9.2013 prvostupňové rozhodnutie zrušila a vrátila vec na nové prejednanie a rozhodnutie. Uložila povinnosť skúmať skončenie pracovného pomeru medzi účastníkmi konania a túto otázku riešiť cez súd, nakoľko sa jedná o pracovnoprávny vzťah medzi zamestnancom a zamestnávateľom.
Žalobca zdôraznil, že spornou otázkou z hľadiska rozhodnutia o nároku na úrazový príplatok je skutočnosť skončenia pracovného pomeru. Nároky z pracovného úrazu zo dňa 4.6.2008 už boli predmetom súdneho konania, kde Okresný súd Rožňava rozsudkom 12C/82/2009 zo dňa 11.4.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 2Co/183/2009 zo dňa 9.2.2012 určil, že úraz, ktorý utrpel žalobca dňa 4.6.2008 ako zamestnanec žalovaného na stavbe „Obytný súbor III veže“ v Bratislave je pracovným úrazom. V uvedenom konaní sa žalovaný spočiatku bránil tým, že žalobca vôbec nebol u neho zamestnaný, pričom rozsudky súdov v odôvodnení presne uvádzajú, že žalobca pracoval u žalovaného najneskôr od 23.4.2008 a v pracovnom pomere bol aj 4.6.2008, keď sa mu stal úraz, čo priamo vyvracia tvrdenie Sociálnej poisťovne, pobočka Liptovský Mikuláš, že pracovný pomer sa má skončiť 31.5.2008. Žalobca trval na tom, že pracovný pomer sa doteraz neskončil žiadnym zo spôsobov uvedeným v § 59 a nasledujúcich Zákonníka práce. Naliehavý právny záujem na určení trvania
pracovného pomeru k 25.6.2008 je daný tým, že bez rozhodnutia súdu nie je možné rozhodnúť o nároku na úrazový príplatok žalobcu, ktorý si uplatnil u Sociálnej poisťovne, ktorá ho odkázala na súdne konanie.
Žalobca k skutkovým okolnostiam uviedol, že pracovný pomer vznikol 23.4.2008 na základe ústnej dohody medzi žalobcom a žalovaným, kde žalobca vykonával práce až do úrazu 4.6.2008. Od tej doby bol práceneschopný, ale uznaný za dočasne práceneschopného bol až od 25.6.2008. Preto je pre neho rozhodujúci tento dátum, nakoľko odvtedy by mal nárok na úrazový príplatok. Žalobca sa dostal po úraze do nemocnice v Bratislave na vyšetrenie, odkiaľ ho poslali preč, nakoľko žalovaný ako jeho zamestnávateľ chcel všetko ututlať. Poslal ho domov do miesta bydliska, kde žalobca absolvoval lekárske vyšetrenie, nakoľko sa mu zhoršil zdravotný stav, kde bol aj hospitalizovaný. V nemocnici bol dotazovaný, či má pracovnú zmluvu a keďže listinný dôkaz nevedel predložiť, nevypísali mu hneď PN, ale až po ukončení liečby v nemocnici, keď mu ju vypísal obvodný lekár. Preto je posun v dátumoch a preto by žalobcovi vznikol nárok na úrazový príplatok asi až od 25.6.2008. V konaní navrhoval vykonať dôkaz oboznámením sa so spisom Okresného súdu Rožňava 12C/82/2009. Zároveň navrhol súdu vyvodiť dôsledky z neúčasti žalovaného na pojednávaniach a navrhol rozhodnúť v jeho neprítomnosti. Uplatnil si náhradu trov konania vo výške 275,58 € pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia.
Žalovaný sa napriek riadnemu predvolaniu pojednávania nezúčastnil a preto súd v súlade s § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, prihliadol na obsah spisu ako aj pripojeného spisu 12C/82/2009 a vo veci rozhodol.
Podľa § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.
Po podaní žaloby zo dňa 8.10.2013 súd doručoval žalovanému žalobu na vyjadrenie vrátane procesných poučení v zmysle Občianskeho súdneho poriadku, pričom žalovaný si zásielku neprevzal v odbernej lehote. Preto bola zásielka opätovne doručovaná žalovanému prostredníctvom OO PZ Liptovský Hrádok, ktoré doručilo zásielku žalovanému dňa 23.12.2013. Súd uložil žalovanému uznesením o procesných poučeniach (č.l. 25 a 26 spisu), aby sa okrem iného v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia vyjadril písomne k žalobe v zmysle poučenia. Žalovaný bol naviac poučený v zmysle ustanovení § 15a, 45, 50, 52, 53, 101, 114, 115a, 119, 120, 147a, 153b, 153d Občianskeho súdneho poriadku.
Žalovaný sa v súdom určenej lehote k žalobe nevyjadril. Súd určil termín pojednávania 12.2.2014, pričom žalovaný prevzal predvolanie 1.2.2014. Dňa 10.2.2014 doručil súdu žiadosť o odročenie pojednávania, nakoľko je od 3.2.2014 práceneschopný a predložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti. Nesúhlasil s tým, aby sa konalo v jeho neprítomnosti. Z potvrdenia o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 4.2.2014 vyplýva, že žalovaný je práceneschopný od 3.2.2014 a potvrdenie vystavil O.. L. N.. Na pojednávaní 12.2.2014 súd konštatoval, že žalovaný síce požiadal o odročenie pojednávania, avšak nedoložil doklad v súlade s § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Preto súd vykonal pojednávanie a vypočul žalobcu, avšak pojednávanie odročil a žalovanému doručil zápisnicu o pojednávaní a súdnu výzvu na doloženie lekárskeho potvrdenia v súlade s § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku a zároveň určil termín pojednávania na 28.2.2014. Predvolanie žalovaný prevzal 21.2.2014. Dňa 27.2.2014 žalovaný vrátil súdu prípis z 13.2.2014, predvolanie na pojednávanie na 28.2.2014 a opis zápisnice o pojednávaní z 12.2.2014 bez akéhokoľvek prípisu alebo vysvetlenia a doložil potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti zo dňa 4.2.2014 (ktoré už predložil predtým) a fotokópiu zo dňa 4.2.2014 podpísanú nečitateľným podpisom s pečiatkou O.. L. N., kde je text „ošetrujúci lekár Milana Pušku, ktorý je od 4.2.2014 PN, týmto vyhlasujem, že nedodržanie kľudového režimu nariadeného všeobecným lekárom môže viesť k závažnému zhoršeniu zdravotného stavu menovaného. Toto vyjadrenie je vydané v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku a Trestného poriadku na výslovnú žiadosť menovaného“.
Žalovaný však nedoručil súdu svoje ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní, ani nenavrhol toto pojednávanie odročiť a nedoložil lekárske potvrdenie v súlade s § 119 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku. Preto súd vykonal pojednávanie aj v neprítomnosti žalovaného, vec prejednal, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a vo veci rozhodol na základe vyjadrení žalobcu, listinných dôkazov a pripojeného spisu 12C/82/2009 Okresného súdu Rožňava.
Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi a to s rozhodnutím Sociálnej poisťovne Bratislava z 10.9.2013 č. 41961-2/2013 BA, z ktorého vyplýva, že rozhodnutím sa ruší rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Liptovský Mikuláš č. 190-49/2013-LM z 1.7.2013. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, najmä v časti ukončenia pracovného pomeru a preskúmania vzniku pracovnej neschopnosti 25.6.2008 s tým, že bude upozornený poškodený zamestnanec na riešenie pracovnoprávneho sporu pred súdom.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava z 8.2.2013 vyplýva, že žalobcovi bola priznaná úrazová renta od 10.5.2010 do 31.5.2010 vo výške 153,40 € a od 1.6.2010 vo výške 216,10 €. Od 1.1.2011 sa úrazová renta zvyšuje na sumu 220 €, od 1.1.2012 na sumu 227,30 € a od 1.1.2013 na sumu 234,30 €.
Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 6.12.2012 vyplýva, že žalobcovi bol určený invalidný dôchodok od 1.1.2013 vo výške 98,90 €.
Z pripojeného spisu 12C/82/2009, z rozsudku Okresného súdu Rožňava na č.l. 129 zo dňa 11.4.2011, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Košiciach 2Co/183/2011-166 zo dňa 9.2.2012, ktoré nadobudli právoplatnosť 9.3.2012 vyplýva, že súd určil, že úraz, ktorý utrpel žalobca, ako zamestnanec žalovaného dňa 4.6.2008 na stavbe „Obytný súbor III veže“ v Bratislave je pracovným úrazom. Z dôvodov rozsudkov vyplýva, že bolo preukázané, že žalobca pracoval u žalovaného najneskôr od 23.4.2008 a pracoval aj dňa 4.6.2008. V čase vzniku úrazu bol žalobca v pracovnom pomere u žalovaného, aj keď s ním nebola spísaná pracovná zmluva, pričom nedostatok písomnej formy nespôsobil neplatnosť uvedenej pracovnej zmluvy. Preto súd považoval úraz, ktorý utrpel žalobca dňa 4.6.2008 pri výkone pracovnej činnosti pre žalovaného za pracovný úraz.
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná a preto jej vyhovel.
Žalobca sa domáhal určenia, že pracovný pomer medzi ním a žalovaným dňa 25.6.2008 trval.
Podľa § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Žalobca v konaní zdôraznil, že naliehavý právny záujem na tomto určení je daný tým, že pri rozhodovaní Sociálnej poisťovne o úrazovej rente bol odkázaný na riešenie pracovnoprávneho sporu o určenie trvania pracovného pomeru pred súdom.
Súd dospel k záveru, že vzhľadom na doterajšie konanie 12C/82/2009 a neexistenciu písomnej pracovnej zmluvy a ďalších náležitostí súvisiacich z pracovným pomerom, je daný naliehavý právny záujem na určení, či pracovný pomer žalobcu trval aj 25.6.2008, keď k tomuto dátumu sa bude rozhodovať o úrazovom príplatku, nakoľko žalobca sa mal stať dočasne práceneschopným od tohto dňa.
Z vykonaného dokazovania a najmä z právoplatného rozhodnutia Okresného súdu v Rožňave 12C/82/2009 zo dňa 11.4.2011 súd konštatuje, že pracovný pomer medzi žalobcom a žalovaným trval dňa 4.6.2008. Žalobca v konaní trval na tom, že pracovný pomer trvá doteraz, nakoľko nedošlo k jeho ukončeniu žiadnym zo spôsobov v zmysle Zákonníka práce. Na druhej strane žalovaný sa v tomto konaní vo veci nevyjadril a v konaní 12C/82/2009 tvrdil, že pracovný pomer medzi účastníkmi vôbec nevznikol, čo však bolo vyvrátené vyššie citovaným súdnym rozhodnutím.
Podľa § 59 ods. 1 až 4 Zákona č. 311/2001 Z.z. (1) Pracovný pomer možno skončiť a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.
(2) Pracovný pomer dohodnutý na určitú dobu sa skončí uplynutím dohodnutej doby.
(3) Pracovný pomer cudzinca alebo osoby bez štátnej príslušnosti, ak k jeho skončeniu nedošlo už iným spôsobom, sa skončí dňom, ktorým a) sa má skončiť jeho pobyt na území Slovenskej republiky podľa vykonateľného rozhodnutia o odňatí povolenia na pobyt,
b) nadobudne právoplatnosť rozsudok ukladajúci tejto osobe trest vyhostenia z územia Slovenskej republiky,
c) uplynula doba, na ktorú bolo vydané povolenie na pobyt na území Slovenskej republiky.
(4) Pracovný pomer zaniká smrťou zamestnanca.
Vzhľadom na vyššie uvedené zákonné ustanovenie v tomto konaní žalovaný nepreukázal, že by so žalobcom akýmkoľvek spôsobom ukončil pracovný pomer, ktorý trval ku dňu 4.6.2008 a teda ak pracovný pomer medzi účastníkmi po 4.6.2008 nebol nejakým spôsobom ukončený, z toho vyplýva, že trval aj dňa 25.6.2008. Preto bolo potrebné žalobe žalobcu vyhovieť.
Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Súd priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia a to za štyri úkony: · prevzatie zastúpenia 7.10.2013, hodnota úkonu 60,07 €, režijný paušál 7,81 €, · podanie žaloby 8.10.2013, hodnota úkonu 60,07 €, režijný paušál 7,81 €, · účasť na pojednávaní 12.2.2014, hodnota úkonu 61,87 €, režijný paušál 8,04 €, · účasť na pojednávaní 28.2.2014, hodnota úkonu 61,87 €, režijný paušál 8,04 €.
Priznané trovy spolu vo výške 275,58 € sú v súlade s Vyhláškou č. 655/2004 Z.z. a to § 11 ods. 1 písm. a) a § 16 ods. 3.
Výrok o povinnosti žalovaného uhradiť na účet tunajšieho súdu súdny poplatok sa opiera o ustanovenie § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1990 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov. Žalobca bol v konaní oslobodený od súdnych poplatkov a preto súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť súdny poplatok podľa položky 1 písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach prostredníctvom tunajšieho súdu.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, možno odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku , b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a Občianskeho súdneho poriadku), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci.