Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8Co-578-2013.pdf
PDF · 88.96 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/578/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Františka Potockého a členov senátu JUDr. Táne Rapčanovej a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci žalobkyne: R. Y., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/XX, K. R., prechodne bytom P. XXXX/XX, P., okres Y., zastúpená JUDr. Jiřím Martausom, advokátom so sídlom M. Y. XXX/XX, K. R., proti žalovanému: Stavebné bytové družstvo Liptovský Mikuláš, so sídlom Kollárova 3588, Liptovský Mikuláš, IČO: 00 222 011, zastúpený JUDr. Janou Čončolovou, advokátkou so sídlom M. Y. X, K. R., o nahradenie prejavu vôle uzatvoriť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, v konaní o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 8C/204/2009-124 zo dňa 12. júla 2012, v spojení s opravným uznesením č. k. 8C/204/2009-160 zo dňa 12. septembra 2013, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením p o t v r d z u j e .
Žalobkyňa j e p o v i n n á nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 67,88 eur na účet právneho zástupcu žalovaného JUDr. Jany Čončolovej, advokátky so sídlom M. Y. X, K. R., do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom v spojení s opravným uznesením žalobu žalobkyne, ktorou sa domáhala nahradenia prejavu vôle žalovaného, aby ako prevodca uzatvoril s ňou ako nadobúdateľkou zmluvu o prevode vlastníctva trojizbového bytu č. 3, ktorý sa nachádza na 1. poschodí domu súpisné číslo XXXX, vchod č. 24, na ulici X. č. XXXX/XX v K. R., vrátane spoluvlastníckeho podielu 6322/161504- in na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, ktorý je zapísaná na LV XXXX kat. úz. K. R. (ďalej už len „byt“), zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 344,78 eur. V odôvodnení rozsudku, citujúc obsah vykonaných dôkazov, uviedol, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že požiadala žalovaného o prevod vlastníctva bytu písomnosťou zo dňa 17.05.1994, doručenie tejto žiadosti žalovanému nepreukázala. Zo svedeckej výpovede svedka Ing. Ivana Devečku, ktorý bol v tom období štatutárnym zástupcom žalovaného vyplynulo, že všetku poštu pre žalovaného prijímala podateľňa, ktorá ju zapísala do knihy došlej pošty (archivovanej 5 rokov) a opatrila odtlačkom prezenčnej pečiatky. Tento postup bol zachovaný aj v prípade, ak by sa niektorý nájomník alebo člen bytového družstva pokúsil doručiť takúto písomnosť priamo označenému svedkovi. Po vykonaní dôkazu výsluchom svedka Ing. Devečku žalobkyňa začala tvrdiť, že žiadosť zo dňa 17.05.1994 sa nachádzala v spise žalovaného v čase, keď podávala žiadosť o obnovenie členstva, t. j. keď bol štatutárnym zástupcom Ing. Zuskin a z ktorého získala fotokópiu, ktorú predložila súdu. Súd uvedenému tvrdeniu neuveril, nakoľko napriek podrobným výpovediam do 06.07.2012 žalobkyňa nikdy neuviedla, že získala kópiu tejto písomnosti uvedeným spôsobom. Pokiaľ žalobkyňa od 06.07.2012 tvrdila, že žiadosťou o prevod vlastníctva bytu je žaloba, ktorá bola súdu doručená 26.11.2009, žalobkyňa v čase jej podania podmienku členstva
nespĺňala, nakoľko jej členstvo v bytovom družstve zaniklo vylúčením. Okresný súd v podrobnostiach v tomto smere uviedol, že žalobkyňa bola z členstva vylúčená rozhodnutím predstavenstva, prijatým na zasadnutí dňa 26.09.1996. Písomné vyhotovenie rozhodnutia je datované dňom 29.10.1996. Podpis na doručenke na zásielke, ktorou bolo toto rozhodnutie doručované, nie je podľa záverov znaleckého posudku podpisom žalobkyne. Bolo logickým, vzhľadom na závery znaleckého dokazovania, že žalobkyňa tvrdila, že zásielka sa jej nikdy nedostala do dispozičnej sféry. Toto tvrdenie žalobkyne súd považoval za účelové. Žalobkyňa na pojednávaní 22.04.2010 uviedla, že o svojom vylúčení sa dozvedela po obdržaní upomienky o nedoplatku z 24.07.2009. Podľa čl. 116 ods. 1, 2 stanov žalovaného, účinných dňa 30.10.1996, nebolo vyhradené doručovanie rozhodnutia o vylúčení z členstva družstva do vlastných rúk. Doručenka v prípade splnenia podmienok určených poštovým poriadkom (ktorých nedodržanie žalobkyňa netvrdila) má povahu verejnej listiny a dôkazné bremeno na tvrdenie o tom, že k doručeniu nedošlo sa presúva na účastníka uplatňujúceho takúto námietku (nález ÚS ČR sp. zn. I.ÚS 272/96, rozsudok NS ČR sp. zn. 3Cdon/1031/96, resp. sp. zn. 2Cdon/1532/97). Keďže išlo o zásielku neadresovanú do vlastných rúk, povinnosťou pošty bolo doručiť ju v byte, v sídle, na pracovisku alebo kdekoľvek bude adresát zastihnutý. Ak nebol adresát zastihnutý, hoci sa zdržuje v mieste doručenia, doručí sa inej dospelej osobe bývajúcej v tom istom byte alebo v tom istom dome alebo zamestnanej na tom istom pracovisku, ak je ochotná obstarať odovzdanie písomnosti. Žalobkyňa sa v čase doručovania tejto zásielky podľa vlastného tvrdenia zdržiavala v K. R., v byte na ul. X.. Vzhľadom na uplynutie času od 31.10.1996 (16 rokov) nebolo možným bližšie zistiť, kto za žalobkyňu rozhodnutie prevzal a kto za ňu prevzatie zásielky podpísal. Skutočnosť, či a kedy sa toto rozhodnutie dostalo do dispozície žalobkyne, bolo možné zistiť len jej výsluchom. Žalobkyňa tvrdila, že sa rozhodnutie o vylúčení do jej dispozície nedostalo. Vedomosť o svojom vylúčení z členstva však žalobkyňa potvrdila žiadosťou zo dňa 15.10.1999, ktorou požiadala o obnovenie členstva v stavebnom bytovom družstve. Je ťažké uveriť tomu, že ak by žalobkyňa v roku 1999 nemala vedomosť o svojom vylúčení z členstva, nebola by na túto skutočnosť upozornila, bola by sa podvolila a napísala text žiadajúci obnovenie členstva v stavebnom bytovom družstve. I keď nebolo možné presne ustáliť, kedy sa oznámenie o vylúčení z členstva dostalo do dispozičnej sféry žalobkyne, táto preukázateľne o ňom vedela 15.10.1999. Pokiaľ žiadosťou o prevod vlastníctva bytu je súdna žaloba, potom v čase jej podania žalobkyňa nebola členkou stavebného bytového družstva, čo je kumulatívna podmienka popri nájme bytu na prevod jeho vlastníctva. Skutočnosť, že požiadala o prevode vlastníctva bytu žalobou až po 15-tich rokoch, žalobkyňa neodôvodnila. Jej tvrdenie o tom, že ako prvá podala v roku 1994 žiadosť o prevod vlastníctva bytu, bola vyvrátená zoznamom nájomníkov vchodu č. 34, na ul. X. v K. R., z ktorého vyplýva, že väčšina nájomníkov bytov požiadala o prevod vlastníctva bytu už v roku 1992. Tento listinný dôkaz zároveň nepriamo preukazuje, že žalovaný skutočne nedisponuje žiadosťou žalobkyne z roku 1994 o prevod vlastníctva bytu. V opačnom prípade by nebol dôvod na neuvedenie tejto skutočnosti v tomto zozname nájomníkov vchodu č. 34. Pokiaľ žalovaný nepristúpil k žalobe o vypratanie bytu, tak z dôvodu, že v byte nebýva žalobkyňa, ale jej syn. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“), v zmysle ktorého neúspešnú žalobkyňu zaviazal na náhradu trov, ktoré vznikli úspešnému žalovanému. Trovy žalovaného predstavujú trovy právneho zastúpenia a boli mu priznané podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z. z.
Opravným uznesením č. k. 8C/204/2009-160 zo dňa 12.09.2013 opravil okresný súd nesprávny dátum v odôvodnení rozsudku na šiestej strane v poslednom odseku (z nesprávneho dátumu 05.11.2002 na správny dátum 05.11.1992), ktorý sa týkal dátumu prijatia Stanov žalovaného.
Proti rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, ktorá ho navrhla zmeniť tak, že jej návrhu sa v celom rozsahu vyhovie. V dôvodoch odvolania uviedla, že pravdivosť tvrdenia žalobkyne v tom smere, že jej rozhodnutie o vylúčení z členstva v stavebnom bytovom družstve nebolo doručené, bolo preukázané znaleckým posudkom č. 24/2012, vypracovaným znalkyňou PhDr. PaeDr. Erikou Strakovou. I napriek tomu okresný súd konštatoval, že žalobkyňa bola platne vylúčená z členstva, čím došlo aj k zániku nájmu družstevného bytu. V tomto smere nedôvodne presunul dôkazné bremeno žalovaného o doručení rozhodnutia na žalobkyňu. Pokiaľ okresný súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že doručenka má povahu verejnej listiny, potom žalovaný preukazoval vylúčenie žalobkyne z členstva v podstate falšovanou verejnou listinou. Nepochybne je potom na žalovanom, aby dokázal, kedy a akým spôsobom bolo rozhodnutie o vylúčení žalobkyni doručené a to i z toho dôvodu, že doručenie prostredníctvom pošty si objednal žalovaný, nie žalobkyňa. Ak pošta pre žalovaného nevykonala riadne služby, ktoré si u nej objednal a za ktoré
zaplatil, tak potom žalovaný sa môže domáhať svojich práv voči subjektu, ktorý pre neho nevykonal objednané a zaplatené služby. Pokiaľ okresný súd konštatoval, že rozhodnutie o vylúčení z členstva bolo žalobkyni doručené prostredníctvom jej právneho zástupcu vo forme prílohy k vyjadreniu žalovaného v predmetnom spore, žalobkyňa v odvolaní uviedla, že jej právny zástupca nie je doručovateľom listových zásielok a nemá povinnosť, ani splnomocnenie od žalobkyne preberať a doručovať jej rozhodnutia týkajúce sa členstva v stavebnom bytovom družstve. Pokiaľ ide o žiadosť o prevod vlastníctva bytu zo dňa 17.05.1994, nebol dôvod neveriť jej tvrdeniu, že táto žiadosť bola doručená žalovanému, resp. jeho štatutárnemu zástupcovi. Žalovaný počas súdneho konania túto skutočnosť nespochybňoval, začal ju namietať až potom keď zistil, že na žiadosti zo dňa 17.05.1994 nie je vyznačené potvrdenie jej prevzatia žalovaným. Žalobkyňa sa nestotožnila ani s názorom okresného súdu, že nespochybňovala skutočnosť, že došlo ku kompenzácii zostatkovej hodnoty jej členského podielu s jej nedoplatkami. V tomto smere tvrdila, že zostatková hodnota členského podielu jej nebola zaplatená, čím namietala akýkoľvek spôsob zaplatenia, t. j. i kompenzáciu. Nakoľko v prejednávanej veci bolo dokázané, že sa stala členkou stavebného bytového družstva a zároveň nájomcom bytu, keď na druhej strane nebolo dokázané, že by bola vylúčená z členstva v bytovom družstve, je stále členkou stavebného bytového družstva a nájomkyňou, a teda spĺňa podmienky na prevod bytu do jej vlastníctva v zmysle ust. § 28 zák. č. 182/1993 Z. z. V závere odvolania konštatovala, že za žiadosť o prevod vlastníctva bytu je možné považovať aj žalobu, ktorá spĺňa všetky náležitosti takejto žiadosti a od jej doručenia žalovanému uplynula doba dlhšia ako dva roky. Z tohto dôvodu považovala za nadbytočné navrhovať ďalšie dôkazy v tom smere, že žiadosť o prevod vlastníctva bytu doručila žalovanému už v roku 1994.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobkyňa v konaní nepreukázala svoje prvé tvrdenie, a to že žalovaného požiadala o prevod vlastníctva bytu písomným podaním zo dňa 17.05.1994, kedy bola členkou družstva. Tvrdenie žalobkyne v tomto smere bolo vyvrátené výpoveďou svedka Ing. Ivana Devečku. Pokiaľ žalobkyňa požiadala žalovaného o prevod vlastníctva bytu formou žaloby doručenej súdu dňa 26.11.2009, urobila tak v dobe, keď už preukázateľne členkou stavebného bytového družstva nebola, nakoľko jej členstvo zaniklo vylúčením. Z listinných dôkazov bolo tiež jednoznačne preukázané, že žalobkyňa najmenej ku dňu 15.10.1999 o svojom vylúčení vedela, keď listom z tohto dňa požiadala žalovaného o obnovenie členstva. Na základe týchto skutočností navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť a žalobkyňu zaviazať k náhrade trov odvolacieho konania vo výške 67,88 eur.
Krajský súd ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas a smerovalo proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom, podľa § 212 ods. 1 O. s. p. preskúmal rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní a po preskúmaní ho bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 za použitia § 156 ods. 3 O. s. p.), podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p., odvolací súd podľa § 219 ods. 2 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov a v podstatných bodoch na ne odkazuje.
Odvolacie námietky žalobkyne vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd zamietol návrh žalobkyne jednak z dôvodu, že nepreukázala, že by listina zo dňa 17.05.1994 (ktorou mala požiadať o prevod vlastníctva bytu) bola žalovanému doručená a tiež z dôvodu, že pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že žiadosťou o prevod vlastníctva bytu bola žaloba doručená súdu dňa 26.11.2009, k uvedenému dátumu nespĺňala podmienku členstva v stavebnom bytovom družstve, nakoľko jej členstvo zaniklo vylúčením rozhodnutím predstavenstva žalovaného prijatom na zasadnutí dňa 26.09.1996.
V zmysle ust. § 29 ods. 1, 2 zák. č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, základnou podmienkou toho, aby (okrem iných) aj bytovému družstvu vznikla povinnosť previesť vlastníctvo bytu, je podanie žiadosti nájomcu o prevod vlastníctva bytu.
Podľa ust. § 29 ods. 2 označeného zákona, bytovému družstvu plynie dvojročná lehota na uzavretie zmluvy o prevod vlastníctva bytu až odo dňa, keď nájomca o prevod vlastníctva bytu požiada. Až po uplynutí tejto lehoty môže nájomca podať návrh na súd, aby bytovému družstvu uložil splnenie tejto povinnosti (§ 29 ods. 2 veta tretia). Základnou podmienkou v predmetnom konaní o nahradenie prejavu vôle teda bolo, aby žalobkyňa preukázala, že žiadosť o prevod vlastníctva bytu podala, t. j. že táto žiadosť sa dostala do dispozície žalovaného. Pokiaľ žalobkyňa v návrhu na začatie konania i v priebehu konania tvrdila, že o prevod vlastníctva bytu požiadala žalovaného písomnosťou zo dňa 17.05.1994, toto tvrdenie ani podľa odvolacieho súdu nepreukázala. V tomto smere poukazuje na závery prvostupňového súdu uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku (sčasti na str. 8 a sčasti na str. 9), s ktorými sa odvolací súd stotožnil. Tu už len poznamenáva, že podanie žiadosti o prevod vlastníctva bytu bolo a je v zmysle ust. § 29 ods. 2 zák. č. 182/1993 Z. z. (tak v znení do 31.07.1995, ako i v znení novely č. 151/1995 Z. z. účinnej od 01.08.1995) základnou podmienkou na to, aby okrem iným subjektom aj bytovému družstvu vznikla povinnosť uzavrieť zmluvu o prevode vlastníctva bytu, a to v lehote dvoch rokov odo dňa podania takejto žiadosti. Ak žiadosť o prevod vlastníctva bytu podaná nebola, resp. žalobkyňa v prejednávanej veci neuniesla dôkazné bremeno v tvrdení, že žiadosť o prevod vlastníctva bytu (na ktorú sa odvoláva a v návrhu i v priebehu konania) podala, nezačala žalovanému plynúť dvojročná lehota na uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Nakoľko v zmysle ust. § 29 ods. 2 posledná veta zák. č. 182/1993 Z. z., zákonnou podmienkou žaloby o nahradenie prejavu vôle je existencia žiadosti a následne uplynutie lehoty dvoch rokov, za situácie, keď v prejednávanej veci nebolo preukázané splnenie už prvej podmienky (podanie žiadosti), nebola splnená ani podmienka na podanie žaloby o nahradenie prejavu vôle v zmysle § 29 ods. 2 posledná veta vyššie označeného zákona.
Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že za žiadosť o prevod vlastníctva bytu možno považovať i žalobu, ktorú podala na súd dňa 26.11.2009. Žalobkyňa sa v žalobe odvoláva na žiadosť o prevod vlastníctva bytu zo dňa 17.05.1994, na ktorú sa odvolávala i v priebehu tohto konania. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, podmienkou úspešnosti žaloby v zmysle § 29 ods. 2 posledná veta zák. č. 182/1993 Z. z. je jednak existencia žiadosti o prevod vlastníctva bytu a uplynutie lehoty dvoch rokov odo dňa jej podania. Ak nebola splnená už prvá podmienka, nemohla byť úspešná ani žaloba o nahradenie prejavu vôle. Z uvedených dôvodov odvolací súd už nepovažoval za potrebné preskúmavať okolnosť, či žalobkyňa v čase podania žaloby spĺňala, resp. nespĺňala podmienku členstva v stavebnom bytovom družstve, ktorá bola medzi účastníkmi konania sporná (žalobkyňa tvrdila, že z členstva v stavebnom bytovom družstve nebola platne vylúčená, žalovaný naproti tomu tvrdil, že žalobkyňa bola platne vylúčená rozhodnutím predstavenstva , ktoré bolo prijaté na jeho zasadnutí dňa 29.10.1996).
Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené zistenia a právne úvahy, rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.
Podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. priznal žalovanému, ako úspešnému účastníkovi trovy odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia, keď advokát žalovaného vykonal v konaní jeden úkon právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu, za ktorý mu prináleží podľa § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky č. 655/2004 Z. z. odmena vo výške 60,07 eur, ku ktorej bol pripočítaný režijný paušál vo výške 7,81 eur.
Toto rozhodnutie prijal odvolací senát pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .