Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8CoP-451-2013.pdf
PDF · 74.41 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/451/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti J.: M. nar. X.XX.XXXX K. nar. XX.X.XXXX S. nar. XX.X.XXXX T. nar. X.X.XXXX a S. nar. XX.X.XXXX zastúpené v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v C. deti rodičov W.K. B. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Č. Č.. XXX zastúpenej v konaní I.. C. W. zamestnancom Okresného súdu P. S. M. J. nar. XX.XX.XXXX bývajúceho v Č. Č.. XXX t.č. ÚVTOS J. J. v konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v C. o vyslovenie splnenia podmienok osvojiteľnosti o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č.k. 15P 249/2012-31 z 12.7.2013 takto
rozhodol:
M e n í rozsudok súdu prvého stupňa tak, že návrh na vyslovenie osvojieľnosti maloletých detí zamieta.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom vyslovil, že u maloletých detí J. a to M., K., S., T. S. S., t.č. umiestnených v Detskom domove v D. L. C. sú splnené podmienky osvojiteľnosti. Pozbavil rodičov matku W. B. nar. XX.X.XXXX a otca M. J. nar. XX.XX.XXXX rodičovských práv a povinností vo vzťahu k maloletým deťom. O trovách konania rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozsudok právne odôvodnil ust. § 102 ods. 4 Zákona o rodine, § 113 ods. 3 O.s.p., ust. § 38 ods. 4 a § 39 ods. 4 Zákona o rodine s tým, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rodičia maloletých detí najmenej po dobu 6 mesiacov neprejavovali o maloleté deti skutočný záujem, a to najmä tým, že ich nenavštevovali. Zdôraznil, že v prejavení záujmu im nebránila žiadna závažná prekážka, taktiež ani nikto z príbuzných o deti neprejavil žiaden záujem. Preto dospel k záveru, že bude v prospech a záujme maloletých detí, aby bolo vyslovené, že sú u nich splnené podmienky osvojiteľnosti, aby deti vyrastali v budúcnosti v usporiadaných rodinných pomeroch. Keďže zo zákona toto konanie spojené s konaním o výkone rodičovských práv a povinností podľa § 113 ods. 3 O.s.p. rozhodol súčasne o pozbavení rodičov výkonu rodičovských práv a povinností, keďže bolo zistené, že rodičia vôbec nevykonávajú svoje rodičovské práva a povinnosti. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. a náhradu trov konania účastníkom nepriznal, nakoľko ide o konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa s odôvodnením, že konajúci súd nevykonal dôsledne dokazovanie, vykonané dokazovanie správne nevyhodnotil, na základe čoho dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Uviedol, že tvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v C. ako kolízneho opatrovníka a navrhovateľa v konaní sa nezakladá na pravde, a to predovšetkým v tom, že rodičia nejavili skutočný záujem o maloleté deti. Zdôraznil, že deťom odosielal korešpondenciu v r. 2012, aj v r. 2013, celkove išlo o 5 listov. Následne od maloletých detí v r. 2012 a 2013 prijal 4 listy, pričom tieto skutočnosti sú preukázateľne dotazom
na správu príslušného Ústavu na výkon väzby v J. J.. Súčasne poukázal na jeho jazykovú bariéru vo vyjadrovaní, keďže nevie sa dobre slovensky vyjadriť, preto jeho súhlas s návrhom tak ako to navrhovateľ uviedol, spochybnil. Uviedol, že súd prvého stupňa nepostupoval správne ani pri vyhodnotení záujmu matky, ktorá sa dlhodobo nachádza v S., jej pobyt je neznámy, a preto sa nemohla k návrhu vyjadriť.
K odvolaniu otca sa písomne vyjadril kolízny opatrovník. Konštatoval, že Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v C. podal návrh na vyslovenie splnenia podmienok osvojiteľnosti na základe podnetu Detského domova v D. L. C.. S vyslovením splnenia podmienok osvojiteľnosti súhlasil v tom čase aj otec maloletých detí, ktorý bol v ÚVTOS J. J.. Vzhľadom na zmenu pomerov, hlavne na strane otca maloletých detí, ktorý sa vrátil z výkonu trestu odňatia slobody a prejavil záujem o maloleté deti, spolupracuje s tunajším úradom a detským domovom, pracuje a snaží sa zlepšiť podmienky pre návrat maloletých detí do rodinného prostredia, navrhol rozhodnutie súdu prvého stupňa na vyslovenie splnenia podmienok osvojiteľnosti zamietnuť. Súčasne uviedol, že odpykávanie trestu odňatia slobody otca maloletých detí považujú za objektívnu prekážku realizácie osobných návštev detí v detskom domove a jeho záujem po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody ako šancu na návrat maloletých detí do pôvodnej rodiny.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie otca je opodstatnené, preto rozsudok podľa § 220 O.s.p. zmenil.
Podľa § 220 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Podľa § 102 ods. 1 Zákona o rodine na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov osvojovaného maloletého dieťaťa ani súhlas maloletého rodiča maloletého dieťaťa, ak a) počas najmenej šiestich mesiacov neprejavovali skutočný záujem o maloleté dieťa najmä tým, že ho nenavštevovali, neplnili si pravidelne a dobrovoľne vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu a nevynaložili úsilie upraviť si svoje rodinné a sociálne pomery tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa, ak im v prejavení záujmu nebránila závažná prekážka.
Podľa § 102 ods. 4 Zákona o rodine o splnení podmienok osvojiteľnosti maloletého dieťaťa uvedených v odseku 1 rozhoduje súd na návrh orgánu sociálnoprávnej ochrany alebo aj bez návrhu.
Odvolací súd preskúmaním všetkých relevantných skutočností týkajúcich sa predmetu konania dospel k záveru, že súd prvého stupňa nedostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa zákonných ustanovení Zákona o rodine a nesprávne zistený skutkový stav vyhodnotil keď dospel k záveru, že obidvaja rodičia neprejavujú kvalifikovaný záujem o deti a bez ďalšieho návrhu na vyslovenie osvojiteľnosti maloletých detí vyhovel. Preto podľa § 220 O.s.p. odvolací súd zmenil rozsudok a návrh zamietol. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým z vyjadrenia otca a kolízneho opatrovníka k odvolaniu vyplynulo, že na strane otca boli objektívne príčiny, ktoré mu bránili v prejavovaní dôslednejšieho a výraznejšieho záujmu o maloleté deti ako len listovými zásielkami, ktoré boli jedinou možnosťou kontaktu s maloletými deťmi v čase pobytu vo výkone trestu odňatia slobody. Tento kontakt prostredníctvom listov mal odvolací súd za preukázaný a takisto kontakt zo strany maloletých detí k otcovi. Z uvedeného dôvodu sa preto nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval, že v predmetnom konaní boli splnené podmienky v zmysle § 102 ods. 1 Zákona o rodine, kedy na osvojenie nie je potrebný súhlas rodičov, keďže posledných 6 mesiacov neprejavovali skutočný záujem o deti, nesnažili sa upraviť svoje rodinné a sociálne pomery, pričom im v tom nebránili závažné prekážky. Je zrejmé, že otcovi bránila v prejave záujmu o maloleté deti závažná prekážka, ktorá po odpadnutí, teda po návrate otca z výkonu
trestu odňatia slobody umožnila otcovi prejavovať kontakt s maloletými deťmi, čo deklaroval kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení a otec preukázateľne v súčasnej dobe javí o deti záujem a vytvára si postupne podmienky pre návrat maloletých detí do jeho starostlivosti. Z uvedených dôvodov odvolací súd rešpektoval návrh kolízneho opatrovníka, ktorý návrh podal a ktorý vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že návrh na vyslovenie osvojiteľnosti k maloletým deťom navrhuje zamietnuť. Za tejto skutkovej situácie odvolací súd podľa § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil a návrh ako nedôvodný zamietol.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.