Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32CoE-9-2022.pdf
PDF · 85.75 KB
Case nature
Area
Subarea
32CoE/9/2022
Uznesenie
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a členov senátu JUDr. Petra Dumana a Mgr. Moniky Hrašnovej, v právnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, adresa sídla Bratislava, Pribinova 25, zast. splnomocnencom: Advocate s.r.o., IČO: 36 865 141, adresa sídla Bratislava, Pribinova 25, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, posledná adresa trvalého pobytu C. D., o vymoženie 23,03 eura s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 9Er/736/2017-16 zo dňa 8. februára 2018, takto
rozhodol:
I. Na strane povinného sa pokračuje v konaní s dedičkou povinného E. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu F. G. XX.
II. Uznesenie súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., sp. zn. EX 1149/17 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu pri Asociácii pre arbitráž, sp. zn. SRSAspA 00040/16.
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „EP“), § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. r), 5 a 10, § 54 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), ako i odkazom na smernicu Rady č. 93/13/EHS z 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.
3. Na odôvodnenie uviedol, že vymáhaný nárok vznikol zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným a povinným. Právny vzťah medzi účastníkmi posúdil ako spotrebiteľský, keďže v osobe poskytovateľa ide o dodávateľa a v osobe povinného o klienta (fyzickú osobu), ktorý zmluvu neuzavrel na účely podnikateľskej ani inej obchodnej činnosti. Je zrejmé, že ide o zmluvu, ktorá je vopred pripravená dodávateľom pre neurčitý okruh spotrebiteľov, pričom spotrebiteľ jej obsah zásadným spôsobom meniť nemôže. Na tento vzťah je preto potrebné aplikovať ust. Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovská zmluva zo dňa 30.08.2013 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou a je absolútne neplatná, pretože spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, tým že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne na vôli dodávateľa. Rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, bola pripravená vopred a povinný nemal na výber, mohol zmluvu len ako celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým všeobecným podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho vyvolal dodávateľ ako prvý. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže
založiť právomoc rozhodcovského súdu vo veci konať a rozhodnúť, a preto je rozhodcovský rozsudok nulitný a ako exekučný titul neúčinný.
4. Rozhodnutie v celom rozsahu napadol riadnym a včasný odvolaním oprávnený s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil nesprávnosťou právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis, okrem ustanovenia § 44 ods. 2 EP aj ustanovenie § 45 zákon č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní. Exekučný súd posudzuje exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky. Formálne preskúmanie exekučného titulu sa obmedzuje na dodržanie formálnych náležitostí tak, ako ich vyžaduje ustanovenie § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje, či sú naplnené hmotnoprávne predpoklady (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi). V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke nemôže súd skúmať samotné rozhodcovské konanie, keďže ustanovenie, o ktoré sa opiera súd v napadnutom uznesení, stanovuje podmienky na zastavenie exekúcie (tak, že rozhodcovský rozsudok a nie rozhodcovské konanie zaväzuje k niečomu nedovolenému). V rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu. Ak súd na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenie § 45 ods. 2 ZoRK spôsobom právneho posúdenia správnosti výroku rozhodcovského súdu, ukrátil tým strany exekučného konania o práva, ktoré im priznáva ZoRK alebo Občiansky súdny poriadok. Konajúci súd pri posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci. Predložený exekučný titul bol vydaný oprávneným orgánom. Vo veci námietky konajúceho súdu ohľadom znemožnenia voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu pred štátnym súdom v súvislosti s OZ, v zmysle ktorého sa za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, oprávnený odkázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. V danej veci teda konajúci súd konal nad rámec zákonných ustanovení.
5. V priebehu odvolacieho konania povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel. Z právoplatného uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 14D/108/2020, Dnot 178/2020 zo 17.08.2021 vyplýva, že dedičstvo po poručiteľovi nadobudla jeho manželka E. B., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu F. G. XX. Vzhľadom na to, že povinný zomrel pred právoplatným skončením veci, ktorá je vo svojej podstate majetkovej povahy, pretože predmetom tohto exekučného konania je peňažná pohľadávka, ktorá sa má uspokojiť z majetku povinného, odvolací súd po právoplatnom skončení dedičského konania podľa § 63 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 9a ods. 1 Exekučného poriadku rozhodol o pokračovaní v konaní s dedičkou povinného E. B. (výrok I).
6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP) oprávneným subjektom (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 44 ods. 2 EP), že odvolanie je riadne (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 380 CSP) bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
7. V prejednávanej veci bol návrh na vykonanie exekúcie podaný u súdneho exekútora dňa 11.01.2017, v dôsledku čoho sa exekučné konanie dokončí podľa predpisov účinných do 31.03.2017 (§ 243h ods. 1 veta prvá EP).
8. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 CSP stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Z dôvodu potreby vysporiadania sa aj s odvolacími námietkami oprávneného a pre úplnosť odvolací súd považuje za potrebné doplniť ešte nasledovné:
9. Ust. § 44 ods. 2 a 3 Exekučného poriadku, zakotvuje nielen možnosť, ale tiež povinnosť exekučného súdu zamietnuť žiadosť o udelenie poverenia pri nesúlade žiadosti o udelenie poverenia, návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. Osobitne potom v prípade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore, ukladá exekučnému súdu povinnosť preskúmať aj rozhodcovskú zmluvu, oprávnenie osoby rozhodcu rozhodovať spotrebiteľské spory, povolenie stáleho
rozhodcovského súdu rozhodovať spotrebiteľské spory a preskúmať tiež náležitosti rozhodcovského rozhodnutia podľa zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“) a tiež jeho vykonateľnosť. Účinky materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku v zmysle § 41 ZoSRK je tak potrebné na účely § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 vylúčiť vo vzťahu k tomuto exekučnému titulu. Exekučný súd je teda pri postupe podľa § 45 ZoSRK oprávnený hľadieť na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol - nie je ním teda viazaný v zmysle § 226 až 230 CSP a môže ho preskúmavať z hľadísk vyjadrených v § 45 ods. 1 ZoSRK, aj čo do jeho materiálnej správnosti.
10. Nemožno súhlasiť s oprávneným, že súd prvej inštancie preskúmaval samotné rozhodcovské konanie, osobitne výrok exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku), a že ukrátil strany exekučného konania o práva priznané ZoRK a OSP. Nevyplýva to z obsahového odôvodnenia napadnutého uznesenia. Nedôvodne tiež oprávnený argumentuje ukrátením práv podľa OSP, keďže práve právnym posúdením veci súdom prvej inštancie (vyhodnotením rozhodcovskej zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa) ex offo sa kvalifikovane zohľadnilo procesné postavenie povinného ako slabšej strany (v konaní vedenom proti nemu ako spotrebiteľovi). Argument oprávneného o neúplnom zistení skutkového stavu súdom prvej inštancie pritom odporuje jeho ďalšiemu tvrdeniu v odvolaní, že súd na správne zistený skutkový stav nesprávne aplikoval právny predpis.
11. Rozhodcovský rozsudok bol v prejednávanej veci vydaný na základe ZoSRK účinného od 01.01.2015. Rozhodcovská zmluva však bola uzavretá ešte 30.08.2013, teda pred nadobudnutím účinnosti uvedeného zákona. Podľa prechodného ustanovenia § 73 ods. 3 ZoSRK sa rozhodcovská zmluva uzavretá pred 01.01.2015 spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Ak rozhodcovská zmluva bola v čase svojho uzavretia (z akéhokoľvek dôvodu) neplatná, zostáva neplatná aj za účinnosti nových predpisov a jej neplatnosť sa nekonvaliduje. Vzhľadom na uvedené prechodné ustanovenie § 73 ods. 3 ZoSRK je teda potrebné posúdiť platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účinného do 31.12.2014, ako aj § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.12.2014.
12. Oprávnený nespochybnil záver súdu prvej inštancie, že pri uzatváraní a plnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo dňa 30.08.2013 konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ v zmysle § 52 ods. 3 OZ, povinný však nekonal v takomto postavení a je potrebné ho podľa § 52 ods. 4 OZ považovať za spotrebiteľa. V dôsledku toho je táto zmluva o úvere spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 ods. 1 OZ, ako správne uviedol súd prvej inštancie. Podľa § 53 ods. 1 OZ v cit. znení nesmeli spotrebiteľské zmluvy obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). Za takú neprijateľnú podmienku sa podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ považuje aj to, keď sa v rámci dojednanej doložky od spotrebiteľa vyžaduje, aby svoje spory riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Toto ustanovenie sa síce doslovne vzťahuje len na rozhodcovské doložky, teda súčasti iných zmlúv (§ 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy), ale podľa názoru odvolacieho súdu ho treba primerane použiť aj v prípadoch, kedy je uzatváraná samostatná rozhodcovská zmluva, ak je zrejmé, že obe zmluvy sú navzájom tak prepojené, že bez rozhodcovskej zmluvy by nevznikla ani zmluva o úvere. O taký prípad ide aj v prípade rozhodcovských zmlúv uzatváraných oprávneným so svojimi dlžníkmi. Odvolaciemu súdu je z množstva prejednávaných vecí, teda z úradnej činnosti známe, že tieto zmluvy sú uzatvárané v rovnaký deň ako samotná zmluva o úvere a spoločne s ňou. Súdu nie je z úradnej činnosti známy prípad, kedy by oprávnený uplatňovať nároky zo zmluvy o úvere na všeobecnom súde, teda kedy by dlžník odmietol zmluvu o úvere. Navyše, uzatváranie rozhodcovskej zmluvy v momente uzatvárania zmluvy o úvere vedie k tomu, že dlžník reálne nemá šancu sa slobodne rozhodnúť, či rozhodcovskú zmluvu akceptuje alebo nie. Je totiž celkom logické vychádzať z toho, že ak má veriteľ pripravený aj formulár rozhodcovskej zmluvy, bude sa dlžník cítiť zaviazaný ju uzavrieť, aby želaný úver dostal. To všetko vedie k tomu, že rozhodcovskú zmluvu medzi oprávneným a povinným treba taktiež podradiť pod ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) OZ. Zároveň uvedené skutočnosti vylučujú záver o tom, že by ju bolo možné považovať za individuálne dojednanú v zmysle § 53 ods. 1 OZ. Dôkazné bremeno o individuálnom dojednaní pritom spočíva na oprávnenom. Tento však v tomto smere v rámci žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ani v rámci podaného odvolania nepredložil žiadne dôkazy, ani netvrdil rozhodujúce skutočnosti, ktorými by preukazoval individuálnu dohodu s povinným na riešení sporov medzi nimi v rozhodcovskom konaní.
13. Pokiaľ ide o tvrdenú „alternatívnosť“ tejto rozhodcovskej zmluvy, ktorou argumentoval oprávnený v podanom odvolaní, tá je v skutočnosti len zdanlivá. Iniciovanie akéhokoľvek súdneho konania prichádza do úvahy predovšetkým zo strany veriteľa (oprávneného), nie dlžníka (povinného). Znenie čl. II rozhodcovskej zmluvy umožňuje dodávateľovi (veriteľovi, oprávnenému) voliť si medzi štátnym súdom a rozhodcovským súdom. Podanie žaloby na rozhodcovskom súde pritom automaticky vylučuje právomoc štátneho súdu, čo vyplýva zo znenia čl. II ods. 2 časti vety za bodkočiarkou rozhodcovskej zmluvy. Takáto rozhodcovská zmluva neprimerane znevýhodňuje spotrebiteľa tým, že veriteľovi (u ktorého hlavne prichádza do úvahy iniciovanie rozhodcovského konania) umožňuje voliť si taký rozhodcovský súd, aký najviac zodpovedá jeho potrebám. Takáto voľba, a tým aj znevýhodnenie spotrebiteľa, je pritom podľa súdu práve cieľom takto formulovanej rozhodcovskej zmluvy, ktorú oprávnený používa opakovane, čo z rozhodcovskej zmluvy v podstate bez ďalšieho robí neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka (porov. uznesenie Súdneho dvora EÚ vo veci C-342/13, Sebestyén proti Kővári, OTP Bank, OTP Faktoring a Raiffeisen Bank) a spôsobovalo by jej neplatnosť podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Rozhodcovská zmluva dojednaná za týchto podmienok môže ľahko slúžiť na obchádzanie platnej právnej úpravy slúžiacej na ochranu spotrebiteľa. Dodávateľ, ktorý určuje, ktorý rozhodcovský súd bude rozhodovať o prípadných sporoch zo zmluvy, je pre vybraný rozhodcovský súd zdrojom príjmov, preto je namieste obava, do akej miery je rozhodcovské konanie u dodávateľom vybraného rozhodcovského súdu objektívne. Okrem toho táto doložka nebola dojednaná v čase vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu.
14. Vzhľadom na to je správny záver súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení, že rozhodcovská zmluva zo dňa 30.08.2013 medzi oprávneným a povinným je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka a ako taká je podľa ods. 5 cit. paragrafu neplatná. Neplatnosť rozhodcovskej zmluvy tak znamená, že rozhodcovský rozsudok v prejednávanej veci bol vydaný orgánom, ktorý na to nemal oprávnenie. To podľa dnes už ustálenej judikatúry znamená, že takýto rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom (porov. judikát R 46/2012) a na jeho základe nemožno vykonať exekúciu. Tohto záveru sa nijako nedotklo ani zavedenie spotrebiteľského rozhodcovského konania ZoSRK. Naopak, novo zavedené ustanovenie § 44 ods. 3 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2015 výslovne ukladá exekučnému súdu na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore preskúmať, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené právnymi predpismi. Z logiky uvedenej úpravy nepochybne vyplýva, že pri spotrebiteľských rozhodcovských rozsudkoch vydaných na základe rozhodcovských zmlúv uzavretých pred 01.01.2015 to vzhľadom na prechodné ustanovenie § 73 ods. 3 ZoSRK znamená preskúmať súlad rozhodcovskej zmluvy s predpismi účinnými v čase jej uzavretia. Nesplnenie tejto podmienky má podľa § 44 ods. 3 poslednej vety Exekučného poriadku za následok zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia. Preto bolo treba žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietnuť tak, ako to správne urobil súd prvej inštancie.
15. Vzhľadom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil (výrok II).
16. O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude rozhodnuté ex offo v súdnom rozhodnutí, ktorým sa toto konanie bude končiť (§ 262 v spojení s § 396 ods. 1 CSP, v exekučnom konaní použitých s odkazom na § 9a ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017).
17. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu dovolanie nie je prípustné.