Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5CoE/19/2014

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného CASH COLLECTORS SK s.r.o., Mlynské Nivy 49, Bratislava, IČO: 44 703 015 zast. spoločnosťou Havel, Holásek & Partners s.r.o., advokátska kancelária, Mlynské Nivy 49, 821 09 Bratislava, IČO: 36 856 584, proti povinnému R. Q., L. č. XX, U., o vykonanie exekúcie pre 2.186,78 € s prísl., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu -146, z 20.5.2013 Okresného súdu Rožňava

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa uznesením žiadosť súdnej exekútorky JUDr. Denisy Uhríkovej so sídlom v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie sp. zn. EX 892/2013 zamietol.

V odôvodnení uznesenia uviedol, že oprávnený sa návrhom domáhal vykonania exekúcie na vymoženie svojej pohľadávky voči povinnému na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku Rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie sp.zn. II/2012 - 2767 z 25.7.2012.

Dňa 16.4.2013 mu súdny exekútor doručil žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami.

Súd prvého stupňa citoval ust. , o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), , o rozhodcovskom konaní v znení neskorších prepisov, - Obč. zák. v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“)., , o spotrebiteľských úveroch, a uviedol, že nárok uplatnený v tomto konaní vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, a preto právny vzťah posúdil podľa ust. o spotrebiteľskom práve, čo aj odôvodnil. Po preskúmaní zmluvy a Všeobecných obchodných podmienok dospel k záveru, že rozhodcovská doložka tak, ako je formulovaná v čl. 18 Obchodných podmienok, podľa ktorej sa účastníci dohodli, že všetky spory vzniknuté z bankových obchodov alebo v súvislosti s nimi...., bude prejednávať a rozhodovať Rozhodcovský súd, je neprijateľnou podmienkou, keďže spotrebiteľovi bola odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uviedol, že rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber, vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami, ale mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo sa všetkým obchodným podmienkam podriadiť, a preto túto podľa posúdil ako neplatnú, a preto plnenie, ktoré bolo priznané rozhodcom na jej základe je plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a rozsudok nezakladá vykonateľnosť pohľadávky a nie je spôsobilým exekučným titulom, a preto žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol.

Proti uzneseniu podal oprávnený, v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ), a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to neprijateľnosti rozhodcovskej doložky ( ). Citoval ustanovenia , o rozhodcovskom konaní (ďalej ZoRK), , , a a uviedol, že platným právnym poriadkom nie je fixovaná neplatnosť rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách a poukázal na účel rozhodcovského konania. Ďalej uviedol, že ak by mal zákonodarca úmysel vylúčiť dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľských zmluvách, tak by to výslovne uviedol. Poukázal na rovnocennosť rozhodcovského rozsudku a rozsudku všeobecného súdu s poukazom na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR a na nesprávny preklad Smernice 93/13/EHS do slovenského jazyka. Uviedol, že ustanovenie Obč. zák. bolo zavedené až s účinnosťou od 1.1.2008, a teda rozhodcovskú doložku je možné posúdiť ako neprijateľnú podmienku len podľa generálnej klauzuly - Obč. zák. a poukázal na o bankách, ktoré právnemu predchodcovi oprávneného uložilo povinnosť ponúknuť svojim klientom uzatvoriť rozhodcovskú doložku. Oprávnený ďalej uviedol, že pod výlučným riešením sporov v rozhodcovskom konaní nie je možné rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v , poukázal na viaceré rozhodnutia ESD, v ktorých je zdôraznená potreba rešpektovať zásadu rovnocennosti, tiež na ust. ZoRK a mal za to, že rozhodcovský rozsudok možno napadnúť iba z taxatívne vymenovaných dôvodov a všeobecný súd nie je koncepčne postavený nad rozhodcovský súd, že nie sú splnené podmienky na prelomenie materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku a že tento rozsudok zaväzuje všetky orgány. Pri skúmaní, či exekučný titul ukladá povinnosť uskutočniť plnenie, ktoré je právom nedovolené a odporuje dobrým mravom, je súd oprávnený skúmať iba to, či uložené plnenie tomu zodpovedá. Z uvedeného oprávnený vyvodil, že rozhodcovská doložka nie je neprijateľnou podmienkou, je v súlade s právne záväznými aktmi Európskych spoločenstiev a Európskej únie, s judikatúrou európskych ako aj národných súdov a s dobrými mravmi, a preto navrhol napadnuté uznesenie zmeniť a žiadosti o udelenie poverenia pre súdneho exekútora vyhovieť alebo uznesenie zrušiť a vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V prípade, ak krajský súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdí, navrhol, aby v rozhodnutí pripustil nasledovné dovolacie otázky, kedže mal za to, že sa jedná o vec zásadného právneho významu:

„Je možné posudzovať rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách uzatvorených do 31.12.2007 na základe ustanovenia , keď toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňom 1.1.2008 a v zmysle ustanovenia sa na právne vzťahy, ich vznik a nároky vzťahuje doterajšia právna úprava?“

„Je možné pod ustanovením rozumieť stav, ktorý umožňuje spotrebiteľovi dosiahnuť nápravu prípadného nesprávneho rozhodcovského rozsudku procesnými prostriedkami uvedenými v ZoRK?“

„Je dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, ak bola dojednaná v hlavnej zmluve odkazom na všeobecné obchodné podmienky, ktoré neboli osobitne podpísané?“

Odvolací súd prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z , , bez nariadenia pojednávania ( - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v , možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania).

Odvolací súd sa podľa v plnom rozsahu stotožňuje s právnym posúdením podmienok na vyhovenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdom prvého stupňa, a to s odvolaním sa na ust., ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia citoval a na doplnenie uvádza, že rozhodcovský rozsudok síce nadobúda účinky rozhodnutia súdu, ale právny poriadok SR upravuje aj možnosť zabrániť, aby sa plnenie priznané takýmto rozsudkom vymáhalo, ak je nedovolené a je v rozpore s dobrými mravmi. Ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, povinnosť skúmať, či predložená žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh oprávneného na vykonanie exekúcie a exekučný titul sú v súlade so zákonom, súdu stanovuje ust. Exekučného poriadku a pokiaľ ide o materiálnu stránku právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, táto nie je bezvýnimočná, ale z dôvodov uvedených v zákone z nej existujú výnimky, a takou je ust. Zákona o rozhodcovskom

konaní, na ktoré poukázal aj súd prvého stupňa. Ak súd prvého stupňa posudzoval podmienky na vydanie poverenia na vykonanie exekúcie podľa uvedenej úpravy, konal v medziach zákonnej úpravy. Odvolací súd uvádza, že prvou podmienkou na posúdenie splnenia podmienok na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie je posúdenie, či exekučný titul bol vydaný k tomu oprávneným orgánom, a či dohoda, ktorou je rozhodcovská zmluva, prípadne rozhodcovská doložka, na základe ktorej exekučný titul vydal, je platná.

Odvolací súd sa nestotožňuje s tvrdením oprávneného, že z európskeho práva a rozhodnutí Súdneho dvora nemožno vyvodiť záver, podľa ktorého by exekučný súd nemal povinnosť preskúmavať exekučný titul, a že by tým bola porušená zásada rovnocennosti účastníkov konania, a rovnako, ako oprávnený, poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora vo veci Asturcom, z ktorého vyplýva, že i keď spotrebitelia nepodali žaloby o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, v konaní o výkon takýchto rozsudkov je potrebné v rámci realizácie zásady rovnosti zmluvných strán poskytnúť spotrebiteľovi, ako slabšej zmluvnej strane ochranu pred nečestnými zmluvnými podmienkami, za ktoré odvolací súd považuje aj vydanie rozhodcovského rozsudku na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, resp. doložky. Tiež poukazuje na uznesenie Súdneho dvora zo dňa 16.11.2010 vo veci C-76/10 /Pohotovosť s.r.o. proti Ivete Korčkovskej/, v ktorom sa o.i. uvádza, že podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený smernicou č. 93/13 vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah a vzhľadom na túto situáciu znevýhodneného postavenia čl.6 ods.1 smernice č.93/13 stanovuje, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, ide o kogentné ustanovenie, ktoré smeruje k nahradeniu formálnej rovnováhy, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktorá medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť (porovnaj aj nálezy Ústavného súdu SR z r. 212, 2013).

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o posúdení rozhodcovskej doložky.

Pokiaľ ide o rozhodcovskú doložku, táto je upravená v o rozhodcovskom konaní, a to v tak, že „Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.“

V danej veci, rozhodcovská doložka je uvedená iba vo Všeobecných obchodných podmienkach / ďalej VOP/, ktoré nie sú podpísané obidvoma zmluvnými stranami, a preto je neplatná. Na jej platnosť nepostačuje odkaz v zmluve v č. V bod 2/, v ktorom sa uvádza, že dlžník sa oboznámil so Všeobecnými obchodnými podmienkami veriteľa, súhlasí s nimi a zaväzuje sa ich dodržiavať. Nedostatok písomnej formy podľa zákona o rozhodcovskom konaní má za následok neplatnosť rozhodcovskej doložky.

Pokiaľ ide o samotné znenie rozhodcovskej doložky tak, ako vyplýva z časti C bodu 18 Všeobecných obchodných podmienok predložených oprávneným, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s jej posúdením súdom prvého stupňa a má za to, že táto vyžaduje od povinnej, ako spotrebiteľa, aby akékoľvek spory vyplývajúce zo zmluvy, riešila výlučne v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa . a podľa jej vnútorných predpisov, s ktorými povinná ani nebola oboznámená. Okrem toho, ako uviedol súd prvého stupňa, a čo vyplýva aj z vyššie uvedeného, rozhodcovská doložka nebola individuálne vyjednaná, bola súčasťou predtlačeného formulára vypracovaného poskytovateľom úveru, v danom prípade Slovenskou sporiteľnou a.s., ako právnym predchodcom oprávneného a povinný nemal reálnu možnosť túto zmeniť, ale mal možnosť iba zmluvu o úvere podpísať alebo nepodpísať. Rozhodcovská doložka v znení uvedenom v časti C bode 18 Všeobecných obchodných podmienkach vyžaduje od spotrebiteľa, aby všetky spory boli rozhodované výlučne v rozhodcovskom konaní a zo zmluvy ani nevyplýva, že by Slovenská sporiteľňa a.s., ako právny predchodca oprávneného, splnila poučovaciu povinnosť podľa o bankách, čím porušila svoju zákonnú povinnosť. Zákonná úprava dáva bankám povinnosť ponúknuť riešenie sporov rozhodcovským súdom za splnenia poučovacej povinnosti, ale nie povinnosť, takýto

spôsob rozhodovania sporov im vnútiť. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením oprávneného, že z právnej úpravy nevyplýva, že spotrebiteľské spory nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní, ale k tomu uvádza, že pri dohode o takomto spôsobe riešenia sporov má byť spotrebiteľ, ktorý nie je podnikateľom a právnu úpravu takéhoto konania nepozná, a najmä nepozná ani vnútorné predpisy rozhodcovských súdov, ktorými sa pri prejednávaní sporov tiež spravujú, podrobne oboznámený s takýmto konaním, aby mal možnosť si vybrať, či spor s oprávneným, ako dodávateľom, bude riešiť v rozhodcovskom konaní alebo v konaní pred všeobecným súdom. Z množstva exekučných vecí odvolací súd zistil, že rozhodcovské doložky sú uvedené vo všeobecných podmienkach, ktoré sú veľmi rozsiahle, takže spotrebiteľ ani nie je reálne schopný sa s týmito riadne oboznámiť a odvolací súd v ani jednej z prejednávaných vecí nezistil, že by spotrebiteľ uplatnil nejakú výhradu k zmluve alebo obchodným podmienkam. Aj obchodné podmienky v danej veci sú veľmi rozsiahle s viacerými dodatkami a ťažko možno po spotrebiteľovi požadovať, aby sa va takýchto zmluvných podmienkach orientoval.

Pokiaľ ide o konanie, ktoré nespĺňa podmienky konania v súlade s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, ak je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi, medzi ktoré možno zaradiť nezneužívanie výkonu práva, či poctivosť ako takú. Súlad právneho úkonu s dobrými mravmi treba posudzovať vždy komplexne so zreteľom na konkrétnu situáciu, na oboch stranách sporu s prihliadnutím na všetky rozhodujúce okolnosti, a to nezávisle od vedomia a vôle toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva.

Odvolací súd má za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky spôsobom, že táto nie je individuálne vyjednaná, ale je uvedená vo vopred oprávneným, resp. jeho právnym predchodcom, spracovaných Všeobecných obchodných podmienkach, ktorých znenie povinný nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť zmluvu s týmito podmienkami iba prijať alebo ju odmietnuť, že o tom, že spor bude riešený výlučne v rozhodcovskom konaní pred súdom, určeným oprávneným, resp. jeho právnym predchodcom, ktorý bude konať podľa pravidiel tohto súdu, ktoré povinnému ani neboli známe, je potrebné považovať za konanie, v ktorom poskytovateľ úveru, ktorý má k dispozícii odborný aparát, zneužil svoje „silnejšie“ postavenie a spotrebiteľovi ako „slabšej“ strane vnútil pre neho nevýhodné podmienky, a teda za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, dôsledkom čoho je podľa § 39 Obč. zák. ako aj podľa § 53 ods.4 Obč. zák. absolútna neplatnosť znenia rozhodcovskej doložky uvedenej vo VOP. Taktiež sa stotožňuje s posúdením tejto doložky ako nekalej podmienky z dôvodov, ktoré uviedol súd prvého stupňa v napadnutom uznesení, čo má taktiež za následok jej absolútnu neplatnosť. K poukazu oprávneného na skutočnosť, že ust. § 53 ods.4 písm.r/ Obč. zák., podľa ktorého za neprijateľnú podmienku sa považuje aj ustanovenie, podľa ktorého sa v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, je platné a účinné až pre právne vzťahy vzniknuté od 1.1.2008, odvolací súd uvádza, že ako v predtým platnej a účinnej právnej úprave tak aj v teraz platnej a účinnej právnej úpravy výpočet neprijateľných podmienok nie je stanovený taxatívne, čo napokon uznáva aj oprávnený, avšak odvolací súd má za to, že dojednanie rozhodcovskej doložky vyššie uvedeným spôsobom spĺňa podmienky generálnej klauzuly podľa § 53 ods.1 Obč. zák., keďže, tak ako je uvedené vyššie, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Vzhľadom na uvedené odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa postupoval v súlade so zákonom a v medziach, ktoré mu zákon priznáva, keď preskúmaval exekučný titul, ktorým je rozhodcovský rozsudok, ako keby právoplatný nebol, a preto námietka oprávneného na prekročenie preskúmavacej činnosti súdom prvého stupňa nie je dôvodná. Taktiež nie je dôvodná námietka oprávneného, že rozhodcovská doložka je platná, nakoľko táto nebola dohodnutá v zákonom požadovanej písomnej forme, je uvedená iba vo Všeobecných obchodných podmienkach a pri jej dojednaní nebola povinná preukázateľne poučená podľa tak, aby mala možnosť voľby či prijme alebo neprijme predložený návrh rozhodcovskej doložky, zmluva ako aj všeobecné podmienky sú vyhotovené na vopred predtlačenom formulári, ktorého znenie povinná nemala možnosť ovplyvniť a možno uzavrieť, že rozhodovanie rozhodcovským súdom jej bolo vnútené. Ak bol rozhodcovský rozsudok vydaný v rozpore so zákonom, potom odvolací súd má za to, že tento nie je spôsobilým

exekučným titulom na výkon rozhodnutia, je paaktom a nemôže byť súdom uznaný za platný a spôsobilý na jeho nútený výkon v exekučnom konaní.

Prelomením materiálnej právoplatnosti rozhodcovského rozsudku, nie je daná prekážka uplatnenia veci na všeobecnom súde.

Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu odvolací súd podľa napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil ako vecne správne.

O trovách odvolacieho konania nebolo rozhodnuté, lebo účastníci nenavrhli o nich rozhodnúť (, prvá veta ).

Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za ( tretia veta o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.