Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3T-197-2013.pdf
PDF · 72.69 KB
Case nature
Area
Subarea
3T/197/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava, samosudca JUDr. Arpád Koreň, v trestnej veci obžalovaného V. K., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 28. februára 2014 v Rožňave,
rozhodol:
Obžalovaný V. K., J.. XX.XX.XXXX I. V., G. V., G. Č..X, bez pracovného pomeru,
j e v i n n ý,
že v Rožňave a inde, od mesiaca august 2013 doposiaľ, úmyselne ničím neprispel na výživu svojho maloletého syna Z. K., nar. XX.XX.XXXX, hoci rozsudkom Okresného súdu Rožňava sp.zn. 7P/158/2013 zo dňa 21.05.2013 bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 55,- Eur mesačne, v dôsledku čoho za uvedené obdobie dlhuje na výživnom matke maloletého, S. S., sumu vo výške 385,- Eur,
t e d a
najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
č í m s p á c h a l
prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení zákona č. 204/2013 Z. z. a súd ho
o d s u d z u j e :
Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2,3 Trestného zákona s prihliadnutím na ustanovenie § 36 písm. l) Trestného zákona na trest odňatia slobody v trvaní 6 ( šesť ) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona súd výkon tohto trestu p o d m i e n e č n e odkladá. Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona súd určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 ( dvadsaťštyri ) mesiacov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. d) Trestného zákona súd obvinenému ukladá p o v i n n o s ť, spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné.
odôvodnenie:
Súd na hlavnom pojednávaní po vykonanom dokazovaní zistil skutkový stav taký, ako je opísaný vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Obžalovaný v úvode hlavného pojednávania výslovne prehlásil, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Zároveň v súlade s ustanovením § 333 ods. 3 písm. c,d,f,g,h) Trestného poriadku kladne prehlásil, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a mohol sa s ním radiť o spôsobe obhajoby, že rozumie právnej kvalifikácii skutku, ako trestného činu, že bol oboznámený s trestnou sadzbou, ktorú zákon ustanovuje za prečin, ktorý je mu kladený za vinu a že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok. Na základe uvedených prehlásení, súd u obžalovaného v súlade s ustanovením § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal jeho vyhlásenia a zároveň podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol o tom, že dokazovanie v rozsahu, v akom sa menovaný priznal k spáchaniu skutku sa nevykoná, a vykonajú sa dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.
Vina obžalovaného nepochybne vyplýva z jeho samotnej výpovede z prípravného konania, počas ktorej sa k spáchaniu skutku, ktorý mu bol kladený za vinu, v celom rozsahu priznal a jeho spáchanie popísal tak, ako je to vyššie popísané. Svoj čin oľutoval a prejavil ochotu uhradiť zaostalé výživné. Ako je uvedené, na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie o svojej vine a zároveň požiadal súd o poskytnutie lehoty na úhradu celého dlžného výživného. Táto lehota mu bola poskytnutá, avšak v stanovenej lehote zvyšok dlžného výživného neuhradil v celom rozsahu a z hlavného pojednávania, kde mal dokladovať splnenie svojej povinnosti sa len telefonicky ospravedlnil pre údajné problémy s kolenom, pričom prípadnú lekársku správu nepredložil. Vzhľadom na to, že dňa 19.02.2014 bol riadne poučený o tom, že pokiaľ sa neodstaví na hlavné pojednávanie, bude možné hlavné pojednávanie vykonať v jeho neprítomnosti a rozhodnúť vo veci a ospravedlnenie obžalovaného v tejto forme sa javí byť len ako účelové (s prihliadnutím aj na skutočnosť, že aj pri predchádzajúcom ospravedlnení súd zavádzal a svoju povinnosť nesplnil), súd vykonal hlavné pojednávanie v neprítomnosti obžalovaného a vo veci rozhodol.
Priznanie sa obžalovaného je v súlade aj s obsahom celého ďalšieho spisového materiálu. Na základe týchto dôkazov je možné vyvodiť záver, že obžalovaný si počas vyššie uvedeného obdobia úmyselne neplnil svoju zákonnú povinnosť vyživovať iného a nevyvinul maximálnu snahu k tomu, aby si zabezpečil pravidelný príjem. Tým naplnil všetky zákonom stanovené znaky skutkovej podstaty prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods.1 Trestné zákona.
Závažnosť konania obžalovaného je nutné vidieť v tom, že svojim konaním narušil záujmy spoločnosti na ochrane rodiny a nerušeného vývoja maloletých detí.
Obžalovaný je v mieste trvalého bydliska hodnotený všeobecne. T.č. nikde nepracuje. Doposiaľ bol 4-krát súdne trestaný, naposledy rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.02.2012, kedy mu bol pre prečin podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov s podmienečným odkladom výkonu na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov. Dňom 02.01.2013 bol účastný rozhodnutia prezidenta SR o amnestii, celý uložený trest mu bol odpustený s účinkom, že sa na neho hľadí, ako by nebol odsúdený.
Pri rozhodovaní o výmere a druhu trestu súd postupoval podľa zákonných ustanovení § 34 a § 38 ods.2,3 Trestného zákona, pričom bolo prihliadnuté na 1 poľahčujúcu okolnosť, ktorou je - priznal sa k spáchaniu trestného činu a prejavil ľútosť (§ 36 písm.l/ Trestného zákona). Keďže obžalovaný nesplnil podmienky, ktoré ustanovuje § 86 ods.1 písm. a) Trestného zákona, potrebné pre zánik trestnosti tohto trestného činu, súd mu uložil trest v dolnej polovici trestnej sadzby s tým, že jeho výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov a bola mu uložená primeraná povinnosť spočívajúca v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zvyšok zameškaného výživného.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na Okresnom súde Rožňava do 15 dní od oznámenia rozsudku v 5 vyhotoveniach. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takej osoby, oznámením je až doručenie. Odvolanie má odkladný účinok. ( § 306/2 ) Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2)
- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1) Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.