Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_32Ek-101-2024.pdf
PDF · 110.35 KB
Case nature
Subarea
32Ek/101/2024
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnom konaní oprávneného: LKQ SK s.r.o., so sídlom Stará Vajnorská 15, 831 04 Bratislava, IČO 31 596 061, právne zast: Právny dom - advokáti, s.r.o., so sídlom AK Dlhá 2, 974 05 Banská Bystrica, IČO 36 857 793, proti povinnému: A.T.S. servis s.r.o., so sídlom Gorkého 10, 811 01 Bratislava, IČO 45 416 753 o vymoženie 2018,44 eur s príslušenstvom, vedenom súdnym exekútorom Mgr. Petr Krušina, Exekútorský úrad Bratislava 1 so sídlom Lazaretská 4, 811 08 Bratislava 1 pod sp. zn. 361EX 36/24, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie vedenej súdnym exekútorom Mgr. Petr Krušina, Exekútorský úrad Bratislava 1 so sídlom Lazaretská 4, 811 08 Bratislava 1 pod sp. zn. 361EX 36/24 z a m i e t a.
II. Oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania spojených s návrhom povinného na zastavenie exekúcie vo výške 59,38 eur.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 11.01.2024 domáhal od povinného vymoženia sumy vo výške 2018,44 eur s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok, sp. zn. OS 103/2013 zo dňa 27.02.2014, ktorý vydal Obchodný súd, stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Obchodný súd, s.r.o.
2. Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora Mgr. Petr Krušina vydaním poverenia pod sp. zn. 32Ek/101/2024 zo dňa 02.02.2024 s európskym spisovým identifikačným číslom: A.:B.:C.:XXXX:XXXXXXXXXX.X, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 361EX 36/24.
3. Povinný sa návrhom na zastavenie exekúcie zo dňa 28.02.2024, doručeným súdnemu exekútorovi dňa 01.03.2024 domáhal zastavenia exekúcie. Ako dôvod, pre ktorý by mala byť zastavená exekúcia uviedol, že spoločnosti A.T.S. servis s.r.o., dňom 13.06.2023 zanikli všetky obchodné živnosti, pred upovedomením o zastavení exekúcie zo dňa 14.08.2023, z tohto dôvodu nemohla nadobudnúť majetok, aby uspokojila exekúciu. Dňa 14.12.2023 bol podaný návrh na výmaz s.r.o. z obchodného registra, v čase kedy nebolo na spoločnosť A.T.S. servis s.r.o. vedené exekučné konanie. Vzhľadom na to, že zápis o upovedomení o zastavení exekúcie nebol do dňa podania návrhu na zastavenie exekúcie uverejnený v obchodnom vestníku, súd odmietol vykonať zápis. Povinný má za to, že nový poverený exekútor nemal o tom vedomosť a požiadal súd o vydanie poverenia aj keď predchádzajúci exekútor porušil svoju povinnosť voči Obchodnému vestníku. Dňa 16.01.2024 spoločnosť A.T.S. servis s.r.o. podala návrh na zrušenie s.r.o., teda v čase kedy nebolo vedené exekučné konanie. Vzhľadom na to, že exekučný titul Rozhodcovský rozsudok z roku 103/2013, ktorý povinný paradoxne nikdy nevidel, ale je aj podkladom pre vydanie poverenia viacerým exekútorom, povinný uplatňuje námietku premlčania. Vzhľadom na uvedené povinný navrhuje exekúciu v plnom rozsahu zastaviť.
4. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie zaslal súdnemu exekútorovi oprávnený prostredníctvom právneho zástupcu svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že úvodom si oprávnený dovoľuje uviesť, že rozhodcovský rozsudok vydaný orgánom: Obchodný súd, Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica, v konaní vedenom pred jediným rozhodcom JUDr. Mgr. Martinou Mužilovou s miestom rozhodcovského konania v Banskej Bystrici, je právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, ktorým je exekučný súd viazaný s poukazom na nižšie uvedené skutočnosti vychádzajúce z aktuálneho právneho stavu. Oprávnený je toho názoru, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza skutočnosti, ktoré nemajú zásadný vplyv na podanie opätovného návrhu na vykonanie exekúcie ako aj na jej samotný výkon. Oprávnený považuje námietky povinného za účelovo snažiace sa oddialiť výkon exekúcie. Oprávnený uznáva, že z dikcie ustanovenia § 61n ods. 6 zákona č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) vyplýva povinnosť exekútora zverejniť zastavenie exekúcie z dôvodu § 61n ods. 1 písm. c) v obchodnom vestníku bezodkladne. Tu si oprávnený dovoľuje zdôrazniť, že z textácie ustanovenia nevyplýva žiadne obmedzenie pre oprávneného vo vzťahu k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie. Oprávnený má zo to, že nezverejnenie upovedomenia o zastavení exekúcie v obchodnom vestníku nemá vplyv na jeho právo podať návrh na vykonanie exekúcie. Návrh je podaný na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a podanie návrhu na vykonanie exekúcie tak predstavuje logický postup veriteľa, keďže dlžník si nesplnil svoju povinnosť dobrovoľne. Zároveň si oprávnený dovoľuje poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky, v ktorom Ústavný súd vyjadril, že nútený výkon vykonateľného rozhodnutia je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu. Na podklade uvedeného je oprávnený názoru, že pokiaľ neexistuje explicitne vyjadrená zákonná prekážka podania návrhu na vykonanie exekúcie, je možné taký návrh podať a následne pokračovať v exekúcii. Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 13. júla 2000, sp. zn. I. ÚS 5/2000, v ktorého odôvodnení sa okrem iného uvádza: „Pripustiť totiž za správny ten názor, podľa ktorého výkon vykonateľného rozhodnutia súdu sa nepovažuje za integrálnu časť „súdnej ochrany“ v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, by znamenalo spochybniť opodstatnenosť povýšenia tých záruk na ústavné záruky, ktoré tento článok spolu s ostatnými článkami siedmeho oddielu ústavy upravujúci právo na súdnu a inú právnu ochranu poskytuje oprávnenej osobe v úseku konania, ktorý predchádza vyneseniu takéhoto rozhodnutia súdu. Inými slovami, ak by sa výkon vykonateľného rozhodnutia súdu nepovažoval za integrálnu časť „súdnej ochrany“ v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy, všetky tieto záruky, ktoré vo svojom celku vyjadrujú záujem na ochrane „práva na spravodlivý proces“, by stratili svoj dôvod na existenciu v ústave. Preto právo na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 ústavy sa nemôže končiť vydaním právoplatného a vykonateľného rozhodnutia súdu, ale musí zahŕňať aj možnosť núteným spôsobom a aj proti vôli povinného realizovať povinnosť na plnenie obsiahnutú vo výroku takéhoto rozhodnutia, ktorá nebola splnená dobrovoľne.“ Zároveň si oprávnený dovoľuje poukázať na fakt, že pokiaľ by mal povinný skutočne záujem na zrušení spoločnosti, mohol iniciatívne kontaktovať exekútora aby zverejnil upovedomenie o zastavení exekúcie v obchodnom vestníku. Exekúcia bola zastavená už v auguste a povinný mal teda dosť času na urgovanie exekútora alebo prípadné využitie iných prostriedkov, prostredníctvom ktorých by sa vedel domôcť zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v obchodnom vestníku. Nakoľko, podľa vedomostí oprávneného, k žiadnym podobným krokom smerujúcim k dosiahnutiu zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie nedošlo, oprávnený sa domnieva, že zrušenie spoločnosti môže byť aj účelovým krokom ako sa zbaviť exekúcie. Na podporu týchto tvrdení si oprávnený dovoľuje poukázať na fakt, že povinnému po ukončení exekúcie zasielal výzvu na doplatenie dlžnej sumy a mal teda záujem o vysporiadanie záväzku aj mimo exekučného konania. Nakoľko k splneniu záväzku nedošlo, podal oprávnený návrh na vykonanie exekúcie. Povinný teda mal vedomosť o tom, že sa oprávnený mieni domáhať svojho nároku aj naďalej. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie zároveň uvádza, že rozhodcovský rozsudok, ktorý je exekučným titulom nikdy nevidel. Uvedené sa oprávnenému javí ako zjavne zavádzajúce nakoľko na podklade tohto rozhodnutia oprávnený viedol voči povinnému exekúciu v minulosti. Oprávnenému sa javí, že nie je možné, aby toto tvrdenie bolo pravdivé, už minimálne z dôvodu, že rozhodcovský rozsudok sa vždy doručuje obom stranám a z dôvodu, že už v minulosti na jeho podklade boli vedené exekúcie. Oprávnený má tak za to, že nezverejnenie upovedomenia o zastavení exekúcie v obchodnom vestníku nemá vplyv na právo oprávneného podať návrh na exekúciu. Rovnako tak má za to, že uvedené nie je dôvodom na zastavenie exekúcie. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začala dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu a oprávnený považuje podaný návrh na zastavenie exekúcie za nedôvodný. Oprávnený si týmto podaním uplatňuje aj trovy právneho zastúpenia ktoré mu vznikli v súvislosti s týmto podaním, a to nasledovne: Trovy právneho zastúpenia za úkon „vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného na zastavenie exekúcie“ podľa § 13a ods. 2 písm. c)
vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení vo výške 45,65 EUR a režijný paušál právneho zástupcu oprávneného podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č.655/2004 Z. z. v platnom znení vo výške 13,73 EUR plus DPH, t.j. 59,38 €. Na základe vyššie uvedeného oprávnený žiada, aby súdny exekútor predložil toto vyjadrenie Okresnému súdu Banská Bystrica na rozhodnutie. Oprávnený navrhuje, aby Okresný súd Banská Bystrica návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol a oprávnenému priznal náhradu trov konania a to dodatkom k vydanému povereniu na vykonanie exekúcie.
5. Súdny exekútor predložil návrh povinného na zastavenie exekúcie súdu na rozhodnutie dňa 19.03.2024. Súdny exekútor zároveň s predložením návrhu uviedol, že Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 07.02.2024 bolo povinnému doručené prostredníctvom dátovej schránky dňa 21.02.2024. Dňa 01.03.2024 bolo povinným doručené podanie pod názvom „Návrh na zastavenie exekúcie.“ Podanie bolo doručené v zákonnej 15- dňovej lehote. Povinný doručil aj vyhlásenie o stave majetku. Návrh na zastavenie exekúcie má teda odkladný účinok.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
9. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku, rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.
11. Podľa § 48 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučné konanie sa začína na návrh.
12. Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica.
13. Podľa § 101 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
14. Podľa § 110 ods. 1 prvá veta OZ, ak bolo právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, premlčuje sa za desať rokov odo dňa, keď sa malo podľa rozhodnutia plniť.
15. Podľa § 112 OZ ak veriteľ v premlčacej dobe uplatní právo na súde alebo u iného príslušného orgánu a v začatom konaní riadne pokračuje, premlčacia doba od tohto uplatnenia po dobu konania neplynie. To platí aj o práve, ktoré bolo právoplatne priznané a pre ktoré bol na súde alebo u iného príslušného orgánu navrhnutý výkon rozhodnutia.
16. Exekučné konanie je ovládané dispozičnou zásadou a začína sa výlučne na návrh, na ktorý je procesne legitimovaný oprávnený v prípade, ak povinný dobrovoľne nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z exekučného titulu. Aj keď exekučné konanie je konaním, ktoré sa začína len na základe návrhu a teda ide o konanie návrhové, v štádiu rozhodovania súdu o udelení poverenia na vykonanie exekúcie alebo vydania rozhodnutia o zamietnutí návrhu na vykonanie exekúcie sa prejavuje zásada oficiality. Súd v tejto fáze konania zameriava svoju činnosť na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je formálne a materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.
17. Exekučný poriadok umožňuje povinnému uplatniť procesnú obranu vo forme podania návrhu na zastavenie exekúcie, prostredníctvom ktorého je mu daná možnosť domáhať sa zastavenia exekúcie z dôvodov, ktoré Exekučný poriadok vymenúva taxatívnym spôsobom. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno spočívajúce vo všeobecnej povinnosti každého účastníka konania preukázať bez akýchkoľvek pochybností pravdivosť svojich tvrdení, teda v predmetnom konaní existenciu takej skutočnosti, ktorej možno podľa ustanovení hmotného práva prisúdiť právne účinky spôsobujúce zánik oprávneným vymáhaného nároku, resp. iného dôvodu zastavenia exekúcie, zaťažuje v exekučnom konaní účastníka konania v procesnom postavení povinného.
18. Nevyhnutnou podmienkou vedenia exekučného konania je skutočnosť, že exekučný titul, ktorý je podkladom na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom počas celého exekučného konania. Predpokladom spôsobilosti súdneho rozhodnutia byť exekučným titulom je jeho právoplatnosť a vykonateľnosť. Inak povedané, na to, aby rozhodnutie bolo exekučným titulom musí disponovať vlastnosťou vykonateľnosti, a teda takou vlastnosťou, ktorá umožňuje nútené splnenie tej povinnosti, ktorá bola rozhodnutím uložená. Vykonateľnosť ako nevyhnutnú vlastnosť exekučného titulu tvoria dve zložky. Formálna vykonateľnosť predstavuje jednak splnenie obsahových náležitostí určených procesnými predpismi na základe ktorých došlo k vydaniu exekučného titulu a jednak splnenie predpokladov vykonateľnosti po jeho vydaní. Ide predovšetkým o tie skutočnosti, či rozhodnutie bolo riadne doručené, či uplynula lehota na plnenie, či bol podaný opravný prostriedok alebo to, či o opravnom prostriedku bolo rozhodnuté. Formálna vykonateľnosť sa potom prejavuje ako existencia doložky vykonateľnosti, a teda exekučný titul sa opatrí doložkou vykonateľnosti za predpokladu, že márne uplynula tzv. paričná lehota, čiže lehota na dobrovoľné splnenie uloženej povinnosti. Materiálna stránka vykonateľnosti predstavuje súhrn takých obsahových náležitostí, ktoré umožňujú jednoznačné a bezproblémové identifikovanie subjektov a rozsahu uloženej povinnosti.
19. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom a účinnom znení a konštatuje jeho nedôvodnosť, a taktiež skutočnosti uvádzané povinným nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie. Povinný sa neopiera o tvrdenia, ktoré by zakladali jeden z dôvodov zastavenia exekúcie. Neboli doložené žiadne vecné dôkazy, ktoré by popierali existenciu záväzku povinného voči oprávnenému. K skutočnostiam namietaným povinným súd uvádza, že je pravdou, že v minulosti bolo tunajším súdom vedené voči povinnému totožné exekučné konanie pod sp. zn. 48Ek/18/2021, ktoré bolo zastavené vydaním Upovedomenia o zastavení exekúcie zo dňa 14.08.2023. Predmetné upovedomenie bolo doručené súdu dňa 13.09.2023 a týmto momentom sa v zmysle Exekučného poriadku exekučné konanie končí. Upovedomenie o zastavení exekúcie z dôvodu podľa § 61n ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku je súdny exekútor v zmysle ust. § 61n ods. 6 Exekučného poriadku povinný bezodkladne zverejniť v obchodnom vestníku, nakoľko ak ide o obchodnú spoločnosť zapísanú v obchodnom registri, uplynutím lehoty šiestich mesiacov od zverejnenia upovedomenia o zastavení exekúcie v Obchodnom vestníku sa obchodná spoločnosť zrušuje bez toho, aby sa vyžadovala jej likvidácia. Avšak skutočnosť, že súdny exekútor tak v predchádzajúcom exekučnom konaní, presnejšie po jeho ukončení neučinil, nemá žiaden vplyv na prebiehajúce konanie. Vydanie upovedomenia o zastavení exekúcie z dôvodu nemajetnosti právnickej osoby taktiež nie je takou skutočnosťou, ktorá by zakladala prekážku právoplatne rozhodnutej veci, keďže sa jedná o konanie s totožnými účastníkmi konania, na vymoženie totožného nároku a na základe totožného exekučného titulu ako v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 48Ek/18/2021.
20. S ohľadom na argumentáciu povinného je potrebné uviesť, že Obchodný zákonník tak, ako rozlišuje medzi založením a vznikom obchodnej spoločnosti, rovnako rozlišuje aj medzi zrušením a zánikom obchodnej spoločnosti. Uvedené možno chápať ako dve samostatné etapy procesu vedúceho k jej zániku. Medzi základné zákonné znaky obchodnej spoločnosti patrí aj úplná právna subjektivita, a teda spôsobilosť mať práva a povinnosti, t.j. spôsobilosť byť nositeľom práv a povinností a spôsobilosť na právne úkony, čo znamená spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Je zároveň potrebné uviesť, že obchodná spoločnosť ako právny subjekt vzniká dňom jej zápisu do obchodného registra a teda až týmto okamihom sa stáva nositeľom práv a povinností a je spôsobilá vlastnými právnymi úkonmi za zaväzovať. Zápis obchodnej spoločnosti do obchodného registra ma teda konštitutívny účinok. Rovnaký účinok sa prejavuje aj v prípade, ak ide o zánik obchodnej spoločnosti, keďže rozhodujúcim dňom pre posúdenie zániku obchodnej spoločnosti je deň jej výmazu z obchodného registra a nie deň, kedy došlo k jej zrušeniu. Zrušená obchodná spoločnosť teda naďalej ako právnická osoba existuje a to až do dňa jej zániku, pričom zároveň platí, že voči zrušenej spoločnosti môžu byť vedené súdne alebo iné konania a rovnako aj zrušená spoločnosť môže takéto konania viesť proti iným subjektom. S ohľadom na uvedené aj s ohľadom na to, že povinný ako obchodná spoločnosť nebola do dňa vydania tohto rozhodnutia zrušená ani vymazaná z obchodného registra a naďalej existuje ako subjekt práva, bolo plne v kompetencii oprávneného znova podať návrh na vykonanie exekúcie.
21. Povinný vo svojom podaní ďalej vzniesol námietku premlčania s ohľadom na to, kedy bol exekučný titul vydaný, ktorý ako uviedol, paradoxne nikdy nevidel. Premlčanie ako hmotnoprávny inštitút spočíva v kvalifikovanom uplynutí času stanoveného v zákone (premlčacia doba), v ktorom veriteľ nepristúpil k vykonaniu jeho subjektívneho práva v dôsledku čoho vzniká na strane dlžníka právo vzniesť námietku premlčania, a tým odmietnuť plnenie veriteľovi. Ide o uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, aby bolo právo vykonané, resp. uplatnené na súde alebo inom príslušnom orgáne, následkom čoho sa dlžník môže úspešne brániť vymáhaniu práva zo strany veriteľa a to uplatnením námietky premlčania. Uplatnením námietky dochádza k zániku nároku a teda k zániku jeho súdnej vymáhateľnosti, pritom subjektívne právo ako také nezaniká. Zánikom nároku sa subjektívne právo len oslabuje z dôvodu jeho nevymáhateľnosti. To znamená, že právo nezaniká, naďalej trvá, ale oslabuje sa jeho úspešné uplatnenie. Účelom tohto inštitútu je zachovanie právnej istoty v právnych vzťahoch, keď jednak stimuluje veriteľa k včasnému uplatneniu jeho práv a na strane druhej ide o obranu dlžníka proti tomu, že veriteľ si uplatní svoje právo až po neúmerne dlhej dobe. Vznesenie námietky premlčania poskytuje dlžníkovi teda východisko v riešení situácie, kedy dochádza po dlhšej dobe k uplatneniu práva zo strany veriteľa a jej následkom je zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho vymáhateľnosti. Námietku premlčania môže povinný subjekt uplatniť v ktoromkoľvek štádiu konania až do právoplatného skončenia veci. V prípade exekučného konania možno túto námietku uplatniť len ako dôvod zastavenia exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. V takom prípade totiž nejde o zánik práva (nároku) priznaného exekučným titulom podľa ust. § 61k ods. 1 písm. a) Exekučného poriadku, ale o inú skutočnosť, ktorá bráni vymáhateľnosti exekučného titulu. Pre úplnosť je potrebné dodať, že súd nie je oprávnený z úradnej povinnosti (ex offo) skúmať, na rozdiel od preklúzie práva, či veriteľovo právo alebo vymáhaná pohľadávka sú premlčané, ak túto námietku dlžník (povinný) nevzniesol.
22. V nadväznosti na uvedené má exekučný súd za to, že povinný neopieral svoj návrh na zastavenie exekúcie o to, že by mu exekučný titul nebol doručený. Preto sa súd ďalej zaoberal vznesenou námietkou premlčania aj s ohľadom na to, že pokiaľ by povinný namietal nedoručenie exekučného titulu, mohol a mal tak učiniť už v rámci exekučného konania vedeného pod sp. zn. 48Ek/18/2021. Ohľadom námietky premlčania súd poukazuje na to, že Občiansky zákonník ustanovuje jednak všeobecnú premlčaciu dobu a jednak osobitné premlčacie doby, ktoré sa vzťahujú pre určitý druh práv. Všeobecná premlčacia doba v zmysle ust. § 101 Občianskeho zákonníka je trojročná, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo po prvý raz vykonať, čo znamená, že tento moment nastáva okamihom, keď je právo žalovateľné. Týmto okamihom sa právo premieta do nároku oprávneného. V predmetnej veci sa oprávnený domáha od povinného vymoženia svojho nároku na základe rozhodnutia súdu a teda pre tento prípad nie je možné aplikovať všeobecnú trojročnú premlčaciu dobu, ale premlčaciu dobu, ktorá je zákonom upravená v ust. § 110 ods. 1 Občianskeho zákonníka, keďže ide o právo oprávneného, ktoré bolo priznané právoplatným rozhodnutím súdu. Práva priznané rozhodnutím súdu alebo rozhodnutím iného orgánu sa premlčujú v desaťročnej premlčacej dobe, a pre určenie dňa, na ktorý pripadá začiatok jej plynutia je smerodajný deň, kedy sa podľa rozhodnutia súdu alebo iného orgánu malo plniť. Premlčacia doba začína v týchto prípadoch plynúť dňom, ktorým márne uplynula lehota na plnenie ustanovená rozhodnutím tzv.
paričná lehota. V predmetnej veci sa oprávnený domáha od povinného vymoženia svojho nároku na základe rozhodnutia rozhodcovského súdu, ktoré nadobudlo vykonateľnosť dňa 14.03.2014. Nakoľko sa v posudzovanej veci exekučné konanie v zmysle ust. § 50 ods. 1 Exekučného poriadku začalo dňa 11.01.2024 doručením návrhu na vykonanie exekúcie súdu, nemôže byť sporné, že k premlčaniu judikovaného práva nedošlo, keďže návrh oprávneného bol podaný v rámci desaťročnej premlčacej doby odo dňa, kedy rozhodnutie nadobudlo vykonateľnosť a to aj bez ohľadu na to, že medzi tým prebiehalo iné exekučné konanie, počas ktorého premlčacia doba neplynie.
23. Súd skúmal návrh na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom a mal nesporne preukázané, že ku dňu začatia exekúcie si povinný povinnosť uvedenú vo výroku exekučného titulu nesplnil v celom rozsahu. Z uvedeného vyplýva, že exekúcia a aj exekučné konanie sa teda začali dôvodne. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadne skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, a preto súd podaný návrh na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný.
24. Podľa § 195 Exekučného poriadku, trovami exekučného konania sú trovy exekútora, trovy účastníkov exekučného konania a trovy štátu.
25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
26. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
27. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
28. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
29. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
30. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
31. Aj keď exekučné konanie je osobitným druhom civilného procesu, súd sa pri rozhodovaní o trovách exekúcie neriadi ustanoveniami Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje základný kódex upravujúci civilné konanie, ale príslušnými ustanoveniami Exekučného poriadku z dôvodu, že tento upravuje problematiku trov exekučného konania komplexne. Exekučný poriadok ako právny predpis v pozícii lex specialis vymedzuje jednak okruh subjektov, ktorých náklady v exekučnom konaní možno považovať za trovy exekúcie a zároveň to, ktoré ich výdavky sú za trovy považované. Ide o taxatívny výpočet čo znamená, že náklady iných subjektov než účastníkov konania v procesnom postavení oprávneného a povinného, súdneho exekútora a štátu, ale ani iné náklady uvedených subjektov ako tie, ktoré Exekučný poriadok výslovne upravuje, nie je možné za trovy exekúcie považovať. V zmysle ust. § 199a Exekučného poriadku sú trovami oprávneného výdavky za zaplatený súdny poplatok, hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného
na zastavenie exekúcie a za trovy povinného sú považované výdavky na zastupovanie (trovy právneho zastúpenia) v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. Aj v exekučnom konaní platí základná doktrína platenia trov zaužívanej v civilnom procese, v zmysle ktorej každý z účastníkov platí trovy, ktoré mu v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu. Je preto potrebné rozlišovať medzi platením trov a inštitútom náhrady trov. Tento inštitút teda predstavuje povinnosť pre exekučný súd rozhodnúť o tom, či niektorý subjekt bude mať právo na refundáciu vynaložených trov a ak áno, tak voči komu a v akej výške. Všeobecne platí, že v prípade rozhodovania o zastavení exekúcie súdom má oprávnený voči povinnému nárok na účelne vynaložené trovy, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov ak ide o zastupovanie v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie, pričom predpokladom pre priznanie takejto náhrady je miera ich úspechu v prebiehajúcom konaní. Exekučný poriadok teda vymedzuje trovy exekučného konania na strane oprávneného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie a na strane povinného ako trovy právneho zastúpenia v súvislosti s jeho návrhom na zastavenie exekúcie. V predmetnej veci súd zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie a preto je potrebné v tejto súvislosti konštatovať, že úspech vo veci mal oprávnený.
32. Vzhľadom k uvedenému súd v zmysle ust. § 199a ods. 1 Exekučného poriadku priznal oprávnenému voči povinnému nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s jeho vyjadrením k návrhu povinného na zastavenie exekúcie spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby (podanie vyjadrenia k návrhu povinného na zastavenie exekúcie). Vychádzajúc z tarifnej hodnoty výšky vymáhaného peňažného plnenia v celkovej sume 2018,44 eur, odmena za polovičný úkon právnej služby predstavuje 45,64 eur. Oprávnený tak má nárok na trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie za jeden polovičný úkon právnej služby (1 x 45,64 eur), po pripočítaní režijného paušálu za rok 2024 (1 x 13,73 eur) a 20% DPH (11,87 eur) celkovo vo výške 71,24 eur. Avšak s ohľadom na to, že oprávnený si vo svojom podaní uplatnil nárok len v rozsahu 59,38 eur, súd oprávnenému priznal nárok na trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní v uplatnenom rozsahu.
33. Súd po právoplatnosti tohto uznesenia vydá dodatok k povereniu v zmysle § 199d ods. 1 Exekučného poriadku.
34. Vychádzajúc z vyššie uvedeného a zo skutočnosti, že povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne ďalšie skutočnosti odôvodňujúce právny záver o zániku vymáhaného nároku, o zrušení exekučného titulu, ani o skutočnostiach brániacich vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom neexistuje ani dôvod zastavenia exekúcie podľa osobitného predpisu, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, a návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol a oprávnenému priznal nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.