Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

39Cb/228/2011

Potvrdené rozhodnutím 8Cob/164/2014
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Natálie Čekanovej a členiek senátu JUDr. Dariny Legerskej a JUDr. Ivety Záleskej v právnej veci žalobcu: SILKO DOM, s. r. o., so sídlom Hollého 11, 911 05 Trenčín, IČO: 34 125 141, zastúpený: C.. C. L., advokát so sídlom M. 2, XXX XX F., proti žalovanému: STAWAL s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Brnianska 6, 911 01 Trenčín, IČO: 36 333 247, zastúpený: MGA IURIS s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 10, 831 04 Bratislava, IČO: 47 233 028, o určenie vady diela, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, č.k. 39Cb/228/2011-179 zo dňa 28. februára 2014, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 83,87 Eur titulom trov právneho zastúpenia, k rukám MGA IURIS s.r.o., Pri starej prachárni 10, Bratislava."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Ostrihoňovou v právnej veci žalobcu: SILKO DOM, s. r. o., so sídlom Hollého 11, 911 05 Trenčín, IČO: 34 125 141, zastúpený: JUDr. Jozef Kováčik, advokát so sídlom Legionárska 2, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: STAWAL s.r.o. v reštrukturalizácii, so sídlom Brnianska 6, 911 01 Trenčín, IČO: 36 333 247, zastúpený: MGA IURIS s.r.o., so sídlom Pri starej prachárni 10, 831 04 Bratislava, IČO: 47 233 028, o určenie vady diela, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1.267,68 eur, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Trenčín bola dňa 26.08.2011 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa domáha, aby súd určil, že žalovaný ako dodávateľ stavby S-DOM na ul. Hollého 11 v Trenčíne zhotovil celý anhydritový poter výrobcu CB Cemix v nedostatočnej kvalite, v dôsledku ktorej vady je potrebné v celosti tento poter odstráni a vymeniť za iný poter, žalobca je oprávnený vykonať túto opravu diela, vrátane všetkých s tým súvisiacich prác a vykonaných opráv zhotoviteľom podľa vlastného výberu na náklady žalovaného. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca ako objednávateľ uzavrel so žalovaným ako zhotoviteľom dňa 01.06.2005 Zmluvu o dielo č. 150/2005 predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby „S-DOM Hollého ulica Trenčín“ podľa projektovej dokumentácie B.. K.. N. T. s termínom začatia zhotovovania diela dňa 06.06.2005 a termínom ukončenia dňa 30.11.2005. Žalovaný termín zhotovenia diela nedodržal. Po viacerých jednaniach sa zmluvné strany dohodli, že za deň ukončenia preberacieho konania sa považuje dátum 11.09.2006. Okrem iných vád žalobca zistil, že na prvom, druhom a treťom nadzemnom podlaží SO 01 dochádza k drobeniu a vypadávaniu spárovanej hmoty medzi dlaždicami a celoplošne sa začína odliepať dlažba v predajných a kancelárskych priestoroch. Túto vadu žalobca reklamoval písomne listom zo dňa 16.11.2007. Žiadal vykonať ohliadku a následne prerokovať spôsoby jej odstránenia. Účastníci za účasti stavebného dozoru B.. R. vykonali ohliadku dňa 23.11.2007. Žalovaný v písomnej odpovedi zo dňa 27.11.2007 uviedol, že nezistil odliepanie dlažby ani na jednom podlaží, len pri chôdzi sa v niektorých miestach prejavuje zvuk, navodzujúci pocit odlepenej dlažby, ktorá skutočnosť však nebola potvrdená. Na presnejšie zistenia skutkového stavu a následne určenie spôsobu nápravy navrhol žalovaný vykonať po vzájomnej dohode sondu na jednom z miest, kde sa pukaný zvuk prejavuje najviac. Žalovaný objednal posúdenie reklamovanej vady u Technického a skúšobného ústavu stavebného v pobočke v Novom Meste nad Váhom. V dňoch 23.10.2008 a 11.11.2008 boli odobraté vzorky týmto skúšobným za prítomnosti účastníkov a ďalších osôb. Následne podal ústav odborný posudok č. 30/001/2009 v ktorom konštatoval okrem iného, že zabudovaná vyrovnávacia vrstva podlahy, zhotovená zo samonivelačného anhydritového poteru 25 výrobcu CB Cemix nezodpovedala charakteristikám deklarovaným výrobcom

tohto materiálu. Na ďalšom jednaní dňa 18.03.2009 žalovaný navrhol zabezpečiť ďalším rozborom druh, vlastnosti a chemické zloženie zabudovaného samonivelačného poteru a do 25.03.2009 uviedol, že preverí termín vyhotovenia skúšky a náklady a oznámi to žalobcovi. Dňa 22.05.2009 oznámil právny zástupca žalovaného, že žalovaný v súlade s dohodou dal posúdiť príčinu vzniku reklamovanej vady odborne spôsobilej osobe - Úradu technológie stavebných hmot a dílcú, FS VÚT Brno. Výsledok tohto posúdenia žalovaný mal oznámiť žalobcovi a navrhnúť prípadne aj ďalší možný postup vo veci. Nakoľko žalovaný ďalej nekonal, listom zo dňa 19.07.2010 žalobca žalovaného vyzval, aby zaujal písomné stanovisko k uvedenej reklamácii do 7 dní. Listom zo dňa 11.08.2010 žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu oznámil, že odmieta zodpovednosť za vytknuté vady podlahy, pretože neboli spôsobené porušením povinnosti žalovaného a nevzťahuje sa na ne ani záruka, a preto vec považuje za uzavretú. Žalobca tvrdí, že žalovaný v plnom rozsahu zodpovedá za vadu diela, ktorá sa prejavuje na podlahách v zhotovenom dome S-DOME tak, že dlažba nie je nalepená na samonivelačnom potere, pripravenom v súlade s technickými požiadavkami jeho výrobcu. Prakticky sa jedná o poter, ktorý výrobca dodáva v suchom sypkom stave s tým, že sa po pridaní predpísaného množstva vody a rozmiešaní nalieva, ako vyrovnávacia vrstva, na ktorú sa po jej zaschnutí lepidlom lepí dlažba. Nedodržanie technologického postupu spôsobilo a spôsobuje nedostatočnú pevnosť - drobivosť tejto vrstvy (pevnosť v tlaku poteru predstavuje len 32 - 45 % oproti deklarovanej hodnote výrobcu a tento nemá na niektorých miestach ani požadovanú hrúbku), čo v konečnom dôsledku znamená vyvolávanie praskavých zvukov pri chodení po dlažbe a následné jej odlepenie. Oprava tejto vady znamená minimálne odstránenie položenej dlažby, samonivelačného poteru, prípadne podkladu pod ním až na monolitickú oceľobetónovú nosnú vrstvu a následnú úpravu tohto podkladu, nanesenie nového poteru a nalepenie novej dlažby. Použitie tohto konkrétneho samonivelačného poteru navrhol, obstaral aj realizoval žalovaný, teda nesie plnú zodpovednosť za chybný postup pri jeho aplikácii. Keďže žalovaný odmietol postupovať podľa záväzku prevzatého v zmysle článku IX bod 9.2 Zmluvy o dielo a spochybnil tvrdenie žalobcu o jeho zodpovednosti za reklamovanú vadu podlahy, vystavil žalobcu právnej neistote, či odstránenie vady je oprávnený vykonať na náklady žalovaného.

Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 18.07.2012 v ktorom vzniesol námietku premlčania. Poukázal na neexistenciu zodpovednosti za vadu. Poukázal na skutočnosť, že aj v prípade, ak by dielo malo vadu - nekvalitný poter, tak žalobca by v súvislosti s ňou v súčasnosti nemal voči spoločnosti žalovaného žiadne práva. Ako už bolo preukázané, tak táto vada vznikla ešte pred odovzdaním diela žalobcovi. V zápise z ukončenia preberacieho konania z 31.05.2007 sa zmluvné strany dohodli na zľave z ceny za dielo, v ktorej okrem iného zohľadnili aj prípadnú nedostatočnú kvalitu tohto diela. Keďže žalobca tvrdí, že dielo má mať vadu spočívajúcu v nekvalitnom potere a túto vadu malo už v čase jeho odovzdania, tak žalobca so žalovaným aj túto vadu zohľadnil v dohodnutej zľave z ceny za dielo. Týmto potom jeho práva z prípadnej zodpovednosti zanikli ich uspokojením. Aj z tohto dôvodu je potom žaloba nedôvodná. Žalobca listom zo dňa 16.11.2007 vytkol celoplošné odliepanie dlažby, avšak táto vada nebola v konečnom dôsledku zistená. Spôsob zhotovenia poteru fakticky nemá žiadny vplyv na vlastnosti a správanie sa podlahy a toto je dôsledkom vyvolaným výlučne zložením podlahy a voľbou materiálov použitých na jej zhotovenie. Zhotovenie a voľbu materiálov na zhotovenie podlahy si zmluvné strany dohodli dňa 04.11.2005 a tieto odsúhlasil aj projektant stavby zabezpečený žalobcom. Samotné konanie žalobcu v tejto veci žalovaný považuje za zneužívanie jeho práv, ktoré mu mali v súvislosti so zodpovednosťou za vady vzniknúť. Žalovaný poukázal na ustanovenie , v zmysle ktorého výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku nepožíva právnu ochranu. Záverom svojho písomného vyjadrenia žalovaný uvádza, že žalobcom vytýkané plošné odliepanie dlažby nebolo preukázané. Spôsob vyhotovenia poteru nemá žiadny dopad na funkčnosť celého diela vrátane jeho podlahy. Jediným jeho dôsledkom je vydávanie pukavého zvuku pri chôdzi na niektorých miestach podlahy. Samotné odstránenie poteru a jeho výmena na náklady žalovaného je však značne nákladné a náklady naň by mohli dosiahnuť až sumu na úrovni 20 % z ceny diela. Za stavu, keď terajší spôsob vykonania poteru nemá žiadny dopad na funkčnosť diela a aj samotnej podlahy, potom zjavným účelom odstránenia pôvodného poteru a jeho výmeny na náklady žalovaného nie sú žiadne oprávnené hospodárske ciele žalobcu, ale výlučne jeho motivácia takýmto šikanóznym výkonom práva poškodiť žalovaného. Žalovaný ďalej poukázal na faktickú nevykonateľnosť petitu žaloby. Navrhol žalobu zamietnuť. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania.

Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.09.2012. Námietku premlčania považuje za nedôvodnú a právne posúdenie skutkového stavu tak ako ho uvádza žalovaný za nesprávne a zavádzajúce. Vada bola žalovanému oznámená bez zbytočného odkladu dňa 16.11.2007, teda riadne

a včas a z toho dôvodu práva z vady diela zostali zachované. Pri zápise z ukončenia preberacieho konania účastníci dohodli zľavu z ceny diela na konkrétne vady, dovtedy známe a existujúce vady, a nie na vadu, o ktorej žalobca ani nevedel. Tvrdenie žalovaného že vytýkaná vada podlahy v konečnom dôsledku zistená nebola odporuje listinným dôkazom, ktoré žalobca predložil. Nepochybne z týchto listinných dôkazov vyplýva, že žalovaný nedodržal predpísaný technologický postup pri príprave poteru. Žalobca nerozumie a nechápe konštatovanie žalovaného, že zneužíva svoje právo na jeho úkor. Žalobný návrh považuje za dostatočne určitý, a keď žalobca navrhuje, že je potrebné ho odstrániť celý, je žaloba dostatočne určitá, najmä pokiaľ obsahom spisu bude projektová dokumentácia. Rovnako námietku žalovaného o právnej neistote ohľadom nákladov na odstránenie považuje za nedôvodnú. Keď žalobca odstráni vady, tak mu predloží vyúčtovanie nákladov, potrebných na odstránenie vád, pričom pokiaľ ich nebude žalovaný akceptovať, bude dôvodnosť týchto nákladov predmetom ďalšieho konania medzi účastníkmi či už vo forme súdnej alebo mimosúdnej.

Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v dňoch 27.09.2012, 22.11.2012, 22.04.2013, 28.02.2014. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného, svedkov Ing. C. R., Ing.arch. N. T. a oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov.

Žalobca na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby, že ide o vadu na stavbe, v budove, ktorej zhotoviteľom bol žalovaný. Na stavbe bol stavebný dozor za stranu žalobcu a to Ing. Brenišin, ktorý mal možnosť sa oboznamovať s priebehom stavby. Žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo zhotovenie diela stavby S Dom, Hollého ulica, Trenčín. Stavebný dozor Ing. Ján Brenišin pracoval pre žalobcu na zmluvnom základe, ktorý taktiež pôsobí ako súdny znalec v oblasti stavebníctva. Na stavbe bol riadne vedený stavebný denník, pravidelne sa konali kontrolné dni, 1x týždenne. Vzhľadom na to, že sa zhotoviteľ dostal do časového sklzu vo výstavbe, pôvodný termín zhotovenie diela bol 30.11.2005. Žalovaný požiadal žalobcu o nahradenie betónovej mazaniny, ktorá bola pôvodne naprojektovaná v podlahe o použitie poterového materiálu na báze anhydridu. Bolo to prebraté na kontrolnom dni a bolo odsúhlasené, že pokiaľ žalovaný dodrží navrhnutú skladbu podláh a dôjde k výmene tohto materiálu tak sa takáto zmena z pohľadu projektanta aj stavebného dozoru zdá realizovateľná. Tento samonivelačný poter si dal žalovaný zhotoviť v subdodávke od firmy Rehák Nová Dubnica. Podľa zápisu bolo dielo zhotovené a prebraté 11.9.2006, dielo začal žalobca využívať v r. 2006. Už pri tomto užívaní sa začal objavovať pukavý zvuk, pri chôdzi na podlahe a na niektorých miestach došlo k drobeniu spár dlažby. Obratom 16.11.2007 žalobca v zmysle zmluvy o dielo vadu reklamoval. 60 mesačná záručná doba podľa zmluvy začala plynúť 11.9.2006. Zhotoviteľ na reklamáciu reagoval obratom, obhliadkou na mieste a písomne. Dohodli sa , že spraví skúšobné odlepenie jednej dlažby, aby sa zistilo, či je problém v nalepení dlažby. V mesiaci apríl 2008 vykonal žalovaný odlepenie jednej dlaždice, podľa jeho slov neprišiel na to, kde je vada, dlaždicu naspäť nalepil a zaspároval. V máji 2008 zhotoviteľ vystavil objednávku na posúdenie podlahy Ústavu stavebnému, pobočka Nové Mesto n/V. Tento ústav v júli 2008 vykonal ohliadku, kde sa dohodlo, že vykoná svojimi metódami prieskum možnej vady. V októbri 2008 sa odobrali vzorky na stavbe. V novembri 2008 sa znovu odoberali vzorky, s konateľom žalovaného sa stretli v decembri 2008. K posunu vo veci nedošlo. V marci 2009 zhotoviteľ navrhol, že vykoná skúšky na Vysokom učení technickom, stavebná fakulta Brno. V máji 2009 sa táto vada javila ako vada žalovanému, potom už nie. Zhotoviteľ sa vyjadril, že dá vyhotoviť ešte jeden odborný posudok v Bratislave a že potom sa vyjadrí. Stav vady sa zhoršoval. V auguste 2010 dostal žalobca od žalovaného odpoveď , že reklamáciu považuje za uzatvorenú. Výrobca materiálu povedal, že sa jedná o nesprávne spracovanie, technologický postup tohto poteru. Celý problém spočíva v tom, že zmes bola prevodnená, ťažká časť zostala na spodu a vrchná časť sa začala bortiť. Časť, ktorá je na železobetónovej doske v jednotlivých podlažiach je rozsypaná a zhotoviteľ nedodržal ani dohodnuté vrstvy podláh. Zabudovaný materiál po skúškach vykázal 30% pevnosti v tlaku oproti tomu, čo vykazuje výrobca vo svojich certifikátoch. Vada sa prejavovala v spočiatku v obchodných a kancelárskych priestoroch, neskôr sa začala prejavovať aj v byte, ktorý je prázdny, podlaha tam vykazuje pnutie, prehýba sa a pocitovo aj búcha, touto reklamáciou sa zhotoviteľ vôbec nezaoberal s tým, že to rieši v rámci prvej reklamácie. Žalobca podal u zhotoviteľa spolu tri reklamácie, drobné veci zhotoviteľ aj odstránil, ale odstránenie vady podlahy nevykonal.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní predniesol žalobu v súlade s jej písomným vyhotovením. Vo vzťahu k jednotlivým výrokom petitu žaloby, právny zástupca žalobcu uviedol, že určujúci charakter má

prvý výrok petitu žaloby, druhý výrok petitu žaloby je žalobou na plnenie. Tento výrok nadväzuje aj na dohodnutú zmluvnú podmienku. V záverečnom návrhu uviedol, že v časti, ktorá zostala predmetom tohto konania na základe vykonaného dokazovania navrhuje žalobe vyhovieť, za základný dôkaz preukazujúci dôvodnosť podanej žaloby považuje odborné vyjadrenie č. 30/001/2009 vypracované Technickým skúšobným stavebným, pobočka Nové Mesto nad Váhom, v ktorom poukazuje na stranu 13, kde je skonštatovaný záver v znení - zabudovaná vyrovnávacia vrstva podlahy zhotovená zo samonivelačného poteru nezodpovedala charakteristikám deklarovaným výrobcom tohto poteru.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava svojho písomného vyjadrenia. Skladba podláh oproti projektovej dokumentácii sa zmeniť musela, pretože výrobcom predpísaný technologický postup hovorí o hrúbke 4 cm. Na kontrolnom dni, kde bolo schvaľované použitie anhydridového poteru od výrobcu Cemix boli schválené aj nové skladby podláh vo všetkých podlažiach. Pri realizácií podláh skladby každodenne kontroloval stavebný dozor. Pokiaľ by boli podlahy v inom zložení bol by to vytkol zápisom a museli by sa skladby opraviť. Takýto zápis nikde nie je. Na stavbe bola vykonaná riadna kolaudácia, ktorej predchádzalo miestne zisťovanie. Na miestnom zisťovaní stavebník, žalobca musel predložiť zápis o odovzdaní a prevzatí stavby. Prvá reklamácia bola, že žalobca reklamoval nesprávne nalepenú dlažbu, ktorá vyvolávala pukanie a podobné veci, čo uviedol žalobca. Keďže bol presvedčený, že dlažba je nalepená dobre, trval na vykonaní sónd odlepenia dlažby, pričom prvotné sondy dokázali, že dlažba je nalepená dobre. Potom žalovaný inicioval ďalšie zistenia z dôvodu, aby zistil, prečo dlažba puká. Posudky objednával žalovaný na vlastné náklady s cieľom zistenia príčiny, nie len vymeniť dlažbu a nová by robila to isté čo stará, príčina bola niekde inde. Z posudkov vyplynulo, že príčinou tohto správania sa povrchu je skladba celej podlahy ako takej. V oboch bytoch je na anhydridovom podklade položená plávajúca podlaha a tam sa neprejavujú prvotné znaky poruchy ako to bolo v ostatných priestoroch. Skladba celej podlahy je samostatná a funguje a pracuje sama o sebe ako plávajúca podlaha. A keďže na jej povrchu je nalepená dlažba, ktorá nie je pružná preto pri priehybe spodnej vrstvy vydáva pukavý zvuk. Žalovaný je presvedčený, že keby bola podlaha spravená 100% so všetkým, aj tak by sa dlažba a povrch tej podlahy správal rovnako. Celé úsilie žalovaného smerovalo k tomu, aby našiel primárnu príčinu vady.

Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že trvá na svojich písomných podaniach, poukázal na to, že žalobca má nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Obidva výroky petitu žaloby sú určovacie. Požadované určenie neodstráni spornosť práv žalobcu, bude viesť k väčšej neistote účastníkov konania. Žaloba nereflektuje praktickosť života, neodstráni problémy.

Svedok Ing. Ján Brenišin na pojednávaní uviedol, že so žalobcom uzatvoril zmluvu na výkon stavebného dozoru na akcii polyfunkčný objekt ul. Hollého Trenčín. Na tejto stavbe bol od začiatku až do konca. Jeho činnosť začala odovzdaním staveniska, prebiehala dennou kontrolou stavebných prác a vedením kontrolných dní, vedením zápisov z kontrolných dní a ich rozosielaním. Stavebný denník neviedol, ten viedol zhotoviteľ. On vykonával zápisy do stavebného denníka pokiaľ to považoval za potrebné. Stavba prebiehala klasickým spôsobom v zmysle zmluvy medzi objednávateľom a zhotoviteľom, podľa projektovej dokumentácie v stavebnom konaní. Riešili sa obvyklé problémy v realizácií. O zmene projektovej dokumentácie, o ktorej sa najviac diskutovalo bola zmena vrstvy poteru na návrh zhotoviteľa stavby. Zhotoviteľ navrhol, prerokovalo sa to na kontrolnom dni, kde investor mal podmienku, že uvedená zmena nenaruší dohovorený rozsah nákladu stavby a projektant zmenu schválil. Takto to bolo zapísané aj v zápise z kontrolného dňa. Keď návrh odsúhlasil projektant, tak to bral, že tento návrh je z hľadiska kvality akceptovateľný. Zmeny v projektovej dokumentácii sa zapisujú do stavebného denníka alebo do zápisu z kontrolného dňa, zmena smerom k zníženiu kvality je neprípustná. Na stavbu chodil aj po ukončení stavby. Investor mu oznámil, že dochádza k vypadávaniu špárovacej hmoty a praskaniu pri chodení. Predpokladá, že keď projektant odsúhlasil určitý materiál, bol si vedomý, či v tejto požadovanej sklade vyhovuje kvalite a pevnosti, ktorá je potrebná pre miestnosti určeného charakteru.

Svedok Ing.arch. Dalibor Hrivnák sa pojednávaní uviedol, že k obidvom účastníkom má obchodný vzťah. Investor si ho objednal na vypracovanie projektovej dokumentácie vrátane autorského dozoru. Na stavbe dozeral nad realizovanými prácami, či boli v súlade s projektovou dokumentáciou. Išlo o stavbu polyfunkčný objekt na Hollého ulici v Trenčíne. Projektovú dokumentáciu robil pre vydanie územného rozhodnutia, druhú projektovú dokumentáciu robil pre stavebné povolenie. Na tomto objekte došlo k zmenám v projektovej dokumentácii počas realizácie a to k zmene k zloženiu podlahy. Zo strany dodávateľa stavby v tej danej dobe to bolo dôležité rozhodnutie, ktoré zrýchľovalo realizáciu novej

podlahy. Dodávateľ tvrdil, že ide o drahšiu podlahu, ale z časového hľadiska s kratšou dobou realizácie. Dodávateľ prišiel s týmto riešením. On s týmto riešením aj súhlasil, že sa zmenila určitá časť podlahy, keď pevnosť zostala rovnaká. Túto zmenu ako projektant odsúhlasil. Dodávateľ prišiel s tým, že mení poter klasický za ten nový. Povedal, že je to v poriadku, že pevnosť musí byť dodržaná. Nový materiál je svojim spôsobom kvalitný, dáva sa aj na podlahové kúrenia a tým pádom je drahší. Toto bolo zapísané v stavebnom denníku. Keď sa príde s takýmto riešením musí to odsúhlasiť v prvom rade projektant, investor aj stavebný dozor. V tomto prípade to tak bolo. Súčasne projektové hodnoty dodržané nie sú. Pri samotnej realizácii sa nedá vidieť, či materiál má požadovanú pevnosť. Domnieva sa, že pozná príčinu a to, že materiál nie je v požadovanej hrúbke ani kvalite. Príčinu neskúmal, videl, že sa to rozpadá, drolí nosná časť podlahy. Keď tento problém nastal, tak skúmali, kde je problém. Ukázalo sa, že dlažba bola asi dobre položená a objavilo sa to v nosnej vrstve.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to: výpis z Obchodného registra na žalobcu z 23.08.2011, výpis z Obchodného registra na žalovaného z 23.08.2011, zmluva o dielo, č. 150/2005 z 01.06.2005, zápis z ukončenia preberacieho konania z 21.05.2007, prehľad vyhotovený žalobcom týkajúci sa zmluvného vzťahu so žalovaným, reklamácia z 16.11.2007, reklamácia z 27.11.2007, potvrdenie o začatí konania - posúdenie podlahy stavby z 20.06.2008, záznam z odberu vzoriek na stavbe S-dom stavebný objekt 01 z 23.10.2008, záznam o priebehu konania z 07.11.2008, záznam o odbere vzoriek stavby S dom z 11.11.2008, skladba podláh a strechy, odborný posudok č. 30/001/2009, zápis z prerokovania odborného posudku TSUS č. 30/001/2009 z 16.02.2009, oznámenie z 22.05.2009, emailová komunikácia z emailovej adresy a@b.c, zaslanie posúdenia zo 02.06.2009, protokol č. 09/05/1501 posouzení shodnosti vzorku samonivelačných poteru, zápis z kontrolného dňa na stavbe S-dom z 21.10.2005, zápis z kontrolného dňa na stavbe S- dom z 04.11.2005, reklamácia z 19.07.2010, podací lístok č. 47916038782, oznámenie z 11.8.2010, výpis z Obchodného registra z 01.06.2012 na žalobcu, výpis z Obchodného registra na žalovaného z 1.6.2012, kolaudačné rozhodnutie z 15.2.2006 č. SOcÚ-1156/2005-003/vi, výpis z Obchodného registra na žalobcu z 24.7.2012, pôdorys prvého nadzemného podlažia, pôdorys druhého nadzemného podlažia, pôdorys tretieho nadzemného podlažia, výpis z Obchodného registra na žalobcu z 14.6.2013, výpis z Obchodného registra na žalovaného z 14.06.2013, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -67, výpis z Obchodného registra z 24.10.2013 na žalobcu, výpis z Obchodného registra na žalovaného, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -75, uznesenie Okresného súdu Trenčín č. k. -231, objednávka z 9.5.2008.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:

Žalobca ako objednávateľ so žalovaným ako zhotoviteľom uzatvoril dňa 01.06.2005 zmluvu o dielo č. 150/2005, predmetom ktorej bolo zhotovenie stavby S-DOM na ulici Hollého v Trenčíne. Žalobca reklamoval žalovanému riadne vykonanie diela a to reklamáciou zo dňa 16.11.2007. Žalovaný sa k reklamácii vyjadril podaním zo dňa 27.11.2007, v ktorom bol navrhnutý postup riešenia reklamovaných vád. Vo veci bol následne žalobcom vypracovaný odborný posudok č. 30/001/2009, pričom po jeho vypracovaní žalovaný mal za to, že reklamované vady neboli spôsobené porušením povinnosti žalovaného, preto oznámil žalobcovi, že predmetnú reklamáciou považuje za vybavenú. Žalobca doručil súdu dňa 26.08.2011 žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že k zhotoveniu diela došlo k nedostatočnej kvalite a žalobou na plnenie k oprave vady diela. Súd v jednom konaní spoločne prejednával obidve žaloby. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -67 zo dňa 13.06.2013 bolo voči žalovanému prerušené konkurzné konanie. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -75 zo dňa 09.10.2013 bolo voči žalovanému konkurzné konanie zastavené. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.10.2013. Uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. -231 zo dňa 12.09.2013 bola povolená reštrukturalizácia žalovaného, do funkcie správcu bola ustanovená Ing. L. A., bola správcovi uložená povinnosť informovať bez zbytočného odkladu známych veriteľov, veritelia boli vyzvaní na prihlásenie svojich pohľadávok, súd určil rozsah právnych úkonov dlžníka a uskutočnil poučenie pre veriteľov. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 20.09.2013. Uznesením Okresného súdu Trenčín sp. zn. zo dňa 28.02.2014 súd rozhodol o vylúčení žaloby na plnenie na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28.02.2014

Podľa návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo, o určení či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedeného právneho predpisu súd vec právne posúdil takto: Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že žalovaný zhotovil časť diela a to anhydritový poter 25 výrobcu CB Cemix v nedostatočnej kvalite. Podľa návrhom na začatie konania vo veci samej možno uplatniť, aby sa rozhodlo, o určení či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Z vykonaného dokazovania súd má za preukázané, že žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určovacej žalobe proti žalovanému, preto žalobu zamietol.

Okrem uvedeného určovacieho výroku sa žalovaný domáhal v konaní aj ďalším výrokom na plnenie. Vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k žalovanému bola povolená reštrukturalizácia, povolením reštrukturalizácie došlo k prerušeniu zo zákona tejto časti konania, súd túto časť konania vylúčil na samostatné konanie a v konaní pokračoval iba vo vzťahu v žalobe uvedenému určovaciemu výroku, ktorý povolenou reštrukturalizáciou dotknutý nebol.

Základnou podmienkou dôvodnosti určovacej žaloby podľa je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd skúma v každom štádiu konania, a to z úradnej povinnosti. Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak by bez takého určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa jeho právne postavenie bez tohto určenia stalo neistým. Toto predpokladá existenciu stavu objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý iným právnym prostriedkom nemožno odstrániť. Posúdenie existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení preto súvisí aj s vyriešením otázky, či konkrétnou žalobou môže žalobca dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v právnom postavení. Žaloba na určenie nie je spravidla opodstatnená, a teda ani naliehavý právny záujem nie je daný tam, kde sa možno domáhať ochrany žalobcovho práva žalobou na plnenie. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva, že existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je daná. Nepreukázanie naliehavého právneho záujmu na takomto určení vedie a v zmysle zákona musí viesť k zamietnutiu určovacej žaloby.

Ako už bolo vyššie uvedené, žalobca sa žalobou domáhal určenia, že žalovaný zhotovil časť diela v nedostatočnej kvalite. Toto rozhodnutie má byť podkladom pre ďalšie uplatňovanie nárokov z vád diela. Súd má za to, že v uvedenom prípade, na takomto určení neexistuje právny záujem. Ak je žalobca toho názoru, že má voči žalovanému právo uplatňovať nároky z vád, že žalovaný vykonal dielo v nedostatočnej kvalite, má možnosť žalovať žalovaného priamo žalobou na plnenie. V konaní v ktorom sa bude domávať žalobou na plnenie plnenia z vád diela, bude otázka zodpovednosti ako aj rozsahu vád diela riešená, ako prejudiciálna otázka, pred rozhodnutím o samotnej výške plnenia. Vzhľadom k uvedenému, súd má za to, že rozhodnutie, ktorým by súd určil, že žalobca zhotovil dielo s vadami, by vzniknutú situáciu nijak nevyriešilo. Spornosť žalobcovho práva resp. právna neistota žalobcu by sa uvedeným určovacím výrokom neodstránila, práve naopak. Tento určovací výrok, by nič neodstránil a viedol len k ďalšiemu sporu, ktorým by bola žaloba na konkrétne plnenie, v zmysle postupu a spôsobu uplatňovania vád, v rámci ktorej by súd rozhodoval o konkrétnej povinnosti, v konkrétnej výške, ktorá by bola žalovanému uložená, v prípade preukázania žalobcom tvrdených rozhodných skutočností. Súd má za to, že určovacia žaloba nie je opodstatnená, ak vyriešenie určitej otázky neznamená jej úplné vyriešenie, ako by bolo tomu v uvedenom prípade. Opakovane súd uvádza, vzhľadom k tomu, že voči žalovanému bola povolená reštrukturalizácia, bola žaloba na plnenie z dôvodu, že v tejto časti došlo zo zákona k prerušeniu konania, vylúčená na samostatné konanie, pričom súd rozhodoval iba o výroku o určenie, že žalovaný zhotovil časť diela s vadami. Nakoľko pozitívnym rozhodnutím by sa nevyriešila spornosť práva žalobcu, neznamenal by tento určovací výrok úplné vyriešenie sporu, podľa názoru súdu, právny záujem na takomto určení nebol daný, a preto túto určovaciu žalobu, z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu na takomto určení, ako nedôvodnú zamietol.

Súd zamietol návrh na doplnenie dokazovanie a to zabezpečením odborného posúdenia od Slovenskej technickej univerzity, navrhnutý žalobcom, nakoľko vzhľadom k tomu, že z uskutočneného dokazovania, súd nemal v tomto štádiu riadne preukázaný, a ani zo strany žalobcu tvrdený naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe, potom ako došlo k vylúčeniu na samostatné konanie žaloby na plnenie, vykonanie

žalobcom navrhnutého dôkazu súd považoval v rozpore so zásadou hospodárnosti konania a účelnosti dokazovania.

Podľa účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa , a to tak že, žalovanému priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech. Trovy konania pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 1.267,68 eura. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za sedem úkonov právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia, písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - vyjadrenie zo dňa 13.07.2012, účasť na pojednávaní dňa 27.09.2012, účasť na pojednávaní dňa 22.11.2012, účasť na pojednávaní dňa 22.04.2013, písomné podanie na súd dňa 05.06.2013 a účasť na pojednávaní dňa 28.02.2014. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa , , , , Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, (ďalej len „“), odmena vo výške jednej trinástiny výpočtového základu t. zn. za rok 2012 v sume 58,69 eur, za rok 2013 v sume 60,07 eur a za rok 2014 v sume 61,85 eur (1/13 z výpočtového základu v roku 2014 t. zn. z 804,- eur je 61,85 nie 61,87, ako si uplatnil žalovaný). Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2012 bol vo výške 763,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi priznaná predstavuje za rok 2012 sumu 7,63 eur. Výpočtový základ v roku 2013 bol vo výške 781,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi priznaná predstavuje za rok 2013 sumu 7,81 eur. Výpočtový základ v roku 2014 bol vo výške 804,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi priznaná predstavuje za rok 2014 sumu 8,04 eur. Podľa pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť, patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Jedna šesťdesiatina z výpočtového základu v roku 2012 je 12,71 eur, v roku 2013 je 13,01 eur a v roku 2014 je 13,40 eur, preto súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného, ktorého sídlo je v Bratislave, náhradu za stratu času vo výške ním uplatnenej, a to vo výške 1/60 príslušnej podľa výpočtového základu za príslušný rok a to za každú zo šiestich polhodín uskutočnených pri každej ceste na pojednávanie v predmetnej veci, t. zn. súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného náhradu za stratu času v celkovej výške 310,98 t. zn. vo výške ním uplatnenej. Podľa písmeno a/ advokát má popri nároku na odmenu aj nárok na náhradu cestovného, preto mu súd priznal náhradu za cestovné. Náhradu za cestovné mu súd priznal vo výške účelne vynaložených nákladov na cestovné. Právny zástupca si postupne zvyšoval vzdialenosť, za ktorú žiadal priznať náhradu za cestovné pričom za pri prvom pojednávaní dňa 27.09.2012 žiadal priznať náhradu za cestu v dĺžke 248 km, pri pojednávaniach v dňoch 22.11.2012 a 22.04.2012 za cestu v dĺžke 252 km a pri poslednom pojednávaní dňa 28.02.2014 v dĺžke 270 km. Prostredníctvom internetovej siete súd zistil, že najefektívnejšia a zároveň najkratšia vzdialenosť medzi sídlom advokátskej kancelárie a Okresným súdom Trenčín je vo vzdialenosti 124 km, pričom túto vzdialenosť je možné prekonať za 1 hod 15 min. Vzhľadom k tomu, že v zmysle má účastník právo, ktorý je v konaní plne úspešný na náhradu účelne vynaložených nákladov, súd za účelné považuje náklady cestovného za cestu uskutočnenú vo vzdialenosti 248 km, tak ako si ju vyúčtoval vo vzťahu k prvému uskutočnenému pojednávaniu v predmetnej veci. Právny zástupca v zmysle výpisu z Obchodného registra od založenia právnickej osoby v roku 2011 nemenil sídlo svojej advokátskej kancelárie. Vzhľadom k uvedenej skutočnosti, ako aj úhrady účelne vynaložených nákladov, súd preto aj v pri ďalších dňoch, počas ktorých sa právny zástupca žalovaného zúčastnil na pojednávaniach, na účely priznania výšky cestovného vychádzal z tejto vzdialenosti, a podľa tejto vzdialenosti priznal aj náhradu za cestovné a to vo výške 69,44 eur eur za cestu Bratislava - Trenčín, v celkovej dĺžke 248 km uskutočnenej osobným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 27.09.2012 so spotrebou 6,6 l/100 km, pri cene paliva 1,47 eur/l a pri cene náhrady za 1 km vo výške 0,183 eur, vo výške 69,28 eur za cestu Bratislava - Trenčín, v celkovej dĺžke 248 km uskutočnenej osobným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 22.11.2012 so spotrebou 6,6 l/100 km, pri cene paliva 1,46 eur/l a pri cene náhrady za 1 km vo výške 0,183 eur, vo výške 67,64 eur za cestu Bratislava - Trenčín, v celkovej dĺžke 248 km uskutočnenej osobným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 22.04.2013 so spotrebou 6,6 l/100 km, pri cene paliva 1,39 eur/l a pri cene náhrady za 1 km vo výške 0,183 eur a vo výške 68,13 eur

za cestu Bratislava - Trenčín, v celkovej dĺžke 248 km uskutočnenej osobným motorovým vozidlom na pojednávanie dňa 28.02.2014 so spotrebou 6,6 l/100 km, pri cene paliva 1,39 eur/l a pri cene náhrady za 1 km vo výške 0,183 eur, t. zn. súd priznal právnemu zástupcovi žalovaného náhradu cestovného v celkovej výške 274,49 eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšil súd odmenu a náhradu hotových výdavkov v súlade s o daň z pridanej hodnoty.

V zmysle je žalobca povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet právneho zástupcu žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť , proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.( )

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že : a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností, d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené //, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.