Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-209-2000.pdf
PDF · 152.27 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/209/2000
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava IV v konaní pred samosudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci navrhovateľov: X/ I.. G. Š., M.. XX.XX.XXXX, Q. G. P. X, Q., štátny občan SR, právne zastúpeného JUDr. Helenou Hynkovou, advokátkou, so sídlom Radničné nám. 7/B, Bratislava, X/ U.. L. Š., U.., M.. XX.XX.XXXX, Q. P. M. XX, Q., Š. G. P., X/ I.. L. Š., M.. XX.XX.XXXX, Q. P. M. XX, Q., štátny občan SR, proti odporcom: 1/ T.. T. F., M.. XX.XX.XXXX, Q. Š.E. XX, Q., Š. G. P., X/ I.. L. F., M.. XX.XX.XXXX, Q. Š. XX, Q., Š. G. P., o návrhu na zdržanie sa zásahov do vlastníckych práv, takto
rozhodol:
Súd návrh v celom rozsahu z a m i e t a.
Navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania odporcovi 1/ vo výške 10,80 eur a odporcovi 2/ vo výške 14,40 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ sa návrhom osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 20.11.2000 domáhali, aby súd zaviazal odporcov (1) povinnosťou odstrániť na vlastné náklady časť stavby, ktorá je vybudovaná v rozpore s územným povolením Okresného úradu Bratislava IV, odbor životného prostredia č. XX/XXXX/ XXX/FI/XXH S. XX.XX.XXXX a stavebným povolením Okresného úradu Bratislava IV, odbor životného prostredia č. XXXXX/XXXX/XX/A/FI/XXH S. XX.XX.XXXX, (2) povinnosťou stavbu rodinného domu realizovať podľa vyššie uvedeného právoplatného územného rozhodnutia a dodatočného stavebného povolenia, (3) povinnosťou hodnoverne vytýčiť spoločnú hranicu medzi parcelami č. XXXX a XXXX za účasti navrhovateľov tak, ako ukladá územné rozhodnutie Krajského úradu v Bratislave, odbor životného prostredia č. Ž.-XXXX/XX-B. S. XX.XX.XXXX a povinnosťou zaplatiť navrhovateľom náhradu trov konania. V odôvodnení svojho návrhu uviedli, že sú vlastníkmi rodinného domu s pozemkom na parc. č. XXXX J. XXXX F. B.. Ú.. R., ktorý susedí s nehnuteľnosťou vo vlastníctve odporcov. Navrhovatelia boli účastníkmi územného konania o vydanie rozhodnutia o umiestnení novej stavby rodinného domu odporcov, ktoré bolo vydané Okresným úradom Bratislava IV, odborom životného prostredia č. XX/ XXXX/XXX/FI/XXH S. XX.XX.XXXX, potvrdené so zmenami rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave, odborom životného prostredia č. Ž.-XXXX/XX-B. S. XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 15.02.1999, a tiež stavebného konania o dodatočné povolenie stavby rodinného domu odporcov, ktorá bola povolená rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV, odbor životného prostredia č. XXXXX/ XXXX/XX/A/FI/XXH S. XX.XX.XXXX, potvrdené so zmenami rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave, oddelením stavebného poriadku, č. j. Z. S. XX.XX.XXXX. Územné rozhodnutie stanovilo realizáciu severovýchodného rohu domu odporcov vo vzdialenosti 1,5 m od spoločnej hranice, juhovýchodného rohu domu vo vzdialenosti 1 m od spoločnej hranice parciel č. XXXX J. XXXX v k. ú. R.. Pôdorysné rozmery domu boli určené obdĺžnikom o max. rozmeroch 22 m x 6,4 m. Odporcovia pri stavbe domu nedodržiavajú podmienky uvedené v územnom rozhodnutí ani v dodatočnom stavebnom povolení a stavbu domu realizujú v rozpore s nimi. Nedodržali predpísané vzdialenosti od spoločnej hranice, ale
podstatne ich zmenšili, a nedodržali ani predpísaný pôdorysný tvar stavby, v dôsledku čoho podstatne rušia navrhovateľov vo výkone ich vlastníckeho práva. Odporcovia nesplnili ani časť územného rozhodnutia Krajského úradu v Bratislave zo dňa XX.XX.XXXX, v ktorom je uvedené, že „spoločná hranica medzi pozemkami parc. č. XXXX J. U.. Č.. XXXX F. B.. Ú.. R. bude pred vytýčením stavby rodinného domu reálne vytýčená... za spoluúčasti vlastníkov nehnuteľnosti parc. č. XXXX F. B.. Ú.. R. a v teréne vyznačená pevnými značkami“. Pretože odporcovia neoprávnene zasahujú do ich vlastníckeho práva, navrhli, aby súd v rozsudku odporcom uložil vyššie uvedené povinnosti.
Navrhovatelia sa zároveň domáhali nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd zakázal odporcom až do právoplatnosti rozsudku vo veci samej pokračovať vo všetkých stavebných prácach na stavbe rodinného domu odporcov na parc. č. XXXX F. B.. Ú.. R.. Súd predbežné opatrenie v navrhovanom znení nariadil uznesením č. k. 4C 209/2000 - 30 zo dňa 27.03.2001, ktoré na odvolanie odporcov bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 19Co 190/2001 - 55 zo dňa 22.06.2001.
Súd uznesením č. k. 4C 209/2000 - 521 zo dňa 23.01.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.02.2014, pripustil podľa § 92 ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“) zmenu účastníctva, aby do konania na miesto pôvodnej navrhovateľky 2/. U.. J. Š., Q. G. P. X, Q., F. J. M. navrhovateľ X/ T. P. U.. L. Š., U.. (terajší navrhovateľ 2/), na ktorého previedla svoj spoluvlastnícky podiel k dotknutým nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v k. ú. R. a zapísaných na liste vlastníctva č. XXX.
Nakoľko počas konania stratili spôsobilosť byť účastníkom konania pôvodní odporcovia S. F., M.. XX.XX.XXXX, S.. XX.XX.XXXX, M. Q. Š. XX, Q., J. L. F., M.. XX.XX.XXXX, S.. XX.XX.XXXX, M. Q. Š. XX, Q., súd podľa § 107 OSP ďalej pokračoval v konaní s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide; v predmetnom prípade súd ďalej v konaní pokračoval s terajším odporcom 1/, ktorý nadobudol vlastnícke právo k spoluvlastníckemu podielu na dotknutej nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v k. ú. R. a zapísanej na liste vlastníctva č. XXX. Odporca 2/, ktorý na základe výsledku dedičského konania tiež prevzal právo resp. povinnosť, o ktorú v konaní ide, bol účastníkom už od začiatku konania.
Navrhovatelia podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 30.01.2014 navrhli, aby súd pripustil zmenu petitu návrhu tak, že odporcom uloží povinnosť (1) zabezpečiť stavbu zapísanú na LV č. XXX, B.. Ú.. R., P.. Č.. XXXX na parc. č. XXXX/X - rodinný dom na hranici pozemkov parc. č. XXXX/X J. U.. Č.. XXXX/X lapačmi snehu tak, aby tento nepadal na parc. č. XXXX/X, (2) vybudovať plot zodpovedajúci technickým normám medzi parcelami č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X B.. Ú.. R. v dĺžke 27 m smerom od ulice Slovanské nábrežie po úroveň čelnej steny domu navrhovateľov, (3) vybudovať priesvitný, ale nepriehľadný plot zodpovedajúci technickým normám medzi parcelami č. XXXX/X vedených na LV č. XXX, k. ú. R. J. U.. Č.. XXXX J. XXXX/X vedených na LV č. XXX B.. Ú.. R. od čelnej steny domu navrhovateľov súp. č. XXXX na U.. Č.. XXXX/X v dĺžke 24 m a výške 2 m a (4) na náklady odporcov za účasti navrhovateľov vykonať geodetické zameranie spoločnej hranice medzi parcelami k. ú. R.Í. Č.. XXXX/X, XXXX/X J. U.. XXXX/X podľa predpisov o katastri nehnuteľností s potvrdením správcu digitálnej mapy.
Súd zmenu petitu návrhu vo vyššie uvedenom znení pripustil uznesením č. k. 4C 209/2000 - 544 zo dňa 03.02.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.02.2014.
Navrhovatelia v odôvodnení svojho zmeneného návrhu uviedli, že odporcovia napriek zákazu pokračovať v stavebných prácach na stavbe rodinného domu na parc. XXXX v k. ú R. z dôvodov, že tento stavali v rozpore s územným a stavebným povolením, ktorý im bol uložený uznesením Okresného súdu Bratislava IV č. 4C 209/2000 - 30, ďalej v prácach pokračovali až celý dom dokončili. Navrhovateľom bolo doručené rozhodnutie Obvodného úradu Bratislava č. J. S. R. XX.XX.XXXX, ktorým bolo rozhodnuté o zmene stavby pre dokončením, čím obvodný úrad legalizoval čiernu stavbu odporcov a ich stavebné práce, ktoré vykonávali v rozpore a proti zákazu uznesenia tunajšieho súdu, čo Obvodný úrad odôvodnil, že táto neodporuje verejnému záujmu. Navrhovatelia sú po dokončení stavby vystavení nebezpečenstvu ohrozenia zdravia a života osôb pohybujúcich sa po dvore v prístupovej časti domu, a to v zimnom období padaním snehu a ľadu zo strechy žalovaných, ktorá je ukončená nad hranicou medzi parcelami navrhovateľov a odporcov, v ostatnej časti roka - pri veľkých vetroch a víchrici padajúcimi škridlami a uvoľnenými časťami zo strechy odporcov, schátralými a uvoľnenými časťami zhrdzavených plechov
plota, zo starých asfaltových sudov, ako aj samotnou konštrukciou plota. Na tieto skutočnosti tiež upozornili odporcov, ako aj ich vyzvali listom zo dňa 07.03.2007 na mimosúdnu dohodu o ukončení sporu, avšak bezvýsledne. Navrhovatelia vo svojich vyjadreniach na pojednávaní uviedli, že z dôvodu nedodržania odstupu stavby odporcov od hranice pozemkov navrhovateľov došlo k novým zásahom do vlastníckych práv navrhovateľov tým, že táto stavba ohrozuje predovšetkým spôsob užívania ich nehnuteľnosti. Stavba odporcov nie je dostatočne zabezpečená proti situácii týkajúcej sa najmä návalových dažďov, snehových zrážok, ktoré v týchto situáciách dopadajú na nehnuteľnosť navrhovateľov, a tým ohrozujú ich majetok a prípadne zdravie a život osôb pohybujúcich sa na tejto časti ich nehnuteľnosti. Túto hrozbu považuje navrhovateľ 1/ za natoľko závažnú, že žiada o ochranu súdom proti vzniku týchto zásahov a ohrozenia života, zdravia a majetku. Vybudované technické prvky na zabránenie prenikania dažďových a snehových zrážok na priamo ich pozemok považujú za nedostatočné. Skutočnosť, že do dnešného dňa nedošlo k poškodeniu majetku alebo úrazu, považujú len za otázku času a náhody, ale to nenasvedčuje tomu, že k takejto situácii, ktorú teraz preukazujú vo forme hrozby, nemôže dôjsť, preto uvedené žiadajú ako prevenciu pred hroziacimi škodami. Navrhovatelia sa ďalej domáhajú vytýčenia spoločnej hranice tak, ako to bolo odporcom uložené rozhodnutím stavebného úradu na ochranu životného prostredia, ktorým bola táto stavba v konečnom rozhodnutí povolená, a túto skutočnosť mali odporcovia najneskôr pri kolaudačnom rozhodnutí preukázanú. Uviedli, že nedisponujú dôkazom o tom, či odporcovia v rámci kolaudačného konania túto skutočnosť splnili a preukázali, ale v zmysle stavebného povolenia mala byť obnova spoločnej hranice medzi navrhovateľmi a odporcami vytýčená v prítomnosti navrhovateľov, čo sa nestalo. V minulosti bolo na náklady navrhovateľov vytyčované dvakrát, avšak vytyčovacie body sa pri realizácii stavby porušili, resp. úplne odstránili, a preto navrhli, aby splnenie tejto povinnosti súd zaviazal odporcov. Navrhovatelia poukázali, že stavba odporcov je oproti pôvodnej stavbe posunutá dozadu cca 4 metre, a tak došlo k situácii, že vzhľadom na odstupnosť spoločnej hranice došlo k zásahu do vlastníckych práv navrhovateľov, konkrétne do ich práva na súkromie užívania ich nehnuteľnosti, a to tým, že z okien stavby odporcov je možné kontrolovať ich súkromný život. Odstránenia tohto zásahu sa domáhajú uložením povinnosti postaviť plot v časti špecifikovanej návrhom, ktorý má byť postavený alebo zabezpečený tak, aby zároveň nedošlo k narušeniu svetelných pomerov ich nehnuteľnosti. Ďalej sa domáhajú odstránenia časti plotu vybudovaného odporcami, ktorý nespĺňa technické parametre a podľa ich názoru je v stave, že ohrozuje majetok a zdravie osôb pohybujúcich sa na pozemku navrhovateľov. Poukázali, že táto časť plota v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok spôsobuje nadmernú hlučnosť, ktorá spôsobuje rušivé momenty predovšetkým v noci a narušuje spánok a ďalšie užívacie práva obyvateľov domu vo vlastníctve navrhovateľov. Navrhovateľ 1/ uviedol, že na zabránenie nebezpečenstva hroziaceho existujúcim plotom, ktorého stav sa každým dňom zhoršuje, vysadili tuje, s čím im vznikli náklady predstavujúce ich vysadenie a ošetrovanie. Tuje im zaberajú priestor, preto tiež vzniknú náklady na ich odstránenie.
Odporcovia k návrhu uviedli, že navrhovatelia sa návrhom domáhajú podľa § 80 písm. b) OSP splnenia povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Nakoľko nový petit návrhu nespĺňa ani jednu z podmienok uvedených v tomto ustanovení, navrhli, aby súd žalobu zamietol a priznal im náhradu trov konania. Odporcovia k časti návrhu o vybudovanie lapačov snehu uviedli, že pri výskyte väčších zrážok dažďa alebo snehu nie je možné zabrániť, aby svojvoľne nedopadali aj na pozemok navrhovateľov. Pokiaľ ide o lapače snehu, strecha ich stavby je vybavená stavebnými prvkami obvykle používanými na zachytávanie potenciálne väčších snehových zrážok, čím bránia ich padaniu zo strechy. Aj z priložených fotografii nevyplýva, že sneh nachádzajúci sa na pozemku navrhovateľov tam dopadol zo strechy ich domu. K narúšaniu práva na súkromie údajnému sledovaním a kontrolou pohybu navrhovateľov z okna ich rodinného domu uviedli, že ani jedno z okien na stavbe rodinného domu nie je orientované, teda nesmeruje na pozemok navrhovateľov, preto im nie je jasné, ako navrhovatelia k takémuto záveru dospeli. Ďalej uviedli, že nemajú za to, že by ich plot bol v rozpore s technickými parametrami a že ohrozuje majetok a zdravie navrhovateľov. Navyše, navrhovatelia sa návrhom domáhajú uloženia povinnosti vybudovať plot a nie jeho odstránenia, resp. odstránenia ohrozenia, ktoré údajne existujúci plot spôsobuje. Podľa nich neexistuje právny nárok navrhovateľov požadovať vybudovanie nového plota.
Súd vykonal vo veci dokazovanie, a to oboznámením sa s písomnými podaniami a ústnymi vyjadreniami účastníkov konania a ich právnych zástupcov a listinnými dôkazmi, a to výpisom z listu vlastníctva č. XXX, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV odboru životného prostredia č. XX/XXXX/XXX/FX/ XXH S. XX.XX.XXXX, rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave odboru životného prostredia č. Ž.-
XXXX/XX-B. S. XX.XX.XXXX, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV odboru životného prostredia č. XXXXX/XXXX/XX/A/FX/XXH z XX.XX.XXXX, rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave odboru životného prostredia č. Z. S. XX.XX.XXXX, kópiou katastrálnej mapy z 26.02.1998, záznamom z obhliadky zo dňa 14.03.2001, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV o povolení zmeny stavby pred dokončením č. XXXX/XXXXX/AXXz/FX/XXH S. XX.XX.XXXX, vytyčovacím náčrtom a protokolom o vytýčení hraníc zo dňa 16.03.2000 (č. l. 40-42 spisu), rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV odboru životného prostredia č. XXXX/XXXX/VL/XXH z XX.XX.XXXX, listom Okresného úradu Bratislava IV odboru životného prostredia zo dňa 23.04.2001 vo veci stavby rodinného domu odporcov adresovaný Krajskému úradu v Bratislave odboru životného prostredia so zápisnicou, rozhodnutím Obvodného národného výboru Bratislava IV odboru výstavby a územného plánovania č. Výst. XXXX/XX-Y.. z XX.XX.XXXX, listom Ministerstva životného prostredia SR č. XXX/XXX/XX-X.X/Kr S. XX.XX.XXXX, technickými správami č. l. 105-108 (polohopisné zameranie na určenie vzdialeností), výzvou Okresného úradu Bratislava IV č. XXXX/XXXX-X/VL/XXH S. XX.XX.XXXX na zastavenie realizácie stavebných prác, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV č. XXXX/XXXX-X/VL/XXH z XX.XX.XXXX, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV č. XXXX/XXXX/VL/XXH S. XX.XX.XXXX o prerušení kolaudačného konania stavby odporcov, rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave č. Z. S. XX.XX.XXXX, rozhodnutím Krajského úradu v Bratislave č. Z. S. XX.XX.XXXX, stavebným povolením Okresného úradu Bratislava IV č. XX/XXXXd/A/XXX/Pš/XXH S. XX.XX.XXXX, odpoveď k sťažnosti Krajskou prokuratúrou Bratislava z 04.05.2001, výpisom z listu vlastníctva č. XXX, rozhodnutím mestskej časti Bratislava-R. Č.. R.-XXXX- XX/XXX/A/X/Mt S. XX.XX.XXXX o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením, kolaudačným rozhodnutím mestskej časti Bratislava-R. Č.. R.-XXXX-XX/XXX/B/X/Mt S. XX.XX.XXXX, rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. J. S. XX.XX.XXXX, rozhodnutím Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR č. XXXX-XXXXX/XXXXX-X:XXX/Hia S. XX.XX.XXXX, oznámením mestskej časti Bratislava-R. o začatí konania na dodatočnú zmenu stavby pred dokončením stavby z 28.02.2011, rozhodnutím Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR Č.. XXXXX/XXXX/SVBP- XXXXX/Hia S. XX.XX.XXXX, rozhodnutím mestskej časti Bratislava-R. Č.. R.-XXXX-XX/XX/A/X/Mt S. XX.XX.XXXX, rozhodnutím Obvodného úradu Bratislava odboru výstavby a bytovej politiky č. J. z 04.09.2013, rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. XS XX/XXXX - XX zo dňa 21.02.2013, rozhodnutím NVB odboru územného plánovania a architektúry č. Ú. XXXX-XXX/XX S. XX.XX.XXXX, vytyčovacími náčrtmi z 05.08.1988 a 16.05.1995, fotodokumentáciou založenou v spise na č. l. 18a, 18b, 19a, 210, 350, 513, 516-519 a 532-536 a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX sú navrhovatelia 1/, 2/ a 3/ spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. XXXX/X o výmere 279 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere 152 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere 488 m2, druh pozemku: záhrady, a stavby - rodinného domu „P. M. 24“, súp. č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX/X, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava IV, obci Bratislava - m. č. R., katastrálnom území R., a to každý v spoluvlastníckom podiele 1/3.
Podľa výpisu z listu vlastníctva č. XXX sú odporcovia 1/ a 2/ spoluvlastníkmi pozemkov parc. č. XXXX/ X o výmere 151 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, parc. č. XXXX/X o výmere 256 m2, druh pozemku: zastavené plochy a nádvoria a parc. č. XXXX o výmere 554 m2, druh pozemku: záhrady, a stavby - rodinného domu, súp. č. XXXX postaveného na parcele č. XXXX/X, nachádzajúcich sa v okrese Bratislava IV, obci Bratislava -m. č. R., katastrálnom území R., a to každý v spoluvlastníckom podiele 5/10.
Z katastrálnej mapy mal súd preukázané, že pozemok navrhovateľov parc. č. XXXX/X a pozemok odporcov parc. č. XXXX/X F. B.. Ú.. R. sú bezprostredne susediace pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu.
Okresný úrad Bratislava IV - odbor životného prostredia stavebným povolením č. XX/XXXXd/A/XXX/ Pš/XXH S. XX.XX.XXXX povolil stavebníkom (odporcom) stavbu rodinný dom na Slovanskom nábreží. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia odvolanie. Krajský úrad v Bratislave - odbor životného prostredia ako príslušný odvolací orgán na odvolanie navrhovateľov rozhodnutím č. Z. S. XX.XX.XXXX napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Bratislava IV - odboru životného prostredia zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie.
Okresný úrad Bratislava IV - odbor životného prostredia rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/XX/A/FX/ XXH S. XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2000, dodatočne povolil stavebníkom (odporcom) rozostavanú stavbu „Rodinný dom na ul. Slovanské nábrežie“ na pozemku parc. č. XXXX, F. B.. Ú.. R. podľa upravenej projektovej dokumentácie. Krajský úrad v Bratislave - odbor životného prostredia ako príslušný odvolací orgán na odvolanie navrhovateľov rozhodnutím č. Z. S. XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2000, rozhodnutie Okresného úradu v Bratislave potvrdil v znení uvedenej zmeny týkajúcej sa zemnej elektroprípojky.
Okresný úrad Bratislava IV - odbor životného prostredia rozhodnutím č. XXXX/XXXXX/AXXz/FX/XXH S. XX.XX.XXXX povolil stavebníkom (odporcom) zmenu stavby Rodinného domu na ul. Slovanské nábrežie pred dokončením. Uvedené rozhodnutie bolo na protest prokurátora rozhodnutím Okresného úradu Bratislava IV - odbor životného prostredia č. XXXX/XXXX/VL/XXH S. XX.XX.XXXX zrušené z dôvodu, že navrhovateľom ako podielovým spoluvlastníkom susedného pozemku nebolo priznané právo účastníkov konania. Zrušením rozhodnutia o zmene stavby pred dokončením sa stala predmetná časť zmeny stavby pred dokončením neoprávnenou, preto Okresný úrad v Bratislave - odbor životného prostredia rozhodnutím č. XXXX/XXXX-X/VL/XXH S. XX.XX.XXXX zastavil s okamžitou platnosťou všetky stavebné práce na rodinnom dome na ul. Slovanské nábrežie, ktoré boli povolené predmetným rozhodnutím o zmene stavby pred dokončením.
Mestská časť Bratislava - R. ako príslušný stavebný úrad vydala rozhodnutie č. R. - XXXX-XX/XXX/ A/X/Mt S. XX.XX.XXXX, ktorým odporcom 1/ a 2/ dodatočne povolil prvú zmenu stavby „Rodinný dom - P. M. Č.. XX“ pred jej dokončením. Proti tomuto rozhodnutiu podal protest prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV, v ktorom namietal doručovanie oznámenia o začatí konania o dodatočnom povolení zmeny stavby pred dokončením a meritórne rozhodnutie verejnou vyhláškou z dôvodu, že pobyt navrhovateľov ako účastníkov tohto konania nie je stavebnému úradu známy. Krajský stavebný úrad v Bratislave ako príslušný odvolací orgán rozhodnutím č. J. S. XX.XX.XXXX protestu prokurátora vyhovel a napadnuté rozhodnutie zrušil a vec opätovne vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. Proti uvedenému rozhodnutiu Krajského stavebného úradu v Bratislave podali odporcovia odvolanie, o ktorom rozhodlo Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím č. XXXX-XXXXX/ XXXXX-X:XXX/Hia S. XX.XX.XXXX, ktorým odvolanie odporcov zamietlo a napadnuté rozhodnutie Krajského stavebné úradu v Bratislave potvrdilo.
Mestská časť Bratislava - R. ako príslušný stavebný úrad rozhodnutím č. R. - XXXX-XX/XX/A/X/Mt S. XX.XX.XXXX odporcom dodatočne povolilo prvú zmenu stavby „Rodinný dom - P. M.Ž. Č.. XX“ pred dokončením. Proti tomuto rozhodnutiu podali navrhovatelia odvolanie, o ktorom rozhodol Obvodný úrad Bratislava - odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. J. S. XX.XX.XXXX, ktorý zmenil napadnuté rozhodnutia tak, že v časti výroku rozhodnutia poslednej vety na str. 7, ktorá znie: „Námietky v bodoch B/ a C/ sú vyhodnotené v odôvodnení rozhodnutia.“ sa nahrádza vetou: „Námietky v bodoch B/ a C/ sa zamietajú“. Ostatné časti napadnutého rozhodnutia zostávajú nezmenené a v platnosti. Obidve tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť dňa 25.09.2013.
Mestská časť Bratislava - R. ako príslušný stavebný úrad kolaudačným rozhodnutím č. R. - XXXX- XX/XXX/B/X/Mt S. XX.XX.XXXX povolil odporcom užívanie stavby Rodinný dom P. M. Č.. XX. Krajský stavebný úrad v Bratislave - odbor stavebného poriadku a štátneho stavebného dohľadu rozhodnutím č. J. S. XX.XX.XXXX zrušil rozhodnutie stavebného úradu Mestskej časti Bratislava - R. Č.. R. - XXXX-XX/ XXX/B/X/Mt S. XX.XX.XXXX. Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/SVBP-XXXXX/Hia S. XX.XX.XXXX potvrdil rozhodnutie Krajského stavebného úradu v Bratislave č. J. S. XX.XX.XXXX. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č. XS XX/XXXX - XX S. R. XX.XX.XXXX zrušil rozhodnutie MDVRR SR č. XXXXX/XXXX/SVBP-XXXXX/Hia S. XX.XX.XXXX v spojení s rozhodnutím Krajského stavebného úradu v Bratislave č. J. S. R. XX.XX.XXXX a vec vrátil na ďalšie konanie MDVRR SR.
Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 126 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Podľa § 127 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník veci sa musí zdržať všetkého, čím by nad mieru primeranú pomerom obťažoval iného alebo čím by vážne ohrozoval výkon jeho práv. Preto najmä nesmie ohroziť susedovu stavbu alebo pozemok úpravami pozemku alebo úpravami stavby na ňom zriadenej bez toho, že by urobil dostatočné opatrenie na upevnenie stavby alebo pozemku, nesmie nad mieru primeranú pomerom obťažovať susedov hlukom, prachom, popolčekom, dymom, plynmi, parami, pachmi, pevnými a tekutými odpadmi, svetlom, tienením a vibráciami, nesmie nechať chovné zvieratá vnikať na susediaci pozemok a nešetrne, prípadne v nevhodnej ročnej dobe odstraňovať zo svojej pôdy korene stromu alebo odstraňovať vetvy stromu presahujúce na jeho pozemok.
Podľa § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak je to potrebné a ak to nebráni účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb, môže súd po zistení stanoviska príslušného stavebného úradu rozhodnúť, že vlastník pozemku je povinný pozemok oplotiť.
Podľa § 417 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka komu škoda hrozí, je povinný na jej odvrátenie zakročiť spôsobom primeraným okolnostiam ohrozenia. Ak ide o vážne ohrozenie, ohrozený má právo sa domáhať, aby súd uložil vykonať vhodné a primerané opatrenia na odvrátenie škody.
Navrhovateľ je podľa § 42 ods. 3 a § 79 ods. 1 OSP povinný uviesť, čo svojím návrhom na začatie konania (žalobou) sleduje. Navrhovateľ je teda povinný v návrhu svoj žalobný nárok formulovať do žalobnej žiadosti (žalobného petitu), čím zároveň presne vymedzí predmet návrhu na začatie konania (žaloby) a určuje, o čom má súd vo veci samej konať a rozhodnúť. Preto navrhovateľ nemôže vymedzenie svojho žalobného petitu ponechať na súd, ale sám ho musí vyjadriť v presne formulovanom petite návrhu, a zároveň súd mu nemôže prisúdiť niečo iné, než to, čoho sa domáha (§ 152 OSP).
Podľa § 126 Občianskeho zákonníka má vlastník právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najčastejšie ide o ochranu proti rušivým zásahom. Žaloba podľa tohto ustanovenia je tzv. negatórna žaloba, ktorou súd uloží žalovanému, aby sa niečoho zdržal (príp. odstránil následky konania). Z tohto ustanovenia vyplýva, že je vylúčené požadovať, aby sa vlastníkovi uložila povinnosť niečo konkrétne konať. Žaloba na vykonanie vhodných a primeraných opatrení na odvrátenie vážne hroziacej škody môže mať svoj právny dôvod iba v § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka; teda jedine touto žalobou sa možno domáhať, aby súd uložil žalovanému povinnosť niečo konať. Žalobou podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa teda má poskytnúť ochrana vlastníckeho práva k hmotnej veci pred neoprávnenými zásahmi, ktoré už nastali, trvajú alebo bezprostredne hrozí, že sa budú opakovať, kým žalobou podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa možno domáhať iba zákazu zásahov, ktoré ešte len hrozia. Ustanovenie § 417 ods. 2 poskytuje však ochranu iba proti hroziacej škody, a to škode vážnej, teda proti hroziacej ujme na zdraví alebo majetku, zatiaľ čo ustanovenia § 126 poskytujú vlastníkovi aj ochranu pred akýmkoľvek zásahom (pozri R 65/1972).
Navrhovatelia svoje podanie doručené tunajšiemu súdu dňa 30.01.2014 označili ako „Zmena petitu. Zdržanie sa zásahov do vlastníckych práv žalobcov - navrhovateľov“, avšak z jeho obsahu vyplýva, že sa týmto návrhom v bode 1.) domáhajú, aby súd uložil odporcom povinnosť zabezpečiť stavbu rodinný dom súp. č. XXXX nachádzajúci sa v k. ú. R., zapísaný na liste vlastníctva č. XXX (ďalej len „rodinný dom“) lapačmi snehu. Petit žaloby nie je formulovaný negatívne, t.j. aby súd uložil odporcom povinnosť zdržať sa istého konania, ale pozitívne, t.j. aby súd uložil odporcom zabezpečiť svoju stavbu lapačmi snehu.
Z formulovaného petitu ako aj z jeho odôvodnenia vyplýva, že navrhovatelia žiadajú o poskytnutie preventívnej ochrany podľa ustanovenia § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Aby im mohlo byť vyhovené, musia byť splnené nasledovné podmienky: jednak musí ísť o vážne ohrozenie, a jednak opatrenia, ktoré navrhovateľ žiada odporcovi uložiť na vykonanie, musia byť vhodné a primerané. Navrhovateľ k odôvodneniu toho návrhu uviedol, že „sú po dokončení stavby domu vystavení nebezpečenstvu ohrozenia zdravia a života osôb pohybujúcich sa po dvore v prístupovej časti domu, a to: v zimnom období padaním snehu a ľadu zo strechy odporcov, ktorá je ukončená nad hranicou medzi parcelami navrhovateľov a odporcov; v ostatnej časti roka pri veľkých vetroch a víchrici padajúcimi škridlami a uvoľnenými časťami zo strechy odporcov; a schátralými a uvoľnenými časťami zhrdzavených plechov plota, zo starých asfaltových sudov, ako aj samotnou konštrukciou plota.“ Navrhovatelia
považujú technické prvky na zabránenie prenikania dažďových a snehových zrážok priamo na ich pozemok za nedostatočné. Podľa nich stavba odporcov nie je dostatočne zabezpečená proti situácii návalových dažďov a snehových zrážok a skutočnosť, že doteraz nedošlo k poškodeniu majetku alebo úrazu, je otázkou času a náhody, ale to nenasvedčuje tomu, že k takejto situácii, ktorú teraz preukazujú vo forme hrozby, nemôže dôjsť. Túto hrozbu preukázal fotografiami z januára 2002 založenými v spise na č. l. 533 (spadnutý sneh) a fotografiou z augusta 2001 založenou v spise na č. l. 535 (odpad zo strechy odporcov).
Dôkazná povinnosť preukázať v konaní, že ide o vážne ohrozenie práv a právom chránených záujmov, zaťažuje navrhovateľov. Nestačí preukázať ohrozenie vzniku vážnej škody, ale musí ísť o ohrozenie aktuálne a skutočne hroziace. Fakt, či ide o vážne ohrozenie, resp. o ohrozenie vznikom vážnej škody v konečnom dôsledku posúdi samotný súd. Súd v predmetnom prípade nemal preukázané, že navrhovateľom hrozí jednak škoda skutočná a aktuálna a jednak škoda vážna, a nie len obťažovanie alebo menej vážna škoda.
Navrhovatelia ohrozenie vznikom vážnej škody, ktorá má byť spôsobená padaním snehu a ľadu zo strechy, preukázali fotografiou založenou na z č. l. 517, 519 a 533. Táto fotografia bola vyhotovená, ako sám navrhovateľ v jej popise uviedol, v januári 2002. Keďže navrhovatelia žiadnu ďalšiu fotografiu z neskoršieho obdobia nepreukázali (súd poznamenáva, že tohto výroku sa navrhovatelia domáhali až podaním navrhujúcim pripustenie zmeny petitu zo dňa 31.01.2014), preto súd nemôže dospieť k záveru, že ohrozenie vznikom škody je ešte stále aktuálne.
Navrhovatelia jednoznačne nepreukázali, že ohrozenie vznikom škody je skutočne hroziace. Z fotografií na č. l. 533 spisu vzhľadom na umiestnenie stĺpu postaveného lešenia na hranici pozemkov je vidieť, že strecha domu odporcov je zakončená nad pozemkom odporcov a nie navrhovateľov a má zabudovanú odkvapovú rúru. Odporcovia k predmetnej fotografii uviedli, že z nej nevyplýva, že sneh nachádzajúci sa na pozemku navrhovateľov tam dopadol z ich strechy. Uviedli, že ich strecha je zabezpečená stavebnými prvkami obvykle používanými na zachytávanie potenciálne väčších snehových zrážok, čím bránia ich padaniu zo strechy. Túto skutočnosť potvrdili aj navrhovatelia, ktorí vo svojej výpovedi uviedli, že strecha odporcov takéto technické prvky má, lenže považujú ich za nedostatočné, pretože sneh naďalej dopadá na ich pozemok. Na fotografii na č. l. 533 spisu sa tiahne súvislý pás snehu od vstupnej brány na pozemok navrhovateľov až k domu, pričom v dolnej časti fotografie v priestore medzi domami navrhovateľov a odporcov je väčšia kôpka snehu. Súd z tejto fotografie nemal preukázané, že by tento sneh pochádzal zo strechy odporcov, pretože tento pás približne rovnako veľkého objemu snehu sa nachádza nielen na úseku hranice pozemkov, kde je postavený dom odporcov, ale aj na úseku pozemku pred vstupnou bránou nesusediaceho so stenou domu odporcov, a preto sa tento sneh tam nemohol dostať pádom zo strechy. Súd ďalej nemal jednoznačne a nepochybne preukázané, že by väčšia kôpka snehu nachádzajúca sa medzi domami účastníkov pochádzala zo strechy domu odporcov. Z fotografií založených na č. l. 533 a 519 spisu nemožno ustáliť, že sneh sa dostal na pozemok navrhovateľov pádom zo strechy odporcov. Fotografie síce preukazujú, že na streche domu odporcov sa nachádza sneh, avšak nezachytávajú rozhodnú oblasť strechy, z ktorej sa kus snehu mal odtrhnúť a dopadnúť na pozemok navrhovateľov. Ďalšou skutočnosťou, ktorá spochybňuje pôvod spadnutej kopy snehu zo strechy odporcov, je fotografia založená v spise na č. l. 536, vyhotovená dňa 21.03.2011, ktorá dokumentuje priestor medzi domom navrhovateľov a odporcov. Z nej vidieť, že strecha domu navrhovateľov je taktiež v sklone ako aj strecha odporcov a zasahuje približne do v poradí druhého až tretieho radu dlaždíc na dvore od domu navrhovateľov. Spadnutá snehová kopa zachytená na fotografii založenej na č. l. 533 spisu sa nachádza práve pod miestom, kde končí strecha domu navrhovateľov. Keďže kraj strechy domu navrhovateľov nie je zabezpečený lapačmi snehu, preto nemožno vylúčiť ani možnosť, že predmetná kopa snehu pochádza nie zo strechy domu odporcov, ale zo strechy navrhovateľov. Súd nakoniec podotýka, že fotografia č. 20 založená v spise na č. l. 519 spochybňuje samotný pôvod snehu zo strechy obidvoch účastníkov. V každom prípade je na navrhovateľoch, aby svoje tvrdenie preukázali takými dôkazmi, z ktorých bez pochýb možno nadobudnúť záver o ich pravdivosti. Súdu takéto dôkazy predložené neboli.
Súd môže žalobe podľa § 417 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyhovieť, len ak ide o ohrozenie, ktoré má stupeň závažnosti (nebezpečnosti) vyjadrený prívlastkom vážne. Z doterajšej súdnej praxe možno ako príklad, kedy ide o vážne ohrozenie, uviesť napr. ohrozenie zrútenia sa stavby na susednú stavbu alebo ohrozenie uvoľnených stavebných elementov na streche a pod. Fakt, či ide o vážne ohrozenie,
je na úvahe súdu. Na základe vykonaného dokazovania po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach súd nemal preukázané, že ide práve o ohrozenie vážne. Podľa názoru súdu jedným z atribútov vážneho ohrozenia je jeho permanentnosť (stálosť, trvácnosť), t.j. že nebezpečenstvo vzniku škody nie je síce bezprostredné, ale škoda kedykoľvek môže nastať. V predmetnom prípade súd podmienku vážnosti ohrozenia splnenú nemal. Navrhovatelia v návrhu uviedli, že sú vystavení nebezpečenstvu padaním snehu a ľadu v zimnom období, a vo vyjadrení na pojednávaní doplnili, že stavba odporcov nie je zabezpečená proti situácii týkajúcej sa najmä návalových dažďov alebo snehových zrážok. Z uvedeného vyplýva, že ohrozenie je prítomné len počas zimného obdobia, aj to len v situácii návalových snehových zrážok, t.j. mimoriadnej situácii, v ostatnom období nie, a preto nespĺňa podmienku stálosti. Súd ďalej poznamenáva, že navrhovatelia nemajú zdokumentovanú takúto situáciu, akú opisujú, resp. súdu ju nijakým dôkazom nepreukázali. Nepredložili súdu nijaký dôkaz o existencii snehovej kopy (návalových snehových zrážok) na streche odporcov hroziacej, že sa zrúti na pozemok navrhovateľov, ktorá s ohľadom na svoje rozmery, príp. hmotnosť je schopná pádom na majetok navrhovateľov spôsobiť vážnu ujmu na zdraví či škodu na majetku väčšieho rozsahu. Jediná fotografia dokumentujúca sneh na dome odporcov je založená v spise na č. l. 533. Jednak bola vyhotovená v januári 2002, čiže predmetné hroziace nebezpečenstvo v čase rozhodovania súdu už nie je aktuálne, a jednak s ohľadom na jeho množstvo, ktoré je primerané množstvu napadaného snehu v okolí, ktoré vidieť z predmetnej fotografie, nemožno ustáliť, že by predstavovalo ohrozenie stupňa vážne.
Súd nemal preukázané, že by navrhovatelia boli vystavení vážnemu ohrozeniu vzniku škody na zdraví alebo majetku zo strany odporcov a že takéto vážne ohrozenie existuje v čase rozhodovania súdu, preto súd návrh v časti o uloženie povinnosti odporcom zabezpečiť svoju stavbu lapačmi snehu, aby nepadal na pozemok navrhovateľov, zamietol.
Návrhu v tejto časti nebolo možné vyhovieť ani z ďalších navrhovateľmi uvádzaných dôvodov; konkrétne: nedostatočné zabezpečenie stavby domu odporcov pri návalových dažďoch, ktorý dopadá na ich nehnuteľnosť, ďalej ohrozenie škridlami a uvoľnenými časťami zo strechy padajúcimi pri veľkých vetroch a víchrici, a napokon ohrozenie schátralými a uvoľnenými časťami zhrdzaveného plota zo starých asfaltových sudov, ako aj samotnou konštrukciou plota. Ak by aj existovalo vážne ohrozenie vzniku škody navrhovateľom, navrhovatelia sú povinný v návrhu uviesť, aké konkrétne vhodné a primerané opatrenie má súd uložiť na odvrátenie hroziacej vážnej škody. Navrhovatelia žiadali návrhom len uloženie povinnosti zabezpečiť stavbu lapačmi snehu. Lapače snehu ako stavebný, resp. technický prvok, podľa svojho účelu, na ktorý obvykle slúžia, nie sú spôsobilé zabrániť dažďu, ani padajúcim škridlám, ani uvoľneným častiam strechy v prenikaní na pozemok navrhovateľov. Rovnako nie sú spôsobilé odstrániť ohrozenie schátralými a uvoľnenými časťami plota, resp. samotnou konštrukciou plota. Súd takéto opatrenia vyhodnotil ako absolútne nevhodné a neprimerané, a preto tejto časti návrhu ani z týchto navrhovateľmi prezentovaných dôvodov vyhovieť nemohol. Navyše, v prípade padajúcich elementov zo strechy súd poznamenáva, že fotografia založená v spise na č. l. 516 a 535 slúžiaca ako dôkaz na preukázanie ohrozenia navrhovateľov s popisom „odpad zo strechy odporcov“ bola vyhotovená v auguste 2001 počas priebehu výstavby domu odporcov. Výstavba domu odporcov je jednak už ukončená, a jednak fotografia vzhľadom na deň jej vyhotovenia neosvedčuje aktuálnosť hroziacej škody, čo je ďalším dôvodom pre zamietnutie návrhu v tejto časti.
Navrhovatelia sa ďalej návrhom domáhali, aby súd (1) uložil odporcom povinnosť vybudovať plot zodpovedajúci technickým normám medzi parcelami č. XXXX/X J. Č.. XXXX/X v B.. Ú.. R. v dĺžke 27 m smerom od ulice P. M. po úroveň čelnej steny domu navrhovateľov, a aby súd (2) uložil odporcom povinnosť vybudovať priesvitný, ale nepriehľadný plot zodpovedajúci technickým normám medzi parcelami č. XXXX/X vedenej na LV č. XXX J. Č.. XXXX J. XXXX/X vedených na LV č. XXX F. B.. Ú.. R. od čelnej steny domu navrhovateľov súp. č. XXXX na U.. Č.. XXXX/X v dĺžke 24 m a výške 2 m.
Z občianskoprávneho hľadiska (§ 123 Občianskeho zákonníka) je vlastník pozemku oprávnený, a nie povinný svoj pozemok oplotiť. Vyplýva to z užívacieho práva vlastníka pozemku a je iba na jeho rozhodnutí, či si svoj pozemok oplotí alebo nie. Len ak nastane v praxi špecifický prípad, že vznikne situácia vyžadujúca oplotenie pozemku, je daná možnosť súdu na návrh podľa § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka zaviazať vlastníka povinnosťou oplotiť pozemok. Oplotením je ako oplotenie celého pozemku, tak aj zriadenie plotu len na časti jeho hranice. Plotom je všetko, čo slúži na oddelenie jedného pozemku od susediaceho pozemku. Súd môže uložiť povinnosť oplotiť pozemok, avšak nie je tak povinný urobiť.
Závisí to od jeho úvahy, či sú splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. V tejto súvislosti vzniká otázka, či súd má rozhodnúť iba o povinnosti oplotiť pozemok a druh oplotenia ponechať na rozhodnutie odporcu, alebo má rozhodnúť aj o druhu oplotenia. Z ustanovenia § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka vyplýva, že ak sú splnené predpoklady, súd rozhodne len o povinnosti pozemok oplotiť a nemôže rozhodnúť o tom, aké musí byť toto oplotenie (t.j. či drevené, murované, plechové, kombinované, priesvitné, priehľadné a pod.). Rozhodnutie o druhu oplotenia závisí od osoby, ktorej bola uložená povinnosť oplotiť pozemok, a môže závisieť aj od rozhodnutia stavebného úradu, ak by stavebný úrad rozhodol, že nejde o drobnú stavbu a že sa na toto oplotenie vyžaduje stavebné povolenie. Otázka, či povinný z takéhoto rozsudku náležite splnil povinnosť oplotenia, sa preto musí riešiť núteným výkonom rozhodnutia v exekučnom konaní, spravidla s pribratím znalca.
O uložení povinnosti vlastníka pozemku oplotiť pozemok rozhodne súd, ak sú splnené nasledovné podmienky: (a) súd zistí, že je to potrebné, (b) nebráni to účelnému využívaniu susediacich pozemkov a stavieb a (c) stanovisko stavebného úradu nie je záporné.
Potrebnosť oplotenia pozemku súd zisťuje z objektívnych hľadísk. Navrhovateľ musí v prvom rade preukázať potrebu oplotiť pozemok, ďalej súd musí zisťovať, či tomu, kto o poskytnutie ochrany žiada (t.j. navrhovateľovi), nebráni nič v tom, aby si svoj pozemok oplotil sám, a taktiež či zdroj rušenia vychádza z pozemku, ktorý sa má oplotiť.
Navrhovatelia svoj návrh v tejto časti odôvodnili tým, že sú rušení zo strany odporcov možnosťou kontroly ich súkromného života z okien domu odporcov, ktorý je oproti pôvodnej stavbe posunutý dozadu cca 4 metre, preto plot má byť nepriehľadný, zamedzujúci sledovanie súkromného života navrhovateľov na ich pozemku, avšak zároveň priesvitný, aby nenarúšal svetelné pomery. Uloženie povinnosti vybodovať plot, ktorý bude zodpovedať technickým normám, žiadajú tiež z dôvodu, že terajší vybudovaný plot nespĺňa technické parametre a je v stave, v ktorom ohrozuje majetok a zdravie osôb pohybujúcich sa na pozemku navrhovateľov a v prípade nepriaznivých poveternostných podmienok spôsobuje nadmernú hlučnosť. Odporcovia k týmto tvrdeniam uviedli, že ani jedno okno ich rodinného domu nie je orientované smerom na pozemok navrhovateľov, preto im nie je jasné, ako navrhovatelia dospeli k záveru, že sledujú a kontrolujú ich pohyb. Nemajú za to, že by ich plot bol v rozpore s technickými normami a že by ohrozoval majetok a zdravie navrhovateľov, a zároveň podotkli, že navrhovatelia sa návrhom domáhajú vybudovania plota a nie jeho odstránenia, resp. odstránenia ohrozenia, ktoré údajne spôsobuje.
Súd z vykonaného dokazovania, najmä oboznámením sa s fotografiami zo dňa 21.03.2011 založenými v spise na č. l. 536 a fotografiami zo dňa 08.04.2009 založenými v spise na č. l. 532 a zhodnými výpoveďami účastníkov konania, mal preukázané, že na hranici pozemku odporcov parc. č. XXXX/X J. XXXX a pozemku navrhovateľa parc. č. XXXX/X J. XXXX plot už postavený je, a preto neexistuje dôvod na uloženie povinnosti odporcom plot vybudovať. Súd opätovne poznamenáva, že je viazaný petitom návrhu navrhovateľov. Navrhovatelia sa v predmetnom konaní nedomáhali uloženia povinnosti zdržať sa rušivých zásahov do ich vlastníckych vo forme sledovania alebo hlukom ani povinnosti uložiť vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie hroziacej vážnej škody plotom, ktorý je v zlom stave, preto sa súd týmito tvrdeniami nezaoberal, nakoľko sú vo vzťahu k uloženiu povinnosti oplotiť pozemok podľa § 127 ods. 2 Občianskeho zákonníka irelevantné.
Súd teda dospel k záveru, že v danom prípade neexistuje potreba vybudovať plot oddeľujúci pozemok navrhovateľov od pozemku odporcov, pretože takýto plot už vybudovaný je. Keďže už jedna z podmienok pre uloženie povinnosti vlastníkovi vybudovať plot splnená nebola, súd ďalej neskúmal naplnenie ďalších podmienok a ani nepovažoval za potrebné si vyžiadať stanovisko stavebného úradu k predmetnej veci. Z vyššie uvedeného dôvodu súd návrh aj v tejto časti (t.j. v časti druhého a tretieho výroku navrhovaných v podaní Zmena petitu zo dňa 30.01.2014) zamietol.
Navrhovatelia sa napokon svojím návrhom domáhali, aby súd uložil „na náklady odporcov za účasti navrhovateľov vykonať geodetické zameranie spoločnej hranice medzi parcelami k. ú. R. Č.. XXXX/X, Č.. XXXX/X a parcelami č. XXXX/X, Č.. XXXX/X podľa predpisov o katastri nehnuteľností s potvrdením správcu digitálnej mapy“. Vo vlastnom texte petitu nie je uvedený subjekt, ktorému sa navrhovaná povinnosť má uložiť, avšak z obsahu podania vyplýva, že navrhovatelia žiadajú, aby súd túto povinnosť uložil odporcom. V odôvodnení svojho návrhu v tejto časti uviedli, že uloženia tejto povinnosti sa domáhajú preto, že táto povinnosť bola odporcom uložená rozhodnutím stavebného úradu, ktorým
bola táto stavba povolená, a túto skutočnosť mali odporcovia najneskôr v rámci kolaudačného konania preukázať. Navrhovatelia nedisponujú dôkazom o tom, či odporcovia si túto povinnosť splnili. V zmysle stavebného povolenia mala byť obnova spoločnej hranice medzi pozemkami navrhovateľov a odporcov vytýčený v prítomnosti navrhovateľov, čo sa nestalo. V minulosti sa dvakrát realizovalo vytyčovanie hraníc na náklady navrhovateľov, avšak vytyčovacie body sa pri realizácii stavby odporcov porušili, resp. odstránili.
Okresný úrad Bratislava IV - odbor životného prostredia rozhodnutím č. XXXXX/XXXX/XX/X/FX/XXH S. XX.XX.XXXX, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.10.2000, pre realizáciu stavby Rodinný dom na ul. P. M. stanovil stavebníkom (odporcom) podmienky, medzi ktorými bolo tiež zabezpečenie vytýčenia stavby oprávnenou právnickou alebo fyzickou osobou, so zohľadnením geometrického plánu vytýčenia spoločnej hranice medzi pozemkami parc. č. XXXX J. XXXX B.. Ú.. R. Č.. XXX/XXXX úradne overeného dňa 17.04.2000 (podmienka v rozhodnutí uvedená pod č. 2/) a povinnosť odovzdať odboru životného prostredia Okresného úradu Bratislava IV v kolaudačnom konaní potvrdenie správcu digitálnej mapy o odovzdaní príslušnej dokumentácie, ktorej rozsahu stanoví správca digitálnej mapy, ktorým je magistrát hl. m. SR Bratislavy (podmienka v rozhodnutí uvedená pod č. 17/).
Mestská časť Bratislava - R. v kolaudačnom rozhodnutí č. R. - XXXX-XX/XXX/B/X/Mt S. XX.XX.XXXX uviedla, že po doložení požadovaných podkladov stavebný úrad v konaní zistil, že stavebníci (odporcovia) splnili podmienky stavebného povolenia a v konaní doložili medziiným aj geodetické zameranie a potvrdenie správcu digitálnej mapy o odovzdaní dokumentácie.
Podľa § 80 písm. b) OSP návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva. Navrhovatelia sa touto časťou návrhu domáhajú splnenia povinnosti, ktorá odporcom vyplýva z úradného rozhodnutia, t.j. rozhodnutia stavebného úradu. Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že ani tejto časti návrhu navrhovateľov nie je možné vyhovieť, a to z viacerých nasledujúcich dôvodov.
Súd nemôže vlastníkovi pozemku uložiť vykonanie geodetického zamerania pozemku, pretože samotný vlastník pozemku geodetické zameranie nemôže vykonať jednak z dôvodu, že na to nie je odborne spôsobilý (právne predpisy výkon tejto činnosť zverujú odborne spôsobilým a autorizovaným osobám) a jednak takúto povinnosť mu neukladá žiadny zákon ani iný všeobecne záväzný právny predpis a takáto povinnosť mu nevyplýva ani z právneho vzťahu či porušenia práva. Vlastník takúto povinnosť nemôže prevziať zmluvou ani jednostranným právnym úkonom, a to práve s ohľadom na skutočnosť, že výkon geodetickej činnosti právny poriadok SR zveruje osobitným autorizovaným osobám, a preto by takáto zmluva či iný právny úkon bol absolútne neplatným, pretože svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu.
Vlastníkovi pozemku môže byť úradom uložená povinnosť zabezpečiť vykonanie geodetického zamerania autorizovanou osobou a zachytený výsledok tejto činnosti predložiť konajúcemu úradu. V tomto prípade je potrebné uviesť, že predloženie geodetického zamerania je len podmienkou pre vydanie kolaudačného rozhodnutia a nie povinnosťou. Následkom jej nesplnenia je zamietnutie vydania kolaudačného rozhodnutia. Z uvedeného vyplýva, že nejde o povinnosť, ktorej splnenia by bolo možné sa podľa § 80 písm. b) OSP domáhať, a to či už stavebným úradom alebo akoukoľvek inou osobou.
Navrhovateľ s poukazom na vyššie uvedené v tejto časti návrhu nemá aktívnu vecnú legitimáciu, pretože mu nesvedčí také hmotnoprávne postavenie, z ktorého by mu vyplývalo ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh aj v tejto časti zamietol.
Podľa § 142 ods. 1 OSP účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Na základe citovaného ustanovenia vzniklo odporcom 1/ a 2/, ktorí mali v konaní plný úspech, právo na náhradu trov konania voči v konaní neúspešným navrhovateľom 1/, 2/ a 3/. Podľa § 137 OSP trovami konania sú medziiným tiež hotové výdavky účastníkov a ich ušlý zárobok. Odporca 1/ si vo vyčíslení uplatnili náhradu trov konania pozostávajúcu z hotových výdavkov cestovného na dopravu na pojednávania vo výške 12,- eur a z ušlého zárobku počas účasti na šiestich pojednávaniach vo výške
6x 59,37 eur = 356,22, t.j. spolu 368,22 eur. Odporca 2/ si vo vyčíslení uplatnili náhradu trov konania pozostávajúcu z hotových výdavkov cestovného na dopravu na pojednávania vo výške 16,- eur a z ušlého zárobku počas účasti na ôsmych pojednávaniach vo výške 8x 35,85 eur = 286,80, t.j. spolu 302,80 eur.
V zmysle § 136 zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZP“) zamestnávateľ poskytne zamestnancovi pracovné voľno na nevyhnutne potrebný čas na výkon občianskych povinností, ak túto činnosť nemožno vykonať mimo pracovného času. Pracovné voľno poskytne zamestnávateľ bez náhrady mzdy, ak tento zákon, osobitný predpis alebo kolektívna zmluva neustanovuje inak alebo ak sa zamestnávateľ so zamestnancom nedohodne inak. Podľa § 137 ods. 4 písm. a) ZP sa za občiansku povinnosť považuje činnosť svedka, tlmočníka, znalca, iných osôb predvolaných na konanie na súde alebo inom štátnom orgáne alebo orgáne územnej samosprávy.
Z uvedeného vyplýva, že účastník konania má nárok na náhradu trov konania vo forme ušlého zárobku len v prípade, že mu zamestnávateľ na výkon činnosti spojených s predvolaním počas pracovnej doby poskytne pracovné voľno, za ktoré mu podľa Zákonníka práce nepatrí nárok na náhradu mzdy. Ak je účastník konania v pracovnoprávnom vzťahu, výšku priemerného čistého hodinového zárobku musí preukázať potvrdením zamestnávateľa, u ktorého pracuje, v ktorom sa súčasne musí uviesť, či účastník môže vzhľadom na druh práce, ktorú vykonáva, nastúpiť do práce na zvyšok pracovného času [§ 72 ods. 2 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších prepisov (ďalej len „vyhláška č. 543/2005 Z. z.“)]. Odporcovia 1/ a 2/ vo vyčíslení trov konania uviedli, že na pojednávaniach sa zúčastnili nie počas pracovnej doby, ale počas riadneho čerpania dovolenky, za ktorú im podľa § 116 ods. 1 ZP patrí náhrada mzdy v sume ich priemerného zárobku. Odporcom 1/ a 2/, ktorí sa zúčastnili na pojednávaniach počas riadneho čerpania dovolenky, nevznikli trovy konania vo forme ušlého zárobku, pretože ten im bol vyplatený zamestnávateľom vo forme náhrady mzdy za dovolenku. Z tohto dôvodu im súd náhradu trov konania vo forme ušlého zárobku nepriznal.
Podľa § 73 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. súd priznal odporcovi 1/ náhradu trov konania predstavujúcich cestovné vynaložené za 6x cestu na pojednávanie a späť (dňa 08.09.2008, 12.11.2008, 16.02.2009, 22.01.2014, 07.02.2014 a 28.02.2014) v cene cestovného lístku za použitý miestny verejný hromadný dopravný prostriedok spolu s časovou platnosťou 60 minút v sume 1,80 eur (t.j. 2x 0,90 eur), t.j. spolu vo výške vo výške 6x 1,80 eur = 10,80 eur. Súd priznal odporcovi 2/ náhradu trov konania predstavujúcich cestovné vynaložené za 8x cestu na pojednávanie a späť (dňa 18.01.2007, 16.05.2008, 08.09.2008, 12.11.2008, 16.02.2009, 22.01.2014, 07.02.2014 a 28.02.2014) v cene cestovného lístku za použitý miestny verejný hromadný dopravný prostriedok spolu s časovou platnosťou 60 minút v sume 1,80 eur (t.j. 2x 0,90 eur), t.j. spolu vo výške vo výške 8x 1,80 eur = 14,40 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne v piatich vyhotoveniach na Okresný súd Bratislava IV.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 OSP (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované, v potrebnom počte rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).
Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým že (§ 205 ods. 2 OSP): a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak odporca dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, navrhovateľ môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitných predpisov (§ 251 OSP, zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).