Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Cob-187-2013.pdf
PDF · 85.18 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/187/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Janky Kočišovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Slávky Maruščákovej v právnej veci žalobcu: U. N. a.s., K. č.7, G., IČO: XX XXX XXX, zast. JUDr. Helena Strachotová, advokátka, Hviezdoslavova č.7, 036 01 Martin, proti žalovanej: L. H., nar. XX.X.XXXX, H. č. XX, XXX XX H., zast. opatrovníkom O. O., pracovníčka Q. súdu Košice I, vedľajší účastník Občianske združenie N. právnej ochrany spotrebiteľa, P. č.1, H.-N. mesto, IČO: XX XXX XXX, o zaplatenie 645,10 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 18.7.2013, č.k. 29Cb/89/2010-65 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo výroku, ktorým bola žaloba o zaplatenie 645,10 eur s 8,5% úrokom z omeškania od 1.2.2008 do zaplatenia zamietnutá a náhradu trov konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom žalobu o nároku na zaplatenie sumy 645,10 eur s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 1.2.2008 do zaplatenia zamietol, konanie v prevyšujúcej časti zastavil a účastníkom nepriznal náhradu trov konania.
Uviedol, že žalobca sa domáhal zaplatenia 645,10 eur s príslušenstvom z titulu nevrátenia peňažných prostriedkov, nezaplatenia úrokov a neuhradenia nákladov spojených so spotrebiteľským úverom a zmluvnou pokutou.
Vykonaným dokazovaním zistil, že predmetom konania je dlh na ďalšom úvere, ktorý mal žalobca poskytnúť žalovanej v podobe platobnej kreditnej karty s úverovým rámcom 20.000,- Sk. Žalobca však na existenciu tohto nového záväzkového vzťahu nepredložil žiadne listinné dôkazy, t.j. zmluvu, na základe ktorej k tomu došlo.
Citoval ust. § 497 Obchodného zákonníka a § 52 Občianskeho zákonníka a konštatoval, že uzatvorená zmluva je svojim charakterom spotrebiteľská.
Revolvingový úver je typický tým, že veriteľ ho dopĺňa a úverový vzťah môže fungovať neurčitú dobu. Dlžník stále platí, pretože veriteľ mu úver dopĺňa a časť splátky sa používa na splatenie poskytnutých prostriedkov a časť na odplatu. Na začiatku vzťahu sa údaj o RPMN dá určiť, ale nie je to už možné v priebehu revolvingu, pretože údaje sa menia.
Zo všeobecných podmienok U. N. a.s. je zrejmé, že podmienky pre poskytnutie revolvingového úveru, úverovej banky sú súčasťou týchto podmienok, no nemožno to považovať za oboznámenie sa s podmienkami poskytnutia úveru v zmysle požiadavky § 3 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení zák. č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov.
Pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere musí byť spotrebiteľ písomne oboznámený so zmluvnými podmienkami podľa § 4 Zákona o spotrebiteľských úveroch. Toto ustanovenie ukladá veriteľovi informačné povinnosti, s ktorými musí spotrebiteľa písomne vopred, t.j. pred uzatvorením zmluvy oboznámiť, pričom z čl. IV. všeobecných úverových podmienok všetky tieto informácie nie sú zrejmé. Žalobca nepreukázal oboznámenie sa žalovanej so všeobecnými úverovými podmienkami, že jej boli poskytnuté a že podpísala oboznámenie sa s nimi.
Za bežné pri uzatváraní zmlúv je, že na dôkaz oboznámenia spotrebiteľa s obsahom všeobecných podmienok sa dávajú tieto podpisovať spotrebiteľovi. Ani táto skutočnosť nebola zo strany žalobcu preukázaná. Samotné zverejnenie týchto podmienok na internetovej stránke žalobcu nemožno stotožniť s oboznámením sa s nimi.
Ak došlo k uzatvoreniu zmluvy so žalovanou je nevyhnutné preukázať určité skutočnosti. Žalobca je povinný preukázať prevzatie úverovej banky žalovanou, t.j. jej odovzdanie oproti podpisu alebo zaslanie poštovou prepravou s nepochybným preukázaním prevzatia.
Taktiež prevzatie PIN kódu žalovanou ako bezpečnostného kódu nebolo preukázané.
Všeobecné úverové podmienky v čl. IV bod 2.2. obsahujú, že čerpanie peňažných prostriedkov prostredníctvom banky môže byť viazané na použitie identifikačného kľúča, ktorý oznámi U. N. a.s. klientovi písomne. Použitie PIN znamená súhlas s čerpaním úveru.
Žalobca nepreukázal, že PIN kód oznámil alebo doručil žalovanej.
Skutočnosť, že zmluva o revolvingovom úvere nebola výslovne uzavretá v písomnej forme, nebola spochybnená. Konštatovanie, že k vzniku záväzku došlo konkludentne možno akceptovať len v prípade, že by žalobca preukázal, že žalovaná disponovala prostriedkami, ktoré čerpanie umožňovalo, avšak úverovú kartu ani PIN kód neprevzala. Uvedené žalobca v konaní nepreukázal.
Citoval ust. § 4 ods. 1,2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a konštatoval, že účastníci uzatvorili 2 individuálne špecifikované zmluvy o úvere určené na nákup tovaru. V rámci dojednávania tohto záväzku žalobca vopred vnútil konajúcej osobe (žalovanej) aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej záujmu.
Ako vyplýva z daného tlačiva, podpisom želanej zmluvy sa konajúca osoba súčasne podpisuje aj pod tú časť textu, ktorá je vytlačená v zelenom rastri a bez možnosti úpravy textu a ktorá sa týka iného právneho vzťahu. Teda žalovaná sa podpísala aj pod ten záväzok, ktorý v daný moment uzatváraný nebol.
V konečnom dôsledku z bodu C formulára zmluvy o úvere, nevyplýva nič iné než to, že žiadateľovi v budúcnosti môže byť poskytnutý úver vo forme platobnej karty. Podpisom zmluvy však nedošlo automaticky k vzniku paralelného úverového vzťahu a vzájomné práva i povinnosti z tejto zmluvy zanikli splnením pôvodného záväzku.
Ak hodlal žalobca uzavrieť so žalovanou nový záväzkový vzťah, bolo to potrebné urobiť spôsobom aký predpisuje zák. č. 258/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov.
S poukazom na uvedené žalobu o zaplatenie sumy 645,10 eur s 8,5 % úrokom z omeškania zamietol. Konanie v prevyšujúcej časti bolo podľa § 96 ods. 1,3 O.s.p. zastavené, pretože žalobca vzal v tejto časti návrh späť.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., žalovanej ale preukázateľné trovy konania nevznikli.
Proti rozsudku podal odvolanie žalobca, a to do zamietavého výroku rozsudku a výroku o náhrade trov konania, z dôvodu nesprávneho skutkového a právneho posúdenia veci.
Má za to, že v konaní dostatočne preukázal oprávnenosť vzniku pohľadávky, označil a založil do spisu všetky relevantné dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Je toho názoru, že úverová zmluva, všeobecné úverové podmienky, odstúpenie od zmluvy, špecifikácia uplatneného nároku, potvrdenie o čerpaní peňažných prostriedkov a prijatých úhradách, z ktorých je zrejmý dátum a výška čerpania, výpis z účtu, sú plnohodnotnými dôkazmi, ktoré podporujú tvrdenia uvedené v návrhu.
Poukazuje na skutočnosť, že žalovaný proti uplatnenému nároku nič nenamietal, nárok nespochybnil. Za situácie, keď žalobca zostáva pasívny, nárok nespochybnil, je toho názoru, že súd pochybil, keď žalobu zamietol. Má za to, že súd dospel k nesprávnym skutkovým záverom a vec nesprávne vyhodnotil.
Súd dospel k záveru, že úverová zmluva je pre nedostatok formy neplatný právny úkon, nezaoberal sa vôbec skutočnosťou, že žalovanej boli poskytnuté peňažné prostriedky, ktoré neuhradila a tak jej vzniklo bezdôvodné obohatenie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zrušil a návrhu vyhovel alebo vrátil vec prvostupňovému súdu na nové konanie.
Odvolací súd prejednal odvolanie podľa § 212 ods. 1 O.s.p. a § 214 ods. 2 O.s.p. a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné a rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vo výroku vecne správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca sa domáhal zaplatenia uplatnenej sumy a návrh odôvodnil tým, že poskytol žalovanému na základe časti C návrhu na uzavretie zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.1.2004 revolvingový úver formou poskytnutia úverového rámca. Žalovaný vyčerpal k 1.8.2006 z úverového rámca peňažné prostriedky vo výške 724,09 eur. Splátka bola stanovená na 5% z úverového rámca, t.j. 33,19 eur (1.000,- Sk) mesačne. Žalovaný uhradil iba sumu 365,09 eur do odstúpenia od zmluvy. Dlžná suma pozostáva z dlžných mesačných splátok úveru, zmluvných úrokov, poplatkov za poistenie úveru, poplatkov za vedenie účtu.
Z napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 132 O.s.p., vec správne právne posúdil a vo veci správne rozhodol. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdom prvého stupňa.
Žalobca predložil na preukázanie oprávnenosti uplatneného nároku doklad žiadosti (zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 24.1.2004. Podľa bodu C, žalovaný ako klient žiada, aby ho spoločnosť U. N. a.s. zaradila do zoznamu žiadateľov a poskytnutie úverového rámca, poskytla mu úverový rámec vo výške 20.000,- Sk a vydala úverovú kartu na jeho meno.
V spise sa nenachádza doklad o tom, že žalobca vydal úverovú kartu na meno žalovaného a že táto karta oprávňujúca žalovaného čerpať poskytnutý úverový rámec bola žalovanému odovzdaná a na základe toho došlo k čerpaniu úveru. Súd prvého stupňa správne konštatoval, že žalobca nepreukázal prevzatie úverovej karty žalovaným spolu s PIN kódom ako bezpečnostným kódom.
Medzi účastníkmi bola dňa 24.1.2004 podpísaná zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru na nákup TV od predajcu O. s.r.o. Košice v cene 6.990,- Sk. Podpisom tejto zmluvy nedošlo súčasne aj ku vzniku ďalšieho úverového vzťahu, ale len k tomu, že následne môže byť poskytnutý úver na základe žiadosti o úverovú kartu. Nový úverový vzťah v súlade so zákonom č. 258/2001 Z.z. nevznikol, čo správne konštatoval súd prvého stupňa.
V prejednávanom prípade sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah a súd prvého stupňa správne a v súlade so zákonom vyhodnotil predmetný právny vzťah ako neplatný.
Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že sa súd nezaoberal skutočnosťou, že žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie, toto nie je dôvodné.
V odôvodnení rozhodnutia súd prvého stupňa uvádza, že žalobca nepreukázal doručenie úverovej karty žalovanej, nepreukázal prevzatie PIN kódu ako zabezpečovacieho kódu. Konštatovanie, že k záväzku došlo konkludentne čerpaním prostriedkov z úverového rámca, možno akceptovať len v prípade, že by žalobca preukázal, že žalovaný disponoval prostriedkami, ktoré čerpanie umožňovalo. Žalobca to nepreukázal. Z toho vyplýva, že podľa názoru súdu prvého stupňa nebolo preukázané, že žalovaný úverovými prostriedkami disponoval. Dôkaz o čerpaní úverových prostriedkov na základe vydanej úverovej karty sa v spise nenachádza, preto toto konštatovanie súdu prvého stupňa je správne. Odvolací súd vzhľadom na uvedené napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p. a keďže žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný a žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, nebola ich náhrada účastníkom priznaná.
Toto rozhodnutie bolo prijaté rozhodnutím senátu Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.