Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/365/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v právnej veci navrhovateľa: Orange Slovensko, a.s. so sídlom v Bratislave, Metodova č. 8, IČO: XX XXX XXX, proti odporkyni: O. C.H., D.. XX.X.XXXX, N. S. G., A. Č.. X, o zaplatenie 717,52 eura s prísl., o odvolaní Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Námestie legionárov č. 5, proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 18. februára 2013, č.k. -49 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa odpor podaný vedľajším účastníkom proti platobnému rozkazu Okresného súdu Košice I zo dňa 14.12.2012, č. k. - 35 odmietol.

S poukazom na ust. až 4, a uzavrel, že vedľajší účastník má v zásade v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Koná však iba sám za seba. Je vylúčený z procesných úkonov predstavujúcich dispozíciu s predmetom konania. Právna úprava obsiahnutá v je kogentnou úpravou a účastníci konania môžu robiť len také úkony, ktoré im táto úprava dovoľuje. Ustanovenie neupravuje právo vedľajšieho účastníka podať odpor proti platobnému rozkazu (na rozdiel od práva podať odvolanie podľa ust. , ktoré vedľajšiemu účastníkovi toto právo priznáva). výslovne upravuje prípad, kedy dôjde k zrušeniu platobného rozkazu a to iba za predpokladu, že odporca podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej ( ). Z toho vyplýva, že právo podať odpor sa viaže výlučne na osobu odporcu. Pokiaľ odporca nepodá v zákonnej lehote odpor proti platobnému rozkazu tento nadobúda účinky právoplatného rozsudku. Vzhľadom na to, že odpor proti platobnému rozkazu podal vedľajší účastník, odpor v zmysle ust. odmietol.

Proti tomuto uzneseniu podalo odvolanie Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS. Navrhlo uznesenie súdu prvého stupňa zrušiť, čím sa ex lege ruší platobný rozkaz Okresného súdu Košice I. Poukázalo na to, že pri podávaní opravného prostriedku je vedľajší účastník limitovaný v zásade dvomi zákonnými obmedzeniami a to ustanovením a ust. Novelizované ustanovenie (z roku 2003) sa vzťahuje iba na vedľajšieho účastníka v zmysle , ktorý do konania vstupuje z dôvodu, že má právny záujem na výsledku konania. Vedľajší účastník tejto skupiny môže podať odvolanie aj proti vôli účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje k čomu ho oprávňuje jeho hmotnoprávny záujem na výsledku konania. Iná situácia je pri druhej skupine vedľajšieho účastníctva ( ). Vedľajší účastník tejto skupiny vystupuje v konaní na podporu účastníka, ktorý je spotrebiteľom a ktorý často nedokáže poukázať na neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách a na nekalé obchodné praktiky dodávateľov. Ustanovenie druhá veta je preto vo vzťahu k vedľajšiemu účastníkovi, ktorý v konaní vystupuje podľa obsoletné.

V ďalšom poukázal na ust. s osobitným dôrazom na jeho tretiu vetu a v uvedenej súvislosti na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo 7.6.2012, č.k. -60, podľa ktorého je potrebné hlavného účastníka, na strane ktorého vedľajší účastník vystupuje vyzvať, aby sa k odporu podanému vedľajším účastníkom vyjadril a ak hlavný účastník neposkytne súhlas, resp. ho odvolá, je potrebné následne tento úkon posúdiť podľa a skúmať osobnostné, vzdelanostné alebo aj zdravotné predpoklady hlavného účastníka pochopiť priebeh konania a uplatnený nárok žalobcu.

Z uvedeného vyplýva, že nesúhlas hlavného účastníka s podaným odporom, ktorý v jeho prospech podal vedľajší účastník musí byť „kvalifikovaný“, teda hlavný účastník ho musí urobiť so znalosťou veci. Súd preto neodmietne odpor vedľajšieho účastníka, ktorý je zjavne v prospech oprávnených záujmov hlavného účastníka v spotrebiteľských konaniach, kedy priemerný spotrebiteľ nedokáže posúdiť neprijateľné zmluvné podmienky ani nekalé odborné praktiky v zmluvách, ktoré sú právnym základom uplatňovaného nároku a nedokáže ani využívať procesné inštitúty na svoju obranu. On ako vedľajší účastník chce naplniť ciele Európskej únie pri ochrane spotrebiteľa a paradoxne súd mu v tom zabráni tým, že „posvätí“ nezákonný platobný rozkaz odmietnutím jeho odporu a zaviaže spotrebiteľa na plnenie neprijateľnej zmluvnej podmienky. Ak súd prvého stupňa odmietol jeho odpor postupoval v rozpore s cieľmi Európskej únie pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa deklarovanej v článku 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a článku 38 až 47 Charty základných práv EÚ, ale aj v rozpore s judikatúrou súdneho dvora EÚ. Súdny dvor EÚ judikoval, že v krajinách, v ktorých nie je povinné zastúpenie advokátom majú súdy povinnosť ex offo skúmať neprijateľné (nekalé) podmienky v spotrebiteľských zmluvách a spotrebiteľov nezaväzovať na plnenie z takýchto nekalých podmienok (Oceáno Gruppo Editorial, Salvat Editorial, C-240/98 až C-244/98, Mostaza Claro C-168/05 a Godard C-429/05). Namietal nesprávny postup súdu prvého stupňa, keď mu znemožnil realizáciu procesných práv vedľajšieho účastníka, ktoré sú mu priznané v občianskom súdnom konaní, čím mu bola odňatá možnosť konať pred súdom ( ). Poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. augusta 2012, sp. zn. . Napokon uviedol, že lehota na podanie odporu plynie vedľajšiemu účastníkovi samostatne odo dňa doručenia platobného rozkazu vedľajšiemu účastníkovi.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k oznámeniu o vstupe vedľajšieho účastníka do konania a k ním podanému odporu uviedla, že nesúhlasí so vstupom Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako vedľajšieho účastníka na jej strane a nesúhlasí s tým, aby sa neštátny subjekt - združenie - oboznamoval s výškou jej dlhu, s jej osobnými údajmi, s obsahom ňou uzatvorených zmlúv a podobne. Nesúhlasila ani s podaním odporu proti platobnému rozkazu vydanému vo veci, keďže ona ako účastník konania - spotrebiteľ mala záujem na splnení dlhu a na právoplatnom skončení konania, očakávala procesný následok je pasivity spočívajúci v nadobudnutí právoplatnosti platobného rozkazu a navyše svoj dlh voči veriteľovi uhradila. Poukázala na uznesenia Krajského súdu v Košiciach -43 a č.k. -72 a uznesenia Krajského súdu v Nitre č.k. -75 a sp. zn. .

Odvolací súd na základe podaného odvolania vec podľa ust. prejednal bez nariadenia pojednávania, preskúmal napadnuté uznesenie aj s konaním, ktoré mu predchádzalo ( ) a dospel k záveru, že odvolaniu Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS nemožno vyhovieť.

Rozhodnutie súdu prvého stupňa o odmietnutí odporu podaného vyššie uvedeným združením proti v konaní vydanému platobnému rozkazu zodpovedá zákonu a odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil aj s odôvodnením napadnutého uznesenia a naň poukazuje ( ). Preto len na zdôraznenie správnosti dôvodov prvostupňového rozhodnutia dodáva:

Z platnej právnej úpravy v ustanovení , z ktorého pri svojom rozhodnutí vychádzal aj súd prvého stupňa vyplýva, že vedľajší účastník je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov (niektorej zo sporových strán). Zmyslom vedľajšieho účastníctva je teda pomoc v spore niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka, na strane ktorého v konaní vystupuje. Jeho motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto výsledku konania (o

ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho právne postavenie

- práva a povinnosti vyplývajúce z hmotného práva) alebo je daná predmetom jeho činnosti, ktorým je ochrana práv podľa osobitného predpisu ( ).

Z vyššie uvedeného vyplýva, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho zmysel a účel, t.j. pomoc v spore niektorému z účastníkov. Takýmto konaním môže byť zásadne len sporové konanie, nie však v jeho štádiu, v ktorom súd rozhoduje o návrhu platobným rozkazom (tzv. skrátené konanie). V tomto štádiu sa ešte pomoc vedľajšieho účastníka účastníkovi, popri ktorom v konaní mieni vystupovať nemôže prejaviť (najskôr sa môže prejaviť až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor). Účinky vzniku vedľajšieho účastníctva oznámením tretej osoby súdu, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane niektorého z účastníkov nastávajú preto len v takom konaní, v ktorom môže mať tento inštitút zmysel.

Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník ( ) a jeho postavenie sa odvíja od účastníka na podporu, ktorého vystupuje. Procesné úkony vykonáva vo svojom mene. Môže vykonať všetky procesné úkony s výnimkou úkonov, ktoré znamenajú dispozíciu s konaním, s predmetom konania a s úkonmi, ktoré urobil sám účastník. Právo podať opravný prostriedok má vedľajší účastník len v prípadoch a za podmienok ustanovených zákonom.

Právnou teóriou, ale i judikatúrou (uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 21.10.2013, sp zn. a zo dňa 30.10.2013, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 27. mája 2003, sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky z 25. januára 2012, sp. zn. a uznesenie Ústavného súdu Českej republiky zo 14. mája 2007, sp. zn. ) už bolo ustálené, že vedľajší účastník nemá oprávnenie podať odpor proti platobnému rozkazu, resp. v štádiu skráteného konania neprichádza do úvahy podanie odporu proti platobnému rozkazu tretím subjektom, keďže oznámením, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na strane odporcu (žalovaného) v tomto štádiu nenastávajú účinky vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu.

Odhliadnuc od uvedeného, v prejednávanej veci odporkyňa navyše výslovne nesúhlasila so vstupom Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS do konania ako vedľajšieho účastníka na jej strane, svoje stanovisko presvedčivo odôvodnila a výslovne nesúhlasila ani s podaním odporu proti platobnému rozkazu, ktorý bol vo veci vydaný.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa ust. potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3:0 ( v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.