Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (22)Rozsudok_1T-30-2013.pdf
PDF · 103.45 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/30/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 28.2.2014 v Starej Ľubovni, takto
rozhodol:
Súd podľa § 285 písm. a/ Tr. por. o s l o b o d z u j e obžalovaného D. C., nar. XX.XX.XXXX v X. S., trvale bytom O. č. XXX/X, W., spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa sp. zn. Pv 451/12 zo dňa 30.10.2013, podanej súdu 30.10.2013 pre skutok kvalifikovaný ako prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa obžalovaný mal dopustiť tak, že :
dňa 4.9.2012 v čase okolo 16.00 hod., pri „Orlovskom“ moste na rieke Poprad, rybársky revír číslo 4-1951-6-1, lipňové vody, ktorý sa nachádza v katastrálnom území obce C., okres X. S., a ktorý je v užívaní Miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Orlov, neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že v rozpore s ustanovením § 10 ods. 1 a § 15 písm. d/ zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov, bez platného rybárskeho lístka a platného povolenia na rybolov, a nakoľko v lipňových vodách je zakázané loviť na mŕtvu rybku alebo prívlač od 1. júna do 31. októbra, lovil ryby zakázaným spôsobom lovu, t.j. na prívlač, avšak k uloveniu rýb z jeho strany nedošlo, čím pre poškodeného Slovenský rybársky zväz, Miestu organizáciu Slovenského rybárskeho zväzu Orlov, nespôsobil žiadnu škodu,
čím mal neoprávnene zasiahnuť do výkonu rybárskeho práva tým, že bez povolenia lovil ryby zakázaným spôsobom,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Dňa 30.10.2013 podal prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa súdu obžalobu na D. C. pre prečin pytliactva podľa § 310 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa mal obžalovaný dopustiť tak, že dňa 4.9.2012 v čase okolo 16.00 hod., pri „Orlovskom“ moste na rieke Poprad, rybársky revír číslo 4-1951-6-1, lipňové vody, ktorý sa nachádza v katastrálnom území obce C., okres X. S., a ktorý je v užívaní Miestnej organizácie Slovenského rybárskeho zväzu Orlov, neoprávnene zasiahol do výkonu rybárskeho práva tým, že v rozpore
.s ustanovením § 10 ods. 1 a § 15 písm. d/ zákona č. 139/2002 Z.z. o rybárstve v znení neskorších predpisov, bez platného rybárskeho lístka a platného povolenia na rybolov, a nakoľko v lipňových vodách je zakázané loviť na mŕtvu rybku alebo prívlač od 1. júna do 31. októbra, lovil ryby zakázaným spôsobom lovu, t.j. na prívlač, avšak k uloveniu rýb z jeho strany nedošlo, čím pre poškodeného Slovenský rybársky zväz, Miestu organizáciu Slovenského rybárskeho zväzu Orlov, nespôsobil žiadnu škodu.
Súd vo veci vykonal hlavné pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, svedka poškodeného P.. H. Q., svedka H. W., svedka F. Q., ako aj prečítaním záznamu o podaní vysvetlenia z č.l. 54 spisu, zápisnice z konfrontácie medzi svedkami z č.l. 55-58 spisu, zápisnice o rekognícii s fotoalbumami z č.l. 61-68 spisu, fotodokumentácie z č.l. 69-73 spisu, evidenčnej karty vozidla z č.l. 74-76 spisu, správy o povesti obžalovaného z č.l. 78-79 spisu, rozhodnutí Obvodného úradu v Bardejove z č.l. 80-86 spisu, správy o povesti z č.l. 87 spisu, zápisnice o trestnom oznámení č.l. 1 - 2 spisu, výsledku lustrácie v evidencii MS SR z č.l. 102 spisu, lustrácie v evidencii GP SR z č.l. 103 spisu, odpisu z RT z č.l. 104 spisu, výsledkov lustrácie z č.l. 113, 114, 115 spisu.
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní, tak ako už v prípravnom konaní, popieral spáchanie skutku kladeného mu obžalobou za vinu, pričom na hlavnom pojednávaní vypovedal až na popis oblečenia svedka W. v deň, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku, zhodne s obsahom jeho výpovede v prípravnom konaní. Uviedol, že bol v ten deň u babky v E. a keďže tam nebol dlhší čas išiel sa previezť k novému mostu po tom, čo si bol kúpiť cigarety, pričom vtedy videl niekoho vychádzať spod mosta, tak pribrzdil, či to nie je nejaký sused, lebo sú tam rybári, ale bol to, teraz už vie že sa volá W., tak pokračoval ďalej. Asi o hodinu prišli k babke policajti, ktorí sa ho pýtali či bol pri moste a či môže ísť s nimi podať vysvetlenie, nič iné od neho nechceli. V Ľubotíne na polícii bol asi 3 krát, pričom 2 krát boli robené konfrontácie s pánom W.. Čo sa týka p. W. uviedol, že mal na sebe asi montérky, nevie to však už presne, bol špinavý, ale pamätá si, že mal so sebou udicu s bielou rybkou. Poukazoval na to, že on sa rybárčeniu nikdy nevenoval, nemá udice, vôbec to nie je jeho koníček, podľa neho chcel pán W. oznámením na jeho osobu zakryť svoje vlastné konanie, pretože ako sa o ňom informoval, bol už v minulosti trestne stíhaný pre pytliactvo a tiež sa dopočul, že 1.11.2012 bol prichytený asi pri pytliactve, lebo pokiaľ vie, v januári 2013 bol vraj vylúčený z rybárskeho zväzu na tri roky. V ten konkrétny deň sa s W. pri rieke, ani na moste nerozprával. Na odstránenie rozporu vo vzťahu k oblečeniu svedka W. v deň, kedy malo dôjsť k spáchaniu skutku, v zmysle jeho výpovede z prípravného konania obžalovaný uviedol, že možno sa pomýlil, je to už nejaký čas. Na otázku prokurátora z akého dôvodu si zapamätal, že svedok W. mal udicu s rybkou, uviedol, že aby to povedal na rovinu, zaujalo ho to preto, lebo v E. ešte nevidel cigána rybára, v E. ani žiadni cigáni nežijú. Aby to ešte upresnil, tak na tom moste v podstate zaregistroval udicu a až potom na polícii v Ľubotíne si všimol, že má na nej naviazanú tú gumenú návnadu. Preto aj na polícii žiadal, aby ho skontrolovali či má pri sebe potrebné doklady na rybárčenie, policajti to však neurobili. Podľa obžalovaného asi pytliačil svedok W., lebo podľa zistení obžalovaného menovaný svedok bol stíhaný za pytliactvo a následne po tejto udalosti bol prichytený pri niečom, za čo bol vylúčený z rybárskeho zväzu.
Štatutárny zástupca poškodenej miestnej organizácie SRZ Orlov, jej predseda, svedok P.. H. Q. uviedol, že ohľadne tohto prípadu má len informáciu, že k takému skutku došlo, informoval ho telefonicky ich hospodár, pán Q., ktorý oznámil, že bol zistený
.prípad pytliactva na rieke Poprad, a svedok sa pýtal či je to ich člen, alebo niekto iný, na čo mu bolo povedané, že je to niekto cudzí, a že má byť z W.. Bolo povedané, že ich zväzu nevznikla škoda a potom sa o tú vec už nijako nezaujímal. Zároveň uviedol, že pán Q. mu povedal, že skutok nahlásil ich člen, pán W.. Na otázky prokurátora uviedol, že pán W. je členom ich organizácie, má však prerušené členstvo za porušenie disciplíny, totiž pri kontrole rybárskou strážou na rieke Poprad v úseku pri železničnom moste v Plavči, pokiaľ si dobre pamätá, sa odmietol preukázať povolením na lov. Bolo to asi 1.11.2012, pričom svedok sa pamätá, že to bol jeho prvý taký prípad, ďalej že svedok W. je členom ich organizácie dávno, presný dátum odkedy nevie a po uplynutí trojročnej doby súčasného prerušenia členstva z vyššie uvedených dôvodov sa na neho bude hľadieť akoby z evidencie vyradený nebol. K lovu na prívlač uviedol, že spočíva v tom, že návnada je o čosi ťažšia, je to nejaký blinkér, alebo rapala, pričom sa loví tak, že po nahodení udice sa návnada sťahuje navijakom k sebe, teda návnada neostáva voľne nahodená v rieke, pričom tento spôsob lovu možno zistiť aj z diaľky. Blinker je nejaký plech rôzneho tvaru a druhu, rapala je umelá imitácia rybky od 3 - 15 cm. Poukázal na to, že členmi ich organizácie sú minimálne traja Rómovia.
Svedok H. W. uviedol, že toho času nie je členom združenia v Orlove, bol na rybách asi 1.11.2012 a nemal papiere. Poukázal na to, že 4.9.2012 išiel na jazero, ktoré je pri Orlove a musel ísť cez most
pri firme PLprofy, kde videl, že obžalovaný tam hádzal gumu do vody, teda blinkroval, teda že hodil návnadu do vody a priťahoval ju k sebe. Uviedol, že zišiel z mosta a prišiel k nemu, bol postavený povyše obžalovaného a povedal mu, že tu nie je povolené loviť na prívlač v tejto dobe, načo mu obžalovaný povedal, že čo sa stará, že tu má kolegov čo stanujú pri jazere, a že on je policajt. Rozpor uvedeného tvrdenia, že mu obžalovaný povedal, že je policajt, s obsahom výpovede svedka v prípravnom konaní, konkrétne, že obžalovaný mu povedal, že môže všetko, že on má brata policajta, svedok podľa súdu nijako neodstránil, nakoľko k uvedenému uviedol, že obžalovaný mu povedal, že je policajt, a že má brata policajta sa dozvedel a až od policajtov v Ľubotíne. Ďalej svedok poukázal na to, že vtedy mohlo byť už po tretej poobede, lebo vždy tak chodí na jazero, že on sám mal so sebou udicu na prívlač, na gumené rybky. Uviedol, že potom, ako mu obžalovaný povedal čo sa stará, svedok zavolal pánovi Q., ten mu zavolal nazad, medzitým prišiel obžalovaný už ku svedkovi, pričom pán Q. mu stihol povedať, aby dal telefón obžalovanému, on mu ho však vytrhol a hodil do trávy. Tvrdil ďalej, že kým telefón hľadal, obžalovaný bol už preč, telefón bol stále zapnutý a pán Q. mu povedal, aby obžalovaného dobehol. Na výzvu na vysvetlenie rozporu uvedených tvrdení vo vzťahu k výpovediam svedka v prípravnom konaní svedok uviedol, že už si nepamätá teraz presne, vždy však Q. prezvoní a on mu volá naspäť, nebyť Q. ani tu nie je, má svoje starosti. Až na výzvu na odstránenie rozporov oproti výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný ho ponúkol cigaretou a aj sa mu vyhrážal, že mu jednu „prijebe“. Poukázal tiež na to, že nevidel pritom nijaké ulovené ryby, že obžalovaný mal so sebou taký ruksačik, pričom svedok kým vybehol za ním hore, už videl iba odchádzať auto, videl poznávaciu značku, ale nevedel aké to bolo auto, na čo sa potom pýtal strážnika, ktorý bol pred blízkou firmou, že aké auto to bolo čo odchádzalo. Na tom, že videl odchádzať auto zotrval i napriek tomu, že podľa zápisnice o jeho výpovedi v prípravnom konaní sa mal obžalovaný po tom, ako svedok vyšiel hore na lavičku, rozutekať k mostu a obžalovaný išiel za ním, pričom svedok ho nedobehol. Ďalej svedok uviedol, že on mal v ten deň na sebe asi maskáče, mal tričko a nohavice maskáčové, obžalovaný mal hore tričko, asi tak o hodinu prišli policajti, on išiel na bicykli do Ľubotína na políciu, potom tam priviezli obžalovaného či to bol on, kde svedok povedal, že hej, obžalovaný bol už vtedy oblečený.
.
Svedok F. Q. uviedol, že asi 15 rokov je hlavným hospodárom MO SRZ Orlov, pričom pozná brata obžalovaného, lebo si pozrel do zoznamov a našiel tam osobu menom T. C., ktorý je ich členom. Uviedol, že nevie už uviesť presný dátum, oznámil mu ich člen H. W., že na rieke Poprad niekto chytá na prívlač, pričom on W. povedal, aby ho vyzval nech upustí od tohto konania, aby zistil jeho meno a telefónne číslo, pretože ľudia častokrát tak konajú len z nevedomosti, na čo on im posiela prihlášky a celá vec sa týmto vyrieši. W. mu povedal, že mu ho dá k telefónu, že k nemu prejde cez lavičku a dá mu telefón do ruky a telefón vypol. Na to mu W. znova prezvonil, aj prvýkrát iba prezvonil a on mu volá späť, lebo W. nemá kredit, že ten pán sa nechcel preukázať a rozprávať, a že mu telefón hodil do trávy, resp. na zem, a že zobral udicu a uteká cez lavičku smerom k obci Orlov, na čo mal svedok W. povedať nech skúsi zistiť či ide o niekoho z E., alebo či tam má auto a hovor ukončili. Potom mu W. prezvonil a povedal číslo auta a on to oznámil na políciu, pričom také niečo bolo od W. hlásené prvýkrát, on všetko o tej veci vie len z rozprávania W., nepočul cez telefón žiadnu inú osobu, ani nemal pocit, aby ho chcel W. nejako zavádzať. Uviedol tiež, že v novembri 2012 mal H. W. povolenku na lipňové vody, nemal však povinnú výbavu, podberák, tak mu bola disciplinárnou komisiou MO pozastavená činnosť na tri roky, a to vlastne preto, že príslušnému členovi stráže nepreukázal povolenie na lov.
Podaná obžaloba z pohľadu súdu je v celom rozsahu založená na jedinom priamom dôkaze, a to výpovedi svedka H. W.. Samotný svedok W. pritom podľa názoru súdu vypovedal o skutočnostiach, ku ktorým malo podľa obžaloby dôjsť dňa 4.9.2012, dosť odlišne od toho, čo uvádzal jednak vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, ale i do zápisnice pri podaní trestného oznámenia priamo v deň 4.9.2012. Je potrebné zdôrazniť, že podľa výpovede svedka zo dňa 30.5.2013 svedok najprv mal prísť k obžalovanému, pýtať sa ho či môže takým spôsobom chytať, na čo mu mal obžalovaný povedať, že môže všetko, že má brata policajta (podľa zápisnice o trestnom oznámení zo 4.9.2012 „že má známeho“), potom mal obžalovaný prísť bližšie a mali sa rozprávať, obžalovaný mal svedka ponúknuť cigaretou, následne sa mu vyhrážať a až na to mal svedok zavolať hospodárovi, p. Q., a oznámiť mu celú situáciu a pýtať sa čo má ďalej robiť, na čo mu mal svedok Q. povedať, aby dal telefón do rúk obžalovanému, ktorý ho mal zobrať do ruky a hodiť na zem (podľa súdu by svedok Q. musel počuť náraz, teda že s telefónom sa niečo deje, pričom však nič také vo výpovedi neuviedol), svedok W. mal telefón zdvihnúť a ísť za obžalovaným až ku lavičke, na ktorú keď svedok vyšiel, obžalovaný sa rozutekal k mostu a svedok
ho už nedobehol. Na hlavnom pojednávaní už svedok tvrdil, že obžalovaný mu povedal čo sa stará, že tu má kolegov čo stanujú pri jazere, že sám obžalovaný je policajt, pričom to, že obžalovaný má brata policajta sa mal svedok W. dozvedieť až od policajtov v Ľubotíne; ďalej že až potom, ako mu obžalovaný povedal čo sa stará, zavolal svedok svedkovi Q., ten mu zavolal nazad, medzitým prišiel obžalovaný už k nemu, pán Q. mu stihol povedať aby dal telefón obžalovanému, on mu ho však vytrhol a hodil do trávy (podľa súdu i v tomto prípade by svedok Q. musel počuť náraz, teda že s telefónom sa niečo deje, pričom však nič také vo výpovedi neuviedol) a kým svedok W. telefón hľadal, obžalovaný bol už preč, pričom telefón bol stále zapnutý a pán Q. mu povedal, aby obžalovaného dobehol. Uvedené je však v oboch prípadoch v rozpore s tým, čo uviedol svedok Q., ktorý poukázal na to, že svedok W. mu povedal, že mu dá obžalovaného k telefónu, že k nemu prejde cez lavičku a dá mu telefón do ruky a telefón vypol, následne mu W. znova prezvonil, že obžalovaný sa nechcel preukázať a rozprávať, a že mu telefón hodil do trávy, resp. na zem, a že zobral udicu a uteká cez lavičku smerom k obci Orlov. Ako však
.vyplýva z vyššie uvedeného, podľa samotného svedka W. mu mal obžalovaný vziať, resp. vytrhnúť telefón počas hovoru so svedkom Q., doslova uviedol na hlavnom pojednávaní, že telefón bol stále zapnutý. Ďalej podľa zápisnice o trestnom oznámení mal svedok W. kontaktovať p. Q. tiež až po prvotnej konverzácii s obžalovaným. Naviac do zápisnice o trestnom oznámení svedok W. uviedol, že obžalovanému telefón podával, že s ním chce hovoriť p. Q., no obžalovaný mal natiahnuť ruku a hovor zrušiť (teda nie zobrať do ruky a hodiť na zem, ani vytrhnúť a hodiť na zem), následne sa mal svedok podľa uvedenej zápisnice rozhodnúť, že oznámi vec na linku 158, na čo mal obžalovaný mu vytrhnúť telefón z ruky, hovor ukončiť a telefón mu vrátiť a odísť. Z pohľadu súdu v týchto tvrdeniach svedka W. sú, vzhľadom na to, že i podľa svedka Q. malo ísť o prvý prípad hlásenia pytliactva menovaným svedkom a teda svedok W. by takúto situáciu mal mať podľa súdu dosť dobre a presne v pamäti, dosť vážne rozpory, ktoré svedok W. na hlavnom pojednávaní na jednotlivé výzvy nijako logicky nevysvetlil.
Na druhej strane vo veci vypovedal na hlavnom pojednávaní samotný obžalovaný, a to v podstate zhodne s obsahom jeho výpovede ako obvineného v prípravnom konaní, kde v oboch prípadoch poukázal na to, že sa bol previezť k novému mostu po tom, čo si bol kúpiť cigarety. Vtedy videl niekoho vychádzať spod mosta, tak pribrzdil, či to nie je nejaký sused, ale bol to W., tak pokračoval ďalej. Tu súd poukazuje na to, že nie je nijako vylúčené, že svedok W., ktorý sám uviedol, že mal so sebou udicu na prívlač, sa za situácie, že vychádzal spod mosta ako uvádzal obžalovaný, a to s udicou na prívlač, mohol zľaknúť či autom nepribrzdil nejaký iný člen miestnej rybárskej organizácie, ktorý ho prípadne mohol poznať a vzhľadom na to kde k tejto situácii malo dôjsť, pričom svedok W. mal mať v danom mieste so sebou udicu na prívlač, nie je podľa súdu vylúčené, že samotný svedok W. v podstate mohol iba zinscenovať údajné prichytenie pytliaka a oznámil to hospodárovi združenia skôr, než by sa prípadne mohol niekto zaujímať čo v tom mieste s udicou na prívlač robil on sám. Uvedené nemožno vylúčiť už aj s poukazom na to, že v dôsledku konania svedka W. dňa 1.11.2012 má samotný svedok prerušené členstvo na tri roky v MO SRZ Orlov, teda nemožno vylúčiť, že samotný svedok W. sa i v minulosti, prípadne i priamo 4.9.2012 mohol dopustiť takého konania, pre ktoré by rybárskym zväzom mohol byť postihnutý. Pokiaľ obžalovaný pribrzdil vozidlo ako uvádzal, mal svedok W. podľa súdu dosť času na zapamätanie si ŠPZ vozidla, na ktorom šiel obžalovaný ako bolo na hlavnom pojednávaní uvedené.
Okrem toho treba uviesť, že výpoveď svedka H. W. je v podstate iba jediným usvedčujúcim dôkazom, kde podľa názoru súdu nemožno pripustiť, aby obžalovaný bol uznaný vinným iba na základe tohto dôkazu. Podľa súdu tiež výpoveď svedka v trestnom konaní nemožno nadradiť výpovedi obžalovaného ani z poukazom na to, že svedok vypovedá pred súdom po zložení prísahy a taktiež po poučení o následkoch krivej výpovede.
Ostatné dôkazy taktiež obžalovaného nijako neusvedčujú, a to ani v súvislosti s výpoveďou svedka H. W.. Svedok P.. H. Q. v podstate všetko čo vedel uviesť k skutku bolo, že mu oznámil svedok Q., že jemu bolo oznámené, že bol zistený prípad pytliactva, ktorý svedkovi Q. oznámil svedok W. a že má ísť o niekoho z W.. Svedecká výpoveď p. Q. je teda len reprodukciou oznámenia daného mu osobou, ktorá taktiež nebola osobne na mieste, kde malo dôjsť k skutku uvedenému v obžalobe, a ktorej osobe bola informácia o tom, že mal byť spáchaný taký skutok taktiež podaná iba inou osobou. Obžalovaného nemožno usvedčovať ani s ohľadom na rekogníciu -
.k tejto totiž došlo až dňa 10.1.2013, pričom tak z výpovede obžalovaného, ako aj z výpovede svedka H. W. vyplýva, že títo boli v rovnakom čase dňa 4.9.2012 na OO PZ v Ľubotíne, kde sa rozprávali (o čom svedčí i obsah zápisnice o konfrontácii zo dňa 24.4.2013, ktorú súd prečítal postupom podľa § 269 Tr. por. práve kvôli vyjadreniam v nej uvedeným o tom, že sa títo dvaja rozprávali na polícii, a to aj napriek tomu, že inak pre zápisnicu o konfrontácii platia ustanovenia o vykonaní dokazovania čítaním výpovede a aj napriek tomu, že obžalovaný pri tomto úkone vystupoval ešte v pozícii „svedka“), kde je zarážajúce, že v spise nie je žiaden dokument o tom, z akého dôvodu bol obžalovaný na uvedenom policajnom oddelení dňa 4.9.2012, ktorú samotnú skutočnosť, že tam bol, potvrdil i svedok W.. Svedok W. tak mal podľa súdu dosť času náležite si „obzrieť“ obžalovaného dňa 4.9.2012 a následne ho pri rekognícii vykonanej až 10.1.2013 na predložených fotografiách opoznať. Ďalej čo sa týka fotodokumentácie ako je na č.l. 69 až 73 spisu, i keď v nej nie je uvedené kedy bola vyhotovená, je už len zo zachytenej zasneženej zimnej prírody zrejmé, že bola vyhotovená s väčším časovým odstupom po dni, kedy malo dôjsť k skutku, pričom na nej nie je zachytené nič konkrétne, čo by usvedčovalo obžalovaného. Čo sa týka evidenčnej karty vozidla - ako je už uvedené vyššie, i za takého priebehu okolností ako popisoval obžalovaný, mal svedok W. dosť času zapamätať si aspoň podstatnú časť ŠPZ daného vozidla. Taktiež ani samotná skutočnosť, že obžalovaný bol v minulosti raz uznaný vinným z trestného činu (rozhodnutie OS Bardejov 2T 147/99 zo 7.12.1999 pre trestný čin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla) podľa súdu nemôže preukazovať spáchanie skutku v tomto prípade. Záznam o podaní vysvetlenia U. S. zo dňa 30.5.2013 svojim obsahom taktiež podľa súdu nepreukazuje nič vo vzťahu k tomu či došlo k spáchaniu samotného v obžalobe uvedeného skutku.
Nedá taktiež nespomenúť, že tak svedok W., ako aj obžalovaný uviedli, že asi o hodinu po ich stretnutí pri, resp. na moste, dňa 4.9.2012 prišli policajti. V danej veci však nebol hneď dňa 4.9.2012 vykonaný žiaden úkon, ktorý by prípadne mohol mať za následok získanie relevantného objektívneho dôkazu vo veci - nebolo bezodkladne ohliadnuté miesto, kde mal obžalovaný loviť ryby (svedok W. pritom už do zápisnice o trestnom oznámení uviedol, že ho údajne obžalovaný núkal na danom mieste cigaretou, pričom neodkladnou ohliadkou miesta, kde malo dôjsť k spáchaniu skutku mohli byť získané napr. ohorky z cigariet, z ktorých by bolo možné porovnať DNA s DNA obžalovaného, mohli byť zaistené napr. trasologické stopy, a pod.). Ďalej ak príslušníci PZ na základe oznámenia už do hodiny zistili kde sa nachádza automobil v obci Orlov, ktorým obžalovaný v ten deň jazdil, mohli byť vykonané i úkony smerujúce k jeho prehliadke, kde prípadne mohla byť zaistená udica, ruksak, a pod. - toto však taktiež vykonané nebolo.
S poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, keďže z vykonaného dokazovania je zrejmé, že jediným dôkazom, ktorý by mal obžalovaného usvedčovať zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe je iba výpoveď svedka H. W., ktorú súd s poukazom na hore uvedené rozpory nemôže považovať za nespochybniteľnú, a ktorá žiadnym z iných dôkazov nebola nevyvrátiteľne podporená, nemal súd dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný a preto obžalovaného podľa § 285 ods. 1 písm. a/ Tr. por. spod obžaloby oslobodil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať Okresnému súdu Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Oznámením
rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok.