Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8Co/100/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Marianny Hraboveckej v právnej veci navrhovateľky S. Y. nar. XX.XX.XXXX bývajúcej v H. na H. ul. č. XX proti odporcovi F.. F. Y. nar. X.X.XXXX bývajúcemu v H. na M. ul. č. XX v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. -58 zo 4.6.2013 takto

rozhodol:

Mení rozsudok v napadnutých výrokoch o určení príspevku a o dlhu na výživnom tak, že zaväzuje odporcu prispievať navrhovateľke na výživu 100 € mesačne od 10.1.2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a v prevyšujúcej časti návrh zamieta.

Dlžné výživné za obdobie od 10.1.2013 do 31.5.2013 v rozsahu 470,97 € zaväzuje odporcu zaplatiť navrhovateľke do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu prispievať na výživu navrhovateľky 210,- € mesačne od 10.1.2013 do 19.6.2015 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred navrhovateľke.

Dlžné výživné 989,03 € za obdobie od 10.1.2013 do 31.5.2013 zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľke do 15. dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti návrh zamietol. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok z návrhu rozhodol tak, že odporca nemá povinnosť zaplatiť súdny poplatok.

Rozhodol tak na základe návrhu navrhovateľky podaného 10.1.2013, ktorým sa domáhala určenia príspevku na výživu rozvedenej manželky od podania návrhu 350,- € mesačne, ktoré má platiť odporca vždy do 10. dňa v mesiaci vopred. Návrh odôvodnila tým, že jej manželstvo bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Košice I sp.zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 19.6.2010. Z manželstva sa maloleté deti nenarodili. Uviedla, že po rozvode manželstva sa dohodli na vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala do bytu na H. ul. č. XX v H.. Konštatovala, že odporca splnil všetky ústne dohody, okrem sľubu, že jej bude prispievať na výživu, nakoľko ona má nízky dôchodok 273,50 €, nepostačujúci na pokrytie jej životných potrieb. Jej mesačné výdaje spočívajú v platbe pre spoločenstvo vlastníkov bytov 91,97 €, 23,- € inkaso, 6,90 € na lieky na cukor, 27,30 € na lieky na srdce, 2,61 € za smetie a daň z nehnuteľnosti 0,90 € mesačne. Z uvedených dôvodov je finančne odkázaná na pomoc odporcu.

Odporca s návrhom navrhovateľky nesúhlasil a žiadal, aby konajúci súd návrh zamietol. Uviedol, že jeho manželstvo s navrhovateľkou trvalo osemnásť rokov, bol jej tretím manželom. Z predošlých manželstiev

má navrhovateľka tri deti, o ktoré sa odporca staral ako o svoje vlastné a ktoré sú v súčasnej dobe plnoleté a samostatné. Po uplynutí času došlo medzi ním a navrhovateľkou k vážnym manželským nezhodám, ktoré boli príčinami rozvodu. Zdôraznil, že podľa dohody o vyporiadaní BSM formou notárskej zápisnice pripadol do výlučného vlastníctva navrhovateľky byt na H. ul.č. XX, kúpený XX.X.XXXX v hodnote 44.800,- € a chalupa, ktorá bola zrekonštruovaná, celoročne obývateľná s hospodárskou budovou a priľahlými pozemkami o rozlohe X.XXX mX v k.ú. N.. Odporcovi pripadol byt na Adlerovej ul. č. 10, motorové vozidlo V. U. Y., nadobudnuté 24.3.2006, hypotekárny úver na byt, ktorý užíva navrhovateľka a ktorého v čase vyporiadania bol zostatok 36.500,- € a spotrebný úver na auto so zostatkom 2.150,- €, z čoho nepochybne vyplýva, že bol oproti navrhovateľke znevýhodnený. Odporca na dohodu pristúpil práve pre nízky dôchodok navrhovateľky, aby mohla pomocou majetku pokryť svoje životné potreby. Vo vyjadrení k návrhu navrhovateľky zdôraznil, že na základe takéhoto vysporiadania, ktoré bolo výrazné v prospech navrhovateľky očakával, že nebude mať voči nemu po rozvode ďalšie finančné nároky, čo v konečnom dôsledku bolo v notárskej zápisnici zapísané v bode VII., kde je uvedené, že po rozdelení bezpodielového spoluvlastníctva, nebudú voči sebe vznášať žiadne finančné nároky. K vylepšeniu finančnej situácie navrhovateľky jej poskytol v čase, keď už spolu nežili, sumu 5.000,- €, ktorú podľa jeho názoru spotrebovala neuvážene a ľahkomyseľne.

Výrok, ktorým bol návrh v prevyšujúcej časti zamietnutý a výrok, ktorým súd rozhodol o povinnosti nezaplatiť súdny poplatok odporcovi odvolaním napadnuté neboli, preto podľa §-u 206 ods. 2 nadobudli právoplatnosť a neboli predmetom preskúmania v odvolacom konaní.

Podľa ust. §-u 72 ods. 1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

Podľa ust. §-u 72 ods. 2 Zákona o rodine, ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahu medzi manželmi.

Podľa ust. §-u 72 ods. 3 Zákona o rodine, príspevok na výživu rozvedeného manžela možno priznať najdlhšie na dobu piatich rokov, odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o rozvode. Súd môže výnimočne túto dobu predĺžiť, ak rozvedený manžel, ktorému súd príspevok priznal, nie je z objektívnych dôvodov schopný sám sa živiť ani po uplynutí tejto doby, najmä ak ide o toho manžela, ktorému bolo v konaní o rozvod manželstva zverené do osobnej starostlivosti dieťaťa s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, alebo o manžela, ktorý má sám dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav vyžadujúci sústavnú opateru.

Podľa §-u 73 Zákona o rodine, právo na príspevok na výživu zanikne, ak oprávnený manžel uzavrie nové manželstvo, alebo ak povinný manžel zomrie.

Podľa ust. §-u 75 ods. 1 a 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopností, možností a majetkové pomery povinného. Na schopností, možností a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, a sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. To neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. §-u 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú určené vždy na mesiac dopredu. Konajúci súd podľa uvedených zákonných ustanovení a vykonaného dokazovania dospel k záveru, že v danom prípade je návrh navrhovateľky o určenie príspevku na rozvedenú manželku opodstatnený. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že manželstvo účastníkov konania bolo právoplatne rozvedené 19.6.2010, pričom rozvod manželstva zapríčinila nevera odporcu a následné odcudzenie manželov. Manželia sa o príspevku na výživu rozvedenej manželky nedohodli,

preto na návrh navrhovateľky rozhodol súd. Dospel k záveru, že v konaní bol preukázaný nepriaznivý zdravotný stav navrhovateľky, ktorá trpí rôznymi zdravotnými diagnózami, platí 91,97 titulom nájomného, 23,- € inkaso, priemerne 40,- € mesačne na úhradu liekov, 2,61 € mesačne za smetie a 0,90 € daň z nehnuteľnosti. Ďalej má náklady spojené s nákupom kozmetiky, priemerne 50,- € mesačne a čistiace prostriedky, 250,- € strava, 12,- € pedikúra, 10,- € cestovné. Okrem toho si zakupuje probiotiká, lieky na bolesť, kvapky na vyprázdňovanie a potrebuje aj oblečenie. Konajúci súd ďalej konštatoval, že sumu 5.000,- € odporca poskytol navrhovateľke na hradenie si nevyhnutných nákladov súvisiacich s mesačnými nákladmi jej vložil na účet ešte v čase za trvania manželstva. Tieto peniaze navrhovateľka ešte pred rozvodom manželstva spotrebovala a chalupu, ktorá v rámci bezpodielového spoluvlastníctva pripadla navrhovateľke, predala a finančnú hotovosť získanú jej predajom spotrebovala na oslavu 60. narodením, nákup elektrospotrebičov, postele, vstavané skrine a zaplatenie dlhov voči svojim deťom. Konajúci súd na záver svojho odôvodnenia konštatoval, že je v schopnostiach, možnostiach a v majetkových pomerov odporcu platiť príspevok na výživu rozvedenej manželke, nakoľko jeho priemerný mesačný zárobok je 2.080,- € a jeho manželka má zárobok 650,- €. Majú mesačné výdavky 268,- € splátka hypotéky, 86,- € inkaso, 28,73 € telefón a internet, 29,- € na fond opráv, 170,- € zálohové platby, 93,21 € v splátkach spotrebného úveru na auto, daň za byt, strava, oblečenie a hygiena, priemerne celkove mesačne 900,- €. Dospel preto k presvedčeniu, že je v možnostiach odporcu prispievať navrhovateľke na jej výživu po rozvode manželstva vo výške 210,- € mesačne.

Proti tomuto rozhodnutiu sa v zákonnej lehote odvolal odporca z dôvodov podľa §-u 205 ods. 2 písm. c, d/ . Vyslovil názor, že navrhovateľka je starobnou dôchodkyňou, poberá starobný dôchodok a preto je schopná sama sa živiť. Poukázal na skutočnosti, že ukončením manželstva a následne vysporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva získala majetok a to predovšetkým chalupu, ktorú predala za 18.000,- € a následne ich použila pre svoju vlastnú potrebu, predovšetkým na oslavu svojich 60. narodenín. Okrem toho jej poskytol tesne pred rozvodom manželstva sumu 5.000,- €, aby po rozvode manželstva mala finančné prostriedky na udržanie si svojej životnej úrovne. Vyslovil presvedčenie, že dané prostriedky nepoužila účelne, a s takto získanými finančnými prostriedkami naložila nezodpovedne. Konštatoval, že s rozdelením spoločného majetku bola navrhovateľka výrazne zvýhodnená. Na takú dohodu pristúpil práve preto, že si bol vedomý jej veku a zdravotného stavu a veril, že získané finančné prostriedky, resp. hmotný majetok, použije rozumne, účelne pre svoje odôvodnené potreby. Konštatoval, že nežiadal žiaden podiel z predaja chalupy a zdôraznil, že navrhovateľka užíva byt, na ktorý ešte v čase manželstva zobrali úver a ktorý aj v súčasnej dobe spláca on, ako odporca. Z uvedených dôvodov vyslovil presvedčenie, že priznanie manželského výživného v danom prípade nie je dôvodné, ani spravodlivé. Vyslovil názor, že ak by predmetné získané finančné prostriedky užívala postupne popri svojom dôchodku ako kompenzáciu, nemala by potrebu, ani dôvod žiadať o príspevok na rozvedenú manželku. Súčasne nesúhlasil s rozhodnutím súdu prvého stupňa v časti výroku, ktorým mu určil platiť výživné na rozvedenú manželku s presným ukončením v piatom roku po právoplatnosti rozvodu manželstva, čo považuje za predčasné, nakoľko do tohto termínu môžu nastať akékoľvek zmeny týkajúce sa nároku na príspevok. Žiadal preto, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvého stupňa a návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrila navrhovateľka. Vyslovila názor, že konajúci súd dostatočne vykonal dokazovanie a správne vo veci rozhodol. Vyslovila presvedčenie, že ona ako bývalá manželka odporcu má nárok na finančný príspevok aj po rozvode manželstva a predovšetkým s poukazom na priemerný mesačný zárobok odporcu a výšku dôchodku navrhovateľky. K odvolacím námietkam odporcu týkajúcim sa vysporiadania majetku titulom bezpodielového spoluvlastníctva vyslovila názor, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva nie je predmetom konania o priznanie príspevku na rozvedenú manželku, preto vyjadrenie odporcu v tomto smere je irelevantné a ani ona sa k tomu nevyjadruje.

Podľa §-u 220 , odvolací súd rozhodnutie súd prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie () ani na jeho zrušenie ().

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa §-u 212 ods. 1 bez nariadenia pojednávania podľa §-u 214 ods. 2 v spojení s §-om 156

ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvého stupňa zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, ale nesprávne rozhodol o rozsahu príspevku na výživu rozvedeného manžela. Dodáva, že základnou hmotnoprávnou podmienkou existencie a trvania nároku na príspevok na výživu rozvedeného manžela je nepochybné preukázanie, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť. Skutočnosť, že rozvedená manželka má príjem, samo o sebe nestačí na konštatovanie, že je schopná sama sa živiť, ak z tohto príjmu nie je schopná uhradiť nevyhnutné náklady na stravovanie a ďalšie nevyhnutné životné náklady. Preukázanie tejto skutočnosti je podmienkou vzniku nároku na príspevok, ale nie je hľadiskom určujúcim rozsah príspevku, ktorý zákon vymedzuje pojmom primeraná výživa, čo znamená, že nárok na príspevok na výživu rozvedeného manžela prichádza do úvahy len vtedy, ak je splnená podmienka, že rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť a až potom je možné určiť konkrétny rozsah výživného. Podstatnou podmienkou pre určenie rozsahu príspevku na výživu rozvedeného manžela popri odôvodnených potrebách oprávneného sú aj schopnosti a možnosti povinného, ktoré však neovplyvňujú hornú hranicu príspevku, pretože podľa dikcie §-u 72 ods. 1 Zákona o rodine, má povinný prispievať podľa svojich schopností a možností len na primeranú výživu oprávneného. Odvolací súd dodáva, že zánikom manželstva zanikajú všetky osobné a osobnomajetkové práva a povinnosti manželov. Zaniká teda aj vzájomná vyživovacia povinnosť medzi manželmi, ktorá má manželom zabezpečiť zásadne rovnakú životnú úroveň. Solidarita, ako charakteristický znak manželských vzťahov sa ale môže v obmedzenej podobe preniesť aj do času po zániku manželstva, za podmienok určených v ust. §-e 72. V zmysle odporúčaní Európskej legislatívy majú členské štáty Rady Európy vychádzať z princípu ekonomickej nezávislosti oboch manželov po rozvode a uprednostňovať v právnej úprave zabezpečenie uspokojovania potrieb bývalých manželov v prvom rade spravodlivým vysporiadaním nárokov zo spoločného majetku, resp. priznaním primeraného dielu z majetku druhého manžela. Alimentačná povinnosť by mala byť po zániku manželstva skôr výnimkou. Dôvodom pre priznanie príspevku nie je rozdiel životnej úrovne bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi, hoci aj výrazne klesla životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiť dostatok prostriedkov na uspokojenie potrieb v rozsahu ako za trvania manželstva. Jedinou relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť. Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma, ani neporovnáva. Ak súd zistí, že nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený manžel má možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného zabezpečené v primeranej miere. Určený príspevok nemá mať charakter sankčného výživného. Súd ho preto nemôže priznať ani preto, že druhý manžel nepochybne alebo prevažne rozvrat manželských vzťahov zavinil. Z hľadiska rozhodovania súdu o príspevku na výživu rozvedeného manžela je relevantné to, z akých dôvodov došlo k rozvratu manželstva, len s ohľadom na ust. §-u 75 ods. 2. Podľa tohto ustanovenia, by súd právo na príspevok nepriznal, ak by to odporovalo dobrým mravom a to ani v prípade, aby bola splnená podmienka odkázanosti na strane navrhovateľa a zároveň aj podmienka schopnosti poskytovať príspevok na strane odporcu. Podľa uvedených skutočností vo vzťahu k predmetu odvolacieho konania, odvolací súd dospel k názoru, že navrhovateľka preukázala zákonný nárok na priznanie príspevku na výživu rozvedeného manžela, keďže jej jediným zdrojom príjmu je invalidný dôchodok, avšak na druhej strane nemohol neprihliadnuť na odvolacie námietky odporcu týkajúce sa predovšetkým rozdelenia majetku v rámci rozdelenia bezpodielového spoluvlastníctva. Odporca výrazne zvýhodnil navrhovateľku pri delení spoločného majetku, zabezpečil jej fakticky bývanie a úver za predmetný byt, v ktorom aj v súčasnej dobe navrhovateľka žije, platí naďalej odporca. Nadobudla chalupu, ktorú následne navrhovateľka predala a jednorázový príspevok od odporcu vo výške 5.000,- €. Napriek tomu je zrejmé, že príjem navrhovateľky nepostačuje živiť sa primeraným spôsobom, preto s prihliadnutím na vykonané dokazovanie dospel k záveru, že priznanie príspevku na rozvedenú manželku na základe hmotnoprávnej podmienky je dôvodné tak, ako to konštatoval súd prvého stupňa, avšak nestotožnil sa vzhľadom na vykonané dokazovanie s rozsahom výživného, preto zmenil výšku príspevku na 100,- € mesačne, ktoré vychádzajúc z tak vykonaného dokazovania, ako aj príslušných zákonných ustanovení Zákona o rodine za primerané. Dodáva, že určené výživné 100,- € mesačne spolu s invalidným dôchodkom bude dostatočné na úhradu všetkých odôvodnených a primeraných potrieb navrhovateľky. Pri tomto rozhodnutí odvolací súd zohľadnil predovšetkým skutočnosť, že odporca aj po rozvode manželstva naďalej spláca mesačne úver za byt, ktorý užíva navrhovateľka a prihliadol aj na okolnosti rozdelenia BSM po rozvode, kedy odporca zvýhodnil navrhovateľku práve z dôvodu finančného zabezpečenia po rozvode. Odvolací súd keďže zmenil výšku príspevku, zmenil rozsudok prvého stupňa aj vo výroku o dlžnom výživnom za obdobie od 10.1.2013 do 31.5.2013, ktoré predstavuje predovšetkým sumu 470,97

€ a takto určené dlžné výživné zaviazal odporcu zaplatiť v zmysle ust. §-u 160 ods. 1 v lehote troch dní.

O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa §-u 224 ods. 2 a §-u 142 ods. 2 tak, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.