Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoE/4/2023

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jozefa Turzu, v exekučnej veci oprávneného: Ing. N. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX H. T. U. XXX, zastúpeného JUDr. Milanom Švecom, advokátom so sídlom D. XXD, XXX XX H. X, proti povinnému: HYDAC, s.r.o., so sídlom Gorkého 4, 036 01 Martin, IČO: 31 578 314, zastúpenému JUDr. Danielou Gavorníkovou, advokátkou so sídlom V. P. U. XX/XX, XXX XX I., o vymoženie uloženej povinnosti vo výške 5.266,20 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin, č. k. -695 zo dňa 18. decembra 2018, takto

rozhodol:

Odvolanie oprávneného proti výroku III. o d m i e t a .

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku IV. mení tak, že oprávnenému sa náhrada trov exekučného konania nepriznáva.

Vo zvyšnej časti (výrok I. a II.) ponechal uznesenie nedotknuté.

Oprávnenému sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1) Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. exekúciu vedenú na úrade súdneho exekútora JUDr. Ivana Nestora pod sp. zn. EX 1405/2014 vyhlásil za neprípustnú, vo výroku II. exekúciu zastavil s tým, že vo výroku III. súdnemu exekútorovi priznal proti oprávnenému právo na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 % a vo výroku IV. povinnému priznal proti oprávnenému právo na náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100 %. Pri rozhodovaní vychádzal z ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení v spojení s ust. § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017, keď predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a následne ju zastavil. O trovách exekúcie rozhodol vychádzajúc z ust. , , , , , Exekučného poriadku, , , keď napokon konštatoval, že o trovách konania rozhodol podľa ust. EP v spojení s ust. tak, že súdnemu exekútorovi, ako i povinnému priznal proti oprávnenému náhradu trov konania v rozsahu 100%. Urobil tak s ohľadom na tú skutočnosť, že už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie mal oprávnený (resp. jeho právny predchodca) vedomosť, že v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. si proti nemu povinný ako žalovaný uplatnil protinárok (v sume vyššej ako ním uplatnený nárok), ktorý pozostával z ceny nevykonaných prác vo výške 11.067,18 eur, zo zľavy z ceny diela vo výške 21.861,29 eur a náhrady škody. Preto dospel k záveru, že oprávnený mal možnosť najskôr vyčkať na právoplatné skončenie konania o vzájomných sporných nárokoch oprávneného a povinného a až následne po jeho právoplatnom skončení prípadne vymáhať priznané nároky v exekučnom konaní. Tým, že oprávnený podal návrh na začatie exekúcie na vymoženie priznaného nároku vo výške 5.266,20 eur spolu s príslušenstvom bezprostredne po tom, čo mu tento nárok bol rozsudkom okresného súdu (i keď právoplatne, ale vzhľadom k celému ním

uplatnenému nároku len čiastočne priznaný), vzal na seba riziko, že v konečnom dôsledku bude po právoplatne skončenom konaní vo veci samej niesť zodpovednosť za prípadné zavinenie na zastavení exekučného konania.

2) Proti tomuto uzneseniu, proti výrokom III. a IV. podal prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie oprávnený z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že v predmetnej veci svojim návrhom žiadal o vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Mal za to, že nezavinil zastavenie exekúcie, a preto mal súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania postupovať podľa ust. § 197 ods. 1 EP a zaviazať na úhradu trov konania povinného. Súd mal do úvahy zobrať aj dobré mravy, nakoľko konanie povinného bolo v rozpore s nimi. Pokiaľ by sa povinný podrobil exekúcii a opakovanými obštrukciami nebránil plneniu, trovy konania by v takom rozsahu nevznikli. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnuté rozhodnutie vo výrokoch III. a IV. tak, že prizná súdnemu exekútorovi proti povinnému právo na náhradu trov exekúcie v rozsahu 100 % a jemu prizná proti povinnému právo na náhradu trov exekučného konania v rozsahu 100 %.

3) Súdny exekútor vo vzťahu k odvolaniu oprávneného oznámil, že sa k nemu nebude vyjadrovať.

4) Povinný prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu uviedol, že rozhodnutie v napadnutom rozsahu považuje za správne a žiadal, aby ho odvolací súd ako vecne správne potvrdil. Uviedol, že pôvodnému oprávnenému ako i súčasnému oprávnenému malo byť ešte pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie jasné, že k zániku exekučne vymáhanej pohľadávky dôjde vzhľadom na vzájomné nároky napr. započítaním, v dôsledku čoho bude musieť byť predmetná exekúcia zastavená, za čo bude niesť oprávnený zodpovednosť. Vo vyjadrení zároveň poukázal na konanie pôvodného oprávneného JUDAS, súčasného oprávneného ako jediného spoločníka a konateľa spoločnosti JUDAS a na výkon jeho práv, ktoré je v hrubom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, ktoré konanie by nemalo požívať právnu a ani súdnu ochranu ani pri rozhodovaní o trovách exekúcie a trovách exekučného konania.

5) Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní ( ) a bez nariadenia pojednávania ( ) odvolanie oprávneného proti výroku III. napadnutého uznesenia o trovách exekúcie podľa odmietol a odvolaním napadnuté uznesenie súdu vo výroku IV. o trovách exekučného konania podľa ust. zmenil tak, že oprávnenému sa náhrada trov exekučného konania nepriznáva. Vo výrokoch I. a II. (odvolaním nenapadnutých) ponechal uznesenie nedotknuté.

6) Podľa ust. § 243h Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

7) Podľa Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

8) Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, v znení účinnom od 01.07.2016 do 31.03.2017, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

9) Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

10) Trovy exekúcie sú osobitný inštitút upravený v a nasl. Exekučného poriadku, pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o trovách exekúcie nepripúšťa (zakotvené novelou č. účinnou od 01.11.2013). Od 01.11.2013 ust. stanovovalo, že nie je možné podať mimoriadne dovolanie, t. j. ani odvolanie a od 01.07.2016 bolo toto ustanovenie vypustené úplne. Podľa veta prvá Exekučného poriadku exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017, teda podľa právnej úpravy, ktorá prípustnosť odvolania voči rozhodnutiu o trovách exekúcie pri jej zastavení nepripúšťa.

11) Pokiaľ by zákonodarca chcel novou procesnou úpravou (od 01.07.2016) pripustiť odvolanie proti rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016 prípustné nebolo), bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety „Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do Exekučného poriadku, čo je formulácia štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v ako výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie. To však neznamená, že je možné aplikovať na exekučné konania v každej situácii. Podľa Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení a len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení (ako lex generalis) je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis) nemá vlastné ustanovenia.

12) Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám exekúcie aplikovať ustanovenie . Ako už bolo uvedené, trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania. Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku ( Exekučného poriadku v znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (), vlastnú úpravu nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie ( druhá a tretia veta), osobitný spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje, súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - ) a tiež osobitný spôsob rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora - ). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s ) nepripustenie odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“ podľa .

13) Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie je osobitné rozhodnutie upravené Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné ( Exekučného poriadku v spojení s ), odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie proti výroku III. v zmysle odmietnuť.

14) Odvolací súd sa v ďalšom zaoberal odvolacími námietkami oprávneného, ktorý namietal záver súdu prvej inštancie, že zavinil zastavenie exekučného konania a dospel k záveru o dôvodnosti aplikácie ust. na daný prípad. Podľa tohto ustanovenia súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Teda základným predpokladom pre jeho použitie v súvislosti s náhradou trov konania je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Musí však ísť o výnimočný prípad, ktorý má oporu v skutkovom stave zistenom vykonaným dokazovaním. Pri rozhodovaní podľa tohto ustanovenia je taktiež potrebné si všímať i okolnosti, ktoré viedli strany k uplatneniu práva na súde a ich postoje v konaní. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k špecifikám jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti zákona.

15) Vychádzajúc z citovaného ustanovenia ( ) vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel odvolací súd na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie k presvedčeniu, že v prejednávanej veci sú dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov oprávnenému. Oprávnený síce podal návrh na vykonanie exekúcie v súlade so zákonom, na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, ale nemožno ponechať bez povšimnutia i to, že sám mal dlh voči povinnému, v dôsledku čoho napokon došlo i k zastaveniu exekúcie (započítanie) a práve v týchto skutočnostiach odvolací súd videl dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie trov exekučného konania.

16) O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol spôsobom, že oprávnenému nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania z tých istých dôvodov (bod 15. dôvodov podľa ust. v spojení s ust. ).

17) Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).