Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-371-2013.pdf
PDF · 95.55 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/371/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľky J.P. H., N.. T.P., Q.. X.X.XXXX, U. XX, zastúpenej JUDr. Mikulášom Buzgóm, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti odporcovi T.Í.K. H.T., Q.. XX.X.XXXX, U. XX, zastúpenému JUDr. Ing. Radoslavom Huljakom, advokátom so sídlom v Košiciach, Kremnická 61, v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, o odvolaniach navrhovateľky a odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice-okolie z 25.4.2013 č.k. 13C/531/2001-267 takto
rozhodol:
P r i z n á v a odporcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50%.
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o povinnosti navrhovateľky zaplatiť na účet Okresného súdu Košice-okolie súdny poplatok 600,- eur.
Z r u š u j e uznesenie vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Košice-okolie trovy štátu v sume 57,75 eur.
M e n í uznesenie vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť na účet Okresného súdu Košice-okolie trovy štátu v sume 281,46 eur tak, že odporca je povinný zaplatiť na účet Okresného súdu Košice-okolie trovy štátu v sume 140,73 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o náhrade trov účastníkov konania.
Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Košice-okolie (ďalej iba súd prvého stupňa) uznesením z 25.4.2013 uložil navrhovateľke a odporcovi povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice-okolie súdny poplatok každý v sume 600,- eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. Navrhovateľke uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Košice-okolie štátom preddavkované trovy znalečného v sume 57,75 eura a odporcovi sumu 281,46 eura, do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V prevyšujúcom rozsahu, t.j. v sume 57,75 eur štátu náhradu trov konania nepriznal a rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
Rozhodnutie odôvodnil tým, že vo veci samej sa viedlo konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam v kat. úz. U., pričom rozsudkom č.k. 13C/513/2001-248 zo dňa 6.2.2012 bol do výlučného vlastníctva navrhovateľky prisúdený dom č. s. XX a do vlastníctva odporcu dom č. s. XX. V rozsudku si súd prvého stupňa vyhradil právo rozhodnúť o trovách konania až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Rozsudok vo veci samej sa stal právoplatným dňa 23.3.2012. Súd prvého stupňa uviedol, že je potrebné rozhodnúť o súdnych poplatkoch, o štátom preddavkovaných trovách znalečného, ako aj trovách samotných účastníkov konania.
Výrok o povinnosti oboch účastníkov zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok po 600,- eur odôvodnil súd prvého stupňa tým, že ide o súdny poplatok za odvolanie, ktoré podala navrhovateľka proti prvému rozsudku vydanému vo veci samej dňa 21.6.2010. Súd prvého stupňa pôvodne zaviazal navrhovateľku na zaplatenie súdneho poplatku v sume 44,50 eur, pretože bola oslobodená od platenia poplatkov v rozsahu 50%. Toto uznesenie však odvolací súd zrušil. Súd prvého stupňa pri novom rozhodovaní vychádzal z toho, že hodnota 1/2 nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania bola 20.000,- eur, čo vyplýva z rozhodnutia sp. zn. 13D/301/2009. Podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov je súdny poplatok 6% z ceny predmetu konania, čo je 1.200,- eur. Súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka bola uznesením súdu prvého stupňa zo dňa 8.9.2010 oslobodená od platenia poplatkov v rozsahu 50%, preto vo zvyšnom rozsahu, tiež 50%, prešla poplatková povinnosť na odporcu podľa ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.. Preto zaviazal každého z účastníkov na zaplatenie súdneho poplatku vo výške po 600,- eur.
Pokiaľ ide o rozhodnutie o povinnosti účastníkov konania nahradiť trovy štátu odôvodnil ho súd prvého stupňa podľa § 148 ods. 1 O.s.p.. V konaní podal znalecký posudok Z.. P. N., ktorému bolo vyplatené znalečné 396,64 eur. Na toto dokazovanie zložila navrhovateľka preddavok v sume 165,97 eur. Odmena znalca bola vyplatená zo zloženého preddavku a zvyšok 230,97 eur preddavkovo zaplatil štát. Znalcovi Z.. D. Y. O.. bola priznaná suma 465,98 eura, pričom obaja účastníci zložili preddavok po 150,- eur a zvyšok v sume 165,98 eur zaplatil preddavkovo štát. Súd prvého stupňa uviedol, že celkové náklady znalečného činili 862,92 eura, na každého z účastníkov pripadá suma 431,46 eura. Navrhovateľka zložila preddavky v celkovej výške 315,97 eura, preto by mala zaplatiť štátu 115,49 eura. Keďže bola v rozsahu 50% oslobodená od súdnych poplatkov, zaviazal ju súd prvého stupňa na náhradu 50%, teda sumy 57,75 eur. Odporca zaplatil iba preddavok v sume 150,- eur, a preto musí zaplatiť sumu 281,46 eur.
Pokiaľ s týka vzájomných trov účastníkov konania uviedol súd prvého stupňa, že konanie o zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva bolo uskutočnené reálnou deľbou, čo je v konečnom dôsledku v záujme oboch účastníkov. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania aj vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je smerodajný úspech v konaní. V prejednávanej veci právny predchodca navrhovateľky navrhol zmenu petitu na reálnu deľbu nehnuteľností a pririeknuť ich v rozsahu reálneho užívania každému z nich, s čím odporca súhlasil. V tomto smere medzi účastníkmi spor nevznikol a konečné rozhodnutie bolo závislé na odborných stanoviskách znalcov. Keďže výška spoluvlastníckych podielov v prejednávanej veci je rovnaká a konanie bolo v záujme oboch účastníkov, je súd prvého stupňa toho názoru, že si každý z účastníkov bude hradiť svoje trovy sám a preto žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania nepriznal.
Proti uzneseniu podala včas odvolanie navrhovateľka, a to proti výroku, ktorým bola zaviazaná na zaplatenie súdneho poplatku vo výške 600,- eur. Namieta, že táto poplatková povinnosť bola vyrubená z nesprávneho základu. Uvádza, že súdny poplatok z návrhu v čase jeho podania predstavoval 5% z hodnoty. Súd prvého stupňa neprávne postupoval, ak za základ takéhoto určenia vzal podiel v 1/2 v dedičskom konaní XXD/XXX/XXXX po pôvodnom navrhovateľovi. Navrhovateľka tvrdí, ž v tomto konaní nikto neohodnocoval predmet sporu tak, ako medzi účastníkmi prebiehal, nikto neurčil hodnotu pôvodného rodinného domu. Hodnota vyporiadavaného domu bola iná, než hodnota spoluvlastníckeho podielu neb. manžela navrhovateľky. V priebehu súdneho konania odporca pristúpil k stavebným úpravám, rovnako aj navrhovateľka so svojím neb. manželom, preto v čase dedičského konania bola hodnota rodinného domu vyššia. Rozhodne spoluvlastnícky podiel nepredstavoval hodnotu 20.000,- eur, pričom navrhovateľka tvrdí, že výlučne znalec vie určiť hodnotu nehnuteľností, ktoré sa stali predmetom vzájomného vyporiadania. Preto navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil na nové konanie.
Proti uzneseniu podal včas odvolanie aj odporca a to proti výroku ktorým bol zaviazaný zaplatiť na účet súdu prvého stupňa súdny poplatok vo výške 600,- eur, ktorým bol zaviazaný zaplatiť sumu 281,46 eur z titulu trov štátu a ktorým nebolo odporcovi priznané právo na náhradu trov konania.
Odvolateľ tvrdí, že pri vydávaní uznesenia dospel súd prvého stupňa k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolateľ v prvom rade spochybňuje záver súdu prvého stupňa o predmete konania a o spôsobe jeho ukončenia, teda o pomere úspechu vo veci. Pôvodný navrhovateľ sa domáhal zrušenia spoluvlastníctva k predmetnému domu tak, že žiadal o určenie jeho výlučného vlastníctva k celej nehnuteľnosti bez povinnosti výplaty vyrovnacieho podielu. Odporca pritom od samého začiatku konania poukazoval na fakt, že hoci boli účastníci konania podielovými spoluvlastníkmi, v skutočnosti rodinný dom mal už v čase podania návrhu na začatie konania v r. 2001 charakter domu rozdeleného reálne na dve časti. Vzhľadom na existujúce reálne rozdelenie nemohol odporca súhlasiť so žalobou, ktorou žiadal určiť výlučné vlastníctvo k nehnuteľnosti. Odporca navrhoval uzavretie mimosúdnej dohody, s čím navrhovateľ nesúhlasil, preto súd pokračoval v konaní, v ktorom bol vypracovaný znalecký posudok znalca Z.. P. N.. Aj po smrti pôvodného navrhovateľa jeho právna nástupkyňa žiadala okrem reálneho rozdelenia aj výplatu vyrovnacieho podielu. Odporca tvrdí, že to bola navrhovateľka, ktorá dávala príčinu na ďalšie vedenie konania. Po rozhodnutí súdu prvého stupňa dňa 21.6.2010 navrhovateľka podala odvolanie, čím opäť dala príčinu k ďalšiemu pokračovaniu v konaní a k vzniku ďalších trov. Po vypracovaní znaleckého posudku znalcom Z.. D. Y. bolo evidentné, že námietky navrhovateľky boli nedôvodné a zapríčinili vznik ďalších trov. Následne súd prvého stupňa rozsudkom zo 6.2.2012 rozdelil predmetnú nehnuteľnosť tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu. Z uvedeného je podľa názoru odporcu zrejmé, že navrhovateľka v konaní úspech nemala, pretože jej nebola prisúdená žiadna suma, ako náhrada za vyrovnanie. Vzhľadom na uvedené považuje odporca za nesprávny záver súdu o tom, že by odporca nemal vo veci žiadny úspech. Uvádza, že vo všetkých námietkach bol odporca úspešný a súd prvého stupňa dokonca v konečnom dôsledku rozhodol tak, ako to navrhoval od počiatku odporca, čím je jednoznačne daný jeho plný úspech v konaní, ktorý má byť smerodajný pri rozhodovaní o náhrade trov konania. Preto je nesprávne rozhodnutie súdu prvého stupňa o povinnosti náhrady trov konania zo strany odporcu z dôvodu, že údajne navrhovateľka mala vo veci úspech a tiež je nesprávne konštatovanie, že k vzniku trov z dôvodu vypracovania znaleckých posudkov došlo iba z dôvodu závislosti rozhodnutia na týchto dôkazoch. Nie je spravodlivé požadovať od odporcu zaplatenie trov konania v prípade, ak nezadal príčinu na začatie konania, stále navrhoval mimosúdnu dohodu spôsobom, akým súd nakoniec rozhodol, avšak protistrana takúto dohodu počas celého súdneho konania odmietala. Rovnako je neprípustné uložiť odporcovi povinnosť nahradiť trovy konania za situácie, ak navrhovateľ svoj nedôvodný návrh v priebehu konania zmenil tak, že sa stotožnil s námietkami odporcu. Odporca má za to, že všetky uvedené okolnosti sú okolnosťami hodnými osobitného zreteľa, ktoré mali byť vzaté do úvahy pri rozhodovaní o uložení povinnosti o náhrade trov konania. Preto navrhuje, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, aby odporca nebol zaviazaný na akúkoľvek náhradu trov konania a aby mu bol priznaný nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, vrátane trov odvolacieho konania. Súčasne odporca požiadal o oslobodenie od povinnosti platiť súdne poplatky v celom rozsahu.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1,3 O.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky nie je dôvodné, naproti tomu odvolanie odporcu je dôvodné čiastočne.
Odvolací súd pred rozhodovaním o odvolaniach účastníkov preskúmal žiadosť odporcu o priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov.
Podľa § 138 ods. 1 O.s.p. na návrh môže súd priznať účastníkovi celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov, ak to pomery účastníka odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva. Ak nerozhodne súd inak, vzťahuje sa oslobodenie na celé konanie a má i spätnú účinnosť; poplatky zaplatené pred rozhodnutím o oslobodení sa však nevracajú.
Odporca deklaroval svoje majetkové pomery písomne tak, že je poberateľom starobného dôchodku v sume 523,10 eur, býva v rodinnom dome (ktorý bol predmetom konania), pričom výdavky súvisiace s bývaním sú 245,- eur mesačne. Okrem toho má mesačné výdavky na lieky 50,- eur. Žije spoločne s manželkou, ktorá má príjem 210,- eur mesačne. Nemá žiadne pohľadávky ani záväzky.
Po preskúmaní pomerov odporcu dospel odvolací súd k záveru, že jeho žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov je čiastočne dôvodná, preto mu priznal oslobodenie vo výške 50%.
V ďalšej časti odvolací súd preskúmaval jednotlivé výroky napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa.
Pokiaľ sa týka výroku o povinnosti účastníkov konania zaplatiť súdny poplatok po 600,- eur, z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že týmto výrokom rozhodol súd o súdnom poplatku za odvolanie proti rozsudku z 21.6.2010 č.k. 13C/531/2001-160. Odvolanie proti tomuto rozsudku podala dňa 8.7.2010 navrhovateľka. Súd prvého stupňa o poplatkovej povinnosti navrhovateľky rozhodol uznesením zo dňa 8.9.2010, ktoré však bolo vo výroku o povinnosti zaplatiť súdny poplatok z odvolania zrušené a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
Odvolací súd v uznesení zo 17.5.2011 č.k. 3Co/272/2010-191 vyslovil, že poplatníkom poplatku za podané odvolanie je navrhovateľka (§ 2 ods. 4 zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov). Podľa § 7 ods. 9,10 cit. zákona v konaní o zrušení a o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je základom poplatku cena podielu žiadaného navrhovateľom. V odvolacom konaní je základom poplatku cena nároku uplatňovaného v odvolaní. V odvolacom konaní sa platí poplatok podľa sadzby 6% z ceny predmetu konania.
Súd prvého stupňa pri určení ceny poplatkového úkonu vychádzal z Osvedčenia o dedičstve z X.X.XXXX Č..X.. XXD/XXX/XXXX vydaného notárkou JUDr. D. S., pričom v tomto dedičskom konaní bola určená všeobecná cena nehnuteľností, ktoré boli predmetom konania a to v podiele 1/2 z celku na mene poručiteľa H. H. podľa vyjadrenia realitnej kancelárie a dohody dedičov v hodnote 20.000,- eur. Odvolanie vo veci samej bolo podané iba niekoľko mesiacov po vydaní tohto osvedčenia, odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že základ súdneho poplatku v rámci odvolacieho konania mohol byť určený s odkazom na uvedené osvedčenie o dedičstve. Námietka navrhovateľky, že reálnu cenu nehnuteľností môže určiť iba znalec je v tomto procesnom štádiu nedôvodná. Súd prvého stupňa preto správne dospel k záveru, že výška súdneho poplatku za odvolanie je 6% zo základu, teda 1.200,- eur, pretože sadzba poplatku za odvolanie je daná podľa právneho stavu v čase jeho podania.
Súd prvého stupňa však pri rozhodovaní nesprávne aplikoval ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb.. Toto ustanovenie sa vzťahuje iba na súdny poplatok za návrh na začatie konania, čo v prejednávanej veci nie je splnené. Poplatníkom súdneho poplatku za odvolanie je iba odvolateľ, v tomto prípade navrhovateľka. Pokiaľ výška súdneho poplatku bola 1.200,- eur a navrhovateľka bola oslobodená od súdneho poplatku v rozsahu 50%, súd prvého stupňa správne zaviazal navrhovateľku na zaplatenie poplatku v sume 600,- eur, nesprávne je však jeho rozhodnutie o zaviazaní odporcu na zaplatenie zvyšku tohto súdneho poplatku. V tomto prípade neprechádza poplatková povinnosť na druhého účastníka konania, preto rozhodnutie o povinnosti odporcu zaplatiť poplatok 600,- eur nemá zákonné opodstatnenie.
Preto odvolací súd potvrdil uznesenie o povinnosti zaplatiť súdny poplatok v prípade navrhovateľky v sume 600,- eur podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v prípade odporcu zrušil uznesenie o výroku o jeho povinnosti zaplatiť na účet súdu súdny poplatok v sume 600,- eur, pretože toto rozhodnutie nie je správne.
Pokiaľ ide o výrok, ktorým boli účastníci konania zaviazaní na povinnosť zaplatiť trovy štátu, ktoré vznikli tým, že z finančných prostriedkov štátu boli preddavkovo vyplatené trovy znalečného uvádza odvolací súd, že rozhodnutie súd prvého stupňa správne odôvodnil podľa § 148 ods. 1 O.s.p..
Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa v tom, že obaja účastníci mali v konaní rovnaký úspech. Výsledok súdneho konania, a to vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnou deľbou, je v záujme oboch účastníkov konania, pretože rieši ich právne postavenie v celom rozsahu a v dôsledku rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva obaja účastníci sa stávajú vlastníkmi novej veci, ktorá vznikla reálnou deľbou.
Za uvedenej situácie je spravodlivé, ak obaja účastníci konania sa rovnakou mierou podieľajú na znášaní trov, ktoré platil štát v prejednávanej veci.
Súd prvého stupňa v odôvodnení uznesenia uviedol, že z prostriedkov štátu boli zaplatené trovy znalca Z.. P. N. v sume 230,97 eur a trovy znalca Z.. D. Y. O.. v sume 165,98 eur. Súd prvého stupňa tiež správne uzavrel, že celkové náklady znalečného za vypracovanie oboch znaleckých posudkov predstavovali sumu 862,92 eur, preto sa má každý z účastníkov konania podieľať na úhrade trov, ktoré boli vynaložené v ich záujme rovnakou sumou. Každý z účastníkov sa preto mal podieľať na znaleckom dokazovaní sumou 431,46 eur.
Navrhovateľka zaplatila na preddavkoch sumu 315,97 eur, k úhrade jej zostala suma 115,49 eur a keďže jej bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 50%, v súlade s ust. § 148 ods. 1 O.s.p. súd prvého stupňa jej správne uložil povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 57,75 eur. V tomto výroku preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.
Odporca zaplatil preddavok znalečného v sume 150,- eur, preto mu zostáva povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 281,46 eur. Keďže však odvolací súd priznal odporcovi oslobodenie v rozsahu 50%, podľa § 148 ods. 1 O.s.p. je povinný zaplatiť trovy štátu iba v sume 140,73 eur. Preto odvolací súd podľa § 220 O.s.p. zmenil uznesenie vo výroku o povinnosti odporcu zaplatiť na účet súdu prvého stupňa trovy štátu tak, že jeho povinnosť znížil na sumu 140,73 eur.
Proti rozhodnutiu o náhrade trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi sa odvolal iba odporca. V zásade namieta, že bol v konaní úspešný, pretože súd prvého stupňa v konečnom dôsledku vyhovel tomu riešeniu, ktoré od začiatku presadzoval a bola to navrhovateľka, ktorá spôsobovala navýšenie trov konania tým, že vykonávala úkony smerujúce k pokračovaniu v konaní.
Odvolací súd je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní vzájomnej náhrady trovy konania účastníkom je vecne správne.
Ako to už bolo v odôvodnení tohto rozhodnutia konštatované, rozhodnutie prvostupňového súdu je nepochybne v záujme oboch účastníkov konania a rieši ich hmotnoprávne postavenie vo vzťahu k pôvodnému spoločnému majetku s definitívnou platnosťou. Odvolací súd pripomína, že konečné rozhodnutie o reálnej deľbe nehnuteľností vyplynulo až zo záverov znaleckého posudku znalca Z.. D. Y. O...
Preto odvolací súd potvrdil rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.. Obaja účastníci konania boli v odvolacom konaní čiastočne úspešní, preto im odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.