Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_7P-129-2012.pdf
PDF · 197.83 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
RK-7P/129/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Ružomberok samosudkyňou JUDr. Jankou Dankovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: T. N., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Ružomberku - odbor sociálnych vecí a rodiny, dieťa rodičov: J.. T. N. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom T. Q. 1, XXX XX N., právne zastúpená JUDr. Jiří Martaus, advokát so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš a S. N., nar. X.XX.XXXX, bytom T. A. XX, T., W. republika, štátny občan W. republiky, v konaní o návrhu matky na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, takto
rozhodol:
M e n í s a rozhodnutie Okresného súdu TRIBUNALE ORDINARIO DI CIVITAVECCHIA, Talianska republika, číslo rozhodnutia RG 3694/2007, cron. 3291 zo dňa 12.2.2009, v časti výroku o spoločne zdieľanej starostlivosti o maloletú T. N., v bode XX, bodu č. 2, dohody manželov o rozluke manželstva a úprave pomerov manželov k maloletej dcére T. N., nar. XX.X.XXXX, zo dňa 30.9.2008 tak, že maloletá T. N., nar. XX.X.XXXX, s a z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky maloletého dieťaťa J.. T. N. Q., nar. XX.X.XXXX, s tým, že obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd u p r a v u j e styk otca s maloletou T. N., nar. XX.X.XXXX, tak že otec maloletého dieťaťa S. N., nar. X.XX.XXXX, j e o p r á v n e n ý sa s maloletou T. N., nar. XX.X.XXXX, stýkať každú druhú sobotu v kalendárnom mesiaci v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod. a každú druhú nedeľu v kalendárnom mesiaci v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod., a to za prítomnosti matky maloletého dieťaťa.
Týmto s a m e n í rozsudok Okresného súdu Ružomberok č. k. 4P/229/2009-493 zo dňa 24.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/37/2012 zo dňa 21.5.2012, vo výrokoch o úprave styku otca s maloletým dieťaťom.
Vo zvyšnej časti súd návrh z a m i e t a.
Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého dieťaťa sa návrhom zo dňa 12.11.2012 doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.11.2012 domáhala zmeny úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rodičov k maloletej T. N., Q. XX.X.XXXX, pričom žiadala, aby maloletá T. N. bola zverená do osobnej starostlivosti matky J.. T. N. Q., ktorá bude maloletú zastupovať a spravovať jej majetok a zároveň, aby súd zmenil úpravu stretávania sa otca s maloletou T., a to tak, že otec má právo stýkať sa s maloletou T. N. každú v poradí druhú sobotu v príslušnom kalendárnom mesiaci v čase od 9.00 hod. do 19.00 hod., a každú v poradí druhú nedeľu v
príslušnom kalendárnom mesiaci v čase od 9.00 hod. do 17.00 hod., a to za prítomnosti matky. Matka maloletého dieťaťa v návrhu poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Ružomberok rozsudok č. k. 4P/229/2009-493 zo dňa 24.2.2012 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Krajského súdu v Žiline č. k. 5CoP/37/2012-551 zo dňa 18.6.2012, ktorým zmenil rozhodnutie Okresného súdu CIVITAVECCHIA, W., číslo rozhodnutia RG 3694/2007, cron. 3291 zo dňa 12.2.2009, vo výroku o výške výživného v bode 12.4, bodu 3, a zároveň predmetným rozsudkom č. k. 4P/229/2009-493 zo dňa 24.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5CoP/37/2012 zo dňa 21.5.2012, ktorým pôvodné znenie bodov č. 5, 6, 7, 8 a 10 dohody manželov o odluke manželstve a úprave pomerov manželov k maloletej dcére T. N. vypustil a nahradil ho novým znením, čím došlo k zmene úpravy styku otca s maloletou T. N.. Matka maloletého dieťaťa návrh po skutkovej stránke odôvodnila tým, že podľa dohody manželov o rozluke manželstva a úprave pomerov manželov k ich maloletej dcére T. N. schválenej príslušným súdom v Taliansku a opatrenej potvrdením o rozhodnutí vo veci práva na styk v súlade s ustanoveniami čl. 41 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 2201/2003 z 27.11.2003 o príslušnosti uznávania a výkone rozhodnutí vo veciach manželských a zodpovednosti rodičov, ktorá bola čiastočne zmenená rozhodnutiami súdov Slovenskej republiky ohľadne maloletej T. bola dohodnutá spoločne zdieľaná starostlivosť s tým, že dieťa je umiestnené u matky na Slovensku (bod č. 2 dohody o rozluke manželstva). Od rozhodnutia Okresného súdu CIVITAVECCHIA, Taliansko, číslo rozhodnutia RG 3694/2007, cron. 3291 zo dňa 12.2.2009, ako aj od rozhodnutia prvostupňového a odvolacieho súdu v konaní vedenom na Okresnom súde Ružomberok sp. zn. 4P/229/2009 došlo k zmene pomerov, ktorá odôvodňuje novú úpravu osobnej starostlivosti rodičov o maloletú T. ako aj zmenu úpravy stretávania sa otca s maloletou. Maloletá T. N. sa od októbra 2007 zdržiava na území Slovenskej republiky, odvtedy v Talianskej republike nebola a s otcom sa nestretáva ani inak nekomunikuje, hoci rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 4P/229/2009-493 zo dňa 24.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5CoP/37/2012 zo dňa 21.5.2012 bol právoplatne stanovený rozsah stretávania sa otca s maloletou, tak otec sa s dcérou nestretáva, je pravdou, že v mesiaci júl 2012 sa otec maloletej dostavil na Slovensko za účelom realizácie jeho stretnutia s dcérou, ktoré stretnutie sa však neuskutočnilo z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu dieťaťa, inak otec maloletú nevidel od apríla 2011. Maloleté dieťa je fakticky dlhodobo vo výlučnej starostlivosti matky, je v záujme dieťaťa, aby aj právne bolo zverené do starostlivosti rodiča, ktorý ho vychováva, je to potrebné aj z praktických dôvodov, aby rodič, s ktorým dieťa žije mohol sám realizovať potrebné každodenné úkony pri starostlivosti, zastupovaní a správe majetku dieťaťa. Pri poslednej súdnej úprave stretávania sa otca s maloletou boli termíny stretnutí upravené tak, aby si maloletá postupne privykla na stretnutia bez prítomnosti matky, ktorá by však bola nablízku a v prípade potreby mohla bezodkladne riešiť konfliktné, stresujúce a otcom nezvládnuteľné situácie. Vzhľadom k tomu, že otec maloletej sa nedostavoval na stretnutia s dieťaťom tak, ako bolo rozhodnuté Okresným súdom Ružomberok zo dňa 24.2.2012, tak k súdom predpokladanému vytvoreniu bližšieho vzťahu dcéry k otcovi nedošlo, naopak nadprahové stresové a dramatické emocionálne prežívanie situácie dcérou pri predpoklade, že má s otcom ostať osamote sa ešte prehĺbilo, dôkazom je situácia, ktorá nastala v júli tohto roku, keď sa otec dostavil na Slovensko za účelom stretnutia sa dcérou, hoci v stanovený deň bolo dieťa zbalené a malo pripravené veci na to, aby mohlo ísť s otcom na prázdninový pobyt tak, ako ho zbadalo dostalo neopísateľný hysterický záchvat, začalo kričať, plakať, kopať, triasť sa, krik bolo počuť až na ulici a schodišti tak, že sa zbehli susedia z otázkou, čo sa deje, matke sa záchvat maloletej nepodarilo utíšiť, upokojiť a stupňoval sa až tak, že dieťa začalo dáviť a začalo ho preháňať, matka bola nútená vyhľadať odbornú lekársku pomoc, pričom službukonajúca lekárka po prehliadnutí dieťaťa konštatovala ťažký psychický šok, ktorého sprievodnými znakmi bola zvýšená telesná teplota na 38 °C, vysoká frekvencia pulzov, zvýšený krvný tlak, triaška, žalúdočné potiaže a nariadila okamžitú hospitalizáciu dieťaťa v záujme zabránenia vzniku ďalšieho poškodenia jej zdravotného stavu. Potreba novej úpravy pomerov rodičov v otázke stretávania sa s dcérou je daná tým, že za súčasného stavu je v záujme riadneho psychického a harmonického vývoja dieťaťa, aby jeho stretávania sa s otcom boli realizované v prítomnosti matky, aby vývoj maloletej nebol narušovaný náhlymi a radikálnymi zmenami, ktoré v konečnom dôsledku vyústia do stresových situácií, ktoré majú negatívny vplyv na budúci vývoj osobnosti dieťaťa.
Dňa 13.12.2012 bol doručený tunajšiemu súdu návrh na nariadenie predbežného opatrenia po začatí konania, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením č. k. 7P/129/2012-40 zo dňa 20.12.2012, pričom súd dočasne obmedzil styk otca S.arda N.u, Q. X.XX.XXXX, s maloletou T.inou N.u, Q. XX.X.XXXX, tak že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú v poradí druhú sobotu v príslušnom kalendárnom mesiaci v čase od 9.00 hod., do 18.00 hod., a každú v poradí druhú nedeľu v príslušnom kalendárnom
mesiaci v čase od 9.00 hod., do 17.00 hod., a v dňoch od 28.12. do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka v každom z týchto dní je oprávnený stýkať sa s maloletou v čase od 9.00 hod., do 18.00 hod., tohto dňa, vždy za prítomnosti matky a v okrese Ružomberok na území Slovenskej republiky. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2013 a vykonateľnosť dňa 20.12.2012.
Dňa 18.2.2013 bolo doručené tunajšiemu súdu písomné vyjadrenie otca maloletého dieťaťa, v ktorom poukázal najmä, že od 4.10.2007, t. j. odo dňa keď matka T. odviedla z Talianska (únos maloletého dieťaťa) bojuje so všetkými svojimi materiálnymi a psychickými silami za to, aby mohol byť svojej dcére nablízku, nepodarilo sa mu to a nikdy si to neodpustí a cíti, že v jej očiach zlyhal. S matkou prijali a podpísali spoločnú dohodu, v ktorej sa zriekol priviesť dcéru naspäť do W. lebo bol presvedčený, že to bude v prospech jeho dcéry, vedel, že potrebuje, aby bola jej matka šťastná a spokojná, matka však dohodu nikdy nerešpektovala, vždy sa o dcéru staral, nikdy sa nevyhováral, každý mesiac jej posielal výživné (niekedy podľa jeho možností aj viac), precestoval tisícky kilometrov v zime, v snehu, v noci, žije 1200 km od N., prekonal množstvo prekážok, aby potom prišiel do N. a narazil na nepreniknuteľný múr alebo nejakú výhovorku, aby so svojou dcérou nemohol byť ani ju len vidieť, podstúpil veľa poníženia lebo táto žena a matka on nevie z akého dôvodu, zabáva sa na tom, že sa zahráva so životom svojej dcéry, dala mu najavo, že T. je len jej dcéra, v prípade nového konania je tu nielen že možnosť, že jeho právo styku s dcérou bude obmedzené, ale ešte aj porušené lebo dovoľuje matke nielen ešte viac naťahovať čas, ale ani mu len dcéru neukázať ako sa to stalo posledný krát 28.12.2012 v N. pri tejto príležitosti mu matka, keď u nich doma zazvonil pokojne oznámila, že so svojou dcérou nie len, že nemôže stráviť čas, ktorý mali byť spolu, ale že ju nemôže ani len vidieť, išiel preto na políciu, z ktorej dostal odpoveď, že jeho trestné oznámenie zamietajú lebo to čo prežíva sa nedá dokázať. Uznesenie Okresného súdu Ružomberok bolo prijaté lebo ako sa v ňom hovorí jeho dcéra zažila v lete roku 2012, keď si ju prišiel vyzdvihnúť šok, ale ako môže byť tou príčinou on, keď s ňou nebol sám ani len chvíľu, šok skôr asi spôsobila matka, ktorá kričala, slovne ho napádala, zavolala všetkých susedov, aby vytvorila pocit väčšieho zmätku a zmiatla tak aj ich dcéru, matka dieťaťa hovorí, že dcéra s ním nechce byť, ale pravda je taká, že dieťa v jej veku je ľahko manipulovateľné v dobrom aj v zlom osobou, s ktorou žije v jednej domácnosti. Naozajstný šok je nechať niekoho uveriť, že otec neexistuje a úplne potlačiť jeho osobu. Od roku 2007 nemal možnosť stráviť s dcérou ani jednu noc, nikdy ju nemohol zobrať do W. k jej príbuzným, nemal možnosť dozvedieť sa o nej lebo s matkou nie je možný dialóg a iste nie z jeho viny, bolo mu povedané, že sa môže stretávať s dcérou len v prítomnosti matky, ale on sa o to pokúsil nespočetne veľa krát. Matka okrem toho, že mu dcéru vôbec nedá, tých pár krát, čo bola na stretnutí prítomná ho pred dieťaťom zhadzovala, ponižovala, v dohode o ktorej bolo rozhodnuté na Slovensku sa hovorí, že správanie matky bolo neprípustné, fakt že dieťa nenaučila po taliansky napriek tomu, že taliančinu ovláda v Ružomberku ju aj súkromne učí, bol neprijateľný. On nežiada nič výnimočné nežiada dieťa do starostlivosti, vie že jeho dcéra by mala žiť s matkou, je to tak správne, žiada len, aby si mohol plniť svoju úlohu otca a mohol jej pomôcť vyrásť do vyrovnaného mladého človeka.
Na pojednávaní konanom dňa 6.6.2013 matka maloletého dieťaťa vo svojej výpovedi uviedla, že 28.12 návšteva otca neprebiehala ako bolo vyjadrené v spise z podania otca, ale otec bol pozvaný hore, bol pozvaný na kávu, na ktorú odmietol ísť, otočil sa po 5-6 sekundách a už ho odvtedy nevidela, s tým, že mu ešte zakričala, aby prišiel po obede, keď sa malá ukľudní, povedal, že on to riešiť nebude, sledovala jeho pobyt na internete, pretože je to teraz možné, bol celé poobedie s priateľmi v pizzérii a na druhý deň odišiel preč, ubytovanie mal na dva dni, odvtedy sa neukázal, nepísal, netelefonoval ani raz. Ona žiada zveriť maloleté dieťaťa do jej osobnej starostlivosti z dôvodu, že dieťa žije s ňou, takže pri všetkých podpisoch, ktoré žiada škola, či je to už škola v prírode, základné veci, doktori, vyšetrenia všade sa žiada aj podpis otca a komunikácia je nulová, takže je to dosť ťažké a komplikované, keby sme mali rozhodovať o veciach, na ktoré by sme sa mali zhodnúť, je to veľmi ťažké. Matka zdôraznila, že si uvedomuje, že sú určité témy, ktoré budú v živote musieť byť prebraté spoločne, ale je aj druhá vec, že pri úplne jednoduchých základných veciach jej chýba jeho podpis alebo vyjadrenie, určite keď budú rozhodovať kde pôjde na vysokú školu tak sa porozprávajú a to dúfa, že už bude ten vzťah trošíčku normálnejší. Na otázku samosudkyne, aký má vzťah maloleté dieťa k otcovi, matka uviedla, že v podstate začali dosť intenzívne s taliančinou asi 2 - 3 krát do týždňa majú hodinu, kde ju učí ona, v pozícii ako učiteľka, tak sa dohodli, ju to zaujíma, baví, pretože je v takom veku, že je to niečo viac pre ňu a že ona učí svoje spolužiačky takže sa s tým dosť chváli, že vie aj inú reč okrem angličtiny, berie to skôr z tej stránky, že je to pre ňu dosť pozitívne, čo sa týka otca ona vie, že protistrana tvrdí niečo iné, ale nedovolí, aby rozprávala na neho škaredo ani jej to nepripustí, je to jej otec, stále to opakuje, či chce alebo nechce,
je to jej otec, bude, väčšinou reaguje tak, že si zapchá uši. Maloletá T. nechce vôbec komunikovať na tému otec. Oni robili pri vstupe do základnej školy testy, kde boli povinné pre vstup pre nadané deti a už pri tomto pohovore, ktorý trval 4 hodiny psychologička sa s ňou rozprávala na túto tému a už vtedy keď zavolala ju na posedenie tvrdila, že dieťa sa s ňou nechcelo o otcovi rozprávať, ona vtedy netlačila, pretože účel sedenia bol iný, potom mali vyšetrenia, keď boli hospitalizovaní, mali vyšetrenie či už vo vojenskej nemocnici na psychologickom vyšetrení, neskôr aj psychiatrické vyšetrenie boli dané do spisu, dieťa tam bolo samé, takže v rámci hier, ona nevie čo tam prebiehalo, ona nebola súčasťou. Osobne nenavštívili psychologickú poradňu, pretože dieťa sa vyvíja normálne iba na túto tému, keď sa začne rozprávať, čo sa týka tvrdení otca tie soboty, ktoré on má chodiť a napríklad kamarátky idú niekde ona hovorí T.inka musíme počkať, je možné, že príde papa, lebo ona ho tak volá, mami veď aj tak vieš dobre, že nepríde, on len tvrdí, že príde a potom nepríde, ani minule. Ona je vždy informovaná o tom, že je možnosť, že otec príde je to tá druhá sobota, čo môže prísť. Na otázku samosudkyne, ako matka pracuje na obnovení vzťahu otca s dieťaťom uviedla, že nedovolí rozprávať na neho zle, pretože dcéra hovorí „ja papa nemám rada lebo on nás nechal, on nás nechce", stále dookola vysvetľujem, že má sestričku, že má teraz papa inú rodinu, že či chce, či nechce bude to stále jej papa, dokonca vtedy keď mal prísť ona jej vysvetľovala, že sa nemusí báť, že idú spolu, že pôjde aj ona, pretože väčšinou aspoň roky dozadu tak bolo, že kým tam bola ona, to dieťa chodilo na prechádzky, na obed a bolo ešte zvládnuteľné, ale teraz jej povedala, že ona nepôjde, že keď chcem ja, že môžem sa s ním ísť prechádzať ja. Matka maloletého dieťaťa zdôraznila, že žiada zmenu úpravy styku otca s maloletou z dôvodu, že kým sa neupraví ich vzťah a ten vzťah sa neupraví nárazovou akciou raz za rok, dvakrát za rok, že príde vezme, začne brať kufre a tašky, ten vzťah sa upraví jedine postupným stretávaním z jej hľadiska je to jediný spôsob ako si malá nájde k nemu cestu a ako ho začne trošíčku akceptovať, a zvykať si na neho, pretože čo sa týka jazykovej bariéry na tom pracuje už ona, ale ak ona uvidí otca raz za rok tak to nie je riešenie, pretože tam znova nastane šok, vzdor, ja nejdem, ako náhle by to bolo riešené, ona vie, že je to ťažko realizovateľné, že príde raz na pol dňa, že sa mu to finančne neoplatí je to ďaleko, ale ona to vidí ako jedinú prístupnú cestu. Na otázku samosudkyne, či uvažovala nad návštevou jej a maloletého dieťaťa v Taliansku, v bydlisku otca maloletého dieťaťa, matka uviedla, on má novú rodinu, teraz čakajú ďalšie dieťa, pričom hradenie z jej strany si neviem predstaviť, už tri - štyri roky nebola na dovolenke, bola pozvaná s priateľmi, ale sama si dovolenku nemohla zaplatiť odkedy sa vrátila. Ona učí na strednej škole, má úväzok 12 hodín, plat je do 350 eur podľa nadčasov sa mení +/-, ďalej má každý mesiac stále 400 eur lebo stále sa tých 50 eur čo sa týka splátky, čo musí doplatiť z alimentov zo strany otca a rodinné prídavky, ktoré chodia 15-teho a to je zatiaľ jediný príjem, čo sa týka univerzity tam zmenou zákona, ktorá prebiehala jej neprichádza mesačne príjem 120 eur, pretože s ňou podpísali na semester zmluvu príde jej to jednorazovo vyplatený 7.7.2013, jej pomery sú od posledného rozhodnutia nezmenené.
Právny zástupca matky maloletého dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 6.6.2013 uviedol najmä, že z praktického hľadiska je v záujme maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho v podstate sama niekoľko rokov vychováva, žije s ním, a v praxi ako uviedla nastávajú prípady, kedy tretie osoby môžu vyžadovať súhlas obidvoch rodičov, čo v danom prípade vzhľadom na odlúčenosť ako aj z dôvodu, že otec žije v zahraničí je prakticky nemožné, pokiaľ navrhuje zmenu stretávania sa otca s maloletým dieťaťom tak je tiež potreba zmeniť poslednú súdnu úpravu, nakoľko táto vychádzala z toho, že maloletá si bude postupne zvykať na otca, stretnutiami, ktoré budú najskôr v menšom rozsahu, pričom nie je sporné medzi účastníkmi konania, že tieto stretnutia sa neuskutočnili takže zámer, ktorý súd sledoval v rozsudku, ktorým bol naposledy upravený styk otca s maloletou v podstate sa nerealizoval, preto si myslia, že je v záujme maloletého dieťaťa, aby stretávanie upravené súdom bolo zmenené.
Dňa 7.6.2013 bolo doručené tunajšiemu súdu písomné podanie matky maloletého dieťaťa, v ktorom najmä uviedla, že možnosti, ktoré dal súd odporcovi na zlepšenie vzťahu, ktorý nie je dodnes vybudovaný, nebol ani v jednom prípade využitý, od januára 2013 mal odporca možnosť stretnutia so svojou dcérou k dnešnému dňu presne 4 krát, a to v dátumoch a v dňoch od 12.1.2013 do 13.1.2013, od 9.2.2013 do 10.2.2013, od 9.2.2013 do 10.2.2013, od 13.4.2013 do 14.4.2013, počas uvedených dátumov sa otec dieťaťa nedostavil ani raz na stretnutie. Dokonca okrem januárového termínu, kde poslal mail so správou, že pre pracovné zaneprázdnenie sa nemôže dostaviť ani raz neupozornil na svoju zamýšľanú neprítomnosť, v jedinom ospravedlnenom termíne nepožiadal o náhradný termín. V spomínaných termínoch ona bola vždy prítomná na adrese trvalého bydliska, dieťa bolo vždy informované, že príde na návštevu otec, posledné stretnutia už sama dcéra odmietala čakať na otca s tým, že tvrdila že aj tak nepríde. Mail, bola posledná komunikácia zo strany otca. Počas celej doby
nebol zo strany otca žiaden náznak snahy o zistenie ako sa jeho dcéra má, či je zdravá, ako napreduje v škole, otcovi nikdy nič nebránilo, aby sa či už písomne alebo telefonicky zaujímal o svoje dieťa. Ku dňu 28.12.2012 uviedla, že je pravda, že otec dieťaťa sa dostavil v spomínaný deň na adresu trvalého pobytu dieťaťa, ale razantne trval na tom, že si po dieťa nepríde hore do bytu ako vždy, ale že počká na chodníku pred bytovkou. Po jeho zazvonení ho už v bytovom telefóne pozvala hore, čo on odmietol a povedal, že nejde, na to hneď ona zišla dole a požiadala ho, aby vyšiel hore, pretože T.ina s ním nechce ísť, navrhla mu, aby si dal kávu, aby aspoň trochu sa premohol stráviť čas u nich doma, nikdy nebránila odporcovi, aby vošiel do jej bytu a pobudol v ňom, zo začiatku to využíval aj keď na krátku dobu, ale od leta, keď prišiel len do dverí zobrať pripravenú batožinu to odmieta, odmietol to aj tentokrát. Napriek jej vyzvaniam, aby návštevu v priebehu dňa zopakoval jej len oznámil, že ide na políciu ju udať a vracia sa domov, podotkla, že ihneď ako obdržala predbežné opatrenie, mailom mu zaslala preložené do taliančiny výrok uznesenia o predbežnom opatrení takže vedel o tom, že s T.inou môže byť v uvedených dňoch len v Ružomberku a za jej prítomnosti, napriek tomu, že dňa 28.12.2012 prišiel za dcérou v čase Vianoc, o tri mesiace prišiel k nim majiteľ penziónu s darčekom, ktorý tam nechal pre T.inu, ale otec dieťaťa nikomu nič nepovedal. Nebolo to prvý raz, že sa zachoval tak, tým, že svoju cestu mal už dopredu naplánovanú vrátane spiatočnej cesty a účelovo všetko vykonštruoval len, aby opätovne vyzerala ako tá, ktorá mu nechce ukázať dcéru. Pri ostatnom stretnutí vôbec nechcel vziať na vedomie, že dieťa v rozrušení reaguje všetkými možnými obrannými mechanizmami svojej osoby, že mám ja ako matka byť právo s nimi to úplne odmieta len tvrdohlavo realizuje za každú cenu to, čo si vopred naplánoval a vykonštruoval. Podotkla, že v doobedňajších hodinách tento deň museli navštíviť detského obvodného lekára maloletej T.iny, nakoľko ju celá situácia opäť natoľko rozrušila, že mala obavy, aby to neskončilo ako v lete, potom sa už postupne upokojovala a čakala, že otec dôjde, matka zdôraznila, že nikdy otcovi nebránila vidieť dieťa, zotrvala na tom, aby stretnutia pre dieťa boli čo najprimeranejšie a nie drastické, ako si to predstavuje a realizuje otec. Nevidí dieťa pol roka a potom príde vezme kufre a chce dieťa na 5 týždňov, to absolútne nie je v záujme dieťaťa, ktorá takouto situáciou trpí.
Dňa 4.11.2013 bolo doručené tunajšiemu súdu písomné podanie otca maloletého dieťaťa, v ktorom najmä uviedol, že považuje za urážlivé tvrdenia ohľadne poslednej návštevy na Slovensku dňa 28.12.2012, myslí si, že nikto neprecestuje 1200 km, nezaplatí si hotel, letenku a nevynaloží tú námahu, aby prišiel za svojou dcérou a nechcel ju vidieť, keby o ňu nemal záujem nebol by vôbec chodil, nebol by si roky platil advokátov a nebol by podstupoval súdne konania. Matka dieťaťa mu nielen že nedovolila stráviť nejaký čas s jeho dcérou, ona ju ani len na chvíľku neukázala. Jediné čo mu povedala bolo, že cestu si môže aj v budúcnosti pokojne ušetriť, lebo mu aj tak nikdy nedovolí stretnúť sa s T.inou. Jeho kontakty s dcérou sú prakticky nulové, nie je to preto, že by to on tak chcel, ale preto lebo matka nedvíha telefón donedávna jej musel maily posielať na adresu jej tety lebo nechcela dať priamy kontakt matka na seba, on nesúhlasí so zverením dcéry do výlučnej starostlivosti jednej osoby z dôvodu, je to jediný spôsob, ako mať o svojej dcére aspoň nejaké správy v tom zmysle, aby ho matka informovala o najdôležitejších rozhodnutiach, ktoré sa jeho dcéry týkajú, aby sa mohol aspoň trochu cítiť ako otec, napriek tomu, že matka sa to snaží poprieť. Nebol svoju dcéru viac navštíviť lebo matka sa vyjadrila jasne, pričom sa stačí pozrieť na obdobie posledných 6 rokov, aby človek pochopil, že to čo matka píše je nepravda. Nikdy nemala v úmysle dovoliť mu tráviť čas s dcérou, keby to bolo inak neboli by sa dostali až sem, ušla z Talianska, keď mala dcéra 2 roky, ak by mu bola dovolila, aby sa o dcéru staral, dnes by mala T.ina oboch rodičov. Matka hovorí, že dcéra si musí na otcovu prítomnosť zvyknúť, hovorí, že môže byť s ním len pol dňa a pritom veľmi dobre vie, že je to vzhľadom na vzdialenosť a finančné možnosti nie celkom možné, žiada, aby matke pre dobro jeho dcéry bola odopretá možnosť klásť si takéto podmienky a aby mu bolo umožnené právo styku, ktoré je nevyhnutné pre jej ďalší harmonický vývoj. Je ochotný sa vzdať niekoľkých dní v prvom roku v záujme tejto veci, napríklad mať v lete aj 15 dní, nebyť s ňou počas jarných prázdnin, zdôraznil, že je T.inin otec a nemôže to byť pre ňu žiadny šok, keby sa k tomu matka postavila takto a nerobila by všetko pre to, aby dieťa proti nemu postavila, ak je v niektorých situáciách potrebný súhlas otca (pochybuje, keďže ho matka za tie roky ani raz nekontaktovala s niečím okrem žiadosti o peniaze), on bude len rád, že bude mať konečne možnosť dohodnúť sa s matkou v záujme ich dcéry, myslí si, že sa vždy snažil dokázať, že dáva dcéru na prvé miesto, nepodal udanie ohľadne únosu dcéry a prijal aj fakt, že bude žiť so svojou matkou, považoval to v danej situácii za najlepšie riešenie, zveriť však dieťa do výlučnej starostlivosti matky by znamenalo, vylúčiť z výchovy jeho dcéru osobu otca, čo by dovolilo matke úplne ho vymazať zo života dcéry, nie je pravda, že jeho dcéra navštevuje hodiny taliančiny, môže s istotou povedať, že dcéra taliansky nehovorí aj keď jej matka taliančinu veľmi
dobre ovláda, matka T.ine odoprela túto možnosť pre budúcnosť to má iste veľký význam len, aby s ním nemohla komunikovať.
Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 26.11.2013 vo svojej výpovedi najmä uviedla, že jediný mail, ktorý prišiel počas celého roku bol mail 20.7., keď mala T.ina 8. narodeniny, kde jej poprial otec mailovou cestou všetko najlepšie, na mail mu odpovedala, že gratuláciu odovzdala to bol z jeho strany jediný pokus o informáciu, ani raz nezavolal aké bolo vysvedčenie, ani listovo, ani SMS-kou, ani mailom, čo sa týka zverenia T.iny do výlučne jej starostlivosti, má pocit, že to bolo pochopené tak, že mu chce zabrániť a vylúčiť ho úplne, ona len čisto z pracovného alebo z podpisového vybavovania v podstate mali už jeden problém za sebou nevyriešili ho T.ine mali vyberať mandle nedal súhlas, nepodpísal, robil všetko proti, dodnes tie mandle má, nevybrali hoci sa to nerieši, pretože oni žiadajú podpis obidvoch rodičov, on ho nedá. Komunikácia je opačná ona učí T.inu po taliansky, nie je to jednoduché, je tretiačka má krúžky, ale minimálne raz do týždňa taliančinu majú spolu doma, nedáva ju niekde inde, majú taliansky deň, kedy rozprávajú po taliansky, ona sa snaží rozprávať a dcéra keď nerozumie jej to vysvetlí, zaužívali a zvykli si tak, nemôže tvrdiť, že rozumie perfektne po taliansky, ale dačo už rozumie, zlepšila sa , rozumie tých 50 % až 60 %, nereaguje ešte ťažko odpovie, jednoduché dvoj, maximálne trojslovné vety, skôr povie áno, nie, neprosím si, nechcem alebo nerozumiem, ale snaží sa rozumieť alebo si to poskladá. Matka ďalej uviedla, že otcovi nikdy nebránila v styku s maloletou, vždy mohol prísť, problém bol v tom, že si chcel T.inu zobrať mimo ňu, akonáhle ju chce zobrať, vzdialiť je problém, veľakrát navrhla, aj keď tu bol, aby došiel, vyšiel hore dal si kávu, bol s malou alebo išiel s ňou na prechádzku, to sa realizovalo na začiatku prvé dva - tri roky, potom sa sekol a on chcel malú len sám so sebou, potom sa stalo pár vecí, kedy malá už odmietla s ním ísť, keď ju zavrel v Hrabove v apartmánoch, keď mu ušla, vtedy už asi tým, že bola staršia sa začala inak prejavovať. Z jej pohľadu je dôležité, aby sa stretával s malou v kratších intervaloch, aby si k nej našiel nazad cestu, aby si na seba zvykli, a urobiť to postupným tempom, stretávanie raz za mesiac a samozrejme zo začiatku v prítomnosti matky. Matka maloletého dieťaťa ďalej uviedla, že k zmene úpravy styku je dosť dôležité, aby sa T.ina vrátila do domáceho prostredia a zo začiatku to určite bude dosť ťažké, má 8 rokov nebola odlúčená na dlhšiu dobu, dali to v sobotu, nedeľu, aby otec mohol prísť na celý víkend nedali to na jeden deň, ale dali to raz do mesiaca na dva dni od rána do večera, čiže v tom vidia výhodu pre otca, že bude mať možnosť dlhšie zotrvať s maloletou dcérou, dátum sa môže zmeniť, nemusí to byť druhá, môže to byť tretia, štvrtá, v tomto by nebol problém. V neobmedzenom rozsahu cez víkend by bol asi problém nie z jej strany, ale zo strany dieťaťa, pretože by chcelo ísť domov spať, nezostane spať ani u kamarátky.
Právny zástupca matky maloletého dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 26.11.2013 najmä uviedol, že otec v čase príchodu odmietal pochopiť stav nálady a pocity svojej maloletej dcéry a v tomto smere odmietal spolupracovať s matkou na tom, aby sa toto stretnutie uskutočnilo bezproblémovo a bez negatívnych vplyvov na psychiku a zdravotný stav maloletého dieťaťa, takže to sú podstatné dôvody, pre ktoré navrhujú zmenu pôvodného rozhodnutia, keď nedošlo k zámeru ktoré sledovalo pôvodné súdneho rozhodnutie.
Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 26.11.2013 vo svojej výpovedi uviedla, že v súčasnosti je už skoro rok, ako sa naposledy otec s dcérou stretli a určite je za to, aby sa nejako postupne začal obnovovať kontakt otca s dcérou, ako matka navrhuje postupnými stretnutiami, pretože maloletá je zrejme poznačená aj traumatickým zážitkom z posledného stretnutia, kedy otec neuváženým spôsobom realizoval stretávanie s maloletou, maloletá je veľmi fixovaná na matku, matka jej poskytuje pocit bezpečia a istoty a to dieťa potrebuje mať, túto potrebu svoju naplnenú, myslí si, že v skutočnosti na tých počiatkoch určite je potrebná aj prítomnosť matky, matka je ústretová tomu, aby sa s otcom dieťaťa nejakým spôsobom dohodli, možno by bol priestor na to, že by skúsili nejako spoločne komunikovať, aj prostredníctvom mailov, cez nejaké internetové siete za účelom nejakej rodičovskej dohody, aby stretávanie bolo upravené postupne, pretože maloletá má právo na obidvoch rodičov a otec musí naozaj rešpektovať aj záujem maloletého dieťaťa s tým, aby nevznikli nejaké vážne následky na jej zdravom psychickom vývine.
Na pojednávaní konanom dňa 28.2.2014 maloletá T.ina N.u vo svojej výpovedi uviedla, že sa vola T.ina má 8 rokov, pozná svojho otca, moc často sa nestretávajú, je to raz - dva krát do roka, ona ho nemá rada,
chce byť s maminou a maminu má veľmi rada, ešte pred letom boli v F. a už si viac nepamätá. Na otázku, či by chcela ísť s otcom niekam na pár dní, uviedla, že nevie proste nechce ísť s ním, ona nemá rada otca, ona chce byť iba s maminou. On jej neublížil. Na otázku, ako sa často rozprávajú s mamou o otcovi, uviedla, že často nie, ona o tom nechce rozprávať, lebo je to nepríjemné, má o tom zlý pocit. Ona by sa nechcela s otcom stretávať.Na otázku kolíznej opatrovníčky, či si vie predstaviť stretnutie, že by tam bola mama a papa, uviedla, že nie. Na otázku kolíznej opatrovníčky, čo má papa urobiť, aby sa stretli, uviedla nič. Na otázku, či by bola ochotná si s ním telefonovať prípadne písať správy, uviedla nie. Na otázku kolíznej opatrovníčky, či si pamätá niečo zlé zo stretnutí s otcom, uviedla nie, ona tam nechcela s ním byť. Na otázku, či niečo dobré zažili spolu, uviedla, pre ňu moc nie. Ona trošku vie po taliansky, mamina kúpila slovník a keď má čas tak sa učí s ňou. Reč je to stredne ťažká, ju niekedy baví taliančina, v škole sa učia iba angličtinu, ona aj keby bola na stretnutí iba s otcom, tak by tomu nerozumela, ale keby to niekto preložil, tak by to nepočúvala, ona by to nechcela počuť. Na otázku kolíznej opatrovníčky, keď má vystúpenia, tancuje, či by tam mohol prísť pozrieť otec, uviedla, že nie. Ona má okrem maminy rada krstnú. Jej nevadí, keď sa aj v škole spomína, že niekto bol s mamou a otcom niekde, jej to vôbec nevadí, že ona nebola s otcom. Na otázku samosudkyne, či jej mama rozpráva niečo pekné o otcovi, či sa ho snaží k nej priblížiť, uviedla áno, napríklad mi hovorí, že ma má rád a že je to môj ocko. Mama rozpráva o tom, že má byť stretnutie s otcom, ale málokedy. Na otázku samosudkyne, či jej dáva mama čítať správy od otca, uviedla, že nie lebo tomu nebude rozumieť, niekedy jej ich prekladá keď sú doma. Ona sa telefonicky nerozpráva s otcom, ona to nechcela mamina jej ho chcela dať, ale ona utiekla do druhej izby, utiekla lebo ho nechcela počuť, lebo ho nemá rada, ona s ním nemá zlý zážitok, raz ju otec zamkol v F. chcela ísť vtedy za maminou, a to sa jej nepáčilo. Vtedy jej nepovedal nič, ona sa vtedy už učila taliančinu, ale ona mu nerozumela. Ďalej uviedla, že nech jej už dá pokoj, keď sa má stretnúť s otcom nemá žiadne pocity. Na otázku kolíznej opatrovníčky, prečo plakala teraz pred pojednávacou miestnosťou uviedla lebo bola nervózna, ona nechcela o tom rozprávať, ani si nevedela predstaviť aké to bude, keď sa stretne s otcom, keby sa mala ona rozhodnúť tak by bola s maminou a papa nie, iba s maminou by chcela byť, ona s maminou rada chodí v lete do U. alebo v zime na Kozí vŕšok alebo do Krajinky, v meste do Čokoládovne alebo na zmrzlinu.
Matka maloletého dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 28.2.2014 vo svojej výpovedi uviedla, že sa stará sa o dieťa, odkedy prišli na Slovensko v roku 2007, je s ňou neustále v kontakte, pripravuje ju do školy, venuje sa jej vo voľnom čase, stará sa o to, aby dieťaťu nič nechýbalo. Po neúspešnej aplikácii rozhodnutia z roku 2012 a neochote dieťaťa stretávať sa s otcom podala návrh na zmenu stretávania sa dieťaťa súčasne aj po udalosti z leta, ktorej dieťa veľmi negatívne reagovalo na stretnutie s otcom, kde ponúkla protistrane návrh, v ktorom by sa častejšie mohlo stretávať s dieťaťom s tým, že by bola pri stretnutiach prítomná aj ona, aby sa vylepšil vzťah medzi dieťaťom a otcom. Dieťa veľmi negatívne reaguje na otca, ona negatívne myslenie voči otcovi nijakým spôsobom neovplyvňuje, snaží sa o otcovi rozprávať len dobre, jej reakcie sú veľmi negatívne, nechce s ním byť, stále jej opakuje pomaličky, že s ním určitý čas stretávania sa musí prispôsobiť aj keď nechce, napriek jej negatívnemu správaniu, sa bude snažiť, o čom svedčí aj návrh aspoň raz za mesiac, aby sa s otcom stretávala, pretože to vidí ako jediný spôsob ich zblíženia, nevie zaručiť jej správanie, ale zdôraznila, že z jej strany vydá maximum. Matka ďalej uviedla, že keď bola olympiáda, pozerali W., pozerali a fandili X. - krasokorčuliarke, pretože je W., aby trošíčku cítila maloletá tieto veci, napríklad v škole má ročníkovú prácu o W., čiže stále ju vedie tým smerom, aby nezabudla, aby vedela, aby spoznávala, čo sa týka taliančiny ona moc nechce, ale už si uvedomila, že bude musieť, ona rozumie trošku, ale nerozpráva. Ona si myslí, že má určitý blok, ale nevie čím je ten blok spôsobený, neakceptáciou otca alebo je to blok, že nevie tak sa hanbí, aby nepovedala niečo zlé lebo je to možné, ako pri cudzom jazyku, že aj dospelí to robia, keď nechcú rozprávať alebo sa hanbia. Ona vedie dieťa k otcovi, napríklad fotky, keď bola malá, má jedno video keď bola malá, ale je to dosť ťažké, pretože to neakceptuje, ona odíde. Otec absolútne nevyužil možnosť, ktorá mu bola určená telefonovať každý deň, naposledy to bola ona, ktorá volala, posledný rok 2013 nezavolal ani raz, mailovo komunikujú. Od nariadeného predbežného opatrenia kontakt otca s maloletou nebol, aj keď bol umožnený zo strany otca ani raz neprišiel a v podstate toto je prvé stretnutie po roku a pol. Maloletá reagovala na otca veľmi negatívne ona má pocit, že negativita sa stupňuje. Oni sa stretli pred pojednávacou miestnosťou. Ona nevie kedy prišiel požiadal ju o stretnutie s dieťaťom len po skončení tohto súdneho pojednávania, s tým, že zajtra už letí nazad, čiže iba dneska. Ona od posledného rozhodnutia maloletej číta rozprávky, prekladá jej ich, z každej rozprávky musia vypísať slovíčka, tie sa učia. Majú sobotu taliansku, zabezpečila aj talianske kanále. Ona potrebuje uľahčiť spôsob vybavovania dokumentácie spojený s úradmi, jediný cieľ prečo to robí,
pretože o rozhodovaní aj keď je veľmi ťažká ich komunikácia, vždy tie názory menia, ale ide o to, keď bude vybavovať pas, potrebuje podpisy rodičov, dieťa ide do školy v prírode, potrebuje podpisy obidvoch rodičov, je to čisto byrokratická záležitosť, ktorá nie je spojená s rozhodovaním dieťaťa o jej budúcnosti, to dúfa budú robiť spolu, tak ako sa za chvíľku budú musieť rozhodnúť o tom, na akú školu bude ďalej pokračovať, je v tretej triede a odporúčania sú napríklad na osemročné gymnázium, to budú musieť spolu prehodnotiť. Maloletá T.ina v súčasnosti nevlastní ešte žiaden majetok, je to skôr prevencia do budúcnosti, keby nadobudla napríklad dedením nejakú vec, vie, že má krstnú mamu, ktorá napríklad nemá žiadne deti, T.ina by mohla nadobudnúť nejaký majetok, ktorý by určite do jej plnoletosti chcela spravovať ona, iné dôvody nemá. Matka ďalej uviedla, že si myslí, že z jej strany podala návrh, ktorý zlepší vzťah otca s dieťaťom, napriek tomu, že podala návrh proti vôli dieťaťa, pretože ona sa s ním nechce stretávať, ale uvedomuje si, že to je jediný spôsob, ktorým sa dá ísť, aspoň ako to vidí ona aj malá.
Otec maloletého dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 28.2.2014 vo svojej výpovedi uviedol, že je to x-tý proces, ktorý je proti právam maloletej napriek tomu prejavil svoju vôľu pristúpiť na žiadosti matky, ale akýkoľvek jeho návrh bol zamietnutý, čo sa týka výhradného zverenia maloletej do osobnej starostlivosti matky, považujem to za absolútne negatívne, aby dieťa rástlo bez postavy otca, bez jeho prínosu do dôležitých rozhodnutí v jej živote, zverenie do osobnej starostlivosti maloletého dieťaťa matke eliminuje postavenie otca, zatiaľ čo striedavá starostlivosť by bola jediné puto, ktoré ho udrží, osobná starostlivosť by znamenala škodu hlavne pre maloleté dieťa, jedného dňa si jeho dieťa uvedomí, že to bola moja vina a ja naopak len tým trpím. Za 6 rokov matka sa ma nič nepýtala a nenastolila žiaden problém, nerozumiem prečo je teraz tento problém, aj preto, že on by bol ochotný čokoľvek podpísať, rokovať o tom, diskutovať o tom a o to sa už snaží 6 rokov. K zmene úpravy stretávania otec uviedol, že čo sa týka úpravy stretávania vyjadril svoju vôľu stretávať sa s T.inou za prítomnosti matky, do času, kým sa vzťah otca a maloletej T.iny nenavráti do pôvodného stavu, čiže je maximálne ochotní v tejto veci, keď sa raz prekoná súčasný problém požaduje, aby sa vrátili podmienky podľa pôvodnej úpravy dohodnutej s matkou, zdôraznil svoju ústretovosť, aj keď byť tu každý mesiac je pre neho veľká obeta z ekonomického hľadiska, z tohto titulu jeden z mnohých návrhov, ktoré dnes predniesol bolo aj ovplyvniť matku, aby mu vyšla v ústrety v tejto ekonomickej oblasti, dať zodpovednosť na všetkých, aby sa dostavil čo najskôr výsledok. K výsluchu maloletej T.iny otec uviedol, že bolo smutné počuť tieto vyjadrenia a si je istý, že to bola situácia, ktorá nemohla zísť od 8-ročného dieťaťa, tých málo krát čo bola s ním bola v jasnom a spokojnom vzťahu, čo má dokladové fotkami a videom, čo spolu natočili, táto zmena u dcéry nastala, bez toho, že by ju vídaval, potvrdzuje to nelogickosť toho, že ako ho nemôže mať rada, keď ho ani nevidela, chcel upresniť, že počas 6 rokov mu nikdy nechýbal záujem vidieť dieťa, to dosvedčujú cestovné náklady, ktoré mal za tie roky, ktoré môže kedykoľvek preukázať. Na otázku kolíznej opatrovníčky, ako si predstavuje striedavú starostlivosť u dcéry, otec uviedol, že keďže ona je matka, on je otec musí ostať spoločná starostlivosť, ako sa na tom dohodli, keď nastalo odlúčenie, je to puto, ktoré nesmie byť odňaté hlavne z psychologického hľadiska. Striedavá starostlivosť znamená spoločné rozhodovanie sa, voľba školy, voľba lekára, ísť na dovolenku mimo domu, mnohé situácie na čo stačí telefón a keď nestačí telefón bude prítomný osobne, dôležité je, aby maloletá T.ina vedela, že rodičia, obidvaja prijali rozhodnutie. Na otázku samosudkyne, či si vie predstaviť, aby bola striedavá starostlivosť 2 týždne v W. maloleté dieťa, 2 týždne na Slovensku, nakoľko je zrejmá rozlišnosť medzi chápaním striedavej starostlivosti slovenským právnym poriadkom a talianskym, otec maloletého dieťaťa uviedol, že bolo by to pekné do budúcna, ale nevie si to v súčasnosti predstaviť, nie je to možné nie z jeho viny. Otec ďalej poukázal na to, že telefóny boli orientované len jedným smerom, že stále volal on, a za tie roky prijal iba jeden telefonát od matky predvčerom. Iba rok bol taký, že sa často počuli od odcudzenia dieťaťa, bol to rok, kedy akceptoval vzájomnú dohodu, aby mohol vziať späť trestné oznámenie. Po dohode uzavretej v W. mail bol viackrát pozmenený, domáca pevná linka bola odstránená, bolo obdobie, kedy musel písať tete, aby mohol s ňou komunikovať, často mu na mobil neodpovie. On voláva na telefón matky maloletého dieťaťa, dnes sa dozvedel, že nejaký počítač majú doma, prvý rok sa rozprával zo SKYPE, potom to už nevidel, lebo matka povedala, že už nie je zapojený. Na otázku matky maloletého dieťaťa, prečo nechce otec zabezpečiť krstný list maloletého dieťaťa uviedol, že sa robí v O. na Y. a on tam nežije a len čo bude mať možnosť tak ho vyzdvihne, on už nebol v O. 2 roky. Len čo bude mať možnosť, keď tam budú mať otvorené úrady lebo v auguste je zatvorené ho vyzdvihne. Na záver otec uviedol, že aj v roku 2012 prišiel vidieť dieťa, využil svoje právo, nie je pravda čo povedali navrhovatelia iba mu to nebolo umožnené.
Právny zástupca matky maloletého dieťaťa na záver najmä uviedol, že obaja rodičia totiž pred začatím dnešného pojednávania sa zhodne dohodli, že prinajmenšom v tomto roku 2014 nie je dôvod, aby odporca, teda otec maloletej dcéry neakceptoval návrh podaný matkou ohľadne stretávania sa otca s maloletou, problém nastal až v tej podobe ako bude riešené stretávanie sa dcéry s otcom v nasledujúcom období prípadne, keď sa zmenia pomery, a to hlavne pomery na strane maloletého dieťaťa, ktoré k otcovi nadobudne pozitívny vzťah, v tomto smere však nie je možné rozhodnúť z toho dôvodu, že v súčasnosti je ťažko predvídateľné aký bude stav v budúcnosti o rok, prípadne neskôr a tiež si myslí, že takéto rozhodnutie by nebolo aj v súlade so zákonom, pretože pre súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozsudku a nakoniec požiadavka, aby sa zmenila úprava stretávania sa otca s maloletým dieťaťom je riešená aj ustanovením § 26 Zákona o rodine, teda ak sa podmienky v budúcnosti zmenia tak nie je dôvod nezmeniť súdne rozhodnutie. Súčasný stav je taký, že dcéra má problém stretnúť sa s otcom, pričom otec sa s dcérou chce stretávať aspoň to na dnešnom pojednávaní prezentoval a taktiež matka maloletého nie len že je ochotná tieto stretnutia umožniť, ale aj sama chcela, pretože je to v záujme maloletej dcéry, aby sa otec s dcérou stretával, vzhľadom na vzniknutú aktuálnu situáciu však s týmto stretávaním je problém, ktorý je za daného stavu možné odstrániť len tým, že i keď maloletá sa s otcom stretnúť nechce tak matka ju dokáže presvedčiť aspoň v tom smere, aby sa stretnutia realizovali v jej prítomnosti, čiže v tomto smere je ochotná spolupracovať a vyvinúť z jej strany maximálnu snahu, nakoniec už aj v minulosti bolo súdom rozhodnuté o úprave styku otca s dieťaťom dopredu, t. j. riešila sa situácia na rok dopredu pričom nastal taký stav, že sa ukázalo pôvodné rozhodnutie nereálne, a to najmä z toho dôvodu, že nebol naplnený účel pôvodného rozhodnutia. Pokiaľ súd naposledy upravoval stretávanie sa otca s maloletou tak pri svojom rozhodnutí vychádzal z toho, že stretávanie určil najskôr v menšom rozsahu s tým, aby si maloletá na otca privykla a až neskôr toto stretnutie bolo upravené v rozsahu širšom, k realizácii tohto rozhodnutia nedošlo, najmä z dôvodu, že otec sa v roku 2012 s maloletou nestretával v súdom určených dobách, čím samozrejme si maloletá nemohla k nemu vytvoriť bližší citový vzťah, pričom stav sa zhoršil, pretože uplynuli ďalšie 2 roky odkedy sa dcéra v podstate s otcom nestretla, preto si myslia, že návrh je primeraný okolnostiam vzniknutej situácii a najmä neodporuje záujmom maloletého dieťaťa, je tu snaha, aby maloletá pri stretnutiach s otcom utrpela čo najmenšie stresové situácie, resp., aby k takýmto situáciám vôbec nedošlo. Pokiaľ ide o osobnú starostlivosť, v tomto prípade neprichádza do úvahy iné rozhodnutie ako zveriť maloletú do osobnej starostlivosti matky, s ktorou už roky žije, navštevuje v mieste jej bydliska základnú školu, striedavá osobná starostlivosť v tomto prípade by nebola v záujme maloletého dieťaťa, a to z dôvodu, že maloletá sa s otcom dlhodobo nestretáva, navštevuje základnú šoku na Slovensku a vzhľadom na značnú vzdialenosť bydlísk rodičov ako aj na to, že obaja rodičia žijú v iných štátoch, pokiaľ ide o zastupovanie a spravovanie majetku maloletého dieťaťa je tu dôvod, aby maloletú zastupovala a spravovala jej majetok matka, nakoľko rodičia, resp. otec maloletej žije v W., čiže je tu značná vzdialenosť a v praxi sa vyskytuje mnoho prípadov, kedy je potrebný súhlas a podpis obidvoch rodičov, otec takýmto rozhodnutím poškodený nebude, pretože v zmysle právnych noriem ak ide o právne úkony a nejedná sa o bežnú vec pri správe majetku maloletého dieťaťa tak je na schválenie takéhoto úkonu potrebný súhlas súdu a taktiež aj pokiaľ ide o iné dôležité veci ohľadne maloletého dieťaťa, napríklad vycestovanie do cudziny tak sa vyžaduje súhlas druhého rodiča, čiže takýmto rozhodnutím v ničom nebude otec maloletej T.iny ukrátený na svojich rodičovských právach.
Kolízna opatrovníčka maloletého dieťaťa na záver uviedla, že vzhľadom vykonané dokazovanie na prednesy na dnešnom pojednávaní, kde bola zároveň vypočutá aj maloletá T.ina, súhlasí s návrhom matky, čo sa týka zverenia do jej osobnej starostlivosti, pretože rodičia dieťaťa dlhodobo nežijú v spoločnej domácnosti a preto je potrebné rozhodnúť o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z nich, maloletá od odchodu zo spoločnej domácnosti sa zdržiava v domácnosti matky, ktorá riadne zabezpečuje starostlivosť o dieťa, takže súhlasí so zverením do jej osobnej starostlivosti, na striedavú starostlivosť tu nie sú dané podmienky aj keď otec deklaruje, že by mal záujem, ale uvedomuje si, že potreby dieťaťa vyžadujú starostlivosť jedného rodiča. Čo sa týka práva zastupovať a spravovať majetok maloletej myslí si, že zo strany matky neboli preukázané skutočnosti, ktoré by mali otca vylúčiť z tohto práva, preto navrhuje, aby toto právo bolo ponechané obidvom rodičom. Čo sa týka úpravy stretávania bolo preukázané, že ju tu naozaj narušený vzťah dieťaťa a otca, na ktorom je potrebné intenzívne pracovať a v podstate obidvaja rodičia deklarovali snahu, kde prioritou je hlavne dieťa a jeho záujem. Pokiaľ maloletá odmieta bezprostrednú len samotnú prítomnosť otca a vyžaduje si prítomnosť matky tak otec je ochotný toto akceptovať, navrhla by toto stretávanie upraviť tak, ako uviedla v návrhu matka, každý mesiac, každý druhý víkend počas soboty a nedele výhradne za prítomnosti matky, toto
rozhodnutie nie je možné podmieňovať tým, že v roku 2015 tak, ako žiada otec bude stretávanie upravené tak, ako bolo určené pôvodným rozsudkom, pretože sú to nejaké hypotetické závery, ktoré nie je možné uplatňovať v súdnom rozhodnutí a bude potrebné následne potom prehodnotiť akým spôsobom sa vyvíja vzťah dieťaťa a otca, zvážiť ako intenzívne otec využíval túto možnosť kontaktu s dcérou a následne má právo každý z rodičov požiadať o zmenu tejto úpravy stretávania, prípadne sa môžu aj sami dohodnúť na rozšírení tohto stretávania. Čo sa týka psychologickej pomoci chce zdôrazniť, že na ich úrade majú referát poradensko-psychologických služieb takže kedykoľvek je ich psychologička k dispozícii pokiaľ to bude potrebné v akejkoľvek situácii.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 28 Zákona o rodine, Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä, a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa, b) zastupovanie maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa čl. 41 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 2201/2003 zo dňa 27. november 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie /ES/ č 1347/2000, právo styku uvedené v článku 40 ods. 1 písm. a), priznané vykonateľným rozsudkom vydaným v členskom štáte, sa uznáva a je vykonateľné v inom členskom štáte bez potreby vyhlásenia za vykonateľné a bez možnosti namietať proti jeho uznaniu, ak bol rozsudok osvedčený v členskom štát pôvodu podľa odseku 2. Aj keď vnútroštátne právo neumožňuje, aby rozsudok priznávajúci právo styku, bol vykonateľný bez ďalšieho konania, súd pôvodu môže vyhlásiť rozsudok za vykonateľný bez ohľadu na prípadné odvolanie.
Podľa el. 41 ods. 2 Nariadenia rady ES č. 2201/2003 zo dňa 27. november 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie /ES/ č 1347/2000, sudca pôvodu vydá osvedčenie podľa odseku 1 na tlačive podľa vzoru v prílohe III (osvedčenie týkajúce sa práva styku), iba ak:
a) v prípade, že sa rozsudok vydal v neprítomnosti, sa osobe, ktorá sa nezúčastnila konania, doručila písomnosť, ktorou sa začalo konanie, alebo rovnocenná písomnosť v dostatočnom čase a takým spôsobom, aby si mohla zabezpečiť obhajobu, alebo ak sa osobe doručila písomnosť, avšak nie za týchto podmienok, ak sa napriek tomu zistí, že táto osoba prijala rozhodnutie bez výhrad;
b) všetkým účastníkom sa dala možnosť vyjadriť sa;
c) dieťaťu sa dala možnosť vyjadriť sa, pokiaľ sa to s ohľadom na jeho vek a stupeň vyspelosti nepovažovalo za nevhodné.
Osvedčenie sa vyplní v jazyku, v ktorom je rozsudok.
Podľa čl. 48 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 2201/2003 zo dňa 27. november 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie /ES/ č 1347/2000, súdy členského štátu výkonu môžu prijímať praktické opatrenia na zabezpečenie výkonu práva styku, ak sa v rozsudku vynesenom súdmi členského štátu, ktorý mal právomoc rozhodnúť vo veci samej, neprijali potrebné opatrenia alebo prijaté opatrenia nie sú dostatočné za predpokladu, že sa zachovajú podstatné prvky tohto rozsudku.
Podľa čl. 48 ods. 2 Nariadenia rady ES č. 2201/2003 zo dňa 27. november 2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie /ES/ č 1347/2000, praktické opatrenia prijaté podľa odseku 1 zaniknú na základe neskoršieho rozsudku súdov členského štátu, ktorý má právomoc rozhodnúť vo veci samej.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a verejnom, vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a verejnom, rodičovské práva a povinnosti, ktoré vznikli v štáte pôvodného obvyklého pobytu dieťaťa, zostávajú zachované aj po zmene obvyklého pobytu dieťaťa. Ak niektorému z rodičov nevznikli rodičovské práva a povinnosti, ktoré priznáva rodičovi slovenské právo, vzniknú mu okamihom, keď sa územie Slovenskej republiky stane obvyklým pobytom dieťaťa.
Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a verejnom, výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
Súd vychádzajúc zo zákonných ustanovení a po vykonanom dokazovaní mal za preukázané (po výsluchu a tvrdení rodičov maloletej T.iny, výsluchu maloletej T.iny N.u a vyjadrení kolíznej opatrovníčky a zo správy z prešetrenia pomerov Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok zo dňa 14.1.2014), že došlo k zmene pomerov, a to najmä na strane maloletého dieťaťa, pričom súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
Naposledy bolo rozhodnuté o otázke starostlivosti rodičov o maloleté dieťa Okresným súdom TRIBUNALE ORDINARIO DI CIVITAVECCHIA, číslo rozhodnutia RG 3694/2007, cron. 3291 zo dňa 12.2.2009, ktorým príslušný okresný súd v Taliansku schválil dohodu manželov o rozluke manželstva a úprave pomerov manželov k ich maloletej dcére T.ine N.u, Q. XX.X.XXXX, pričom dohoda bola opatrená potvrdením o rozhodnutí vo veci práva na styk v súlade s ustanovením čl. 41 ods. 1 Nariadenia rady ES č. 2201/2003 z 27.11.2003, o príslušnosti uznávaní a výkone rozhodnutí vo veciach manželských a zodpovednosti rodičov, pričom v bode 12 bodu č. 2 predmetnej dohody manželov o rozluke manželstva a úprave pomerov manželov k maloletej dcére T.ine N.u sa rodičia dohodli o spoločne zdieľanej starostlivosti o maloletú T.inu N.u s tým, že dieťa je umiestnené u matky na Slovensku. Od posledného rozhodnutia súd mal za preukázané, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, nežijú v rovnakom štáte, keď otec maloletého dieťaťa žije na území Talianskej republiky a matka maloletého dieťaťa spolu s maloletou T.inou N.u žije na území Slovenskej republiky, pričom rodičia maloletého dieťaťa sú v štádiu rozvodového konania, ktoré prebieha pre príslušným Okresným súdom v Taliansku. Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že otec maloletého dieťaťa žije v spoločnej domácnosti s družkou ich dvoma spoločnými maloletými deťmi. Súd pri rozhodovaní komu má byť maloleté dieťa zverené do výchovy skúmal, u ktorého z rodičov sú lepšie podmienky na riadnu výchovu dieťaťa a ktorý rodič je lepšie schopný vychovávať dieťa, teda ktorý má lepšie schopnosti a možnosti na to, aby zabezpečil ďalší duševný a telesný vývoj maloletého dieťaťa. Súd mal za preukázané, že maloletá T.ina N.u sa od októbra 2007 zdržiava na území Slovenskej republiky. Odvtedy v Talianskej republike nebola, pričom matka maloletého dieťaťa zabezpečuje jej riadnu výchovu a je v jej celodennej osobnej starostlivosti. Maloletá T.ina má k matke maloletého dieťaťa vytvorený intenzívny citový vzťah, maloletá T.ina v súčasnosti navštevuje tretí ročník Základnej školy U. cesta, N., kde je
zaradená do triedy pre intelektovo nadané deti, pričom učivo zvláda veľmi dobre, má aj mimoškolské záujmové aktivity, a to tanečný krúžok v Súkromnej základnej umeleckej škole H., J. 4, N., výtvarný krúžok v Základnej umeleckej škole Ľ. A. N., od septembra 2012 navštevuje na Základnej umeleckej škole Ľ. A. aj hudobný odbor - hru a klavír, pričom má doma klavír, na ktorom cvičí skladby, venuje sa lyžovaniu pod dozorom lyžiarskeho inštruktora. Maloletá T.ina sa doma s matkou učí taliančinu cca 2 dni do týždňa. Z výsluchu maloletej T.iny vyplýva, že skôr rozumie ako hovorí po taliansky, zároveň má súd z výsluchu maloletej T.iny za preukázané, že nie je vytvorený citový vzťah maloletej T.iny k otcovi, ktorá jednoznačne uviedla, „že ho nemá rada, a chce byť s maminou", a maminu má veľmi rada, z uvedeného skutkového stavu vyplýva, že maloleté dieťa je jednoznačne etablované na území Slovenskej republiky, kde navštevuje základnú školu, mimoškolské záujmové aktivity, žije v spoločnej domácnosti s matkou maloletého dieťaťa, na ktorú je citovo naviazaná, pričom je v záujme harmonického a psychického ďalšieho vývoja maloletého dieťaťa, aby bolo zverené do osobnej starostlivosti matky, keď takýmto rozhodnutím nedôjde k odňatiu rodičovských práv otcovi maloletého dieťaťa, ale len k deklarovaniu skutkového stavu, keď matka maloletého dieťaťa vykonáva sama od októbra 2007 osobnú starostlivosť o dieťa, pričom pre svoj normálny vývoj maloletá T.ina potrebuje trvalú prítomnosť dospelej osoby, najlepšie rodiča, ku ktorému si vytvorilo pevný a trvalý vzťah a v ad hoc výpoveďou maloletej T.iny bolo preukázané, že takýto vzťah má práve k matke maloletého dieťaťa, pričom súd vzhliadol aj na okolnosti či nedošlo zo strany matky k popudzovaniu proti otcovi maloletého dieťaťa, avšak takáto skutočnosť v konaní nebola preukázané, keď aj výpoveďou maloletej T.iny bolo zistené, že matka sa pozitívne vyjadruje o otcovi maloletého dieťaťa. Súd v konaní preskúmal aj možnosť aplikácie právnej úpravy účinnej od 1.7.2010, ktorou sa do slovenského právneho poriadku etabloval inštitút striedavej starostlivosti, pričom súd je pri rozhodovaní povinný primerane aplikovať ustanovenie § 24 týkajúce sa zverenia dieťaťa, pričom súd mal za preukázané, že vzhľadom na vek maloletého dieťaťa, nevytvorenú citovú väzbu k otcovi maloletého dieťaťa, v súčasnosti ešte neprekonanú jazykovú bariéru, keď maloleté dieťa neovláda taliansky jazyk v takom rozsahu, aby si prípadne mohlo plniť školské povinnosti na území Talianskej republiky, pričom aj otec maloletého dieťaťa na pojednávaní konanom dňa 28.2.2014 uviedol, že bolo by to pekné do budúcna, ale v súčasnosti si nevie predstaviť realizáciu striedavej starostlivosti, pričom nie je to možné nie z jeho viny, súd aplikáciu inštitútu striedavej starostlivosti v ad hoc vylúčil. Súd návrhu v časti týkajúcej sa zverenia maloletej T.iny N.u do osobnej starostlivosti matky vyhovel a s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti zároveň s poukazom na záujem dieťaťa ako prvoradé hľadisko pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí zároveň s poukazom na Dohovor o právach dieťaťa čl. 3, ktorého odseku 1 sa konštatuje, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, či už ju uskutočňujú verejné alebo súkromné zariadenia sociálnej starostlivosti súdy, správne alebo zákonodarné orgány, zároveň aj s poukazom na vyjadrenie kolíznej opatrovníčky maloletého dieťaťa, keď šetrením bolo zistené, že matka riadne zabezpečuje starostlivosť o dieťa, pričom súd dbal na stabilitu výchovného prostredia maloletého dieťaťa a zároveň určil, že rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.
Súd návrh matky v časti, v ktorej žiadala aby matka výlučne maloletú T.inu zastupovala a spravovala jej majetok, ako nedôvodný zamietol, keď z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že otec maloletého dieťaťa si riadne plní vyživovaciu voči maloletej T.ine, prejavuje o maloletú T.inu záujem, dožaduje sa svojich rodičovských práv a súdom nebol zistený relevantný dôvod vylúčenia otca maloletého dieťaťa z výkonu rodičovských práv, ktoré prináležia obom rodičom od narodenia do plnoletosti dieťaťa, okrem výnimočných prípadov uvedených v zákone § 28 ods. 3 Zákona o rodine, pričom výkon rodičovských práv nie je závislý od skutočnosti, či sú rodičia maloletého dieťaťa manželia alebo nie, ani od skutočnosti či spolu žijú alebo nežijú, resp. či jeden z nich žije s dieťaťom v spoločnej domácnosti a druhý nie. Rodičia sú pri ich výkone zásadne rovnoprávni, zásahy do výkonu rodičovských práv možno robiť len v súvislosti s konaním menovaným v ustanovení § 38 (pozastavenie, obmedzenie alebo pozbavenie rodičovských práv a povinností aj zastupovanie a správu majetku maloletého dieťaťa realizujú rodičia alebo jeden z nich na základe rozhodnutia, resp. dohody rodičov, o bežných veciach môže rozhodovať každý z rodičov samostatne, pričom zároveň samostatne za dieťa v zmysle tohto rozhodnutia aj koná, v podstatných veciach môže rovnako konať aj len jeden z rodičov, avšak zásadne len na základe dohody s druhým rodičom).
O úprave styku otca s maloletou T.inou N.u bolo naposledy rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č. k. 4P/229/2009-493 zo dňa 24.2.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5CoP/37/2012 zo dňa 21.5.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 28.5.2012,
pričom predmetným rozhodnutím Okresný súd v Ružomberku zmenil pôvodné znenie bodov č. 5, 6, 7, 8 a 10 dohody manželov o odluke manželstva a úprave pomerov manželov k maloletej dcére T.ine N.u tým, že ich vypustil a nahradil znením v kalendárnom roku 2012 otec maloletej T.iny N.u, Q. XX.XX.XXXX, je oprávnený stretávať sa s maloletou T.inou len na území Slovenskej republiky, každý párny kalendárny mesiac v čase od 17.00 hod. v prvý piatok do 17.00 hod. v nedeľu, okrem sviatkov v čase Vianoc, Silvestra a Veľkej noci, jarných a letných prázdnin v Slovenskej republike, ktoré súd upravuje nasledovne: v čase sviatkov Vianoc každý nepárny rok od 21.12. od 17.00 hod. do 27.12. do 17.00 hod., v čase sviatkov Silvestra a Nového roka každý párny rok od 27.12. od 17.00 hod. do 02.01. nasledujúceho kalendárneho roka do 17.00 hod., v čase jarných prázdnin každý nepárny rok od soboty od 17.00 hod. do soboty nasledujúceho kalendárneho týždňa do 17.00 hod., v čase sviatkov Veľkej noci každý párny rok od štvrtka od 17.00 hod. do pondelka do 17.00 hod., a v čase letných prázdnin od 17.00 hod. v piatok v 29. kalendárnom týždni do 17.00 hod. v nedeľu v 34. kalendárnom týždni, a od kalendárneho roku 2013 všetky stretnutia s maloletou T.inou je otec maloletej oprávnený realizovať len na území Európskej únie, mimo územia Európskej únie nie je oprávnený s maloletou T.inou vycestovať. V stanovené doby stretávania si otec maloletú T.inu prevezme osobne pred vchodom v mieste bydliska matky a v stanovené doby otec maloletú T.inu matke osobne odovzdá v mieste bydliska matky pred vchodom. Matka je povinná maloletú T.inu na stretnutie s otcom riadne a včas pripraviť. Pre prípad, že stretnutie otca s maloletou T.inou nebude možné uskutočniť z objektívnych dôvodov (napr. živelná pohroma), resp. subjektívnych dôvodov (napr. lekársky odôvodnená choroba maloletej T.iny vylučujúca stretnutie s otcom, neodkladné pracovné povinnosti otca) v termínoch určených podľa tohto rozhodnutia, rodič oznámi túto skutočnosť druhému rodičovi najneskôr 4 dni pred termínom ich stretnutia, inak okamžite (napr. mobilom, SMS správou, mailom). Otec maloletej T.iny je oprávnený telefonovať matke maloletej za účelom rozhovorov s maloletou a informovať sa o maloletej v čase vždy od 18.00 hod. do 19.00 hod. každý deň.
Okresný súd Ružomberok vydal uznesením č. k. 7P/129/2012-40 zo dňa 20.12.2012 predbežné opatrenie, ktorým súd dočasne obmedzil styk otca S.da N.u, Q. X.XX.XXXX s maloletou T.inou N.u, Q. XX.X.XXXX., tak že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú v poradí druhú sobotu v príslušnom kalendárnom mesiaci v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod., a každú v poradí druhú nedeľu v príslušnom kalendárnom mesiaci v čase od 09.00 hod. do 17.00 hod., a v dňoch od 28.12. do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka v každom z týchto dní je oprávnený stýkať sa s maloletou v čase od 09.00 hod. do 18.00 hod., tohto dňa, vždy za prítomnosti matky a v okrese Ružomberok na území Slovenskej republiky, ktoré predbežné opatrenie bolo nariadené z odôvodnenej naliehavej potreby okamžitej bezprostrednej a predbežnej ochrany maloletej T.iny, ktorá od poslednej súdnej úpravy videla otca len raz, pričom len za predpokladu, že s ním mala odísť bez prítomnosti matky evidentne trpela a dostala hysterický záchvat, pričom situácia nastala v júli v roku 2012, keď sa otec dostavil po dlhšej dobe na Slovensko za účelom stretnutia s maloletou, maloletá akonáhle zbadala otca dostala neopísateľný hysterický záchvat, začala kričať, plakať, kopať a triasť sa, napriek snahe matky maloletú utíšiť a upokojiť, záchvat sa stupňoval, až prešiel do dávania a preháňania, stav trval asi pol hodinu, otec sedel na kufroch pred domom bez pokusu priblížiť sa k dieťaťu, dcéra kričala, plakala, neustále opakovala, „ja nikde nejdem, maminka nedaj ma, ja nechcem ísť, prečo ma dávaš preč a zachádzala sa". Matka išla na detskú pohotovosť, kde službukonajúca lekárka po prehliadnutí usúdila, že ide o ťažký psychický šok so sprievodnými znakmi, zvýšená telesná teplota na 38 °C, vysoká frekvencia pulzov, zvýšený krvný tlak, triaška, žalúdočné problémy a nariadila okamžitú hospitalizáciu maloletej v záujme zabráneniu vzniku ďalšieho poškodenia jej zdravotného stavu, ktoré skutočnosti v rámci predbežného opatrenia mal súd za preukázané aj z obsahu prepúšťacej správy Ústrednej vojenskej nemocnice Ružomberok, Fakultnej nemocnice gen. J. T. XX, XXX XX Ružomberok, detská klinika OPED pediatrické oddelenie lôžkové, so záverom psychologického konzília, zvýšená afektívna dráždivosť, charakteru úzkostno- fóbickej poruchy pri negatívnom zážitku a doporučená primeraná záťaž vo vzťahu k biologickému otcovi, vhodné krátkodobé kontakty, pokiaľ možno v prítomnosti matky.
Súd mal na základe vykonaného dokazovania od posledného súdneho rozhodnutia preukázanú zmenu pomerov, a to na strane maloletého dieťaťa, keď maloletá T.ina od posledného rozhodnutia odmieta akýkoľvek kontakt s otcom, stretnutia s otcom vníma bez citovej väzby, nechce sa s ním stretávať, pričom matka od posledného rozhodnutia vedie maloletú T.inu k odstráneniu komunikačnej bariéry medzi T.inou a otcom (matka cca 2 dni do týždňa učí maloletú taliančinu, nakoľko sama matka aktívne hovorí talianskym jazykom). Súd vychádzajúc z preukázanej zmeny pomerov rozhodol o zmene
úpravy styku otca s maloletou T.inou za prítomnosti rodiča v tomto prípade bola preukázaná ujma maloletého dieťaťa v psychickej rovine, ktorá od nariadenia predbežného opatrenia pretrváva, maloleté dieťa odmieta akýkoľvek kontakt s otcom, či už v prítomnosti matky alebo bez prítomnosti matky, keď nebolo preukázané, že matka by vykonávala rodičovské práva, psychicky škodlivým spôsobom, ktorý by narušoval zdravý vývoj maloletého dieťaťa, pričom súd v ad hoc rešpektoval záujem maloletého dieťaťa, jeho silné citové väzby na matku, vývinové potreby aj schopnosť dohodnúť sa rodiča s druhým rodičom (matka preukázateľne od posledného rozhodnutia za účelom odstránenia jazykovej bariéry maloleté dieťa učí rodnému jazyku otca, ktorá skutočnosť rozhodne prispeje k obnoveniu vzťahov maloletého dieťaťa a otca), keď časom po odstránení komunikačnej bariéry nebude problém trávenie času otca a maloletého dieťaťa bez prítomnosti matky, zároveň matka trvá na styku otca s maloletým dieťaťom napriek odmietavému postoju maloletej T.iny k stretávaniu sa s otcom. Úpravou styku v pravidelných intervaloch ako súd rozhodol, t. j. každú druhú sobotu a nedeľu v kalendárnom mesiaci v sobotu v čase od 9.00 hod., do 19.00 hod., a v nedeľu v čase od 9.00 hod., do 17.00 hod., za prítomnosti matky maloletého dieťaťa bude otcovi poskytnutý priestor na obnovenie vzťahu s maloletým dieťaťom pokiaľ skutočne mieni udržovať s maloletou T.inou pravidelný a osobný kontakt, pričom je dôležité aj inými komunikačnými prostriedkami pravidelne nadväzovať kontakt s maloletou T.inou, do budúcna nie je vylúčené rozšírenie styku otca s maloletou T.inou, avšak musí byť skutočne preukázané, že takýto styk nie je na ujmu maloletého dieťaťa. Súd mal za preukázané, že v súčasnosti stretávania bez prítomnosti matky ohrozujú zdravie maloletého dieťaťa, pričom nejde o predstieraný stav vyvolaný zámerným pôsobením rodiča. Zároveň súd zdôrazňuje, že pokiaľ dôjde k podstatnej zmene pomerov oproti pôvodným okolnostiam o ktorých súd rozhodoval o úprave styku otca s maloletým dieťaťom v zmysle ustanovenia § 26 zákona o rodine, otec maloletého dieťaťa pokiaľ matka neumožní otcovi širší rozsah stretávania sa otca s maloletou T.inou, môže si otec maloletého dieťaťa podať nový návrh, v ktorom bude žiadať o zmenu rozhodnutia o výkone rodičovských práv a povinností v zmysle § 26 Zákona o rodine, pričom musí ísť o podstatnú zmenu oproti času, keď súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Nakoľko zmena pomerov je hmotnoprávnym základom pre nové rozhodovanie.
O trovách konania súd rozhodol s poukazom na § 146 ods. 1 písm. a) OSP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, nakoľko ide o konanie, ktoré mohlo začať aj bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd
v Žiline písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 OSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach /(§ 42 ods. 3) -ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, je
potrebný počet rovnopisov a s prílohami, aby jeden rovnopis zostal
na súde, aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy;/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu,
ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci,
Podľa § 205 ods. 3 OSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a
dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na
odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 OSP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.