Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_11CoP-48-2023.pdf
PDF · 90.09 KB
Case nature
Subarea
11CoP/48/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a JUDr. Blanky Podmajerskej vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: Q. I., nar. XX.XX.XXXX a Y. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja zastúpení opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, odbor sociálnych vecí, Moyzesova 2, Pezinok, deti rodičov: matka - T. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, K. a otec - E. I., nar. XX.XX.XXXX, B. XXX, o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie otca proti uzneseniu Okresného súdu v Pezinku, č.k. 5P/200/2022-40, zo dňa 21.11. 2022, takto
rozhodol:
I. Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že otec je povinný platiť výživné na maloletého Q. I., nar. XX.XX.XXXX sumou 120 eur mesačne a maloletého Y. I., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne, počnúc dňom 21.11.2022, k rukám matky do 15-teho dňa v mesiaci, na čas do nadobudnutia vykonateľnosti výroku rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 09.02.2023 č.k. 12P/27/2022-901 o výživnom.
II. Výrok II. p o t v r d z u j e.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 59P/92/2020-32 zo dňa 27.05.2020 vo výroku I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým na čas do rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 12P/27/2022, uložil otcovi povinnosť platiť výživné na maloletého Q. I., nar. XX.XX.XXXX sumou 120 eur mesačne a maloletého Y. I., nar. XX.XX.XXXX sumou 100 eur mesačne počnúc dňom 21.11.2022, k rukám matky do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Vo výroku II vo zvyšku návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. III. Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Vec právne posúdil podľa § 366 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), § 2, § 324 ods. 1, § 329 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Poukázal na inštitút neodkladného opatrenia, jeho charakter a podmienky nariadenia. Dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, pretože otec na výživu detí neprispieva pravidelne. Otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletých podľa § 366 CMP v nevyhnutnej miere vo výške 120 eur na maloletého Q. a 100 eur na maloletého Y.. Pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z mesačných výdavkov na maloleté deti uvedených matkou, príjmu matky (vymeriavací základ na poistné za september 2022 vo výške 1.397,03 eur zistený lustráciou v Sociálnej poisťovni), príjmu otca, ktorý podľa jeho vyjadrenia zo dňa 08.11.2022 v konaní pod sp.zn. 12P/27/2022 činí vo výške 1.000 eur. Mal za to, že takto určená suma výživného pokryje základné potreby maloletých detí tak, aby nebol ohrozený ich priaznivý vývoj. Konštatoval, že úprava výživného je dočasná a v nevyhnutnej miera a to na čas do rozhodnutia súdu o úprave rodičovských práv a povinností v
konaní vedenom na tunajšom súde pod sp.zn. 12P/27/2022, v ktorom súd vykoná dokazovanie ohľadom majetkových, finančných a zárobkových možností a schopností oboch rodičov a skutočných potrieb maloletých detí. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.
3. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie matka prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhujúc napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, že otec bude povinný na čas do rozhodnutia súdu o úprave práv a povinnosti k maloletým deťom v konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok pod č.k. 12P/27/2022 prispievať na výživu maloletého Q. sumou 200 eur mesačne a maloletého Y. sumou 180 eur mesačne. počnúc dňom 02.11.2022 do rúk matky vždy do 15 dňa v mesiaci. Napadnuté uznesenie považovala za nesprávne. Namietala, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Poukázala na to, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia sa domáhala uloženia povinnosti otcovi platiť výživné, keďže otec platí výživné len veľmi sporadicky, pričom doposiaľ neexistovalo žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by ho zaväzovalo k tejto povinnosti. Uviedla, že do podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia otec zaplatil na výživnom dňa 01.07.2022 sumu 200 eur, 31.07.2022 sumu 180 eur, 02.09.2022 sumu 180 eur a 30.09.2022 sumu 200 eur. Poukázala na pripojenú tabuľku nákladov na maloleté deti, z ktorej vyplýva, že priemerné mesačné výdavky na ne predstavovali spolu 696,13 eur. Zdôraznila, že jej priemerný mesačný príjem za posledných 12 mesiacov pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bol nižší ako uvádza súd, pričom v septembri 2020 mala síce príjem vyšší, ktorý predstavoval priemer jej príjmov za posledných 12 mesiacov a tento nebol súdom zisťovaný. Mala za to, že vo vzťahu k príjmu otca súd vychádzal len z tvrdenia otca zo dňa 08.11.2022 v konaní vedenom pod sp. zn. 12P/27/2022. ktoré považuje za nehodnoverné. Otec sám potvrdil, že v čase, kedy rodičia žili v spoločnej domácnosti, jeho príjem činil cca 1.200 eur. Javí sa jej nepravdepodobné, že by mal otec po troch rokoch nižší príjem, pričom naďalej pracuje pre tú istú spoločnosť. Podľa informácií od maloletého Q. má vedomosť, že otec zarába takmer 2000 eur. Uviedla, že medzičasom náklady na maloleté deti vzrástli a počnúc mesiacom september 2022 tieto predstavujú sumu 1.023 eur. Poukázala na to, že v konaní vedenom pod sp. zn. 12P/27/2022 súd v uznesení o odročení pojednávania zo dňa 14.06.2022 zaviazal otca platiť výživné na maloleté deti mesačne sumou 180 a 200 eur a túto čiastku vyhodnotil ako výživné v nevyhnutnej miere. Týmto sumám korešpondujú aj platby otca na výživné v mesiaci ku 22.09.2022. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preto vychádzala z uvedeného uznesenia súdu prvej inštancie. Namietala, že súd sa bez bližšieho odôvodnenia odchýlil od určenia výživného v nevyhnutnej miere na uvedenom pojednávaní dňa 14.06.2022 v neprospech maloletých. Podľa jej názoru, pri mesačných nákladoch na obe deti vo výške viac ako 1.000 eur, jej príjme 1.000 eur a dôvodnom predpoklade, že skutočný príjem otca je vyšší ako deklaruje, nemožno určené výživné považovať sa výživné v nevyhnutnej miere.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť. Uviedol, že rozhodnutie okresného súdu nepovažuje za správne a zákonné, pričom z formálnej stránky namietal, že súd o návrhu rozhodol v samostatnom konaní, na čo nebol daný zákonný dôvod. Poukázal na to, že na súde prvej inštancie dlhšiu dobu prebieha konanie o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom vedené pod sp. zn. 12P/27/2022 a z uvedeného dôvodu malo byť o neodkladnom opatrení rozhodnuté v tomto konaní. Namietal, že neboli splnené zákonné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, keď neexistovala naliehavá potreba jeho vydania. Poukázal na to, že matka potvrdila, že výživné na maloleté deti platí, hoci neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, keď si je vedomý svojej zákonnej vyživovacej povinnosti k maloletým. Uviedol, že v priebehu konania bolo maloletým deťom menené miesto pobytu, kedy bývali raz u matky a raz u neho. V čase, kedy deti bývali u neho, mu matka na výživu maloletých neprispievala. Zdôraznil, že v konaní o neodkladnom opatrení môže byť daná potreba neodkladnej úpravy pomerov len v prípade, ak druhý rodič výživné neplatí, prípadne platí len neúmerne nízke výživné. V opačnom prípade, ak povinný rodič prispieva dobrovoľne na výživu detí a zjavne v primeranej výške, neexistujú dôvody potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Keďže si vyživovaciu povinnosť na maloleté deti plní dobrovoľne, neboli splnené základné podmienky pre dočasnú úpravu pomerov. Dal do pozornosti, že v konaní o neodkladnom opatrení sa nemá určovať výživné v plnom rozsahu pri zvážení všetkých oprávnených výdavkov maloletých a možností schopností a majetkových pomerov rodičov, pretože by išlo o rozhodovanie vo veci samej, ale určuje sa len výživné v minimálnej nevyhnutnej miere, pričom platí výživné vo vyššej sume zodpovedajúce výživnému vo veci samej. Keďže nemal záujem konanie predlžovať, odvolanie proti tomuto rozhodnutiu (z jeho pohľadu nesprávnemu) nepodal. Odvolanie matky považoval za nedôvodné, obsahujúce nepodložené, nepresné a klamlivé informácie. Matka potvrdila len
úhradu dvoch platieb výživného z jeho strany, avšak výživné platí v sume 200 eur mesačne, to je 100 eur na každé dieťa riadne a pravidelne. Od júna 2022 do decembra 2022 titulom výživného poukázal na maloletých sumu 1.380 eur (01.07. sumu 200 eur, 01.08. sumu 180 eur, 02.09. sumu 180 eur, 3.10. sumu 200 eur, 02.11. sumu 200 eur, 05.12. sumu 200 eur a 15.12. sumu 220 eur). Je zjavné, že výživné platí dobrovoľne a v primeranej sume zodpovedajúcej jeho príjmom a možnostiam. Matkou vyčíslené výdavky na maloleté deti považoval pri niektorých položkách za nadhodnotené a nereálne. Uviedol, že matka rozporuje súdom uvedenú jej výšku príjmu, avšak nepredkladá relevantné doklady na zistenie priemerného príjmu, ktorý podľa jej tvrdení, predstavuje od januára do decembra 2022 sumu 1.048.16 eur. Táto suma je pritom vyššia ako jeho príjem. Poprel, že by zarábal 2.000 eur mesačne a argument o vyjadrení maloletého k jeho príjmu považoval za irelevantný a absurdný. Zdôraznil, že výšku príjmu preukázal v konaní vo veci samej, pracuje ako živnostník, je zamestnancom, vykonáva prácu vodiča pre jediného zmluvného partnera, ktorému vystavuje mesačne faktúru. Z vyplateného hrubého príjmu si musí zaplatiť všetky výdavky a to sociálne poistenie 187,78 eur, zdravotné poistenie 79,31 eur a daň. Jeho čistý príjem v roku 2021 predstavoval 960 eur mesačne a príjmy za rok 2020 činia 1.000 eur mesačne brutto, teda 733 eur netto. Svoje výdavky na bývanie vyčíslil sumou 113 eur za plyn, 30 eur za elektriku, 50 eur splátky úveru a náklady na cestovné 80 eur mesačne, keďže je nútený za deťmi pravidelne dochádzať, pretože matka sa s nimi svojvoľne odsťahovala do novej domácnosti. Vyživovaciu povinnosť si plní aj vecnými plneniami, deťom kupuje oblečenie. Určené výživné považoval nielen za minimálne nevyhnutné, ale aj za plnohodnotné a primerané aj vo veci samej. Dal do pozornosti ustálenú súdnu prax, podľa ktorej výživné na všetky výživou odkázané deti má tvoriť 20 až 30 % čistého mesačného príjmu povinného rodiča, čo v jeho prípade predstavuje sumu 146 až 220 eur. Súd ho zaviazal na výživné v hornej hranici, preto neexistuje žiaden dôvod na určenie sumy ešte vyššej. Uviedol, že na jeho strane došlo k podstatnej zmene pomerov majúcej vplyv na výšku jeho vyživovacej povinnosti, pretože dňa 04.11.2022 sa mu narodil syn Jakub Hasík a medzičasom uzavrel manželstvo.
5. Matka vo vyjadrení zo dňa 09.02.2023 zotrvala na svojom odvolacom návrhu. Mala za nesporné, že podmienky a predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v danej veci boli splnené, čo vyplýva aj z napadnutého rozhodnutia. Uviedla, že pri návrhu na výživné vo výške 200 a 180 eur vychádzala zo zápisnice z pojednávania v konaní vo veci samej zo dňa 14.06.2022. Podľa jej názoru, takáto uvedená výška výživného vychádza zo skutočných možností otca a odôvodnených potrieb maloletých detí pri zohľadnení kritériá výživného v nevyhnutnej miere. K argumentom otca o výške jeho príjmu uviedla, že je právom otca vybrať si povolanie, avšak jeho povinnosťou je zabezpečovať potreby maloletých detí tak, aby nebola ohrozená ich výživa. Otec je vyučený maliar a pokiaľ tvrdí, že jeho príjem z výkonu povolania vodiča je nízky, má možnosť vykonávať aj maliarske práce. Poukázala na to, že súd prvej inštancie vo veci samej rozhodol dňa 09.02.2023 a otcovi určil výživné na maloletého Q. v sume 250 eur a maloletého Y. v sume 200 eur a zaviazal otca zaplatiť zročné výživné na maloleté deti za obdobie od 19.01.2022 do 31.01.2023. Vyslovila názor, že pokiaľ súd dospel k záveru o možnosti otca platiť výživné spolu so splátkami zaostalého výživného vo výške 550 eur mesačne, možno považovať za minimálne nevyhnutné výživné, ktoré je o 170 eur nižšie mesačne ako výživné určené rozhodnutím súdu vo veci samej 09.02.2023.
6. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky nevyjadril.
7. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 65, § 66 zák. č. 161/15 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej CMP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej CSP) a dospel k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné, avšak napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť z dôvodu formálneho pochybenia v jeho výroku I.
8. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia je rýchla a dočasná úprava právnych pomerov účastníkov. V konaní starostlivosti súdu o maloleté deti pri nariadení neodkladného opatrenia je súd v záujme maloletého dieťaťa povinný starostlivo uvážiť, či sú pre také opatrenie splnené všetky zákonné podmienky. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie. To však neznamená, že súd môže vydať neodkladné opatrenie len na základe tvrdení rodičov bez osvedčenia aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana. Pre súd je prioritou záujem maloletého dieťaťa a vytvorenie stavu spravodlivej rovnováhy medzi
záujmom dieťaťa a jeho rodičmi, pričom zvláštny význam sa kladie na záujem dieťaťa, ktorý môže mať prednosť pred záujmom rodiča a neumožňuje rodičovi vynútiť si také opatrenia, ktoré by ohrozovali zdravie a rozvoj dieťaťa.
9. V posudzovanom prípade sa odvolací súd stotožňuje s rozhodnutím súdu prvej inštancie a jeho dôvodmi. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia uložením povinnosti otcovi platiť výživné na maloleté deti, keď matka osvedčila naliehavú potrebu neodkladnej úpravy pomerov, nakoľko výživné zo strany otca nebolo pred podaním návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia platené pravidelne, čím nebola riadne zabezpečená výživa maloletých. Odvolací súd poukazuje na ust. § 366 CMP, podľa ktorého neodkladným opatrením môže súd nariadiť rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Daným zákonným ustanovením mal zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Základnou podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, aby účastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Matka podala odvolanie voči uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu, avšak v podstate namietala nesprávne určenú výšku výživného na maloleté deti. Námietky matky týkajúce sa príjmu otca, nákladov na odôvodnené potreby maloletých detí, ktoré sa podľa jej názoru od novembra 2022 zvýšili, nie sú dôvodom na zmenu napadnutého rozhodnutia, ktoré jednoznačne vychádza z ust. § 366 CMP a uložená povinnosť otcovi platiť výživné na maloletého Q. vo výške 120 eur mesačne a Y. vo výške 100 eur mesačne zodpovedá výživnému v nevyhnutnej miere, teda jeho výška postačuje na zabezpečenie základných potrieb maloletých spočívajúcich v úhrade platieb za stravu, hygienu a bývanie. Na správnosť rozhodnutia nemá vplyv ani odvolacia námietka týkajúca sa procesného uznesenia súdu prvej inštancie v konaní vo veci samej zo dňa 14.06.2022 (uznesenie, ktoré sa týkalo vedenia konania). Odvolací súd zdôrazňuje, že matkou namietané skutočnosti týkajúce sa príjmu rodičov a nákladov na odôvodnené potreby maloletých súd vyhodnocuje v konaní vo veci samej. V danom prípade z obsahu pripojeného spisu vyplýva, že v konaní bolo preukázané, že rodičia maloletých detí nežijú v spoločnej domácnosti, aktuálne starostlivosť o maloletých zabezpečuje matka, pričom na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 09.02.2023 č.k. 12P/27/2022-901 zveril maloleté deti Q. a Y. do osobnej starostlivosti matky, oboch rodičov oprávnil maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok, otcovi určil výživné na maloletého Q. vo výške 250 eur mesačne a na maloletého Y. vo výške 200 eur mesačne od 19.01.2022, otca zaviazal zaplatiť na maloletého Q. zročné výživné za obdobie od 19.1.2022 do 31.01.2023 vo výške 2.604,83 eur a na maloletého Y. vo výške 1.493,87 eur počnúc dňom 15.02.2023 formou mesačných splátok po 50 eur na každé dieťa a upravil styk otca s maloletými deťmi, vo zvyšku návrh matky zamietol. S prihliadnutím na vyhlásený rozsudok vo veci samej, odvolací súd z formálneho hľadiska, zmenil napadnuté uznesenie vo výroku I, v ktorom časovo ohraničil účinnosť nariadeného neodkladného opatrenia do vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie zo dňa 09.02.2023 č.k. 12P/27/2022-901 tak, aby bol jeho výrok vykonateľný.
10. Odvolací súd zdôrazňuje, že na vydanie rozhodnutia o nariadenie neodkladného opatrenia postačí osvedčenie, že osoba povinná poskytovať výživné je rodičom a osvedčenie schopností a možností povinného. Výživné sa určuje v nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Pre posúdenie potreby nariadenia neodkladného opatrenia je v danom prípade prvoradá a preukázaná existencia vyživovacej povinnosti otca k maloletým deťom a skutočnosť, že rodičia spolu nežijú a starostlivosť o maloletých zabezpečuje matka.
11. Odvolací súd s poukazom na uvedené dôvody uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I v súlade s ust. § 388 CSP zmenil len po formálnej stránke a vo výroku II. potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP ako správne.
12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 52 CMP.
13. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednomyseľne, pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).