Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cob/30/2022

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom zo sudcov – predsedu: JUDr. Peter Duman a členov: JUDr. Daniel Ilavský a JUDr. Róbert Foltán, v sporovej veci žalobcu: KUHN - SLOVAKIA s.r.o., IČO: 31 362 516, Diaľničná cesta 16A, Senec, zast.: NIKU & partners, s.r.o., IČO: 36 866 008, Prokopa Veľkého 51, Bratislava, proti žalovanému: EISEN s.r.o., IČO: 36 543 055, areál eisen 1493, Šaľa, zast.: Mgr. Martina Koková, advokátka, Pod Donátom 5, Žiar nad Hronom, o 11.618,17 € s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 28.09.2021, č. k. -82, takto

rozhodol:

Napadnutý rozsudok sa zrušuje a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom pre uznanie nároku súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 11.618,17 €, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 9.367,14 € od 11.01.2020 do zaplatenia, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 2.251,03 € od 14.02.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 €, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I) a vyslovil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie (výrok II).

2. Z napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o žalobou uplatnenom nároku podľa (ďalej len „“) rozsudkom pre uznanie. Vychádzal pritom z listiny o uznaní záväzku žalovaným, v ktorej sa uvádza, že žalobca vykonal pre žalovaného práce vyúčtované faktúrou č. 41005642 v sume 9.367,14 € a faktúrou č. 41005756 v sume 2.365,03 €, ktorá bola „dobropisovaná“ v sume 114 €. V listine o uznaní záväzku sa uvádza, že veriteľ a dlžník ku dňu uzatvorenia dohody sa dohodli, že peňažný záväzok dlžníka voči veriteľovi predstavuje sumu 11.618,17 €. Podľa čl. 2 dlžník svojím podpisom na dohode uznáva čo do dôvodu a výšky pohľadávku veriteľa – svoj peňažný záväzok voči veriteľovi vo výške istiny 1.618,17 €. Dlžník sa v listine zaviazal svoj záväzok splniť v splátkach s tým, že posledná splátka bola splatná dňa 31.05.2021. Listina o uznaní záväzku bola podpísaná štatutárnym zástupcom žalovaného dňa 26.03.2020. Na základe návrhu žalobcu súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku, a to tak, že priznal žalobcovi to, k čomu sa žalovaný zaviazal v uznávacom prejave, ktorý učinil písomnou formou. Vzhľadom na to, že dlžník bol v omeškaní s plnením peňažného záväzku v zmysle (ďalej len „“), má žalobca právo aj na úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania je daná nariadením vlády SR č. Kompenzačnú námietku žalovaného považoval súd prvej inštancie podľa za prostriedok procesnej obrany žalovaného, ktorý mal len účelový charakter. O trovách rozhodol v prospech žalobcu ako úspešnej strany podľa .

3. Včasným odvolaním sa žalovaný domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože neboli splnené podmienky na jeho vydanie. Upozornil, že počas konania neurobil vo vzťahu k súdu žiadny procesný úkon, z ktorého by bolo možné odvodiť, že uznal

uplatnený nárok žalobcu, práve naopak. V odpore voči platobnému rozkazu sa žalovaný jasne a zrozumiteľne vyjadril, že neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu, a uviedol aj dôvody. Žalovaný trvá na tom, že žalobca všetky fakturované práce reálne nevykonal. Žalovaný v konaní účinne poprel nárok žalobcu a účinne spochybnil nárok žalobcu v konaní. Žalobca na účely preukázania reálneho prevedenia prác a ich reálneho odovzdania, či prevzatia žalovanému neprodukoval v konaní dôkazy. Námietky žalovaného týkajúce sa nepreukázania reálneho plnenia zo strany žalobcu súd prvého stupňa v konaní vôbec nezohľadnil. Rovnako sa súd prvého stupňa v konaní nezaoberal ani s čiastočným späťvzatím žaloby podaným zo strany žalobcu. Uznanie nároku je procesným úkonom žalovaného, čo v praxi znamená, že toto uznanie je účinné jedine vtedy, keď sa urobí vo vzťahu k súdu. Súkromnú listinu, ktorú žalobca doručil do súdneho spisu spolu so svojím vyjadrením mal súd vyhodnotiť ako hmotnoprávny úkon žalovaného voči žalobcovi. Nesprávny a neprípustný je postup súdu, pokiaľ hmotnoprávny úkon žalovaného vo vzťahu k žalobcovi (predložený listinný dôkaz) posúdil ako procesný úkon žalovaného vo vzťahu k súdu.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobca považoval napadnutý rozsudok za vecne správny. Zdôraznil, že žalovaný nepoprel uznanie záväzku podľa , takže podľa ide o nesporné tvrdenie. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby, o ktorom súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť, navrhol, aby odvolací súd postupoval v zmysle a rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I zmenil tak, že zaviaže žalovaného k povinnosti zaplatiť istinu vo výške 9.367,14 €, úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 9.367,14 € od 11.01.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

5. Žalovaný v odvolacej replike upriamil pozornosť na to, že žalobca nespochybnil skutočnosť, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie nároku. Ďalej sa žalovaný venoval hodnoteniu listiny o uznaní záväzku a svojej kompenzačnej námietke.

6. Odvolací súd, viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi ( ), preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj predchádzajúce konanie pred súdom prvej inštancie aj z hľadiska vád týkajúcich sa procesných podmienok ( ) bez nariadenia pojednávania, pretože neboli splnené podmienky , a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

7. Napadnutým rozhodnutím je rozsudok pre uznanie nároku, ktorý súd prvej inštancie vydal na základe listinného dôkazu predloženého žalobcom a jeho návrhu na rozhodnutie týmto druhom rozsudku.

8. Rozsudok pre uznanie nároku je osobitným spôsobom rozhodovania súdu vo veci samej, ktorý možno vydať len návrh žalobcu, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť ( ). Právo uznať žalobou uplatnený nárok podľa je procesným právom žalovaného ako strany konania, ktoré v civilnom sporovom konaní uplatňuje prostredníctvom podania. Podanie je pritom úkon určený súdu ( ), čo znamená, že ak mieni žalovaný vyvolať účinky podľa , nestačí, že nárok uzná len voči žalobcovi, ale musí tak učiniť aj vo vzťahu k súdu. Z tohto dôvodu nemožno za uznanie nároku podľa považovať vyhlásenie žalovaného, hoci aj zachytené písomne, ktoré žalovaný neurčil súdu, ale žalobcovi.

9. Pokiaľ žalovaný uzná žalobou uplatnený nárok svojím písomným prejavom, nemusí súd nariaďovať pojednávanie ( ). Keďže prvoradým účelom pojednávania je prejednať vec samú ( ), teda zistiť skutkový stav dokazovaním ( ), je zrejmé, že ak zákon umožňuje vydať rozsudok pre uznanie nároku bez nariadenia pojednávania, musí ísť o prípad, keď sa žalovaný nebráni žalobou uplatnenému nároku. To potvrdzuje aj zjednodušená forma tohto druhu rozsudku, ktorá sa prejavuje v tom, že jeho odôvodnenie obsahuje len stručnú identifikáciu procesného nároku a právny dôvod vydania rozsudku pre uznanie nároku ( ). To, že zákon predpokladá, že žalovaný sa žalobou uplatnenému nároku nebráni, sa odzrkadľuje aj v zásadnej neprípustnosti odvolania proti rozsudku pre uznanie nároku [ ]. V tomto kontexte treba preto vykladať aj základnú podmienku na vydanie takéhoto druhu zjednodušeného rozsudku, teda uznávací prejav žalovaného, v dôsledku čoho je vylúčené, aby sa za uznanie nároku podľa považoval právny úkon žalovaného uskutočnený pred začatím súdneho konania.

10. V prejednávanej veci rozhodol súd prvej inštancie vo veci samej rozsudkom pre uznanie nároku na základe toho, že žalobca do spisu doručil listinu o uznaní záväzku žalovaným (č. l. 40 rub až 42),

v ktorej sa uvádza, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník sa dohodli, že peňažný záväzok dlžníka voči veriteľovi predstavuje sumu 11.618,17 €. Podľa čl. 2 dlžník svojím podpisom na dohode uznáva čo do dôvodu a výšky pohľadávku veriteľa – svoj peňažný záväzok voči veriteľovi vo výške istiny 1.618,17 € (správne 11.618,17 – poznámka odvolacieho súdu). Listina o uznaní záväzku bola podpísaná štatutárnym zástupcom žalovaného dňa 26.03.2020.

11. Keďže súdne konanie bolo začaté 03.07.2020 (potvrdenie, č. l. 48), je nepochybné, že žalovaný neuskutočnil uznávací prejav v priebehu súdneho konania, ale pred jeho začatím. To zároveň bez potreby skúmania, komu bolo uznanie určené, znamená, že jeho úkon nemôže byť podaním v konaní a už vôbec nie podaním určeným súdu. Sporné uznanie záväzku predstavuje hmotnoprávny úkon žalovaného, ktorého účinky musí súd prvej inštancie vyhodnotiť pri posudzovaní rozloženia dôkazného bremena podľa .

12. Žalovaný počas konania neurobil vo vzťahu k súdu žiadny procesný úkon, z ktorého by bolo možné odvodiť, že uznal uplatnený nárok žalobcu. Práve naopak, v odpore voči platobnému rozkazu, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica, sa žalovaný jasne a zrozumiteľne vyjadril, že neuznáva nárok žalobcu v celom rozsahu. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu vzniesol dokonca aj kompenzačnú námietku, ktorú súd prvej inštancie „vybavil“ jedinou poznámkou, že je účelová, čo je zjavne nedostatočné.

13. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu ani to, že žalovaný hneď po tom, ako žalobca predniesol návrh na vydanie rozsudku pre uznanie nároku, namietal, že uznanie nároku bolo vykonané pred podaním žaloby a žalovaný vychádzal z odlišných rozhodujúcich skutočností, ako vyšli dodatočne najavo (zápisnica z pojednávania z 28.09.2021, č. l. 81 rub). Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení neprípustným spôsobom úplne odignoroval túto námietku.

14. Súd prvej inštancie rezignoval na svoju povinnosť vec meritórne prejednať, vysporiadať sa s kompenzačnou námietkou žalovaného a celkom svojvoľne sa uchýlil k rozhodnutiu zjednodušenou formou. Uznávací prejav žalovaného nevyhodnotil podľa , ale bez riadneho odôvodnenia a vysporiadania sa s námietkami žalovaného ho posúdil ako uznávací prejav podľa odôvodňujúci použitie skrátenej formy konania a rozhodnutia o nároku uplatnenom žalobou.

15. Závažnosť pochybenia súdu prvej inštancie umocňuje ďalšia vada konania, ktorá spočíva v tom, že prvoinštančný súd porušil svoju povinnosť vyplývajúcu z zastaviť konanie na základe čiastočného späťvzatia žaloby v sume 2.251,03 €.

16. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov je zrejmé, že neboli splnené podmienky na vydanie napadnutého rozsudku pre uznanie nároku, v dôsledku čoho je daný odvolací dôvod podľa .

17. Súd prvej inštancie svojím nesprávnym procesným porušil právo žalovaného v odvolaní účinne namietať závery obsiahnuté v jeho rozhodnutí v rozsahu podmienok na vydanie rozhodnutia pre uznanie nároku, ale aj v rozsahu dôvodnosti jeho kompenzačnej námietky, čím žalovanému znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že tým porušil právo žalovaného na spravodlivý súdny proces. Nesprávny procesný postup bez zistenia rozhodujúcich skutočností je vzhľadom na opísanú mieru zlyhania prvoinštančného súdu takou vadou konania, ktorú nemožno napraviť v odvolacom konaní. Rozhodnutie odvolacieho súdu vo veci samej by za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, v dôsledku čoho by sa stranám odoprelo právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde, a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu. Ak by odvolací súd svoje rozhodnutie nepredvídateľne založil na iných právnych záveroch než súd prvej inštancie, porušil by právo strán na spravodlivý proces.

18. V dôsledku týchto úvah odvolací súd napadnutý rozsudok podľa zrušil a vec podľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (výrok).

19. Súd prvej inštancie bude v ďalšom konaní ( ) vychádzať z vyššie vyslovených právnych názorov odvolacieho súdu a z tohto hľadiska pristúpi k skúmaniu uznávacieho prejavu

žalovaného, ktorý nie je uznaním nároku podľa , ale hmotnoprávnym úkonom podľa . Zároveň riadne vyhodnotí aj kompenzačnú námietku, ktorú žalovaný vzniesol už v odpore proti platobnému rozkazu, teda posúdi jej skutkový a právny základ. Ak budú na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností súvisiacich s rozhodnutím potrebné ďalšie skutkové tvrdenia, vytvorí stranám priestor na ich doplnenie ( ). Na základe zistených skutočností posúdi, či obstojí kompenzačná námietka žalovaného, a teda či má žalobca právo na zaplatenie žalovanej sumy, prípadne v akom rozsahu. Svoje závery potom v novom rozhodnutí, v ktorom už neopomenie rozhodnúť aj o čiastočnom späťvzatí žaloby ( ), riadne odôvodní spôsobom súladným s a bude dbať na to, aby bolo jeho odôvodnenie presvedčivé. Zároveň rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

20. Senát odvolacieho súdu prijal toto rozhodnutie jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu dovolanie nie je prípustné.