Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-7P/44/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou vo veci starostlivosti o maloleté deti: U. D., nar. XX. XX. XXXX a R. D., nar. X. X. XXXX, obaja bytom X.. S. XXXX, Č., v konaní zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, deti rodičov: matky Y. D., nar. XX. X. XXXX, bytom U. XXXX, Č., právne zastúpenej Mgr. Michalom Grošaftom, advokátom so sídlom Makovického 7, Žilina a otca U. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom X.. S. XXXX, Č., v konaní o návrhu otca na zvýšenie výživného a návrhu matky na úpravu styku s maloletými deťmi, takto

rozhodol:

Súd návrh otca na zvýšenie výživného z a m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu Čadca č. k. -76 zo dňa 9. 7. 2013 vo výroku III. rozsudku m e n í tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletým U., nar. XX. XX. XXXX a maloletým R., nar. X. X. XXXX každý párny týždeň v mesiaci v roku od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod.. Matka maloleté deti prevezme a po ukončení styku opäť odovzdá v mieste bydliska otca. Otec je p o v i n n ý maloleté deti na styk riadne pripraviť.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podaným návrhom doručeným súdu dňa 23. 9. 2013 otec žiadal, aby súd zmenil Rozsudok č. k. -76 zo dňa 9. 7. 2013 v časti výživného tak, že zvýši výživné pre maloletého U. zo sumy 26,- € na sumu 100,- € a na maloletého R. zo sumy 26,- € na sumu 100,- € mesačne od 1. 9. 2013. V návrhu uviedol, že predmetným rozsudkom boli maloleté deti zverené do jeho starostlivosti a matka bola zaviazaná platiť výživné po 26,- € mesačne na každé dieťa s tým, že matka začne riadne pracovať, zlepší si finančnú situáciu a bude sa podieľať na skutočných nákladoch na maloleté deti. Matka si vyživovaciu povinnosť neplní. Doposiaľ neprispela na výživu detí napriek tomu, že deti mu odovzdala nepripravené na letné obdobie prázdnin, pričom deťom uviedla, že odchádza na brigádu a keď zarobí, pošle im peniaze. Má vedomosť o tom, že matka svoje správanie nezmenila, naďalej navštevuje bary, stretáva sa s priateľmi, no na výživu maloletých detí neposlala nič. V mesiaci september, keď deti potrebovali byť pripravené do školy, mali mať zabezpečené školské potreby, tak matka pri návšteve svojich rodičov priniesla darčeky v zanedbateľnej hodnote, výživné však neuhradila. Na meniny maloletého R. v auguste zabudla, z čoho bol maloletý R. sklamaný. Navyše, pri zápise maloletého R. do MŠ mu bolo oznámené, že matka im dlhuje 60,- €. On v čase prázdnin založil živnosť, z ktorej ešte nemá príjem. Cez víkend sa snažil brigádnou činnosťou zabezpečiť príjem aspoň na pokrytie prvoradých potrieb - okuliarov pre maloletého R., ktorému sa rapídne zhoršoval zdravotný stav. Je si vedomý, že od posledného rozhodnutia uplynula krátka doba, ale podstatná zmena pomerov na strane maloletých detí ho núti k tomu, aby podal návrh na zvýšenie výživného z dôvodu, že nemôže pokryť všetky opodstatnené potreby maloletých detí bez pričinenia a podpory finančných prostriedkov aj zo

strany matky, ktorá nevyvíja žiadnu snahu zlepšiť svoj ekonomický príjem, ba naopak získané peniaze mínia na svoje účely. Okrem zabezpečovania nevyhnutných osobných potrieb maloletých detí, deťom zabezpečoval aj bývanie (postele a iné), s čím mal zvýšené náklady.

Právna zástupkyňa matky na pojednávaní žiadala, aby súd návrh otca zamietol, aby bolo ponechané výživné tak, ako bolo určené predchádzajúcim rozsudkom z dôvodu, že matka maloletých detí je nezamestnaná a neumožňujú jej to finančné možnosti, aby mohla platiť vyššie výživné. Matka nemá žiaden pravidelný príjem, má príjem len z príležitostnej brigádnickej činnosti, alebo si privyrába modelovaním nechtov. Snaží sa hľadať si prácu, kde by mala pravidelný príjem a potom by podala návrh na zverenie maloletých detí opätovne do jej osobnej starostlivosti. Býva u svojej matky, ktorej prispieva na chod domácnosti. Spláca viaceré úvery a to vo VÚB banke, EOS KSI Slovensko, O2, Intrum Justitia Slovakia a DIGI Slovakia s. r. o.. Taktiež prebieha exekúcia na vymoženie výživného na maloleté deti, nakoľko matka nie je schopná platiť výživné ani v minimálnej výške. Matka však celé zameškané výživné uhradila a v súčasnej dobe má dohodu so súdnou exekútorkou JUDr. Martou Kužmovou, že v splátkach bude uhrádzať už len trovy exekúcie. Matka sa snaží zabezpečiť pre deti rôzne veci, kupuje im hračky, oblečenie, ovocie. Navštevuje ich v škole a v škôlke mimo vedomia otca, vzhľadom k tomu, že ten bráni v styku matky s maloletými deťmi. Nie je pravdou, že otec uhradil nedoplatok za materskú školu vo výške 60,- €, nakoľko túto sumu uhradila matka, o čom predložila príjmový pokladničný doklad. Potom, ako deti odišli do starostlivosti otca, matka navrhla otcovi, aby si zobral z jej domácnosti všetky veci, ktoré patrili maloletým deťom, teda oblečenie a zariadenie detskej izby, čo však otec odmietol a uviedol, že toto im kúpi on. Nie je pravdou, že matka sa o maloleté deti nezaujíma, práve naopak, otec matke sústavne a nedôvodne bráni v styku s maloletými deťmi, preto navrhla, aby súd upravil styk matky s maloletými deťmi tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi každý párny víkend od piatku od 16.00 hod. do nedele do 17.00 hod.. Matka vykonáva živnostenskú činnosť, z ktorej nemá však žiaden príjem. Z daňového priznania za rok 2013 vyplýva, že matka nemá z podnikania žiaden príjem, ani výdavky, základ dane je 0,- €. Matka pracovala na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti X. D. J. O.. U.. L.., aktívne si hľadá zamestnanie, avšak neúspešne.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom otca maloletých detí, výsluchom svedkyne A. L., prečítaním a oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, oboznámením podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Čadca sp. zn. , , a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.

Otec pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že návrh podal z toho dôvodu, že matka si neplní vyživovaciu povinnosť. K zmene pomerov došlo z toho dôvodu, že v predchádzajúcom konaní matka povedala, že pokiaľ si nájde prácu, bude platiť vyššie výživné, resp. pokiaľ jej to bude finančná situácia umožňovať. On s minimálnym výživným súhlasil, nakoľko matka nemala zamestnanie a taktiež nemala trvalé bydlisko. Ďalšia zmena pomerov je v tom, že keď deti boli zverené do jeho osobnej starostlivosti a keď sa začal o ne starať, musel im všetko nakúpiť, s čím mal zvýšené výdavky. Od rodičov matky maloletých detí má vedomosť o tom, že matka pracuje. On prevádzkuje živnostenskú činnosť od septembra 2013, z tejto však nemá žiaden príjem. Príjem má z toho, že pomáha na stavbách a vykonáva iné pomocné práce pre rodinu, susedov a kamarátov, z toho má príjem okolo 500 až 600,- € mesačne. Výdavky na stravu maloletého R. v materskej škole sú okolo 30,- € mesačne, na stravu maloletého Romana 21,- € mesačne, poplatok za družinu, ktorú maloletý U. navštevuje, 7,- € mesačne. Ďalej uviedol, že počas ich manželstva, nemali žiadne dlhy a taktiež matka nemala žiadne dlhy pri rozvode manželstva. Úvery, ktoré musí splácať matka, tieto si vzala počas toho, keď mala deti vo svojej starostlivosti. Čo sa týka úpravy styku matky s maloletými deťmi uviedol, že súhlasí s tým, aby sa matka s deťmi stretávala, ale vtedy keď bude mať trvalé bydlisko. Nesúhlasil s tým, aby sa matka stretávala s deťmi počas celého víkendu od piatku do nedele, pretože pokiaľ by boli deti u matky počas celého víkendu, maloletý U. by sa u nej do školy nepripravil, pretože ani v minulosti sa matka o deti riadne nestarala. Navrhol, aby bola matka oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi len cez deň a nie aj cez noc a to každú druhú sobotu od rána od 09.00 hod. do večera do 17.00 hod. a v nedeľu od 09.00 hod. do 15.00 hod., aby sa maloletý U. stihol pripraviť v nedeľu poobede do školy. Poprel, že by matke v styku s maloletými deťmi bránil, uviedol, že matka sa o deti nezaujímala, záujem o deti majú len jej rodičia, ktorým v styku s deťmi nebráni.

Svedkyňa A. L., ktorá je matkou matky maloletých detí, pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že matka maloletých detí, ktorá je jej dcérou, u nich býva, odkedy boli maloleté deti zverené do starostlivosti otcovi. Matka maloletých detí nikde nepracuje, pracuje len brigádne, nemôže si nájsť riadne zamestnanie.

Naposledy pracovala v Českej republike, predávala oblečenie, zarobila 250,- €, z ktorých zaplatila výživné a cestovné naspäť do Čiech. Na bývanie im neprispieva, príležitostne kúpi stravu. Finančne jej vypomáhajú, ako sa len dá. V ich domácnosti sú vytvorené podmienky na to, aby maloleté deti bývali cez víkend u nich spolu s matkou. Zároveň uviedla, že otec sa o deti riadne nestará, požíva alkoholické nápoje. Potvrdila, že otec bráni matke aj starým rodičom v stretávaní sa s maloletými deťmi. Uviedla, že maloleté deti boli naposledy u nich v decembri pred sviatkami asi 3 dni na veľké prosenie otca. Chcela by, aby deti chodievali k nim, pretože, keď sú u matky otca maloletých detí, tak sa o ne vôbec nestará, ani otec a jeho družka p. N. sa o deti nestarajú, deti jej je ľúto. Tieto sa často zdržiavajú u rodičov otca maloletých detí vo O., kde bývajú často hádky a roztržky.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca o prešetrení pomerov zo dňa 27. 1. 2014 súd zistil, že otec mal obe maloleté deti zverené do svojej výchovy starostlivosti Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. -76 zo dňa 9. 7. 2013. Býva spolu s maloletými deťmi, priateľkou a jej dcérou v 3-izbovom byte v Čadci. Byt je v osobnom vlastníctve priateľky. Otec pracuje ako SZČO v oblasti stavebníctva. Je zdravý, na žiadne ochorenie sa nelieči. Alkohol neguje, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Príjem cca 500,- € čistá mesačná mzda. Podľa vyjadrenia otca, matka sa o maloleté deti nezaujíma vôbec, 1-krát prispela na ich výživu sumou 179,- € od 9. 7. 2013. Matka má zrušený trvalý pobyt na adrese rodičov Č., U. XXXX. Otec nevie o matke svojich detí nič, nevie, kde sa zdržiava, čo robí, nezaujímala sa o deti ani počas vianočných sviatkov. Vzťah deti k starým rodičom zo strany matky je podľa vyjadrenia otca dobrý. Otec umožňuje styk so starými rodičmi kedykoľvek. Matka sa zdržiava u svojich rodičov na adrese Č., U. XXXX, hoci tam má zrušený trvalý pobyt. Toho času nepracuje, nie je evidovaná na ÚPSVaR, nakoľko má ešte stále otvorenú živnosť v oblasti poisťovníctva. Je zdravá, na žiadne ochorenie sa nelieči, alkohol neguje, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Toho času nemá žiaden príjem, príležitostne si privyrába, pomáhajú jej rodičia. Výdavky: výživné na maloleté deti 52,- €, ktoré má podľa vyjadrenia uhradené, nedoplatky nemá, má exekúcie: mobilný operátor O2 = 331,- € (dohodnutý splátkový kalendár), súdne trovy a exekúcie = 503,- € (od 1. 2. 2014 splátky po 23,02 € mesačne), dlh na zdravotnom poistení Dôvera = 631,- €, dlh v Provident = 650,- €, dlh na povinnom zmluvnom poistení auta 150,- €. Podľa vyjadrenia matky vzťah s maloletými deťmi je dobrý, o deti má záujem. 27. 1. 2014 ich navštívila v školských zariadeniach, kde im priniesla darčeky. Uviedla, že otec jej neumožňuje styk, ani žiaden iný kontakt s deťmi. Maloletý U. má 9 rokov, navštevuje 3. ročník ZŠ v Čadci, učí sa dobré, výchovné problémy s maloletým nie sú, je zdravý. Maloletý R. má 6 rokov, navštevuje MŠ v Čadci, výchovné problémy nie sú, je zdravý. Matka nesúhlasí s návrhom na zvýšenie výživného v sume 100,- € na každé dieťa z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov a z dôvodu obavy, že ak by k zvýšeniu došlo, financie by neboli použité v prospech maloletých detí. Úrad nezistil šetrením žiadne nedostatky v starostlivosti o maloleté deti zo strany otca. Rozhodnutie o výške výživného ponechal na úvahe súdu.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca podanej na výzvu súdu dňa 19. 2. 2014 o prešetrení pomerov u matky vyplýva, že matka býva na adrese Č., U. XXXX v rodinnom dome u svojich rodičov. Dom je dvojpodlažný, vrchné poschodie obýva matka, kde sa nachádzajú 2 miestnosti (detská izba, spálňa), spodné podlažie obývajú rodičia matky. Domácnosť je vkusne zariadená, v byte bol poriadok, v detskej izbe boli 2 postele, stolík, úložný priestor. Nakoľko deti boli zverené do výchovy a starostlivosti otca, šetrením pomerov u matky bolo zistené, že v prípade úpravy styku sú vytvorené vhodné podmienky pre maloleté deti.

Zo správy Mesta Čadca zo dňa 3. 1. 2014 súd zistil, že otec maloletých detí je rozvedený, býva v trojizbovom byte s družkou p. N., ktorá má byt v osobnom vlastníctve. V starostlivosti má 2 deti U., ktorý navštevuje 3. ročník ZŠ v Čadci a R., ktorý navštevuje MŠ v Čadci, je predškolák, má odloženú povinnú školskú dochádzku. Otec pracuje na živnostenské oprávnenie. S družkou sa spoločne podieľa na výchove detí a na chode domácnosť, keď je potrebné, ochotní sú pomôcť aj starí rodičia. Matka sa s deťmi nestretáva, nie je s nimi ani v telefonickom kontakte. Podľa posledných informácií by sa mala zdržiavať v Českej republike. Bytové podmienky sú dobré, ekonomické pomery v norme, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Nemá záznam v registri trestov a nebol prejednávaný priestupkovou komisiou. Nevlastní žiaden hnuteľný ani nehnuteľný majetok.

Z výpisov zo živnostenského registra vyplýva, že otec prevádzkuje živnostenskú činnosť od 1. 7. 2013 a matka prevádzkuje činnosť od 1. 4. 2012.

Z potvrdenia spoločnosti V. O.. U.. L.. zo dňa 18. 2. 2014 vyplýva, že matka pracovala pre ich spoločnosť od 2. 9. 2013 do 31. 10.2013 na dohodu o vykonaní práce a bola jej vyplatená čistá mzda 3.645,- Kč.

Z potvrdenia spoločnosti X. J. O.. U.. L.. zo dňa 18. 2. 2014 vyplýva, že matka pracovala pre ich spoločnosť od 15. 7. 2013 do 31. 10. 2013 na dohodu o vykonaní práce a bola jej vyplatená čistá mzda 37.242,- Kč.

Z potvrdenia spoločnosti X. O. O.. U.. L.. zo dňa 18. 2. 2014 vyplýva, že matka pracovala pre ich spoločnosť od 1. 11. 2013 do 30. 11. 2013 na dohodu o vykonaní práce a bola jej vyplatená čistá mzda 7.740,- Kč.

Z potvrdení firiem Q., O. M. O.. U.. L.. X. J. X. mal súd preukázané, že matka sa uchádzala u týchto spoločností o zamestnanie, avšak neúspešne.

Z potvrdenia súdnej exekútorky JUDr. Marty Kužmovej zo dňa 28. 1. 2014 súd zistil, že matka má uhradené zameškané i bežné výživné do januára 2014 v plnej výške. Zostávajú uhradiť trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 303,55 € a trovy exekúcie do januára 2014 vo výške 199,76 €, ktoré bude matka splácať po 20,- € mesačne počnúc mesiacom február 2014.

Podľa § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, (1) Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. (3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 62 Zákona o rodine (1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. (2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. (3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. (4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. (5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods.1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 36 ods.1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.

Podľa § 25 ods.1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

Podľa § 24 ods.3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

Podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

V zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodnutie ktorým sa určilo výživné možno zmeniť vtedy, ak dôjde k zmene pomerov účastníkov. Pod zmenou pomerov sa rozumie výrazná zmena okolností, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, či už na strane oprávneného alebo na strane povinného. Zákon o rodine umožňuje, ak sa zmenia pomery na strane rodičov, prípadne na strane detí samotných, aby výživné bolo novým spôsobom upravené (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine). Samozrejme nejde o akúkoľvek zmenu, ale o takú zmenu, ktorá má význam pre záver, že výživné určené v predchádzajúcom rozhodnutí už nezodpovedá zmenenej situácii a to jednak na strane osôb výživou povinných tak i osoby k výžive oprávnenej. Takouto zmenou pomerov nie je teda akákoľvek zmena z hľadísk rozhodujúcich pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho rázu v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie predchádzajúceho rozhodnutia, teda o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Pokiaľ by súd nemal preukázanú zmenu pomerov a rozhodol by o zmene výšky vyživovacej povinnosti, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Pri rozhodovaní o zmene výživného treba porovnať okolnosti dôležité pre určovanie výživného tak v čase skoršieho ako aj nového rozhodovania a to základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania. Len v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti. Naposledy bolo rozhodnuté o výživnom Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. -76 zo dňa 9. 7. 2013, ktorým boli maloleté deti zverené do starostlivosti a výchovy otca a matka bola zaviazaná platiť výživné na maloletého U. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa a maloletého R. vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa k rukám otca vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14. 8. 2013. Otec vykonával živnostenskú činnosť v odbore stavebníctva, pričom uviedol príjem okolo 25.000,- Kč. Maloletý U. mal od septembra 2013 nastúpiť do 3. ročníka základnej školy, maloletý R. navštevoval materskú školu. Matka vykonávala živnostenskú činnosť v oblasti poisťovníctva, bývala v rodinnom dome u svojich rodičov, kde však nemala trvalý pobyt. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že preukázaná ekonomická situácia na strane matky v porovnaní s tým lepšia ekonomická situácia na strane otca viedla súd k záveru, aby sa matke poskytla možnosť vytvoriť si podmienky pre starostlivosť o deti a pre trvalý zdroj príjmov a trvalé bývanie. Súd určil výživné v minimálnej zákonnej výške do času, kým si matka zabezpečí príjem, stabilné bývanie a súd sa domnieval, že je v možnostiach otca, aby z príjmu 25.000,- Kč mesačne poskytol deťom riadnu výživu. Otec maloletých detí podal návrh na zvýšenie výživného po uplynutí jedného mesiaca odo dňa, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok, ktorým bolo určené výživné matky voči maloletým deťom v minimálnej zákonnej výške. V súčasnosti maloletý U. navštevuje 3. ročník základnej školy, s čím má otec spojené výdavky na stravu v školskej jedálni vo výške 21,- € mesačne a za školskú družinu platí 7,- € mesačne. Maloletý R. navštevuje materskú školu, za stravu otec platí 30,- € mesačne. Otec naďalej prevádzkuje živnostenskú činnosť v odbore murárstvo, uviedol však, že zo živnosti nemá žiaden príjem. Príjem má z toho, že pomáha na stavbách a vykonáva iné pomocné práce, kde si zarobí okolo 500 až 600,- € mesačne. Tieto skutočnosti ohľadom jeho príjmu súdu nepreukázal, preto má súd za to, že k zmene pomerov na jeho strane nedošlo. Matka maloletých detí naďalej vykonáva živnostenskú činnosť, z ktorej však nemá žiaden príjem, čo vyplýva z daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013. Matka si aktívne hľadá zamestnanie, čo mal súd preukázané z predložených dokladov ako aj z výpovede svedkyne A. L.. Matka pracuje príležitostne na základe dohôd o vykonaní práce, z ktorých mala čistú mzdu za obdobie od 7/2013 do 11/2013 v celkovej výške 48.627,- Kč, t. j. 9.725,40 Kč mesačne, čo pri prepočte konverzným kurzom ku dňu rozhodnutia súdu 1,- € = 27,344 Kč činí sumu 355,67 € mesačne. V mesiaci decembri 2013 mala matka vykonávať brigádnickú činnosť v Českej republike, za ktorú jej podľa vyjadrenia svedkyne bola vyplatená mzda vo výške 240,- €. Matka naďalej býva v rodinnom dome svojich rodičov, ktorým príležitostne prispieva na stravu z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Z uvedeného vyplýva, že ani na strane matky maloletých nedošlo k podstatnej zmene pomerov. Matka naďalej nemá stabilný príjem a z príjmu, ktorý má, je schopná platiť len doposiaľ súdom určené výživné. Súd mal preukázané, že hoci matka v minulosti neplatila výživné riadne a včas, na základe čoho bolo začaté voči nej exekučné konanie, v súčasnosti má bežné i zameškané výživné uhradené v plnej výške. Súd nemal preukázanú podstatnú zmenu pomerov ani na strane maloletých detí, nakoľko maloletý R. naďalej navštevuje materskú školu a maloletý U. naďalej navštevuje prvý stupeň základnej školy. Jednorazové výdavky, ktoré mal otec v súvislosti s

nástupom maloletého U. do školy a so zakúpením okuliarov pre maloletého R., nie sú v takej výške, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že v danom prípade nedošlo k podstatnej zmene pomerov na strane účastníkov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného, preto súd má za to, že návrh na zvýšenie výživného nie je dôvodný a návrh zamietol.

V priebehu konania matka maloletých detí navrhla, aby súd rozsudkom upravil aj styk s maloletými deťmi, nakoľko otec sústavne a nedôvodne bráni matke v styku s maloletými deťmi. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. -76 zo dňa 9. 7. 2013 zveril súd maloleté deti do výchovy a starostlivosti otca a matku zaviazal platiť výživné v minimálnej zákonnej výške. Úpravu styku ponechal súd na dohodu rodičov. Skutočnosť, že otec bráni v styku matke s maloletými deťmi, potvrdila aj svedkyňa A. L.. Otec naopak tvrdil, že matka o maloleté deti nejaví záujem a je za to, aby sa s deťmi stretávala ale len vtedy, ak bude mať trvalé bydlisko. Ďalej nesúhlasil s tým, aby bola matka oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi aj v noci a navrhol, aby bola matka oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi každú druhú sobotu od rána do večera a v nedeľu od rána do 15.00 hod. z dôvodu, aby sa maloletý U. stihol pripraviť v nedeľu poobede do školy.

Rodičia maloletých detí, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu, všestranný vývoj maloletého dieťaťa, zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého. Do úpravy výkonu rodičovských práv a povinností patrí aj úprava styku s dieťaťom. Ak sa rodičia nedohodnú, upraví styk rodičov s dieťaťom súd. Kontakt rodičov s ich maloletými deťmi je významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa. Je neoddeliteľnou súčasťou rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v zákone o rodine. Dieťa má právo stretávať sa s rodičom, s ktorým nežije v spoločnej domácnosti a nemá byť ochudobňované o vzťah k jednému z rodičov, ktorý vzťah má byť vytváraný a upevňovaný práve formou styku. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že matka býva u svojich rodičov v rodinnom dome, kde sú vytvorené vhodné podmienky na styk matky s maloletými deťmi aj cez noc. V rodinnom dome je detská izba, kde sú 2 postele, stolík, úložný priestor. Samotná skutočnosť tvrdená otcom, že matka nemá trvalé bydlisko, nie je dôvodom na to, aby matka nebola oprávnená stretávať sa s maloletými deťmi. Nakoľko medzi rodičmi nie je možná dohoda ohľadom úpravy styku matky s maloletými deťmi, rozhodol súd tak, že matka je oprávnená stýkať sa s maloletými deťmi každý párny týždeň od piatka od 16.00 hod. do nedele do 16.00 hod., pričom maloletý U. bude mať dostatok času v poobedňajších hodinách v nedeľu pripraviť sa na vyučovanie do školy. Súd má za to, že styk matky s maloletými deťmi tak, ako je upravený vo výroku tohto rozhodnutia je v záujme maloletých detí a prispeje k zachovaniu prirodzených citových väzieb matky s maloletými deťmi. O trovách konania rozhodol súd podľa a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.