Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Er-413-2011.pdf
PDF · 66.93 KB
Case nature
Area
Subarea
22Er/413/2011
Uznesenie
Okresný súd Zvolen v exekučnej veci oprávneného Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., IČO: 35937874, so sídlom Mamateyova 17, Bratislava, proti povinnému D. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom U J. XXX/XX, Z., M. republika, právne zastúp. JUDr. Leošom Viktorinom, advokátom so sídlom Riegrova 12, Olomouc, o vymoženie 394,98,- Eur s príslušenstvom, vedenej pod EX 779/11 súdnou exekútorkou Mgr. Evou Uhaľovou, Exekútorský úrad so sídlom Zvolen, Nám. SNP 6/11, takto
rozhodol:
Súd exekúciu z a s t a v u j e.
Povinný j e p o v i n n ý nahradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške 49,97,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Okresný súd Zvolen poverením č. 5611 047977* zo dňa 02.05.2011 poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku Mgr. Evu Uhaľovú, vo veci oprávneného proti povinnému o vymoženie 394,98 Eur, ako aj trov exekúcie, na základe rozhodnutí - výkazov nedoplatkov za preddavky na poistnom, vydaných Všeobecnou zdravotnou poisťovňou dňa 08.04.2011.
Dňa 06.02.2014 bol na tunajší súd doručený návrh oprávneného na zastavenie exekúcie zo dňa 03.02.2014. V návrhu na zastavenie exekúcie sa uvádza, že oprávnený ho podal z dôvodu, že rozhodnutia, ktoré tvorili podklad pre vykonanie exekúcie, boli po začatí exekúcie zrušené. Tieto rozhodnutia pritom boli zrušené v dôsledku toho, že oprávnený na základe dodatočne predložených dokladov od povinného preveril existujúcu dokumentáciu a zistil, že povinný si v čase zmeny trvalého pobytu do Českej republiky nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť v zmysle vtedy platného zákona č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach. Až po začatí exekúcie, a zároveň v súvislosti s vymáhaním ďalších pohľadávok doložil povinný oprávnenému doklady týkajúce sa zániku poistného vzťahu, preto oprávnený rozhodol tak, že skôr vydané výkazy nedoplatkov zrušil.
Podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), exekúciu súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným.
Podľa § 58 ods. 1 EP, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
V súlade so znením citovaného § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku a po zvážení relevantných skutočností súd prebiehajúcu exekúciu zastavil.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za stratu času v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov účinnou v čase začatia exekučného konania.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.
Súdna exekútorka si uplatnila trovy exekúcie spočívajúce v paušálnej odmene za zastavenie exekúcie vo výške 33,19 Eur a v náhrade hotových výdavkov za poštovné v sume 6,70 Eur, ktoré aj spolu s 20 % sadzbou DPH predstavujú sumu 49,97 Eur.
Súd preskúmal vyúčtovanie trov exekúcie a priložený exekútorský spis sp. zn. EX 779/11 a zistil, že súdna exekútorka si správne vyúčtovala odmenu a súd jej zároveň priznal aj náhradu hotových výdavkov tak, ako si ich vyčíslila v priloženom vyúčtovaní.
Podľa § 197 ods.1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Vo vzťahu k trovám konania je potrebné uviesť, že trovy exekúcie vo všeobecnosti uhrádza zásadne povinný, pričom možnosť uložiť povinnosť náhrady trov exekúcie oprávnenému prichádza do úvahy iba výnimočne. Situácie kedy môže dôjsť k zaviazaniu oprávneného nahradiť trovy exekúcie súdneho exekútora precizuje ustanovenie § 203 Exekučného poriadku.
Podľa názoru súdu v danej veci nie je daný ani jeden z predpokladov uvedených v § 203, nakoľko k zastaveniu exekúcie nedošlo zavinením oprávneného v pravom slova zmysle. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený zodpovedá za trovy exekúcie podľa procesného výsledku, a to vtedy, ak zaviní zastavenie exekúcie sám. To znamená, že rozhodujúce je to, či dochádza k zastaveniu exekúcie na základe procesného úkonu oprávneného, napr. návrhom na zastavenie exekúcie. Oprávnený vo svojom podaní zo dňa 03.02.2014 síce uviedol, že podáva návrh na zastavenie exekúcie, avšak tento podáva z dôvodu, že došlo k zrušeniu exekučných titulov. Pritom samotným impulzom pre zrušenie uvedených exekučných titulov a následné podanie návrhu na zastavenie exekúcie bola skutočnosť, že povinný si v minulosti nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť vo vzťahu k oprávnenému, preto oprávnený nemohol predpokladať potrebu budúceho zrušenia vydaných rozhodnutí. Súd preto podanie oprávneného zo dňa 03.02.2014 vyhodnotil v konečnom dôsledku iba ako podnet na zastavenie exekúcie z vyššie naznačených dôvodov.
S poukazom na všetko uvedené teda súd zaviazal na náhradu trov exekúcie povinného, a to v zmysle § 196 Exekučného poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).