Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Co-650-2013.pdf
PDF · 78.92 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/650/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Rapčanovej a sudcov JUDr. Františka Potockého a JUDr. Blaženy Stašíkovej, v právnej veci navrhovateľky: U. F., nar. XX. XX. XXXX, bytom B., ul. L. č. XX/XX, zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Pavlom Dlhopolčekom, advokátom, so sídlom B., ul. J. K. č. XX, proti odporcovi: H. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom F. J. č. XXX, o zaplatenie sumy 2.485,53 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Žilina zo dňa 27. augusta 2013 č. k. 13C/84/2012-68, takto
rozhodol:
rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .
Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Okresný súd Žilina rozsudkom zo dňa 27. 08. 2013 č. k. 13C/84/2012-68 žalobu zamietol. Odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že v prejednávanej veci navrhovateľka tvrdila, že medzi ňou a odporcom mala byť uzatvorená ústna zmluva o pôžičke. V konaní tak navrhovateľku zaťažovalo dôkazné bremeno, na preukázanie svojho tvrdenia, že v letnom období roku 2006 reálne odovzdala odporcovi žalovanú sumu, či už bezhotovostným spôsobom na účet odporcu alebo odovzdaním peňazí odporcovi krátkou cestou. Navrhovateľka však v konaní nijakým relevantným dôkazom odovzdanie peňazí odporcovi či už bezhotovostne alebo v hotovosti nepreukázala a ani nenavrhla žiadne právne relevantné dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia o existencii ústnej zmluvy o pôžičke a reálnom odovzdaní peňazí. Nepreukázala teda, že medzi ňou a odporcom došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka.
Navrhovateľkou navrhované dôkazy, a to výsluch dcéry navrhovateľky a jej kamarátky, súd nevykonal, nakoľko sama navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že pri tvrdenom odovzdaní peňazí mala byť prítomná iba ona a odporca. Navrhované osoby tak nemôžu mať priamu vedomosť o uzavretí tejto zmluvy a o reálnom odovzdaní peňazí, nemôžu tak ich svedecké výpovede byť relevantným dôkazným prostriedkom, nakoľko svedok je osoba, ktorá vlastnými zmyslami vnímala skutočnosti rozhodujúce pre rozsudok, teda tieto videla alebo počula priamo, nie sprostredkovane. Pokiaľ právny zástupca navrhovateľky poukazoval na to, že odporca mal v rámci trestného konania meniť svoje výpovede ohľadne nejakých peňažných súm, tieto argumenty súd považoval za právne bezvýznamné, nakoľko v prejednávanej veci navrhovateľka nepreukázala existenciu konkrétnej zmluvy o pôžičke, ani čas jej uzavretia a ani reálnu dohodu o odovzdaní žalovanej sumy odporcovi, ako podstatné náležitostí zmluvy o pôžičke, pri absencii ktorých zmluva o pôžičke platne nevznikne.
Odporca mal vo veci plný úspech, mal by tak v zmysle ust. § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O. s. p.“) právo na náhradu trov konania, žiadne trovy mu však nevznikli ani si žiadne neuplatnil a preto mu súd ich náhradu priznať nemohol.
Proti tomuto rozsudku podala odvolanie navrhovateľka prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu.
Podľa nej okresný súd nedostatočne zistil skutkový stav, na základe ktorého zaujal nesprávny právny názor a nesprávne vo veci rozhodol.
Vytýkala súdu, že odmietol pripojiť spis Obvodného oddelenia PZ Rajec, v rámci ktorého vo svojej výpovedi, ktorej opis bol súdu pripojený v rámci navrhovaných dôkazov, odporca jednoznačne potvrdil, že došlo k poskytnutiu pôžičky zo strany navrhovateľky v sume 75.000,- Sk, pričom v tom čase sa bránil tvrdením, že túto sumu poskytla darom jeho nevlastnému synovi H. F. na zakúpenie osobného motorového vozidla. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca musel prevziať bezprostredne pôžičku v sume 75.000,- Sk a následne osobne zakúpil odporca predmetné motorové vozidlo, ktorého cenu osobne vyplatil, a vozidlo si nechal zaregistrovať ako svoj majetok.
Navrhovateľka považovala za nepravdivé, že v skutočnosti poskytla pôžičku jeho nevlastnému synovi, nakoľko je zrejmé, že uvedenú sumu 75.000,- Sk osobne od navrhovateľky prevzal a túto osobne použil na zakúpenie svojho vozidla.
Ďalej uviedla, že okresný súd sa odmietol zaoberať ňou predloženými dôkazmi zápisnicou o konfrontácií zo dňa 15. 03. 2013 a pripojiť originál predmetného vyšetrovacieho spisu s odôvodnením, že ide o výpoveď odporcu v rámci trestného konania, v ktorom mal byť obvinený a že v takom prípade Trestný poriadok umožňuje obvinenému na svoju obranu uvádzať aj nepravdivé skutočnosti, a preto takýto dôkaz je pre jej rozhodnutie právne irelevantný. S týmto názorom okresného súdu nemožno zásadne súhlasiť, nakoľko každý predložený dôkaz je potrebné hodnotiť osobitne, ako aj spoločne v súvislosti s inými dôkazmi.
Vzhľadom na vyššie uvedené mala navrhovateľka za to, že okresný súd nedostatočne a nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy a nedostatočne vykonal dokazovanie na zistenie skutkovej pravdy, a preto vo veci nesprávne rozhodol a jeho rozhodnutie je tiež z tohto dôvodu nepreskúmateľné.
Navrhla preto, aby krajský súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na nové konanie a rozhodnutie. Zároveň navrhla, aby odporca bol zaviazaný nahradiť jej trovy odvolacieho konania z titulu právneho zastupovania advokátom v sume 109,05 eur.
Odporca sa k odvolaniu navrhovateľky písomne nevyjadril.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas účastníkom konania (§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené ust. § 202 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2, § 156 ods. 3 O. s. p.), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní § 212 ods. 1 O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1 O. s. p.) a to z nasledovných dôvodov:
Odvolací súd preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo a s prihliadnutím na odvolacie dôvody navrhovateľky (§ 212 ods. 1 O. s. p.) dospel k záveru, že okresný súd v prejednávanej veci na zistený skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel ku správnym skutkovým zisteniam a prejednávanú vec aj správne právne posúdil v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka. Nakoľko i odôvodnenie písomného vyhotovenia napadnutého rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 157 ods. 2 O. s. p. odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O. s. p. konštatuje správnosť týchto dôvodov.
Odvolacie námietky navrhovateľky vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné.
Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) sa rozumie zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Procesnoprávnym následkom neunesenia dôkazného bremena účastníkom konania je jeho neúspech v spore. Rozsah dôkazného bremena, teda okruh skutočností, ktoré musí účastník preukázať, zásadne určuje hmotnoprávna norma, ktorá je na sporný vzťah aplikovaná. Z nej potom vyplýva i to, kto je nositeľom dôkazného bremena, teda ktorý z účastníkov je povinný stanovený okruh skutočností preukázať.
Z ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke sa nevyžaduje písomná forma a táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným spôsobom. Keďže táto zmluva je reálnou zmluvou (kontraktom), k jej uzavretiu zákon vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. Dokiaľ k odovzdaniu peňazí nedôjde, medzi zmluvnými stranami právny vzťah z pôžičky nevznikne, a to aj keby všetky náležitosti tohto právneho (vrátane náležitostí vôle) boli dané.
Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní tvrdila, že súd odmietol pripojiť spis OO PZ Rajec v rámci ktorého odporca potvrdil, že došlo k poskytnutiu peňazí a bránil sa, že poskytla dar jeho synovi na zakúpenie auta, tak z obsahu spisu okresného súdu nevyplýva, že by bola takýto dôkaz navrhla. Neučinila tak ani na pojednávaní dňa 27. 08. 2013 nakoľko to z obsahu zápisnice o pojednávaní nevyplýva. Nebolo postačujúce pokiaľ bez ďalšieho (č. l. 37 spisu) pripojila do spisu len listiny, ktoré sa týkali aj výsluchu účastníkov konania v trestnom konaní.
Naviac odvolací súd dodáva, že ak by sa aj boli účastníci konania dohodli na poskytnutí peňazí nebolo by v danom prípade preukázané, že došlo k odovzdaniu peňazí. K zmluve o pôžičke v zmysle ust. § 657 Občianskeho zákonníka totiž nedochádza len na základe dohody strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy) ale až skutočným odovzdaním predmetu pôžičky dlžníkovi. Ani v tomto smere navrhovateľka nepredložila súdu žiaden dôkaz (napr. výsluch svedka prítomného pri odovzdávaní peňazí). Ňou navrhované dôkazy, a to výsluch dcéry a jej kamarátky, okresný súd správne nevykonal s tým odôvodnením, že ona samotná vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedla, že pri tvrdenom odovzdaní peňazí mala byť prítomná iba ona a odporca.
Nakoľko navrhovateľka odvolanie na iných dôvodoch nezaložila odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil a to vrátane výroku o trovách konania v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust. § 224 ods. 1 O. s. p. V odvolacom konaní bol úspešný odporca, ktorý si však náhradu trov odvolacieho konania postupom podľa § 151 ods. 1 O. s. p. neuplatnil, resp. mu ani žiadne trovy nevznikli. Odvolací súd preto rozhodol, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte pomerom 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .