Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_33P-11-2023.pdf
PDF · 94.94 KB
Case nature
Area
Subarea
33P/11/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Kordošovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: O. J., narodený XX.X.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpený opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, dieťa matky: C. J., narodená XX.X.XXXX, G. XX,. Y., a otca: O. C., narodený XX.X.XXXX, toho času bez zistenej adresy, o uloženie výchovného opatrenia, takto
rozhodol:
I. Nad výchovou maloletého dieťaťa sa určuje dohľad za súčinnosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany pracovisko Hlohovec, Jarmočná 3, Hlohovec, a to na obdobie 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Tunajší súd uznesením č.k. 33P/11/2023-17 dňa 27.2.2023 začal konanie o uloženie výchovného opatrenia - dohľadu nad výchovou maloletého dieťaťa na základe podnetu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zo dňa 23.2.2023, kde podávateľ podnetu upozornil na problémy s výchovou dieťaťa prejavujúce sa najmä v záškoláctve, agresivite a nerešpektovaní matky dieťaťom, lebo jeho otec sa na starostlivosti o syna nepodieľa. Dieťa bolo dňa 14.11.2022 na tri mesiace na základe neodkladného opatrenia tunajšieho súdu č.k. 27P/59/2022-19 z 9.11.2022 umiestnené do Diagnostického centra, Trstínska 2, Bratislava - Záhorská Bystrica; jeho pobyt tam skončil dňa 14.2.2023. V záverečnej správe zo zariadenia je vyjadrená otázna prognóza ďalšieho správania maloletého dieťaťa, účelové krátkodobé plnenie pravidiel dieťaťom a nevyhnutná potreba zlepšovania narušeného vzťahu s matkou i nariadenia dohľadu nad výchovou dieťaťa za súčinnosti sociálneho kurátora. Matka uvádza, že dieťaťa je naďalej drzé, vulgárne, nerešpektuje jej autoritu, preto súhlasila s podaným podnetom.
2. Súd vo veci nariadil pojednávanie na termín 30.3.2023, kedy po vypočutí všetkých účastníkov okrem otca maloletého dieťaťa nachádzajúceho sa na neznámom mieste, zistení názoru maloletého O., oboznámení sa s obsahom celého spisu, vec rozhodol a uložil nad jeho výchovou dohľad za súčinnosti príslušného úradu. V konaní bolo preukázané, že dieťa sa narodilo XX. D. vo E. zo vzťahu jeho matky C. J. narodenej XX.X.XXXX, občianky D. republiky a otca O. C., narodeného XX.X.XXXX, občana W. W.j republiky. Táto skutočnosť vyplýva z rodného listu dieťaťa vydaného MV SR - osobitnou matrikou v Bratislave dňa XX.X.XXXX. Obvodný úrad Trnava, odbor všeobecnej vnútornej správy rozhodnutím zo dňa 7.12.2010 povolil maloletému O. zmenu priezviska z pôvodného „C.“ po otcovi na priezvisko „J.“ po matke, lebo bol súdom nahradený súhlas otca k podaniu takejto žiadosti matkou, v ktorej uviedla, že syn O. svojho otca nepozná, nie je medzi nimi žiadna citová väzba, nepodieľa sa na jeho výchove a pre psychiku dieťaťa je prospešné, aby zdieľalo priezvisko matky, ktorá sa o neho výlučne
stará. Dňa XX.X.XXXX vydal rakúsky Okresný súd B. vo E. Úradné potvrdenie, že právo starať sa o maloletého O., vychovávať ho, spravovať jeho majetok a zastupovať ho prináleží iba jeho matke C. J.M., narodenej XX.X.XXXX. Z diagnostického listu mladistvého vydaného Diagnostickým centrom pre mládež v Záhorskej Bystrici dňa 14.2.2023 súd zistil, že maloletý O. žije v spoločnej domácnosti so svojou vlastnou matkou. Záškoláctvo sa podpísalo pod jeho vedomostné nedostatky zo slovenského jazyka. V jeho rečovom prejave je citeľný sarkazmus. Počas pobytu sa vyhýbal povinnostiam, ťažko sa zapájal do vyučovania, jeho práca bola povrchná, tváril sa unavene a často prezentoval potrebu oddychu, podriemať si. Ku koncu bol odmietavý, konfliktný, trpiteľský. Počas celého pobytu si nezvykol na pravidlá zariadenia, nedokázal sa bez výhrad prispôsobiť nastavenému režimovému poriadku. Celé jeho pôsobenie tam podriadil svojim záujmom a potrebám, neprejavoval vôľu na sebe popracovať, zlepšiť sa. O. je podľa záverečnej správy o jeho diagnostike lenivý, sebavedomý, samoľúbi, drzý, arogantný s absenciou sebakritiky. Miestami sa dokázal správať vzorne, ale bolo nad jeho sily v tomto správaní dlhšie zotrvať. Dôležitým odporúčaním bolo nastavenie hraníc doma aj v celom jeho ďalšom živote. Potrebné sú u neho pravidlá a kontrola ich dodržiavania; i keď s častým frflaním a komentovaním, no snaží sa ich dodržať. Chlapec nemá návyky slušného správania, nevie poďakovať, poprosiť. O. si je vedomý narušenej komunikácie s matkou, záškoláctvo bagatelizuje. Logické uvažovanie a priestorovú orientáciu má veľmi dobrú. Otázna je jeho motivácia k výkonu, čo súvisí s lenivosťou, ktorú si sám na sebe uvedomuje. Dieťa je vychovávané matkou ochraňujúco; všetko sa točilo doma okolo jeho potrieb, mamu dokázal manipulovať, vydierať a tiež urážať. Voči sebe je nekritický, dáva si nereálne ciele, autoritu rešpektuje výberovo, skôr mužskú. Nerád sa prispôsobuje, nemá plány do budúcnosti, je málo emotívne zainteresovaný. Kritiku od matky neprijíma, má tendenciu trestať ju za ňu urážkami. Potrebný je dohľad súdu nad výchovou O. a kontrola sociálnym pracovníkom pri dodržiavaní pravidiel spolužitia v domácnosti s matkou, kde treba nastaviť vzájomné pravidlá fungovania a snahu o ich dodržiavanie treba motivovať pochvalou s cieľom lepšej akceptácie autority matky.
3. Na pojednávaní dňa 30.3.2023 pracovníčka príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny ako podávateľ podnetu uviedla, že na jeho podaní trvá, navrhuje nariadiť dohľad nad výchovou dieťaťa, lebo dňa 14.2.2023 O. ukončil pobyt v Diagnostickom centre Bratislava - Záhorská Bystrica za účelom odbornej diagnostiky, kde bol umiestnený z dôvodov nerešpektovania matky ako rodiča, ku ktorej je agresívny a vulgárny; tiež sa dopúšťal záškoláctva a nepripravoval sa do školy. Opatrovníčka maloletého zdôraznila, že v prípade zlyhania správania dieťaťa v rodinnom prostredí, bude potrebné jeho umiestnenie do Reedukačného centra do Sološnice. Podľa vyjadrenia matky pred súdom si je O. vedomý toho, aké následky bude mať jeho návrat do starých koľají ako pred nástupom do zariadenia. Syn ju opäť nerešpektuje, uráža, nadáva jej, vyhrážal sa aj dobodaním. Potom sa správa akoby sa nič nestalo a že to myslel iba zo srandy. Správanie syna má matka aj zdokumentované. Nechce si upratovať izbu, močí do fľaše, na zemi má odpadky, hromadí nepotrebné veci.
4. Podľa § 111 písm. m) Civilného mimosporového poriadku (CMP), v konaní vo veciach starostlivosti súdu o maloletých súd rozhoduje aj o výchovných opatreniach. Podľa § 116 CMP, ak sa to neprieči účelu konania, súd je povinný informovať o prebiehajúcom konaní maloletého, ktorý je s prihliadnutím na rozumovú a vôľovú vyspelosť schopný pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho rozhodnutia vo veci. Podľa § 120 CMP, súd rozhoduje vo veciach starostlivosti súdu o maloletých rozsudkom, ktorý okrem všeobecných náležitostí obsahuje aj poučenie o spôsoboch výkonu rozhodnutia. Podľa § 42 CMP, vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa rozsudok vyhotoví a odošle do 15 dní odo dňa jeho vyhlásenia. Podľa § 38 ods. 1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
5. Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny (článok 4 veta prvá Základných zásad Zákona o rodine). Podľa § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti (odsek 1). Dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (odsek 2). Dieťa je ďalej povinné spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu (písm. a), plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam (písm. b) a vyvarovať sa spôsobu
života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie (písm. c) odseku 3).
6. Dieťa sa nemá chápať len ako objekt výchovy, ale ako aktívny účastník výchovného procesu. Toto stanovisko je zdôraznené aj tým, že mu zákon nepriznáva len práva, ale ukladá aj povinnosti uvedené v odsekoch 2 a 3 vyššie citovaného ustanovenia.
7. Prvou základnou povinnosťou dieťaťa tam uvedenou je povinnosť prejavovať svojim rodičom primeranú úctu a rešpektovať ich. Ide v podstate tiež o povinnosť detí vypočuť si názor rodiča, rešpektovať ho, i keď toto nie je jediný aspekt tejto povinnosti. Jej obsahom je aj prejavovanie slušnosti, pomoc rodičovi, vyjadrovanie záujmu o záležitosti rodiča a kooperácia dieťaťa s ním. Rodič má pri výchove dieťaťa právo použiť primerané výchovné prostriedky na to, aby zabezpečil dosiahnutie riadnych výchovných cieľov. Výchovné prostriedky sú metódy, ktorými si rodičia vynucujú rešpektovanie nimi určených pravidiel ovplyvňujúcich vývoj dieťaťa. Množstvo a druhy výchovných prostriedkov ponecháva zákon na voľbe rodičov, ohraničuje ich však mierou primeranosti. Dieťa má právo na ochranu pred akýmkoľvek telesným či duševným násilím, urážaním alebo zneužívaním. Pokiaľ sú výchovné prostriedky primerané, dieťa je povinné ich použitie rešpektovať. Dieťa je ďalej povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny, pričom pomoc, ktorú rodičia od dieťaťa požadujú, musí byť primeraná jeho veku, schopnostiam a možnostiam. Treba však uviesť, že povinnosti dieťaťa podľa tohto ustanovenia nie sú žalovateľné na súde. Problémom je absencia nároku žiadať súd o uloženie povinnosti podieľať sa na uspokojovaní potrieb rodiny konkrétnou pomocou alebo konkrétnou sumou voči dieťaťu. Žiadny z rodičov sa preto nemôže obrátiť na súd s návrhom, aby súd určil dieťaťu povinnosť prispievať určitou sumou alebo určitým konkrétnym spôsobom k uspokojovaniu potrieb rodiny alebo domácnosti. Úplne osobitné povinnosti dieťaťa sú zakotvené v odseku 3 tohto ustanovenia. Ide o povinnosti dieťaťa, ktorých cieľom je zefektívniť výchovné pôsobenie rodičov naň. Ich porušovanie môže ovplyvniť napr. výšku vyživovacej povinnosti alebo spôsobiť uloženie výchovných opatrení podľa § 37 Zákona o rodine.
8. Podľa § 37 ods. 1 Zákona o rodine, nevhodné správanie sa detí, ako aj porušovanie povinností rodičov, vyplývajúcich z ich rodičovských práv a povinností, alebo zneužívanie ich práv môže každý oznámiť orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obci alebo súdu. Rovnako môže každý oznámiť tomuto orgánu, obci alebo súdu skutočnosť, že rodičia nemôžu plniť povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností. V zmysle odseku 2, písm. b) tohto ustanovenia, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd môže rozhodnúť o uložení výchovného opatrenia, ktorým určí nad výchovou maloletého dieťaťa dohľad; dohľad vykonáva najmä za súčinnosti orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce, školy, neštátnych subjektov a zariadenia, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak výchovné opatrenia uvedené v odseku 2 neviedli k náprave, súd dočasne odníme maloleté dieťa z osobnej starostlivosti rodičov aj proti ich vôli, osôb, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej starostlivosti podľa § 45 alebo § 48, budúcich osvojiteľov, ktorým bolo maloleté dieťa zverené do starostlivosti podľa § 103, osvojiteľov alebo poručníka, ktorý sa o maloleté dieťa osobne stará, a nariadi maloletému dieťaťu na účely a) zabezpečenia odbornej diagnostiky pobyt v zariadení, ktoré vykonáva odbornú diagnostiku, najdlhšie na šesť mesiacov, b) zabezpečenia odbornej pomoci maloletému dieťaťu alebo zabezpečenia úpravy rodinných a sociálnych pomerov maloletého dieťaťa pobyt v zariadení najdlhšie na šesť mesiacov, c) zabezpečenia resocializácie drogových a iných závislostí pobyt v zariadení, ktoré vykonáva resocializačné programy pre drogovo a inak závislých. Podľa odseku 7 tohto ustanovenia, súd sleduje vykonávanie výchovných opatrení najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou, neštátnym subjektom a s príslušným zariadením. Podľa odseku 8 tohto ustanovenia, súd hodnotí účinnosť výchovného opatrenia priebežne tak, aby pred uplynutím obdobia, ktoré uviedol v rozhodnutí o jeho uložení, zhodnotil splnenie účelu výchovného opatrenia. Súd zruší výchovné opatrenie, ak splnilo svoj účel. Ak je to v záujme maloletého dieťaťa, môže súd rozhodnúť o opakovanom uložení výchovného opatrenia alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia. Ak súd na základe zhodnotenia účinnosti výchovného opatrenia rozhoduje o opakovanom uložení výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o uložení iného vhodného výchovného opatrenia podľa odseku 3 alebo o nariadení ústavnej starostlivosti podľa § 54, môže dočasne upraviť pomery maloletého dieťaťa do právoplatnosti rozhodnutia.
9. Prostredníctvom výchovných opatrení upravených v citovanom ustanovení Zákona o rodine vykonáva spoločnosť dohľad nad výkonom rodičovských práv a povinností rodičmi a nad dieťaťom. Nariadeniu týchto výchovných opatrení nemá predchádzať rozhodnutie o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv, ak rodičom patria. Práve naopak. Výchovné opatrenia majú plniť ochrannú funkciu
- napomáhať navrátenie riadneho výchovného prostredia, ktoré zabezpečí, že sa dieťa bude vyvíjať v súlade so všeobecne akceptovanými morálnymi zásadami spoločnosti. K zásahom do rodičovských práv a povinností dôjde, ak použitie týchto opatrení neviedlo k náprave závadného stavu. Počas trvania výchovného opatrenia súd sleduje jeho vykonávanie prostredníctvom orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, obce alebo zariadenia, v ktorom je dieťa umiestnené. Po uplynutí určenej doby súd zhodnotí efektivitu výchovného opatrenia, teda či splnilo účel, ktorý ním bol sledovaný. Ak bol splnený, nariadenie výchovného opatrenia sa zruší. Ak nie, potom sa môže rozhodnúť o opätovnom uložení toho istého alebo o uložení iného vhodného opatrenia. Nariadenie dohľadu podľa § 37 ods. 2 Zákona o rodine súd ukladá vtedy, ak záujem na riadnej výchove maloletého vyžaduje jej dlhodobejšie sledovanie a kedy sa zároveň predpokladá, že nápravu možno dosiahnuť vhodným usmernením v doterajšom výchovnom prostredí; ak sa však náprava nedosiahne, môže byť uložené aj iné výchovné opatrenie podľa odseku 3 citovaného ustanovenia. Dôvody pre použitie tohto opatrenia (dohľadu nad výchovou maloletého) sú spravidla v záškoláctve maloletých alebo v iných porušeniach školského poriadku, v drobných krádežiach, v ničení cudzieho majetku, v neusporiadanom rodinnom živote rodičov, v požívaní alkoholických nápojov a pod. K určeniu dohľadu dochádza tiež po zrušení ústavnej alebo ochrannej výchovy. Vyslovením dohľadu nad maloletým vzniká súdu povinnosť ďalej sledovať výchovný proces maloletého. Dohľad vykonáva vždy ten orgán, ktorý ho uložil.
10. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že matka výchovu svojho XXročného syna O. sama nezvláda, keď otec sa na starostlivosti vôbec nepodieľa a aktuálne sa nachádza pravdepodobne niekde v W. na presne nezistenej adrese. Ani potom, čo sa vrátil chlapec z trojmesačného pobytu v diagnostickom centre, ho matka nedokáže vhodne motivovať k jeho povinnostiam, čo je vzhľadom na lenivú povahu syna v pubertálnom veku a jeho ľahostajný vzťah k práci a stanoveným úlohám, veľmi náročné. Podľa správy z diagnostického centra nemá O. návyky slušného správania, je drzý a arogantný, pričom takto sa správa aj doma. Pred súd sa dostavil primerane upravený, vystupoval s rešpektom, na výzvu komunikoval riadne, dokázal sa vyjadrovať slušne, hoci stroho a stručne; dôvodom môže byť hroziaci ďalší pobyt v ústavnom zariadení, čo si chlapec uvedomuje. O. má veľké problémy s dodržiavaním poriadku a hygienou. Počas svojej výpovede na pojednávaní uviedol, že ho netrápi neporiadok v izbe, no prisľúbil, že si bude pravidelne vysýpať odpadkový kôš, udržiavať čistotu a bude chodiť riadne na záchod. Topánky si odloží na miesto a oblečenie do skrine. Tiež pred súdom vyhlásil, že už nebude urážať svoju mamu a bude sa s ňou snažiť dohodnúť na rešpektovaní pravidiel súvisiacich so spolužitím v jednej domácnosti vo X-izbovom byte v Y.. Pobyt v diagnostickom zariadení bol podľa vyjadrenia maloletého spočiatku lepší, potom sa už tešil domov. S mamou si pravidelne telefonovali. Pri odchode z pojednávacej miestnosti O. odzdravil. Počas trvania výchovného opatrenia nariadeného I. výrokom tohto rozsudku, teda po dobu šesť mesiacov odkedy rozsudok nadobudne právoplatnosť, sa bude pravidelne správanie dieťaťa sledovať, či udržiava poriadok, či nezanedbáva školskú dochádzku a slušne sa správa ku svojej matke. Po ukončení sa vyhodnotí splnenie jeho účelu, kedy môže nasledovať ďalšie výchovné opatrenie, resp. sa správanie chlapca ukáže ako vyhovujúce a nebude už potrebný žiadny zásah štátnych autorít.
11. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu, lebo tento zákon neustanovuje inak.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať v lehote 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde odvolanie. V odvolaní sa uvedú všeobecné náležitosti podania: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje, e) podpis, f) spisová značka, a tiež osobitné náležitosti: g) proti ktorému rozhodnutiu odvolanie smeruje, h) v akom rozsahu sa napáda, i) z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne - odvolacie dôvody, j) čoho sa odvolateľ domáha - odvolací návrh (§ 127 ods. 1, 2 a § 363 CSP). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej
miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 1 a 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP). Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku, ak sa upravuje starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.