Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

56Ek/1660/2020

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČO: 64 948 242, so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika konajúci na území SR prostredníctvom: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava zast. ALTER IURIS, s.r.o., Tolstého 9, 811 06 Bratislava proti povinným: 1/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. N. XX, XXX XX I. N. a 2/ R.. M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/X, XXX XX O. I. G. obaja zast. JUDr. Michal Harviš, advokát, Stropkovská 3, 089 01 Svidník o vymoženie 121351,65 EUR s prísl., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Richard Gibarti, so sídlom úradu Plzenská 2, 080 01 Prešov pod sp. zn. 274EX 665/20, o návrhu povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie, takto

rozhodol:

I. Návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie z a m i e t a.

II. Súd oprávnenému p r i z n á v a náhradu ďalších trov exekučného konania v plnom rozsahu.

III. Povinný v 2. rade je p o v i n n ý nahradiť oprávnenému ďalšie trovy exekučného konania vo výške 826,34 EUR.

odôvodnenie:

1. Dňa 12.10.2020 vydal Okresný súd Banská Bystrica poverenie na vykonanie exekúcie v exekučnej veci oprávneného: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., IČO: 64 948 242, so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká republika konajúci na území SR prostredníctvom: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 251 336, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava (ďalej len „oprávnený“) zast. ALTER IURIS, s.r.o., Tolstého 9, 811 06 Bratislava (ďalej len „právny zástupca oprávneného“) proti povinným: 1/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. N. XX, XXX XX I. N. (ďalej len „povinný v 1. rade) a 2/ R.. M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Z. XXXX/X, XXX XX O. I. G. (ďalej len „povinný v 2. rade) (spolu ďalej len „povinní“) obaja zast. JUDr. Michal Harviš, advokát, Stropkovská 3, 089 01 Svidník (ďalej len „právny zástupca povinných“) o vymoženie 121351,65 EUR s prísl. súdnemu exekútorovi JUDr. Richard Gibarti, so sídlom úradu Plzenská 2, 080 01 Prešov (ďalej len „súdny exekútor“), ktorý vec vedie pod sp. zn. 274EX 665/20 v zmysle o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“).

2. Podkladom pre vydanie poverenia na vykonanie exekúcie bol exekučný titul, a to rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom Slovenskej bankovej asociácie sp. zn. II/2011-422 zo dňa 11.02.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2012 a vykonateľnosť dňa 29.02.2012. V uvedenom prípade ide o opätovný návrh na zastavenie exekúcie v zmysle o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“). Tzv. starú exekúciu viedol súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. pod sp. zn. EX 70504/17 a exekučné konanie bolo ukončené dňa 16.08.2020.

3. Dňa 18.11.2022 doručil povinný v 2. rade poverenému súdnemu exekútorovi cestou právneho zástupcu návrh na zastavenie exekúcie. Upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému v 2. rade doručené dňa 07.11.2022, čo preukazuje údaj na doručenke. Súd tak v tomto bode konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonnej lehote, teda do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, v zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku. Návrh na zastavenie exekúcie bol súdu doručený dňa 21.11.2022.

4. Povinný v 2. rade vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že je na materskej dovolenke s maloletým dieťaťom a poberá materský príspevok. Vzhľadom na skutočnosť, ž exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok voči ktorému podali povinní žalobu vedenú na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. , povinný v 2. rade navrhuje predmetnú exekúciu zastaviť.

5. Oprávnený podal k veci svoje vyjadrenie cestou právneho zástupcu. V ňou konštatuje, že exekučný titul v predmetnej veci nadobudol právoplatnosť dňa 26.02.2012 a vykonateľnosť dňa 29.02.2012, čo vyplýva aj zo samotného exekučného titulu s vyznačenou doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti. Oprávnený zároveň uvádza, že podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku nepredstavuje zákonný dôvod na zastavenie exekúcie. Exekučný titul v predmetnej veci je naďalej právoplatný a vykonateľný a oprávnený nevidí dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie. Na základe vyššie uvedených skutočností oprávnený nesúhlasí so zastavením exekúcie, návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie považuje za nedôvodný v celom rozsahu a žiada súd, aby ho zamietol a priznal oprávnenému voči povinnému v 2. rade nárok na náhradu trov exekučného konania spočívajúcich vo výdavkoch na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie.

6. Podľa § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

8. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Podľa § 61l ods. 4 Exekučného poriadku rozhodnutie, ktorým sa rozhodlo o návrhu na zastavenie exekúcie, sa doručí oprávnenému, povinnému a exekútorovi.

11. Súd z obsahu podaného návrhu na zastavenie exekúcie usudzuje, že povinný v 2. rade rozporuje skutočnosť dôvodnosti uplatneného nároku, keďže je exekúcia vykonávaná na podklade rozhodcovského rozsudku, ktorý je neplatný resp. podľa názoru povinného v 2. rade nemôže byť exekučným titulom.

12. Súd preskúmaním dokumentov v spise má za preukázané, že exekučný titul je právoplatným a vykonateľným rozhodnutím. Povinný v 2. rade nijak nepreukázal odloženie jeho vykonateľnosti či inú skutočnosť, ktorá by právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu relevantne spochybnila. Dôležitou je aj skutočnosť, že už predtým bola na podklade tohto exekučného titulu zákonne vedená tzv. stará exekúcia a bola ukončená až v zmysle ustanovení a nie z dôvodu zrušenia exekučného titulu.

13. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa možno domôcť len žalobou podanou na všeobecnom súde a to zo zákonom taxatívne stanovených dôvodov, ktoré musí preukázať účastník rozhodcovského konania, ktorý sa zrušenia rozhodcovského rozsudku domáha [ o rozhodcovskom konaní (ďalej len „“)]. Vychádzajúc zo znenia ustanovenia , zákonodarca zvýraznil povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorú má žalobca v civilnom sporovom konaní, keď vyslovene upravil povinnosť účastníka rozhodcovského konania preukázať dôvody na podanie žaloby na zrušenie rozhodcovského rozsudku. Je preto povinnosťou žalobcu v konaní o žalobe o zrušení rozhodcovského rozsudku tvrdeniami vymedziť a dôkazne preukázať, že sú dané dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Konanie o zrušenie rozhodcovského rozsudku je pritom konaním oddeleným od rozhodcovského konania, nie je jeho pokračovaním a prostredníctvom inštitútu zrušenia rozhodcovského rozsudku sa realizuje len tzv. kontrolná a nie opravná funkcia konajúceho súdu vo vzťahu k preskúmavanému rozhodcovskému rozsudku. Rozhodcovské konanie by malo byť stranami akceptované ako rovnocenný prostriedok riešenia sporov, rovnako ako klasické súdne konanie. Zrušenie rozhodcovského rozsudku by malo byť preto v praxi riešenia sporov o zrušenie rozhodcovského rozsudku tým najkrajnejším prostriedkom. Na týchto postulátoch je inštitút zrušenia rozsudku aj legálne vystavaný.

14. Povinní sa v zmysle predloženej kópie žaloby zo dňa 29.09.2014 domáhali zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že dňa 10.04.2008 vtedajší štatutár spoločnosti BSaVS, s.r.o. - M. Z. podpísal Zmluvu o kontokorentnom úvere č. zm. 000137/SB/08/131, podľa ktorej bol poskytnutý úver v sume 2500000 SK. Súčasťou zmluvy bola aj Dohoda o vydaní a vyplnení blankozmenky č. 000137B/ SB/08/131, ktorú podpísal a ktorú údajne podpísali aj O. Z.Á. a M. Z. ako zmeneční ručitelia. V tom čase povinní údajne netušili, že ide o porušovanie ich práv, keďže si osobitne nevyjednali rozhodcu. Rozhodcovská doložka má byť neprijateľná aj z dôvodu, že ak rozhodcovské konanie vyvolá dodávateľ, tak sa mu musia žalovaní už nezvratne podriadiť a tak riešiť spor pred rozhodcom, ktorý je pre žalovaných nepredvídateľným. Povinní sú podľa žaloby presvedčení, že nebola dodržaná písomná forma rozhodcovskej doložky, a táto podmienka nie je splnená ani v prípade, ak je rozhodcovská doložka súčasťou ostatných zmluvných podmienok.

15. Súd ma tak za to, že povinní v žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku tvrdia absolútny nedostatok vôle zo strany povinných, ktorý by sa týkal súhlasu s rozhodcovskou doložkou a podstatný omyl v tom, čo znamená rozhodcovská doložka a čo sa touto doložkou sleduje a z dôvodu nedostatku vôle povinných akýmkoľvek spôsobom sa sám a vo svojom mene zaviazať k tejto zmluve ako celku vrátane rozhodcovského konania.

16. Vo vyššie uvedenom konaní, súd zistil, že spoločnosť BSaVS, s.r.o. s oprávneným uzavrela ako podnikateľské subjekty dňa 10.04.2008 Zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej oprávnený poskytol spoločnosti úver vo výške 2500000 SK. Na zabezpečenie pohľadávky oprávneného z úverovej zmluvy vystavila spoločnosť BSaVS, s.r.o. dňa 10.04.2008 blankozmenku na rad oprávneného, splatnú u oprávneného, s doložkou „bez protestu“, ktorej splatenie bolo zabezpečené zmenkovým ručením oboch povinných. Na blankozmenke chýbala zmenková suma a dátum splatnosti. Oprávnený uzavrel so spoločnosťou BSaVS, s.r.o. ako i oboma povinnými dohodu o zmenke, v ktorej si účastníci dohodli podmienky vyplnenia blankozmenky v chýbajúcich údajoch. V článku IV. bode 4.5. dohody o zmenke je ručiteľské vyhlásenie povinných, ktorým sa povinní zaväzujú, ak spoločnosť BSaVS, s.r.o. neuspokojí pohľadávku oprávneného ako veriteľa z úverovej zmluvy, uspokoja oprávneného ako veriteľa do výšky jeho pohľadávky, ktorú tvorí zmenková suma. Ďalej podľa Rozhodcovskej zmluvy, uzavretej medzi účastníkmi dňa 10.04.2008 v článku IV bode 4.5. dohody o zmenke sa oprávnený, spoločnosť BSaVS, s.r.o. a povinní dohodli, že vzájomné spory, ktoré medzi nimi vzniknú v právnom vzťahu z tejto zmluvy sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní stálym rozhodcovským súdom zriadeným prostredníctvom záujmového združenia bánk a pobočiek zahraničných bánk podľa jeho predpisov.

17. V konaní nebolo sporné, že rozhodcovská doložka bola obsiahnutá priamo v Dohode. Podľa jej znenia sa zmluvné strany a všetci účastníci zmluvy, vrátane spoločníkov dlžníka dohodli, že budú riešiť vzájomné spory, ktoré medzi nimi vzniknú v súvislosti so zmluvou alebo s inými právnymi vzťahmi uzatvorenými medzi účastníkmi, v rozhodcovskom konaní. Znenie rozhodcovskej doložky je jasné, určité a zrozumiteľné a presným spôsobom vymedzuje aj okruh subjektov, ktoré uzatvorili rozhodcovskú doložku, keď súd osobitne v reakcii na argumentáciu žalobcov uvádza, že medzi tieto subjekty patrí aj

povinný v 2. rade. V rozhodcovskej doložke je potom zreteľne uvedené, na aké spory sa táto doložka vzťahuje a je v nej jasným a určitým spôsobom vymedzený aj výpočet konkrétnych subjektov, ktoré sa podriaďujú rozhodcovskému konaniu. V rozhodcovskej doložke je jasne určená aj osoba rozhodcu a pravidlá, ktorými sa bude prípadné rozhodcovské konanie spravovať. Rozsah tejto dohody nebránil tomu, aby sa s jej obsahom strany sporu mohli náležite oboznámiť a nie je možné konštatovať ani skryté zakomponovanie rozhodcovskej doložky do jej obsahu. Súd preto dospel k záveru, že rozhodcovská doložka bola uzavretá platne v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Do Dohody bolo poňaté aj platné ručiteľské vyhlásenie k záväzku zo strany povinného v 2. rade, sporom vzniknutým v súvislosti so zmluvou bol preto nielen spor medzi spoločnosťou BSaVS, s.r.o. a oprávneným, ale aj spor z pristúpenia k záväzku medzi oprávneným ako veriteľom a povinným v 2. rade ako zmenkovým ručiteľom. Preto sa pôsobnosť rozhodcovského súdu vzťahovala aj na povinného v 2. rade.

18. Podľa rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

19. Podľa zmluvné strany sa môžu dohodnúť, že svoj spor predložia na rozhodnutie stálemu rozhodcovskému súdu. V takom prípade platí, že sa podrobujú predpisom stáleho rozhodcovského súdu podľa a 14, ktoré sú platné v čase začatia rozhodcovského konania pred týmto stálym rozhodcovským súdom, ak sa zmluvné strany nedohodli inak.

20. Pokiaľ by povinní v konaní tvrdili, že boli uvedení do omylu, keď nemali vedomosť o tom, čo uzavretie rozhodcovskej doložky znamená a povinný v 2. rade mal za to, že koná ako spoločník spoločnosti BSaVS, s.r.o., nie vo svojom vlastnom mene, ako samostatný účastník zmluvy, omyl v pohnútke nie je takým druhom omylu, ktorý spôsobuje relatívnu neplatnosť právneho úkonu, keď omyl v motíve (v cieli, v zameraní) urobenia právneho úkonu zásadne nemožno považovať za dôvod neplatnosti právneho úkonu [ (ďalej len „“) in fine]. Ak sa zmluvná strana zaviaže na splnenie povinnosti, ktorá sa pre ňu následne javí ako nevýhodná, ale pri uzatváraní právneho úkonu navonok deklarovala vôľu právny úkon uzavrieť, nemôže sa následne domáhať toho, že takýto právny úkon nemala na mysli, resp. sa nemala v úmysle k nemu zaviazať. V posudzovanom prípade nebolo sporné, že povinný v 2. rade konajúci sám vo svojom mene mal priestor na oboznámenie sa s obsahom tejto dohody vrátane rozhodcovskej doložky, a na znak súhlasu s jej obsahom k nej pripojil svoj podpis. Neobstála by ani jeho prípadná argumentácia, že sa nikdy nestretol s rozhodcovským konaním, nemal dostatočnú vedomosť, k čomu sa zaväzuje. Druhá strana tak mohla dôvodne predpokladať, že vôľa, deklarovaná povinnými navonok, je naozaj ich skutočnou vôľou. V tejto súvislosti je potrebné ďalej zdôrazniť, že povinní neuviedli a ani nepreukázali žiadne také konkrétne správanie oprávneného, z ktorého by bolo možné vyvodiť, že by u povinných vyvolal mylnú predstavu o obsahu právneho úkonu. V konaní nebola v prípade povinného v 2. rade preukázaná ani existencia okolností predpokladaných v , teda že v posudzovanom prípade žalovaný zneužil tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky povinného v 2. rade. V reakcii na dôvody podanej žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku je potrebné ďalej uviesť, že povinní mali možnosť, aby návrh Dohody neakceptovali. Je zrejmé, že v zmysle , prvým predpokladom vzniku zmluvy je návrh toho, kto mieni uzavrieť zmluvu. Pokiaľ naňho nadväzuje prijatie návrhu, ako to predpokladá , podpísaním tohto návrhu, teda deklarovaním súhlasu osoby s takýmto návrhom, dôjde k uzavretiu dohody spôsobom predpokladaným zákonom. Súd nemal za preukázané tvrdenia povinných o tom, že nemali možnosť ovplyvniť výber rozhodcu, keď mali objektívnu možnosť návrh dohody (ofertu) oprávneného neakceptovať ako celok alebo sčasti, a tak sa nepodrobiť rozhodcovskému konaniu, či nesúhlasiť s navrhnutou osobou rozhodcu. Ako už bolo uvedené, argumentácia povinných nasvedčuje tomu, že títo neskôr prehodnotili svoj prejav vôle na základe iniciovania rozhodcovského konania zo strany oprávneného, avšak ku dňu podpisu Dohody súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by nasvedčovali nedostatku vôle povinných uzavrieť Dohodu obsahujúcu rozhodcovskú doložku či nedostatok súhlasu s osobou rozhodcu, keď objektívne skutočnosti v podobe pripojenia podpisu na znak súhlasu s obsahom tohto právneho úkonu, preukazujú opak.

21. Na základe uvedených skutočností súd dospel k právnemu záveru, že návrh na zastavenie exekúcie nenapĺňa ani jeden dôvod na zastavenie exekúcie súdom. Hlavné argumenty povinného v 2. rade spočívajúce v poukázaní na neplatnosť exekučného titulu a rozhodcovskej doložky boli vyvrátené a z

uvedeného dôvodu súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie zamietol.

22. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

23. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

24. Podľa § 199e Exekučného poriadku ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene. Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.

25. Podľa Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

26. Podľa od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.

27. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Oprávnený mal vo veci plný úspech, keďže súd rozhodol zamietnutí návrhu povinných na zastavenie exekúcie v celosti. Oprávnenému tak prislúcha náhrada ďalších trov exekučného konania spočívajúceho v náhrade trov právneho zastúpenia za prevzatie a prípravy zastúpenia a vyjadrenie k návrhu povinného v 2. rade na zastavenie exekúcie (dva úkony právnej služby v polovičnej výške), 2x režijného paušálu a DPH t. j. 2x 332,68 EUR + 2x 11,63 EUR + 20% DPH = 826,34 EUR Po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia súd vydá dodatok k povereniu na vykonanie exekúcie, kde navýši trovy exekúcie oprávneného o sumu uvedenú vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.