Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_8CoP-329-2013.pdf
PDF · 92.79 KB
Case nature
Area
Subarea
8CoP/329/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ludviky Bodnárovej a členiek senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a JUDr. Diany Solčányovej vo veci starostlivosti súdu o mal. I. Z.Š. nar. XX.XX.XXXX bývajúcu s matkou zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov G. Z. nar. X.XX.XXXX bývajúcej v E. F. K.A.. F. A. Č.. X a S. P. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v E. F. T. K.. Č.. X zastúpeného JUDr. Ivetou Fejlekovou advokátkou so sídlom v Michalovciach na Nám. osloboditeľov č. 25 v konaní o zvýšenie výživného o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce z 21.5.2013 č. k. 10P/132/2012 - 54 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zvýšení výživného od 1.10.2012 do 20.1.2013.
M e n í rozsudok vo výroku o zvýšení výživného od 21.1.2013 tak, že zvyšuje výživné od otca pre mal. I. naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 1.4.2008 sp. zn. 10C/29/2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 24.6.2009 č.k. 8CoP/253/2008 - 208 na 300 Eur mesačne od 21.1.2013 do budúcna, ktoré je povinný prispievať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v tejto časti vracia vec konajúcemu súdu na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zvýšil výživné naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 1.4.2008 sp. zn. 10C/29/2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 24.6.2009 č.k. 8CoP/253/2008 - 208 od otca pre mal. I. zo 116 Eur na 200 Eur mesačne od 1.10.2012 do 20.1.2013 a na 250 Eur mesačne od 21.1.2013 do budúcna, ktoré zaviazal otca prispievať matke maloletej vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné v rozsahu 783 Eur za obdobie od 1.9.2011 do 29.2.2012 povolil otcovi splácať s bežným výživným po 200 Eur mesačne až do zaplatenia a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.
Rozhodol tak na základe návrhu, ktorým sa matka domáhala, aby súd zvýšil výživné od otca pre maloletú na 300 Eur mesačne od 1.10.2012, pretože sa od poslednej úpravy výživného podstatne zvýšili odôvodnené potreby maloletej. Z vykonaného dokazovania zistil, že výživné od otca pre maloletú bolo naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Michalovce z 1.4.2008 sp. zn. 10C/29/2003 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 24.6.2009 č.k. 8CoP/253/2008-208 na 116 Eur mesačne. V tom čase maloletá navštevovala materskú školu, matka pracovala ako robotníčka s príjmom 439 Eur mesačne a otec s príjmom 664,40 Eur mesačne (20.016,- Sk). Z výpovede matky zistil, že maloletá v čase podania návrhu nastúpila do 4. ročníka základnej školy. V súvislosti s tým jej nakúpila oblečenie a obuv za 157 Eur, školské potreby za 60 Eur, zaplatila jej do triedneho fondu 15 Eur, príspevok rodiča 15 Eur, za školu v prírode 30 Eur a za výlet do planetária 6 Eur. Maloletá navštevuje tanečný krúžok,
výtvarnú a je veľmi dobrá v matematike. Chcela by chodiť aj na cudzí jazyk, na flautu, a aj na všetky školské výlety, ale nemá dosť prostriedkov na to, aby jej ich zaplatila. Maloletá ma kožné ochorenie, na liečenie ktorého jej kupuje špeciálny krém a šampón, je alergička a chodí pravidelne na ošetrenia k zubárovi. Býva s maloletou a jej mal. synom v 2 izbovom byte, za užívanie ktorého platí 197 Eur mesačne, za káblovú televíziu platí 40,36 Eur mesačne a za pripojenie na internet 14 Eur mesačne. Z rozpisu nutných výdavkov na maloletú vypracovaného matkou zistil, že maloletej kúpila potreby za 166,79 Eur v auguste 2012, za 66,41 Eur v septembri 2012, za 104,90 Eur v októbri 2012, a za 143,26 Eur v novembri 2012. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zistil, že matka je od 1.1.2012 poberateľkou invalidného dôchodku v rozsahu 294,60 Eur mesačne a od 1.1.2013 v rozsahu 304,70 Eur mesačne. Z výpovede svedkyne G. S. zistil, že nebýva s matkou maloletej a s jej deťmi, ale sama vo svojom dome. Z výpovede otca maloletej zistil, že matka nebýva v 2 izbovom byte, ale u svojej matky G. S.. Z vyčíslenia nákladov otca zistil, že za užívanie bytu platí 225 Eur mesačne, za káblovú televíziu 20 Eur mesačne, telefonuje za 10 Eur mesačne, cestuje za 150 Eur mesačne, kupuje si lieky za 60 Eur mesačne, stravuje sa za 250 Eur mesačne, oblieka sa a kupuje si drogériu za 120 Eur mesačne a do októbra 2013 spláca úver po 142,64 Eur mesačne na zaplatenie dlžného výživného v rozsahu 150.000,- Sk. Okrem toho chodí raz ročne do Bardejovských kúpeľov na 10 dní za 700 Eur. Z potvrdenia zamestnávateľa otca zistil, že v roku 2012 pracoval s čistým priemerným mesačným príjmom 857,25 Eur a okrem toho mal čistý príjem 169 Eur mesačne z výkonu funkcie poslanca Mesta Michalovce. Od 21.1.2013 mu bol priznaný aj starobný dôchodok v rozsahu 622,70 Eur mesačne. Z potvrdenia o príjmoch manželky otca zistil, že v roku 2012 pracovala s čistým priemerným mesačným príjmom 979 Eur. Zistený skutkový stav posúdil podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 5, § 75 ods. 1 Zák. o rodine a skonštatoval, že od poslednej úpravy výživného došlo ku kvalifikovanej zmene skutočností opodstatňujúcej zvýšenie výživného pre maloletú. U maloletej došlo k podstatnému zvýšeniu jej odôvodnených potrieb a u otca s podstatnému nárastu jeho príjmu o takmer 350 Eur mesačne zo 664,40 Eur mesačne na 1.026,25 Eur mesačne do 20.1.2013 a od 21.1.2013 až na 1.648,95 Eur mesačne, pretože mu bol od 21.1.2013 priznaný starobný dôchodok 622,70 Eur mesačne. Takéto zvýšenie príjmu otca podľa názoru súdu prvého stupňa opodstatňovalo zvýšenie výživného na 200 Eur mesačne od 1.10.2012 do 20.1.2013 a na 250 Eur mesačne od 21.1.2013 do budúcna, zohľadňujúc, že manželka otca, s ktorou žije v spoločnej domácnosti, zarába 979 Eur mesačne. Pri formulovaní tohto záveru prihliadol na zásadu rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa a tiež na to, že matka má ešte jednu vyživovaciu povinnosť voči mal. synovi D.. Dlžné výživné za obdobie od 1.10.2012 do 20.1.2013 vyčíslil na 381 Eur a od 21.1.2013 do 21.5.2013 na 402 Eur, spolu na 783 Eur, ktoré povolil otcovi splácať s bežným výživným po 200 Eur mesačne. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p..
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vrátil na ďalšie konanie, pretože neúplne zistil skutkový stav veci, resp. na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namietal, že súd pri zvyšovaní výživného žiadnym spôsobom nezohľadnil jeho výdavky, ani výdavky jeho manželky. Konajúcemu súdu vytkol, že vôbec neprihliadal na to, že matka mala k dispozícii 525 Eur mesačne na uspokojovanie potrieb maloletej, z ktorých nebola schopná nič ušetriť. Ak by s týmito prostriedkami hospodárila lepšie, mohla maloletej zaplatiť aj výlety a krúžky. Vyjadril presvedčenie, že matka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a synom, ktorý denne navštevuje pohostinské zariadenia za účelom konzumovania alkoholických nápojov. Prezentoval názor, že matka financuje jeho potreby z výživného, ktoré prispieva na maloletú. Z uvedených dôvodov navrhoval, aby bola časť výživného poukazovaná na osobitný účet podľa § 64 Zák. o rodine. Namietal, že z vykonaného dokazovania nevyplýva, v akom rozsahu si plní svoju vyživovaciu povinnosť otec mal. D.. Poznamenal, že výživné v rozsahu 250 Eur mesačne a splátka dlhu na výživnom v rozsahu 200 Eur mesačne tvorí 2/3 jeho starobného dôchodku a prevyšuje invalidný dôchodok matky maloletej.
Matka maloletej vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že zaviaže otca prispievať na výživu maloletej 600 Eur mesačne. Uviedla, že súd pri zvyšovaní výživného zohľadnil všetky výdavky otca. Tvrdila, že otec zavádza súd tým, že mala k dispozícii na uspokojovanie potrieb maloletej až 575 Eur mesačne, pretože 409 Eur mesačne pozostávalo zo splátky dlžného výživného, za ktoré kúpila maloletej bicykel, kolieskové korčule, notebook, posteľ a dovolenku pri mori, po ktorej veľmi túžila. Časť z nich použila, keď sa jej znížil príjem na 230 Eur mesačne v čase, keď jej diagnostikovali nádorové ochorenie v predposlednom III. štádiu. Poprela, že by jej staršieho syna E. vyživovala z prostriedkov určených pre maloletú a dodala, že je sebestačný. Uviedla, že jej mladšiemu synovi D. prispieva otec na výživu 200 Eur mesačne od 1.10.2012. Na rozdiel od otca
maloletej ho však navštevuje, berie ho na spoločné dovolenky, napriek tomu, že má nižší príjem ako otec maloletej. Konštatovala, že vyčíslené potreby maloletej na 130 Eur mesačne predstavujú len jej najnevyhnutnejšie výdavky, ktoré nezahŕňajú bývanie, stravu a vreckové. Poznamenala, že maloletá od septembra 2013 nastupuje na 2. stupeň základnej školy a pokračuje v umeleckom krúžku, aj v krúžku mažoretiek. Má záujem o štúdium na jazykovej škole a škole spoločenského tanca, čo si však už nemôže dovoliť. Poukázala na to, že otec má s manželkou príjem 2.628 Eur mesačne, nemá žiadnu vyživovaciu povinnosť, kým ona má príjem len necelých 305 Eur mesačne, z ktorého sa musí uspokojovať svoje potreby a dopĺňať zdroj výživy svojim dvom deťom.
Kolízny opatrovník sa k odvolaniu otca nevyjadril.
Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného zákonného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd na základe odvolania otca preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa aj s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p. v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine a zákonne rozhodol o zvýšení výživného pre mal. I. na 200 Eur mesačne od 1.10.2012 do 20.1.2013. Súd prvého stupňa vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie o výživnom pre mal. dieťa, v súlade s § 132 O. s. p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie výroku o zvýšení výživného do 20.1.2013 presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému záveru ako súd prvého stupňa, že zvýšenie čistého priemerného mesačného príjmu otca o 361,85 Eur zo 664,40 Eur na 1.026,25 Eur bolo dostatočné na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti o 84 Eur mesačne a výživné 200 Eur mesačne, vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v odôvodnení napadnutého rozsudku a z nich vyplývajúce zásady je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam otca a vývoju jeho nákladov, a aj odôvodneným potrebám mal. I.. Odvolací súd neakceptoval obavy otca, že zvýšené výživné bude slúžiť na uspokojovanie potrieb inej osoby ako maloletej, pretože jej odôvodnené potreby prevyšujú zvýšené výživné. Podľa matkou vyčíslených výdavkov pripadá na maloletú 84,12 Eur na bývanie, pripojenie na káblovú televíziu a na internet (162+31+5+40,36+14 Eur/3 osoby), a minimálne ďalších 115,88 Eur mesačne tvoria jej výdavky na stravu. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že medzi odôvodnené potreby dieťaťa nepatria len výdavky na bývanie a stravu, ale aj na hygienu, oblečenie, školské potreby, mimoškolské aktivity, telefón a pod., ktoré maloletej spontánne uspokojuje matka zo svojho oveľa nižšieho príjmu, ako má otec. Odvolací súd neakceptoval tvrdenia otca, že by sa mali výdavky domácnosti matky deliť medzi 5 osôb, t.j. aj medzi matku matky a jej dospelého syna, pretože zo šetrenia kolízneho opatrovníka a z výpovede G. S. vyplynulo, že matka žije iba s mal. I. a jej synom D.. Odvolací súd tiež nezistil žiadne dôvody, pre ktoré by mal časť zvýšeného výživného určiť na tvorbu úspor na osobitný účet maloletej, pretože tvorba úspor je možná len v prípade, ak zvýšené výživné s príspevkom rodiča, ktorému bolo dieťa zverené do osobnej starostlivosti, postačuje na uspokojovanie všetkých potrieb maloletej. Vzhľadom k tomu, že maloletá potrebuje minimálne 200 Eur, resp. 300 Eur mesačne od otca na svoju výživu a tiež dopĺňať zdroj výživy od matky, neboli splnené podmienky na rozdelenie zvýšeného výživného na bežné výživné a na výživné na tvorbu úspor. Odvolací súd za tejto skutkovej situácie nepovažoval za potrebné podrobnejšie skúmať, na čo matka použila splátky dlžného výživného určené predchádzajúcim rozhodnutím o výživnom a dodáva, že aj keď maloletej zlepšili mieru uspokojovania jej potrieb, nie je ich možné započítať do vyživovacej povinnosti otca zvýšenej od 1.10.2012 a o tie mu určiť nižšie výživné, pretože boli kompenzáciou všetkých platieb, ktoré matka vynaložila na uspokojovanie potrieb maloletej miesto otca v inom ako v rozhodnom období. Pre porovnanie matke ostane na výživu každého člena jej domácnosti 249,31 Eur (jej príjem 294,60 Eur + 400 Eur výživné od otcov jej dvoch detí + 53,33 Eur mesačne prídavky na deti/ 3 osoby), kým otcovi ostane samému až 826,25 Eur mesačne (jeho príjem 1.026,25 Eur - 200 Eur výživné). Odvolací súd neuveril otcovi, že mu po zaplatení výživného neostane dostatok prostriedkov
na jeho výživu, pretože čiastka, ktorá mu ostane (826,25 Eur), prevyšuje jeho výdavky (735,14 Eur) o 91,11 Eur mesačne. Odvolací súd pri formulovaní tohto záveru neakceptoval tvrdenie otca, že na bývanie a televíziu vynakladá až 245 Eur mesačne, pretože na polovici týchto výdavkoch je povinná sa podieľať jeho pracujúca manželka. Ostatné výdavky pritom otec vyčíslil na 612,64 Eur mesačne (telefón 10 Eur, strava 250 Eur, cestovné 150 Eur, lieky 60 Eur, oblečenie, obuv, hygiena 120 Eur, splátka úveru 142,64 Eur). Z uvedených dôvodov odvolací súd uznal otcovi výdavky na bývanie v rozsahu 122,50 Eur mesačne a ostatné výdavky v ním deklarovanom rozsahu 612,64 Eur, t.j. v celkovom rozsahu 735,14 Eur. Odvolací súd je toho presvedčenia, že manželka otca má dostatočný príjem (979 Eur mesačne) na to, aby si mohla uhrádzať svoje potreby bez toho, aby jej otec musel zo svojho príjmu dorovnávať životnú úroveň na úkor maloletej. Odvolací súd poznamenáva, že čiastka, ktorá otcovi zostane po zaplatení výživného, nezodpovedá ani celomesačnému príjmu matky, ktorý jej má vystačiť nielen na vlastnú výživu, ale aj na dopĺňanie výživy dvoch detí. Pretože súd prvého stupňa rozhodol správne aj o počiatku zvýšenej vyživovacej povinnosti otca, odvolací súd potvrdil rozsudok vo výroku o zvýšení výživného od 1.10.2012 do 20.1.2013 podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny a podľa § 219 ods. 2 sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia.
Podľa § 220 O. s. p., súd rozhodnutie súdu prvého stupňa zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 219), ani na jeho zrušenie (§ 221 ods. 1).
Pokiaľ ide o výživné od 21.1.2013 odvolací súd dospel k záveru, že konajúci súd dostatočne zistil skutkový stav veci, ale nerozhodol správne, ak zvýšil otcovi výživné od tohto dátumu len na 250 Eur mesačne, pretože zvýšenie jeho príjmu o ďalších 622,70 Eur mesačne bolo dostatočné na zvýšenie jeho vyživovacej povinnosti o viac ako o 50 Eur mesačne. Odvolací súd je toho presvedčenia, že primeranejšie tomuto výraznému zlepšeniu pomerov otca je zvýšenie výživného o 100 Eur mesačne na 300 Eur mesačne tak, ako matka pôvodne žiadala. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že výživné v rozsahu 300 Eur mesačne stále zodpovedá odôvodneným potrebám maloletej, pričom odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že dieťa má podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov a ak otcovi jeho príjem umožňuje stravovať sa za 250 Eur mesačne, obliekať sa a kupovať si kozmetiku a drogériu za 120 Eur mesačne, také isté právo má aj maloletá, ktorá je vo veku najintenzívnejšieho fyzického rastu. V tomto prípade zostane otcovi z jeho zvýšeného príjmu 1.648,95 Eur mesačne po zaplatení výživného (300 Eur mesačne) a všetkých jeho výdavkov (735,14 Eur mesačne) dostatočná rezerva (613,81 Eur mesačne) na vytváranie úspor do dôchodku a aj na eventuálne splácanie dlhu na výživnom. Z uvedených dôvodov odvolací súd zmenil rozsudok vo výroku o zvýšení výživného od 21.1.2013 do budúcna podľa § 220 O. s. p. tak, že zvýšil výživné na vyššiu čiastku ako súd prvého stupňa, aj keď sa odvolal len otec, pretože v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, súd nie je podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. viazaný rozsahom odvolania a v prípade, ak dospeje k záveru, že skutkové okolnosti zistené súdom prvého stupňa umožňujú priznať vyššie výživné, ako bolo určené, môže zmeniť rozhodnutie aj v neprospech odvolateľa a v prospech toho z rodičov, ktorý nestihol odvolaciu lehotu a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania. Odvolací súd nepovažoval za primeraný návrh matky na zvýšenie výživného až na 600 Eur mesačne prezentovaný vo vyjadrení k odvolaniu otca, pretože pri určení výživného sa podľa § 75 ods. 1 zák. o rodine prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa, ktoré v danej veci, ani podľa matkou deklarovaných výdavkov maloletej, nezodpovedajú 600 Eur mesačne vrátane bývania, stravy a vreckového.
Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O. s. p., súd rozhodnutie zruší, len ak účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.
Podľa § 221 ods. 2 O. s. p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.
Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozsudok o zvýšení výživného od 21.1.2013, bolo potrebné určiť aj dlh na výživnom, ktorý však odvolací súd nemohol nepochybným spôsobom vyčísliť, pretože z vykonaného dokazovania nebolo možné zistiť, ako si otec po vyhlásení rozsudku plní svoju vyživovaciu povinnosť. Z uvedených dôvodov, odvolací súd musel podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o dlhu na výživnom, nakoľko rozhodnutím na hypotetickom, prípadne úplne novom skutkovom základe by porušil zásadu dvojinštančnosti súdneho konania a odňal by účastníkom možnosť konať pred súdom. Úlohou súdu prvého stupňa po vrátení veci bude zistiť, ako
si otec plnil svoju vyživovaciu povinnosť po 21.5.2013 a v závislosti od zistených skutočností potom znova rozhodnúť o dlhu na výživnom za celé obdobie, o spôsobe jeho zaplatenia, a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. tak, aby bolo logicky správne a spätne preskúmateľné.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.