Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15C/188/2010

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov sudkyňou JUDr. Editou Pavkovou v právnej veci navrhovateľa: Y. V., nar. XX. X. XXXX, bytom U., V. XXXX/XX, zast. JUDr. Petrom Jonášom, advokátom, M. R. Štefánika 2393/29, Trebišov, proti odporcovi: ISOSTAVA s. r. o., IČO: 36756377, so sídlom Košice, Moldavská 8, zast. JUDr. Doriánom Mereššom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom Žriedlova 10, 040 01 Košice, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti , t a k t o

rozhodol:

I. Určuje sa, že parc. č. XXXX/X zastavané plochy vo výmere XXX m2, zakreslené v geometrickom pláne geodeta Y. H. Č.. XX/XXXX vytvorená z parc. reg. „ C“ číslo XXXX, zapísanej na I. Č.. XXXX k. ú. U., patrí v podiele 1/1 do vlastníctva navrhovateľa.

II. O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením, po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

odôvodnenie:

Navrhovateľ svojim návrhom sa domáhal určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú uvedené vo výroku rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol titulom vydržania v zmysle ust. § 134 Obč. zák., pretože predmetné nehnuteľnosti mal nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, túto nehnuteľnosť nikým nerušene užíval.

Odporca a jeho pr. zástupca navrhli žalobu, ako nedôvodnú, zamietnuť v celom rozsahu.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom svedkov Q. V., T. V., N. X., N.. Y. Ď.D., listinnými dôkazmi / LV č. XXXX, k. ú. Sečovce, geometrickým plánom č. XX/XXXX, kópiou z pozemkovej mapy, výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I na odporcu, kúpnou zmluvou zo dňa 21. 1. 1988/ a zistil tento skutkový stav veci:

Z výpovede navrhovateľa vyplynulo, že kúpnou zmluvou zo dňa 21. 1. 1988 od bývalej Jednoty - Spotrebné družstvo Trebišov, odkúpil parcelu č. XXXX/X, ktorá podľa vtedajšieho LV mala mať výmeru XXX T.. Táto parcela v prírode bola riadne ohraničená oploteniami. Od parc. č. XXXX bol postavený drevený laťový plot. Pri ohliadke bolo navrhovateľovi ukázané, že táto parcela je po ten plot. Po odkúpení uvedenej parcely, Jednota - SD Trebišov vymenila laťový - drevený plot za zabetónované rúrky, na ktoré pripevnili vlnitý plech. Toto oplotenie bolo na pôvodnom mieste až do roku 2010. Medzitým sa na parc. č. XXXX striedali vlastníci, resp. užívatelia. Po Jednota - SD Trebišov , niekedy v roku 1992 uvedenú parcelu užívala firma, ktorá predávala plyny, plynové spotrebiče. Bola tam značková predajňa Sedity, vyrábali tam aj umelé kvety. Potom ďalší podnikateľ zrekonštruoval budovu na uvedenom pozemku. Chcel prevádzkovať herňu a kaviareň. Následne, niekedy v roku 2010 kúpil nehnuteľnosť odporca. Po kúpe odporca vymenil plot z vlnitého plechu a na jeho mieste vybudoval betónový plot. Až po vybudovaní tohto oplotenia, koncom augusta 2010 bol za navrhovateľom jediný spoločník odporcu, ktorý

mu povedal, že dá premerať pozemok. Koncom augusta 2010 pozemok dal aj premerať a vtedy oznámil navrhovateľovi, že oplotenie je na nesprávnom mieste. Do tejto doby navrhovateľ dobromyseľne a nikým nerušene užíval nehnuteľnosť tak, ako bola ohradená, teda tak, ako ju odkúpil od Jednoty SD Trebišov.

Navrhovateľ a jeho právny zástupca poukázali nato, že zmysle ust. v znení neskorších noviel, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom vecí, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Navrhovateľ poukázal nato, že vzhľadom k tomu, že uvedenú nehnuteľnosť dobromyseľne a nikým nerušene užíval od kúpy, t. j. od 21. 1. 1988 až do augusta 2010, uplynutím vydržacej lehoty nadobudol vlastnícke právo k parcele č. XXXX/X C. P. XXX m2 vydržaním.

Navrhovateľ poukázal nato, že má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k spornej parcele, pretože táto parcela je pozemkom hneď za jeho domom, pričom posunutím oplotenia by sa znehodnotil jeho dom a celý pozemok. Ďalej uviedol, že nechce, aby odporca oplotenie prekladal na iné miesto, pretože vyše 22 rokov užíval spornú parcelu v domnienke, že je jeho vlastná. Obrábal ju a staral sa o ňu.

Odporca vo svojom písomnom vyjadrení, zo dňa 25. 1. 2011 / čl. 28, 29, 30/, poukázal nato, že navrhovateľ v návrhu na začatie konania, ako aj vo svojom vyjadrení sa zaoberá konaním predchádzajúcich vlastníkov pozemku / dotknutého predmetným súdnym konaním / v snahe odvodiť od takéhoto ich konania, resp. nekonania svoju dobromyseľnosť bez toho, aby sám preukázal okolnosti svedčiace o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva k spornej časti pozemku. Je toho názoru, že navrhovateľ, ako subjekt, dovolávajúci sa súdnej ochrany vo svojich tvrdeniach opisuje len svoju dobromyseľnosť, ako vnútorné presvedčenie bez toho, aby preukázal okolnosti, z ktorých možno usudzovať o jeho dobromyseľnosti ako o objektívnom stave. Odporca ďalej poukázal nato, že navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdí, že pri ohliadke mu bolo ukázané, že pozemok, ktorý kúpil od vlastníka Jednota - SD Trebišov, je po tento plot. Podľa názoru odporcu, takéto tvrdenie neobstojí, keďže prílohou kúpnopredajnej zmluvy bola okrem iného aj snímka z pozemkovej mapy, pričom zároveň navrhovateľ podpisom tejto zmluvy v intenciách znenia jej článku VIII. potvrdil, že všetky podmienky zmluvy a teda aj identifikácia predmetu kúpy mu je jasná. Poukázal nato, že samotný navrhovateľ vo svojom návrhu ako už bolo uvedené potvrdzuje, že vykonal obhliadku predmetu kúpy a teda , že poznal právny stav, ako aj stav predmetu kúpy v teréne. Vyššie uvedené uvádza z toho dôvodu, že ak navrhovateľ bol prítomný pri obhliadke, musel bez akýchkoľvek pochybnosti zaevidovať, že v časti pozemku sa nachádza stavba / murovaná garáž a hospodárska budova/ bez súpisného čísla, ktorá vychádzajúc z dikcie zmluvy, evidentne nebola predmetnom predaja, zároveň vychádzajúc z dikcie článku II. predmetnej zmluvy mu bolo jasné, že kupuje iba pozemok v danom čase klasifikovaný ako záhrada a v neposlednom rade, ak by podľa priloženej snímky z pozemkovej mapy v teréne pri obhliadke vykonal čo i len identifikáciu hodnú laika , bol by si vedomí toho, že predmetná stavba sa nachádza na jeho pozemku a teda, že oplotenie v teréne nezodpovedá hranici pozemku v zmysle právneho stavu, podľa príslušného katastrálneho operátu. Samotný fakt, že sporné oplotenie nepredstavovalo zároveň aj vytýčenie hranice pozemku, vyplýva z tej skutočnosti, že predávajúci bol vlastníkom aj vedľajšieho pozemku / II. predmetnej zmluvy/ a teda oplotenie nepostavil za účelom vymedzenia hraníc susedných pozemkov dvoch vlastníkov, ale len ako drobnú stavbu, ktorá mala oddeľovať hospodársku časť od záhrady. Tvrdenie navrhovateľa o tom, že kópia pozemkovej mapy laikom nič nehovorí a že teda laik nedokáže na základe ten stotožniť hranice, považuje odporca za účelové a predovšetkým právne irelevantné a to až do toho času, pokiaľ platný právny poriadok SR nebude rozlišovať medzi statusom vlastníka - profesionála a vlastníka - laika.

Na základe rozhodnutia ONV v Trebišove, odbor poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva, č.: L.-XXX/XX , bolo rozhodnuté o trvalom odňatí poľnohospodárskej pôdy / záhrada / a o zmene kultúry predmetného pozemku, parc. č. XXXX/X o výmere XXX T., z kultúry záhrada na kultúru stavebný pozemok. Následne navrhovateľ na dotknutom pozemku postavil rodinný dom.

Dňa 7. 4. 1993 pod sp. zn. XXX/XX, Mesto Sečovce určilo navrhovateľovi k predmetnému rodinnému domu súpisné číslo, kde povinnou prílohou navrhovateľovej žiadosti o určenie súpisného čísla bolo tzv. postrealizačné zameranie stavby geometrickým plánom, vyhotoveným dňa 18. 11. 1992, Geodéziou a. s., Prešov, č. : XXX-XXX-XXX-XX. Podľa názoru odporcu je nesporné, že navrhovateľ po nadobudnutí predmetu kúpy vykonal úkony, pri ktorých za súčasného splnenia podmienky normálnej opatrnosti mohol

nadobudnúť pochybnosť o tom, že mu vec patrí. Odporca vyššie uvedené tvrdenie opiera o ten fakt, že podľa jeho názoru zámerne nesprávne zameral v súčinnosti s geodetom pozíciu rodinného domu, čo vyplýva z geometrického plánu, ktorý navrhovateľ pripojil k návrhu na začatie konania a ktorým tento nesúlad chce odstrániť. Z predmetného geometrického plánu, podľa odporcu, je zrejme, že v realite rodinný dom vedome postavil takmer na spoločnej hranici pozemkov navrhovateľa a odporcu, pričom strecha už zasahuje do spornej časti pozemku vo vlastníctve odporcu. Je teda nesporné, že sám navrhovateľ, svojim vyššie uvedeným účelovým konaním, spôsobil stav, od ktorého teraz v žalobnom návrhu odvádza svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva. Odporca poukázal nato, že dňa 1. 1. 1996 nadobudol účinnosť / Katastrálny zákon/.

S ohľadom na termín 21. 1. 1988, od ktorého mala podľa názoru navrhovateľa začať plynúť vydržacia lehota, je podľa odporcu nesporné, že 8. roku jej plynutia si navrhovateľ, ako vlastník, nesplnil svoju zákonnú povinnosť podľa a teda takéto protiprávne konanie mal okrem iného za následok, že ako tvrdí navrhovateľ, užíval predmetnú časť sporného pozemku ako svoj vlastný. Podľa odporcu z vyššie uvedeného nepochybne vyplýva, že keby v rozhodnom období navrhovateľ splnil svoju zákonnú povinnosť, dozvedel by sa zároveň o tom, že užíva cudzí pozemok a samotný atribút dobromyseľnosti by v súvislosti s jeho detenciou zanikol. Odporca má zato, že navrhovateľ sa nemôže dovolávať svojej dobromyseľnosti, pokiaľ v tomto subjektívnom psychickom stave zostal okrem vyššie uvedeného, aj v dôsledku porušenia jeho zákonnej povinnosti.

Z písomného vyjadrenia navrhovateľa zo dňa 24. 2. 2011, /čl. 37 / súd konštatuje, že na nehnuteľnosti, z ktorej navrhovateľ kupoval vyčlenenú časť, skutočne stála vedľajšia stavba a to garáž a hospodárska budova. Garáž bola za plotom a túto využívala bývala Jednota - SD Trebišov, pričom hospodárska časť tejto budovy bola na strane navrhovateľa, túto užíval a užíva dodnes navrhovateľ. Následne garáž užívali vždy vlastníci pôvodnej parc. č. XXXX a až terajší vlastník - odporca ju zbúral. Hospodárska budova a garáž neboli zapísané na LV a preto sa nedostali ani do kúpnej zmluvy.

Nehnuteľnosť, keď ju kupoval navrhovateľ , teda pozemok aj s hospodárskou budovou, bol na mieste samom odovzdať navrhovateľovi do užívania vedúci hospodárskeho úseku bývalej Jednoty SD Trebišov, p. G., ktorý už je nebohý . Ukázal a odovzdal navrhovateľovi pozemok po oplotenie aj s hospodárskou budovou a povedal mu, že túto nehnuteľnosť má užívať, pretože táto nie je na LV. Následne Jednota

- SD Trebišov vymenila oplotenie, ktoré tam existovalo ako drevené , za oplotenie plechové, ktoré tam bolo až do času , keď odporca ho vymenil za oplotenie murované. Navrhovateľ poukázal nato, že je zrejmé, že svoj pozemok, až po oplotenie užíval nikým nerušene, až do roku 2010, kým sa neozval odporca. Tvrdí, že jeho držba bola dobromyseľná, keďže túto dobromyseľnosť odvodzoval od toho, že mu predávajúci predmet kúpy riadne odovzdal a sám mal vyhotovené oplotenie, ktoré dokonca vymenil a nakoniec ho vymenil aj odporca. Navrhovateľ, keď si postavil rodinný dom, dal vyhotoviť geometrický plán, pretože skutočne pred zápisom do katastra nehnuteľnosti sa musí zamerať ako stavba. Toto mu robil geodet Y. W. z Parchovian, ktorý mu nepovedal, žeby mal nesprávne oplotenie, resp. že je nesprávne oplotený pozemok navrhovateľa. Navrhovateľ má zato, že tomuto bolo tak preto, lebo geodet zameriaval výlučne iba stavbu, ale o hranice pozemku sa nestaral.

Zo svedeckej výpovede Q. V. / matka navrhovateľa/, vyplynulo, že má vedomosti o kúpe predmetnej nehnuteľností. Býva oproti predmetnej nehnuteľnosti. Pôvodný majitelia domu s pozemkom sa rozhodli odpredať pozemky, ktoré začali predávať z opačného konca záhrady. Dva pozemky predali, tretiu časť kúpila Jednota spolu s domom. Keďže Jednota nepotrebovala záhradu, rozhodli sa ju predať. Pri predaji bolo stanovené, že predávajú záhradu až po plot. V časti záhrady, ktorú predávali navrhovateľovi, bola aj studňa, preto nechali v plote vrátka, keď už urobili definitívne oplotenie, aby mali prístup ku studni. Svedkyňa prehlásila, že hoci sa vystriedalo niekoľko majiteľov domu, plot stál doposiaľ na tom istom mieste. Nikdy nikto z predchádzajúcich majiteľov nespochybnil vlastníctvo navrhovateľa k týmto pozemkom.

Zo svedeckej výpovede T. V. / manželka navrhovateľa/ vyplynulo, že o kúpe predmetného pozemku sa dozvedela od manžela. Pozemok kúpil ešte pred uzavretím manželstva. Manželstvo uzavreli v júli 1989. V období ešte pred uzavretím manželstva svedkyňa bola niekoľkokrát na predmetnom pozemku a plot bol stále tam, kde je aj v súčasnosti. Nikdy nebol posúvaný. Počas ich spolužitia nikdy nikto neprišiel za nimi a neupozorňoval ich na skutočnosť, žeby hranica neviedla tam, kde je v súčasnosti ohrada. Susednú nehnuteľnosť už vlastnilo niekoľko majiteľov a ani jeden nenamietal, že hranica, resp. plot

stojí tam, kde by nemal. Ploty boli prestavované niekoľkokrát, ale plot stále stál na tom istom mieste. Uviedla, že bol tam vlnitý plech a posledný majiteľ vymenil plot za betónové tvárnice na tom istom mieste, kde predtým bol vlnitý plech.

Zo svedeckej výpovede N.. Y. Ď. vyplynulo, že s navrhovateľom je v priateľskom vzťahu, v podstate od Materskej školy. Doposiaľ sa navštevujú. Predmetný pozemok pozná, pretože chodieval vypomáhať na stavbu navrhovateľovi. Potvrdil, že najprv tam bol drevený plot a keď sa robila stavba, Jednota - SD Trebišov, na tom istom mieste postavila plechový plot. Plot bol stále na tom istom mieste, kde stojí aj v súčasnosti. Studňa bola stále na zadnom pozemku, teda na pozemku navrhovateľa.

Svedok N. X. / švagor navrhovateľa/ vo svojej svedeckej výpovedi potvrdil, že plot bol stále na im istom mieste, kde stojí aj v súčasnosti. Predtým, keď navrhovateľ začal stavať, bol drevený - latkový, neskôr bol vymenený za plechový. V súčasnosti je tam postavený múr namiesto plechového oplotenia. Studňa sa nachádza v ľavo, na pozemku navrhovateľa.

Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania, súd dospel k tomuto právnemu záveru:

Podľa ust. § 134 ods. 1/Obč. zák., oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je vlastníkom. Predmetom vydržania môže byť hnuteľná aj nehnuteľná vec, ktorá je individuálne určená. K zákonným predpokladom vydržania patria :a/ nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b/ nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov. Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný, alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.

Držba je fakticky stav, pri ktorom má držiteľ vec vo svojej moci, užíva túto vec a požíva plody a úžitky z tejto veci, disponuje ňou, prípadne vykonáva činnosť, ktorá pripúšťa trvalý alebo opätovný výkon. Tento objektívny stav je v niektorých prípadoch doplnený aj subjektívnym presvedčením držiteľa, že vec, s ktorou nakladá, alebo právo, ktoré vykonáva mu patrí. V takomto prípade možno hovoriť o oprávnenej držbe, ktorou sa od neoprávnenej držby odlišuje práve subjektívnym stavom existujúcim v psychike držiteľa a to jeho dobromyseľnosťou v tom, že mu vec alebo právo v skutku patrí. Nadväzne nato rozlišujeme oprávneného držiteľa a neoprávneného držiteľa. Oprávnený držiteľ je ten, kto má vec vo svojej moci a vykonáva k nej oprávnenia inak patriace do obsahu vlastníckeho práva v opodstatnenom presvedčení, že ide o jeho vlastnú vec. Oprávnená a teda chránená držba je výlučne takým faktickým stavom, pri ktorom sú súčasne splnené oba pojmové znaky.

Z kúpno-predajnej zmluvy zo dňa 21. 1. 1988 / čl. 9 - 10/ súd konštatuje, že Jednota - SD Trebišov, odpredal nehnuteľnosť v k. ú. Sečovce, zapísanú na I. Č.. XX, parc. č. XXXX/X, záhradu vo výmere XXX T., navrhovateľovi. Ide o parcelu - záhradu, priľahlú k parc. č. 1697, ktorej vlastníkom bol prevodca a na ktorej stála obchodná budova. Súčasne sa zmluvné strany dohodli, že Jednota - SD Trebišov dáva súhlas navrhovateľovi vstupu do záhrady cez parcelu č. XXXX.

V predmetnom konaní navrhovateľ preukázal obe stránky vydržania, uplynutie vydržacej lehoty , keďže od roku 1988 navrhovateľ nikým nerušene užíva spornú nehnuteľnosť. Dobromyseľnosť držby navrhovateľ preukázal tým, že medzi nehnuteľnosťami bol stále plot, najprv drevený, potom plechový a toho času je murovaný, ktorý je stále na tom istom mieste a nikdy nikto nespochybnil hranice medzi týmito pozemkami. Navrhovateľ 22 rokov dobromyseľne užíva túto nehnuteľnosť v tom domnení, že užíva vlastné. Skutočnosť, že ploty boli na tom istom mieste, kde stojí aj v súčasnosti murovaný plot, nie je sporná ani z jednej strany a bolo preukázané aj výsluchmi svedkov, Q. V., T. V., N. X. H. N.. Y. Ď.. Práve títo svedkovia potvrdili, že nikdy nikto si nenárokoval nič od navrhovateľa, žiadne pozemky, ba naopak oplotenia, ktoré tam boli vybudované, nikdy nebudoval navrhovateľ. Budoval ich vždy majiteľ

susedného pozemku, ktorý taktiež, zrejme bol v tom domnení, že užíva svoje vlastníctvo a plot stojí na hraniciach medzi týmito dvoma nehnuteľnosťami.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd vo veci rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku rozsudku. Určil, že vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam nadobudol navrhovateľ vydržaním podľa ust. § 134 Obč. zák.

O trovách konania súd rozhodne osobitným uznesením, po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu, na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach / / uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť v zmysle ust. § 205 ods. 2 len tým, že a/ v konaní došlo k vydám uvedeným v § 221 ods. 1, b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d/súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené/ § 205a/, f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo o súdnych exekútoroch a exekučnom konaní.