Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Uznesenie_3CoE-15-2014.pdf
PDF · 71.68 KB
Case nature
Subarea
3CoE/15/2014
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávnenej: Slovenská republika - Ministerstvo vnútra, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, proti povinnému: F. L., W.. X.X.XXXX, F. U. F. X, o vymoženie 33,19 eur, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Milanom Strieškom v zastúpení súdnou exekútorkou JUDr. Anettou Demešovou, Exekútorský úrad so sídlom vo Vrábloch, 1. mája, pod sp. zn. Ex 525/06, o odvolaní súdnej exekútorky proti uzneseniu Okresného súdu Spišská Nová Ves z 18. októbra 2013 č.k. 11Er/107/2006- 11 takto
rozhodol:
O d mi e t a odvolanie súdnej exekútorky čo do výroku o zastavení exekúcie.
P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku o trovách exekúcie.
N e p r i z n á v a účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a povinného zaviazal uhradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi v zastúpení exekútorkou JUDr. Anettou Demešovou trovy exekúcie vo výške 28,97 eur do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.
Súd prvého stupňa rozhodol o zastavení exekúcie na základe podnetu súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a podľa § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“). Mal za preukázané, že exekučným titulom v konaní je rozhodnutie o priestupku
- blok č. AA 1987760 z 15. júna 2005, ktorý nadobudol právoplatnosť 15. júna 2005 a vykonateľnosť 1. júla 2005, a teda do účinnosti zákona č. 298/2008 Z.z. (s účinnosťou od 1.9.2008), uplynula lehota troch rokov na vykonanie rozhodnutia. O trovách exekúcie rozhodol podľa § 196, § 197 ods. 1 Exekučného poriadku. Súdnemu exekútorovi priznal na základe predloženého vyúčtovania trov exekúcie celkom sumu 28,97 eur, pozostávajúcu z odmeny podľa § 14 ods. 1 písm. b), § 15 ods. 1 vyhlášky č, 288/1995 Z.z. vo výške 16,60 eur za 5 úkonom po 3,32 eur (získanie poverenia, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie príkazu na začatie exekúcie, doručenie exekučného príkazu, zisťovanie majetku povinného - DÚ), náhrady hotových výdavkov podľa § 22 vyhlášky vo výške 7,54 eur a náhrady DPH 20% vo výške 4,83 eur.
Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie súdna exekútorka, ktorá žiadala uznesenie v plnom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania namietala, že sa nestotožňuje s dôvodom zastavenia exekúcie, nakoľko v konaní bola preukázaná nemajetnosť povinného, a preto ani na náhradou trov exekúcie nemôže súd zaviazať povinného, nakoľko za uvedenej situácie v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku znáša trovy exekúcie oprávnený.
Oprávnený vo vyjadrení k odvolaniu súdnej exekútorky navrhol napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne.
Súdny exekútor podal odvolanie proti uzneseniu v celom rozsahu.
Pred prejednaním odvolania odvolací súd skúmal, či sú splnené podmienky prípustnosti odvolacieho konania.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im pre toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že súdny exekútor má postavenie účastníka konania iba v prípade, ak sa rozhoduje o trovách exekúcie. To znamená, že súdny exekútor nie je osobou oprávnenou podať odvolanie proti rozhodnutiu o zastavení exekúcie, keďže toto rozhodnutie sa práv súdneho exekútora žiadnym spôsobom nedotýka.
Preto odvolací súd odmietol odvolanie súdnej exekútorky čo do výroku o zastavení exekúcie podľa § 218 ods. 1 písm. b) O.s.p..
Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podala súdna exekútorka v zákonnej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.) preskúmal uznesenie v jeho napadnutom výroku o trovách exekúcie, ako aj konanie mu predchádzajúce podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p., a to bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie súdnej exekútorky čo do výroku o trovách exekúcie nie je dôvodné.
V danom prípade súd prvého stupňa na základe podnetu súdneho exekútora exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. b) Exekučného poriadku z dôvodu uplynutia prekluzívnej lehoty.
Pokiaľ ide o výrok o trovách exekúcie, odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa je jasné, logické a presvedčivé. Odvolací súd preto v tejto časti v podrobnostiach poukazuje na písomné odôvodnenie uznesenia súdu prvého stupňa, s ktorým sa stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Vzhľadom na odvolacie námietky súdnej exekútorky odvolací súd uvádza:
Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení platnom a účinnom v čase začatia exekučného konania, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku prvá veta, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
V prejednávanej veci bolo exekučné konanie začaté 2. februára 2006, pričom rozhodnutie, na základe ktorého žiadal oprávnený exekúciu vykonať, nadobudlo vykonateľnosť 1. júla 2005. Trojročná prekluzívna lehota na vykonanie rozhodnutia teda uplynula dňom 1.7.2008.
Súdnym exekútorom vykonané šetrenia, preukazujúce nemajetnosť povinného, neboli vykonané a preukázané pred uplynutím prekluzívnej lehoty, a preto v čase uplynutia prekluzívnej lehoty nebolo možné prijať záver o nemajetnosti povinného, tak ako to učinil súdny exekútor.
Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil ako vecne správne.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že účastníkom a súdnemu exekútorovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko súdny exekútor ako odvolateľ nebol v odvolacom konaní úspešný a ostatným účastníkom preukázateľné trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.